Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-32-2019.pdf
PDF · 100.22 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľky - A. S., rod. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXXX, F., bývajúca na adrese J. XXX, N.: XXX XX okres F., proti manželovi navrhovateľky - N. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXXX, XXX XX F., o rozvod manželstva a v spojenom konaní o úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom: N., nar. XX.X.XXXX, R., nar. XX.XX.XXXX, R., nar. XX.XX.XXXX, všetky zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, všetky deti bytom u matky, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 5P/53/2018-28 zo dňa 15.11.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie:
- vo výroku I. o rozvode manželstva
- vo výroku II. o zverení maloletého N. nar. XX.X.XXXX, R. nar. XX.XX.XXXX, R. nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s jej oprávnením maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie:
- vo výroku III. o určení vyživovacej povinnosti otca na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva na maloletého N. nar. XX.X.XXXX, na maloletú R. nar. XX.XX.XXXX, na maloletú R. nar. XX.XX.XXXX,
- vo výroku IV. v ktorom súd neupravil styk otca s maloletými deťmi na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva,
- vo výroku V. o náhrade trov konania,
v rozsahu zrušených výrokov (III., IV., V.) v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozviedol (vo výroku I.) manželstvo navrhovateľky A. S. s N. S., uzatvorené XX.X.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom X. Na čas po rozvode ich manželstva zveril (výrok II. rozsudku) maloleté deti N., R. a R. do osobnej starostlivosti matky s jej oprávnením ich zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil (výrok III.) povinnosť prispievať na výživu: maloletého N. sumou 100 eur mesačne, maloletej R. sumou 70 eur mesačne, maloletej R. sumou 70 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Vo výroku IV. rozsudku okresný súd styk otca s maloletými deťmi neupravil. Vo výroku V. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Okresný súd poukazuje na zistený skutkový stav a výsledky vykonaného dokazovania, ktoré preukázali, že sú splnené hmotnoprávne podmienky ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine pre rozvod manželstva navrhovateľky a jej manžela. Vzťahy medzi manželmi sú hlboko a trvalo rozvrátené, manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií a navrhovateľka s obnovením manželského spolužitia nesúhlasila. Za hlavný dôvod rozpadu manželstva označila neveru manžela v čase, keď sa im narodili dvojičky, keď potrebovala jednoznačne veľkú pomoc manžel jej v starostlivosti o rodinu nepomáhal, psychicky a fyzicky ju týral, denno-denne jej nadával, hádali sa, čo museli znášať aj ich maloleté deti. Tvrdila ďalej, že manžel ju fyzicky napadol, niekoľko krát zbil, prestal až potom, čo na neho zavolala políciu.
3. V otázke úpravy rodičovských práv a povinností na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva okresný súd aplikoval § 24 ods. 3 Zákona o rodine ( poznámka odvolacieho súdu - správne označenie aplikovanej právnej normy je § 24 ods.4 Zákona o rodine ) a pri posudzovaní vyživovacej povinnosti otca ustanovenia § 62 Zákona o rodine. Maloleté deti zveril do starostlivosti navrhovateľky, vychádzal z preukázanej skutočnosti, že osobnú starostlivosť o deti matka zabezpečovala takmer výlučne sama, v jej starostlivosti neboli zistené nedostatky, napokon v otázke osobnej starostlivosti o deti súd prihliadol aj na doporučenie kolízneho opatrovníka - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca. Pri určení výživného súd považoval za preukázané, že matka má čistú mzdu 400 eur mesačne a otec pokiaľ bol zamestnaný v Pekárňach, zarábal 500 až 600 eur mesačne, dal výpoveď počas ktorej nastúpil na PN, avšak jeho pracovný pomer by mal ku dňu rozhodovania vo veci ešte trvať. Matka hradí náklady spojené so starostlivosťou o deti, výdaje na materskú školu, družinu, stravné, otec hradí úver, energiu platia spoločne. Vzhľadom na nízky príjem matky, nezáujem otca nielen o konanie, ale aj o možnosť riešiť situáciu ohľadne rozvodu manželstva nejakým iným spôsobom, súd určil povinnosť otca prispievať výživným na maloletého N. vo výške 100 eur mesačne ( prihliadol na zhoršený zdravotný stav dieťaťa ), na maloletú R. a R. (navštevujú materskú školu) vo výške po 70 eur mesačne na každú z nich. Keďže navrhovateľka styk otca s deťmi nežiadala upraviť, súd túto otázku ponechal na dohodu rodičov. O trovách konania rozhodoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, domáhal sa zrušenia rozsudku a žiadal vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie.
5. S rozvodom manželstva nesúhlasil, argumentoval, že jeho manželstvo s navrhovateľkou bolo normálne, bývali u jej rodičov, mali spoločný účet, neskôr sa presťahovali do F., kde si kúpili byt, v ktorom bývali. Zobrali si úver, začali stavať na K.. S deťmi manželke vždy pomáhal, vozil ich do školy aj po lekároch. K hádkam medzi nimi došlo, keď navrhovateľka prišla na jeho neveru ( táto bola jeho nerozvážnosť pod vplyvom alkoholu), priznal sa jej a prosil ju o odpustenie. Toto ale navrhovateľka nevedela uniesť, po narodení dvojičiek si našla milenca a odišla aj so všetkými troma deťmi k nemu. Po asi 3 mesiacoch sa vrátila, začali opäť spolu normálne žiť a on vôbec netušil, že manželka podala návrh o rozvod manželstva. Keď mu prišli poštou papiere zo súdu sa navrhovateľky spýtal, čo to má znamenať a ona mu odpovedala, že tento návrh zoberie späť, preto už vec ďalej neriešil. Po doručení rozsudku o rozvode zostal prekvapený, pretože sa žiadneho pojednávania nezúčastnil, ani nebol riadne vypočutý, čo hodnotí ako odňatie možnosti konať pred súdom. Je pravda, že sa riadne neospravedlnil, ale napriek tomu súd nemal rozhodovať o takej dôležitej veci bez oboch účastníkov konania.
6. Odvolateľ tvrdí, že navrhovateľka sa deťom vôbec nevenuje. Maloletý N. bol vrátený z 1. ročníka naspäť do škôlky, pretože sa s ním navrhovateľka vôbec neučila, čo sa odzrkadľovalo aj na jeho známkach. Čistý príjem navrhovateľky je cca 400 eur, z uvedeného príjmu neplatí nič, okrem výdavkov na škôlku, pretože všetko ostatné uhrádza on. Po návrate z práce sa venuje sociálnym sietiam, deti ju nezaujímajú, naďalej bývajú v spoločnom dome. On pracuje vo Viliji s čistým mesačným príjmom okolo 600 eur, je ale na PN, mesačne dostáva 450 eur a ako invalidný dôchodca poberá aj invalidný dôchodok vo výške 190 eur mesačne. Jeho mesačné výdaje tvoria najmä platby: hypotekárny úver 1
- 254,91 eur mesačne, hypotekárny úver 2 - 173,88 eur mesačne, elektrina - 100 eur mesačne, strava
- 100 eur mesačne, oblečenie, drogéria - 30 eur mesačne, internet, telefón - 30 eur mesačne, spolu vo výške 688,79 eur.
7. Otec nesúhlasil ani s výškou súdom určeného výživného na deti. Zdôraznil, že s navrhovateľkou žijú naďalej v spoločnej domácnosti, všetky výdavky hradí on, navrhovateľka sa nepodieľa na platení hypotekárnych úverov a ani výdavkov spojených do domácnosti. Súdom určené výživné na deti nemá
v schopnostiach a možnostiach platiť a je pre neho likvidačné. Aj on sa o deti denno-denne stará, vozí ich do škôlky, aj ich vyberá, zabezpečuje im stravu, varí im, perie. Je ochotný prispievať výživným na maloletého N. vo výške 70 eur mesačne, na maloletú R. a R. po 50 eur mesačne.
8. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu označuje tvrdenia manžela v odvolaní za klamstvo. Ona sa s ním rozviedla kvôli jeho neprimeranému správaniu sa k nej a deťom. Ponižoval ju, niekedy aj udrel keď sa mu niečo nepáčilo, po narodení dvojičiek si našiel inú známosť, ženu do ktorej ako povedal sa zamiloval, tento vzťah trval vyše roka, potom ako sa skončil už manželstvo bolo rozvrátené. Manžel na ňu stále kričal, bil, úmyselne ju vymykal, keď sa vrátila z práce nechcel ju pustiť do spoločného domu, viackrát musela zavolať políciu. Hodil ju do rybníka, ťahal ju za vlasy, hádzal po nej rôzne veci čo mal po ruke. Stalo sa, že aj deti sa pred ním postavili, ju ochraňovali, s plačom otca prosili až prestane. Viac krát manžela upozornila, že sa s ním rozvedie, nebral to vážne. Viac krát ho opustila, odišla k svojmu otcovi, no vždy po pár dňoch ju prosil, aby sa vrátila, že sa zmení. Tak sa ale nestalo. Keď podala žiadosť o rozvod, manžel 6-ročnému synovi s plačom začal rozprávať, že sa ide obesiť, že pôjde do neba a že sa už neuvidia, tým maloletému synovi psychicky ubližoval, navyše raz pred synom si rezal aj žily, syn sa na to pozeral, má z toho následky.
9. Za nepravdivé označuje tvrdenie manžela, že sa o maloletého syna nestarala. Syn sa slabšie učil, pretože sa nevedel sústrediť a v klude obsedieť, doma totiž počúval hádky, ktoré ho stresovali. Ona po návrate z práce sa začala deťom venovať, učila sa so synom. Hoc ich otec už pol roka bol doma na PN, so synom sa neučil ani raz. Maloletý syn nie je naspäť v škôlke ako uvádza manžel, ale mu vybavila prípravný ročník čo má charakter nultého ročníka.
10. S otcom maloletých detí v spoločnej domácnosti už nežijú kvôli deťom. Navrhovateľka v ďalšej časti podania opisuje jednotlivé nepríjemné a konfliktné situácie ku ktorým medzi ňou a otcom maloletých detí počas spolužitia dochádzalo. Dodala, že počas spolužitia sa starala nielen o spoločnú domácnosť, ale platila všetky výdavky aj na školu, škôlku, družinu, obedy, všetky školské potreby, oblečenie. S otcom detí už nebýva. Ten jej neplatí ani minimálne výživné. Ona aktuálne býva s deťmi na adrese J. v okrese F..
11. Podľa jej názoru manželstvo je trvalo rozvrátené, s deťmi sa k manželovi nechce za žiadnych okolností vrátiť, chcú žiť bez stresov, deťom chce vytvoriť kľudné rodinné podmienky. Nielen otec detí má výdavky, výdavky má aj ona, pretože denne prevezie 60 km, má výdavky na benzín, elektriku v sume 60 eur, platí synovi v škole obedy 25 eur + družinu, obidvom dcéram obedy v škôlke čo je vyše 50 eur + každej platí škôlku po 15 eur. Musí kupovať aj školské pomôcky, oblečenie, prezúvky a vstupné na divadlo, platí aj poplatok ZRPŠ a v práci nezarobí ani 400 eur mesačne. Je na všetko sama, na druhej strane otec detí poberá dôchodok aj nemocenské dávky (PN) a nie je schopný na deti platiť ani minimum. Kolízna opatrovníčka navštívila ich domácnosť a sama uznala, že pre deti je najlepší jednoznačne rozvod manželstva.
12. V ďalšej písomnej reakcii manžel navrhovateľky uviedol, že medzitým sa zmenili skutočnosti, aj on považuje manželstvo za nefunkčné a s návrhom navrhovateľky o rozvod manželstva súhlasí. Hoc s niektorými názormi manželky nesúhlasí, potvrdzuje, že manželstvo je hlboko narušené, ide o stav nezvratný, v manželstve bola narušená dôvera z oboch strán - neverou. On nemá záujem manželku očierňovať, nechce ale stratiť s deťmi kontakt a po dohode s ich matkou sa s nimi chce aj stretávať. S matkou detí komunikujú zložito, iba cez sociálne siete, niekedy musí na odpoveď čakať aj dlhší čas. S deťmi sa chce stretávať pravidelne a nie iba vtedy kedy to manželke vyhovuje. Nechce, aby deti trpeli ich manželskými nezhodami.
13. Z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti neakceptuje vysoké výživné stanovené súdom v sume 240 eur mesačne na všetky tri deti. Jeho výdavky už presahujú teraz rámec jeho schopnosti platiť hypotekárny úver vo výške 254,91 eur, druhý úver 173,88 eur, jeho príjmy pozostávajú v súčasnosti z poberanej nemocenskej dávky vo výške 450 eur, a invalidného dôchodku vo výške 190 eur.
14. V ďalšej písomnej reakcii navrhovateľka potvrdila, že s manželom sa dohodli na rozvode manželstva, no výživné jej neplatí. Ona zarába len okolo 400 eur mesačne, má veľké výdavky, pre tri deti platí náklady súvisiace s návštevou školy, škôlky, všetkým trom stravu v školskej jedálni a v škôlke, stravu doma, ošatenie, drogériu a syn má zvýšené výdavky aj kvôli zdravotnému stavu (dva krát nohy operované, preto potrebuje kvalitnú obuv, pravidelne berie lieky, navštevuje špeciálnu školu vzdialenú od domu 30
km, takže má zvýšené výdavky aj na cestovné náklady). Aj ona trvá na tom, aby súd upravil styk otca s maloletými deťmi, aby ich bral a odovzdal naspäť ako súd určí. Žiada výživné na syna 120 eur mesačne, na každú dcéru po 90 eur mesačne, pretože finančne to nezvláda. Otec má dávky nemocenské 450 eur, invalidný dôchodok 190 eur, videla ho aj na fuške, tak má ešte ďalší príjem. Keďže otec výživné na deti neplatí, je nútená si brať nočné šichty, aby to aspoň nejako zvládla a jej deti baví rodina, keď je v práci. Totižto odporca to odmietol.
15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu, ktorému je odvolanie prípustné, odvolací súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, procesným postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku o rozvode manželstva navrhovateľky a jej manžela, vo výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky s jej oprávnením maloleté deti zastupovať a vybavovať ich záležitosti (na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva). V ďalších výrokových častiach - o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, o styku otca s deťmi (styk súd neupravil) a v súvisiacom výroku o náhrade trov provoinštančného konania rozsudok okresného súdu krajský súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a v zrušenom rozsahu vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. V zhode s názorom okresného súdu aj odvolací súd uzavrel, že v súdenej veci boli splnené hmotnoprávne podmienky ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine pre rozvod manželstva navrhovateľky a jej manžela. V štádiu odvolacieho konania obidvaja manželia potvrdili nefunkčnosť manželstva a aj odvolateľ vyjadril svoj súhlas s rozvodom manželstva. Medzičasom navrhovateľka aj s maloletými deťmi spoločnú domácnosť opustila, manželia spoločne nehospodária a je preukázané, že ich manželstvo nespĺňa biologickú, ekonomickú, výchovnú funkciu a je iba formálnym zväzkom. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj obsah písomných podaní, ktoré manželia predkladali v odvolacom konaní svedčí o hlbokom rozvrate manželských vzťahov ( jeden druhému vytýkajú neprimerané správanie, neveru, konflikty, hádky, nedostatočnú starostlivosť o deti...,) a preukazujú, že rozvod manželstva bude aj v najlepšom záujme maloletých detí. V súhrne týchto uvádzaných skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o rozvode manželstva navrhovateľky a jej manžela potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP pre vecnú správnosť.
17. S rozvodom manželstva je zo zákona spojené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode. Súd je povinný v tzv. spojenom konaní rozhodnúť o tom, ktorému z rodičov zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti, v akej výške určí výživné na deti rodičovi ktorému deti do osobnej starostlivosti zverené neboli, upraví rozsah a intenzitu stretnutí rodiča s maloletými deťmi v prípade ak rodičia o tejto otázke sa nedohodnú. V súdenej veci reálnu osobnú starostlivosť deťom poskytuje matka, obsah spisu preukazuje, že v jej starostlivosti nedostatky zistené neboli a aj kolízna opatrovníčka zastupujúca záujmy maloletých detí ich doporučila zveriť do osobnej starostlivosti matke. Odvolací súd prihliadajúc aj na vyjadrenie kolíznej opatrovníčky prijal záver o vecnej správnosti rozsudku vo výroku v ktorom okresný súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke s jej oprávnením maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a potvrdil ho v uvádzanom výroku podľa § 387 ods.1 CSP.
18. Krajský súd musel zrušiť rozsudok okresného súdu vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca. Hoc odvolací súd nepochybuje o snahe okresného súdu uzavrieť vec čo najrýchlejšie, avšak obsah spisu preukazuje, že v uvádzanej otázke meritórnej povahy okresný súd nezistil skutočný stav veci, nepostupoval v intenciách ust. § 35, § 36 Civilného mimosporového poriadku, nezisťoval komplexne možnosti a schopnosti otca prispievať výživným, keď vychádzal iba z obsahu výsluchu matky na pojednávaní. Obdobný bol postup súdu aj v otázke odôvodnených potrieb maloletých detí, súd totiž nedisponoval dôkazmi o pravidelných výdajoch matky či už titulom výdajov na bežné náklady života, titulom výdajov na deti v súvislosti s návštevou školy, škôlky, u maloletého syna aj súvisiace so zhoršeným zdravotným stavom. Navyše v konaní nesporového charakteru o aké v spojenom konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom ide sa uplatňuje vyšetrovacia zásada, v zmysle ktorej je súd povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Nevykonanie dokazovania v naznačenom smere mohlo viesť aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Je zrejmé aj z odvolania otca, aj z vyjadrenia matky k odvolaniu otca, že medzi rodičmi je výška výživného na deti je sporná, matka žiada vyššie výživné, otec namieta, že jeho výdaje, možnosti
a schopnosti neumožňujú ani súdom určené výživné uhradzovať, odvolací súd tak v dôsledku absencie skutkových zistení ( pre nevykonanie dokazovania okresným súdom na zistenie skutočného stavu veci ) nemohol podrobiť odvolaciemu prieskumu, či okresný súd v otázke určeného výživného ( jeho výšky ) na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov vychádzal/ nevychádzal z akceptovateľných úvah.
19. Odvolací súd dodáva, že nebol správny ani postup otca, keď sa nariadeného pojednávania u súdu nezúčastnil, avšak aj v prípade takejto pasivity dotknutého rodiča, musí súd disponovať relevantnými dôkazmi medzi nimi aj listinnými, ktoré vykoná a o ktoré svoje rozhodnutie oprie.
20. Otec pripojil k odvolaniu dôkaz o poberaní čiastočného invalidného dôchodku, o vykonaných úhradách hypotekárneho úveru, avšak zisťovanie skutočného stavu veci ( vychádzajúce zo zadovážených a vykonaných dôkazov ) ako základ pre objektívny záver o výške výživného vyžaduje dokazovanie presahujúce rámec tohto odvolacieho konania.
21. V ďalšom štádiu konania bude povinnosťou okresného súdu zabezpečiť písomné správy od zamestnávateľov obidvoch rodičov o ich dosahovanom príjme, v prípade ak otec je naďalej PN zistí v akej výške poberá nemocenské dávky. Ak medzičasom ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa, z akého dôvodu sa tak stalo, či mal možnosť u zamestnávateľa naďalej pracovať. Okresný súd preverí aj mesačné výdajové položky otca, a aj od matky vyžiada dôkazy preukazujúce jej mesačné náklady súvisiace napr. s bývaním, úhradou energií, pôžičiek a pod., súvisiace s návštevou školy, škôlky u maloletých detí, v prípade maloletého syna aj dôkazy preukazujúce zvýšené výdaje súvisiace s jeho zhoršeným zdravotným stavom. Napokon okresný súd vykoná podrobný výsluch rodičov na ich osobné, majetkové a príjmové pomery a aj na okolnosť, či prispieval otec maloletých detí k rukám matky finančnými sumami v dobe po vydaní rozsudku o rozvode manželstva, ak áno v akej výške .
22. Krajský súd upozorňuje otca detí na to, že podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
23. Nebolo možné konštatovať vecnú správnosť rozhodovania okresného súdu ani vo výroku o ( ne ) upravení styku otca s maloletými deťmi. Podľa obsahu písomných podaní rodičov, obaja žiadajú upraviť súdom na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rozsah a intenzitu stretnutí otca s deťmi. Preto okresný súd oboch rodičov k dotknutej otázke vypočuje, v prípade spornosti vykoná potrebné dokazovanie a riadiac sa aj princípom najlepšieho záujmu maloletých detí rozhodne o úprave stretnutí ( styku ) otca s nimi.
24. Zrušenie rozsudku vo výroku určenia výživného a vo výroku o (ne ) upravení styku a vrátenie veci okresnému súdu v tomto zrušenom rozsahu, automaticky založilo zrušenie rozsudku aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania s tým, že okresný súd rozhodne o trovách konania ( vrátane tohto odvolacieho konania ) v novom rozhodnutí.
25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie - ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.