Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/97/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Gilányim v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanému: Q. N., H.. XX.XX.XXXX, N. D. XX, XXX XX C., o zaplatenie 5 411,74 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 712,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 21.05.2018 do zaplatenia zo sumy 712,83 €.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 26.06.2018 bola na tunajší súd doručená žaloba, ktorou sa predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s. skrátený názov: VÚB, a.s. domáhala voči žalovanému zaplatenia dlžnej sumy 5 411,74 € spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania, a to titulom poskytnutého úveru. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -57 z 26.02.2019 súd pripustil, aby z konania vystúpil žalobca: Všeobecná úverová banka, a. s. a aby na jeho miesto vstúpil nový žalobca: Intrum Slovakia, s.r.o.

2. Podaním doručeným na tunajší súd dňa 20.09.2019 žalobca čiastočne zobral žalobu späť v časti 712,83 € spolu s príslušným úrokom z omeškania a navrhol v tejto časti konanie zastaviť.

3. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

5. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

6. Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil svoje právo disponovať s podanou žalobou, ktorú vzal sčasti späť, súd konanie v súlade s ustanovením a zastavil v časti ako je uvedené vo výroku I. rozsudku. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie, súhlas žalovaného k čiastočnému späťvzatiu nebol potrebný.

7. Súd tak konal o zvyšku uplatneného nároku.

8. Žalobca v konaní tvrdil, že medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej len banka) a žalovaným bola dňa 16.10.2013 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedla účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2 400,- € a bol povinná banke platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 80,- €. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s Metodickým usmernením č. 7/2004 Úseku bankového dohľadu Národnej banky Slovenska. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam zo strany banky. Pred odstúpením pohľadávky banky na vymáhanie banka vystavila ku dňu 17.05.2018 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.04.2018 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 5 411,74 €. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.04.2018, t. j. v lehote splatnosti do dňa 20.05.2018. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding, a.s. a Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka banky ako postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporového konania, postúpená žalobcovi ako postupníkovi. Príloha Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok označená ako Žiadosť o postúpenie a prevod potvrdzuje prevod žalovanej pohľadávky na žalobcu.

9. Na preukázanie svojich tvrdení ako dôkazy označil Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 16.10.2013 (č. l. 8-9 a 22-23), Výpis z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (č. l. 10-21), Oznámenie o postúpení pohľadávky (č. l. 42), Podací hárok (č. l. 43), Príloha č. 3 Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok (č. l. 44), Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok (č. l. 47-52), Žiadosť o postúpenie a prevod (č. l. 53-54).

10. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní dňa 25.09.2019 uviedol, že nemá ako uhradiť tú sumu, toľko peňazí nemá, jedine ak na splátky. Ďalej uviedol, že čo sa týka karty, tak tú zobral. Nepamätá si, ako to bolo presne. Jeho veriteľom si myslí, že je Quatro. Tiež uviedol, že si nepamätá, že by bol po 20.05.2018 vyzývaný na úhradu tohto dlhu. Žalovaný uviedol, že nemá návrhy na dokazovanie. Napokon uviedol, že by sa chcel dohodnúť na splátkach, lebo nevie uhradiť tú sumu. Vôbec nemá peniaze na to a je mu to ľúto.

11. Podaním doručeným na tunajší súd v piatok dňa 20.09.2019 o 20:36 hod. žalobca uvádzal nové skutkové tvrdenia a predložil nové dôkazy na č. l. 70-82. Podanie bolo súdu doručené tak, že súd s ním mohol nakladať len dva pracovné dni pred nariadeným pojednávaním.

12. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

14. Podľa strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

15. Podľa predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

16. Podľa zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

17. Podľa spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

18. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy.

19. Keďže žalobca uplatnil prostriedky procesného útoku uvedené v odseku 11 tohto odôvodnenia neskoro, súd na ne podľa neprihliadal. Súdu nie je známa žiadna skutočnosť, ktorá by bránila žalobcovi uplatniť tieto prostriedky procesného útoku skôr, ako dva pracovné dni pred nariadeným pojednávaním a rovnako nešlo zo strany žalobcu o reakciu, ale o doplnenie žaloby, ktoré je zo strany dodávateľa v spotrebiteľských sporoch v zmysle neprípustné. Pritom tiež so zreteľom na zachovanie práv žalovaného na oboznámenie sa s vyjadrením žalobcu a dôkazmi ním predloženými v zákonnej päť dňovej lehote, je nutné konštatovať, že nariadené pojednávanie by súd musel odročiť, keďže nebolo v možnostiach súdu doručiť žalovanému predmetné podanie inak, než krátkou cestou priamo na pojednávaní. Súd pre úplnosť uvádza, že sa na posudzovaný prípad nevzťahuje, nakoľko ochrana pred sudcovskou koncentráciou konania v zmysle uvedeného ustanovenia svedčí iba tzv. slabšej strane, ktorou je v tomto konaní žalovaný. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa plne vzťahujú na žalobcu, ktorý v danom konaní nemá status tzv. slabšej strany.

20. Súd tak v rámci objasnenia skutkového stavu vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu a žalovaného uvedených v odseku 8 a 10 tohto odôvodnenia a z listinných dôkazov predložených žalobcom uvedených v odseku 9 tohto odôvodnenia. Keďže žalobca z listinného dôkazu Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok č. l. 47-52 predložil len strany označené ako 1-20 a 30, hoc z obsahu zmluvy uvedenej na strane 2 (č. l. 47) vyplýva, že súčasť zmluvy tvoria aj jej prílohy na stranách 20-26, súd mohol v zmysle zásady formálnej pravdy uplatňovanej v civilnom sporovom konaní vychádzať iba z predloženej časti zmluvy. Zároveň z listinného dôkazu Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok (č. l. 47-52) a z listinného dôkazu Žiadosť o postúpenie a prevod (č. l. 53-54) vyplýva, že Žiadosť o postúpenie a prevod nie je prílohou Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok ako uvádzal žalobca, keďže Žiadosť o postúpenie a prevod je datovaná k 10.07.2018 a Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok je datovaná k 30.11.2017, čiže je jasné, že ide o dva samostatné dokumenty, ktoré vznikli v celkom rozdielnom čase. Súd ich teda tak aj posudzoval. Napokon dokument predložený žalobcom na č. l. 44 označený ako "Príloha č. 3 Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok" nemožno vyhodnotiť ako súčasť, resp. prílohu Rámcovej

zmluvy o postúpení pohľadávok. Po obsahovej stránke sa predmetný dokument na č. l. 44 zjavne líši od ostatných strán predmetnej rámcovej zmluvy na č. l. 47-52, bol predložený samostatne a nie ako súčasť rámcovej zmluvy a navyše v dokumente je uvedená suma 5 411,74 €, ktorá síce korešponduje s pohľadávkou, ktorá je predmetom tohto konania, ale ktorej výšku dosiahla podľa tvrdení žalobcu až ku dňu 30.04.2018, čo je dávno potom, ako bola uzavretá predmetná rámcová zmluva (30.11.2017). Preto súd vyhodnotil tento dokument na č. l. 44 tak, že nie je súčasťou, resp. prílohou rámcovej zmluvy na č. l. 47-52, ale ide o samostatný dokument. Ak ale ide o samostatný dokument, potom z neho nemožno vychádzať pri objasňovaní skutkového stavu, pretože z jeho obsahu nie je jasné, kto je pôvodcom tohto dokumentu, kedy a v rámci akých okolností bol vyhotovený, k čomu sa viaže, čo má preukazovať a celkovo nie je možné relevantne spojiť informácie v ňom uvedené s nejakou konkrétnou skutočnosťou. Dokument nemá náležitosti výpisu z bankového účtu, ani účtovného dokladu, prípadne iného obdobného typu dokumentu. Preto naň súd neprihliadal.

21. Súd považuje za preukázané, že žalovaný dňa 01.10.2013 podpísal dokument žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro a za banku podpísal tento dokument jej zástupca dňa 16.10.2013, čím obe strany vyjadrili vôľu byť viazané obsahom tohto dokumentu. Obsahom tohto dokumentu bolo okrem iného aj to, že prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH. OP, Cenník a Potvrdzujúci list sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy. Banka sa zaviazala poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedla účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2 400,- € a bol povinný banke platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 80,- €. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok mala banka po skončení príslušného mesiaca vystaviť a odoslať žalovanému informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahovala okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého mala byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Za dlžný zostatok sa považoval celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci mal byť kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne mal byť v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok bol dňom splatnosti deň, ktorý mal byť uvedený vo výpise.

22. Banka vystavila dňa 17.05.2018 výpis z pôžičkovej karty Quatro, v ktorom bol uvedený konečný stav k 30.04.2018 v sume 5 411,74 €, ktorá obsahovala súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej a v ktorom bol uvedený deň splatnosti 20.05.2018.

23. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.04.2018, t. j. v lehote splatnosti do dňa 20.05.2018.

24. Zástupcovia žalobcu, banky a spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. podpísali dňa 30.11.2017 dokument Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, čím vyjadrili vôľu, aby osoby nimi zastúpené boli obsahom tohto dokumentu viazané. Obsahom zmluvy okrem iného bolo, že s účinnosťou od každého dátumu postúpenia a v súlade s podmienkami tejto zmluvy postupcovia predajú a postúpia pohľadávky určené v príslušnej ZPP na postupníka a postupník ich kúpi a nadobudne od postupcu. Ďalej obsahom zmluvy bolo, že dátumom postúpenia znamená každý dátum, ku ktorému dôjde k doručeniu ZPP od postupcov postupníkovi a ZPP znamená žiadosť o postúpenie a prevod.

25. Zástupcovia žalobcu a banky sa podpísali pod dokument Žiadosť o postúpenie a prevod z 10.07.2018 s poznámkou dátum prevzatia 23.07.2018, čím prejavili vôľu aby osoby nimi zastúpené boli obsahom tohto dokumentu viazané. V dokumente bolo okrem iného obsiahnuté: "Odvolávame sa na Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú dňa 30.11.2017 (ďalej ako Zmluva). Tento dokument je ZPP. Pokiaľ v tejto ZPP nie je určené inak, pojmy použité v tejto ZPP začínajúce veľkým začiatočným písmenom majú význam, ktorý im je daný v Zmluve. Prikladáme jeden výtlačok a jeden nosič CD- ROM obsahujúci Zoznam Pohľadávok, ktoré sa postupujú na Postupníka podľa Zmluvy k Dátumu postúpenia príslušnému pre túto ZPP. Priložený výtlačok a nosič CD-ROM tvoria neoddeliteľnú súčasť

tejto ZPP. Na priloženom výtlačku a nosiči CD-ROM je rukou napísaný dátum vystavenia tejto ZPP a podpisy oprávnených zástupcov Postupcu. Zoznam Pohľadávok s dátami k 30.06.2018 zaznamenaný na priloženom nosiči CD-ROM sa zhoduje so zoznamom uvedeným v priloženom výtlačku. K dátumu prevzatia tejto ZPP Postupníkom Postupník prijíma a kupuje každú Pohľadávku uvedenú v priloženom výtlačku a zaznamenanú na priloženom nosiči CD-ROM. Dátum prevzatia je dátum postúpenia."

26. Žalovaný si je vedomý svojej podlžnosti, vzniknutej využívaním karty, pričom ako svojho veriteľa vníma "Quatro".

27. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že banka opakovane vyzývala žalovaného na plnenie, toto tvrdenie z dokazovania nevyplynulo, nebolo ho možné nijak skutkovo vymedziť, kedy a či vôbec došlo k nejakej výzve, a preto súd nepovažuje takúto skutočnosť za preukázanú. Rovnako v konaní nebolo preukázané, že by bol žalovaný vyzývaný na plnenie po 20.05.2018. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že banka postúpila žalobcovi pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, toto tvrdenie je otázkou právneho posúdenia.

28. Podľa záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

29. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

30. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

32. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

35. Podľa spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

36. Podľa sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

37. Podľa sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

38. Podľa sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

39. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

40. Podľa zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom.

41. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

42. Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

43. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

44. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

45. Podľa prvá veta ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len ""), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.

46. Podľa práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

47. Vychádzajúc z uvedeného súd posúdil vec nasledovne. Súd posúdil vzťah založený zhodnými prejavmi vôle žalovaného a banky vyjadrené podpismi na žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro ako zmluvu o úvere podľa ustanovenia Pritom ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle , keď ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi bankou ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle Vzhľadom na uvedené bolo potrebné naprieč všetkými úvahami súdu o merite veci aplikovať o. i. ustanovenia právnych predpisov slúžiacich k ochrane spotrebiteľa.

48. Súd sa ďalej prednostne zaoberal s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania

nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania.

49. Súd preto pristúpil k posúdeniu otázky platnosti postúpenia pohľadávky z banky na žalobcu. Aplikujúc ust. , ale aj ust. prvá veta , , a , a na zistený skutkový stav súd konštatuje, že medzi žalobcom a bankou nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, a to z dôvodov uvedených ďalej.

50. Jednou z náležitostí prejavu vôle, ako podstatnej súčasti právneho úkonu, je jeho určitosť. Určitosť sa vo všeobecnosti týka najmä určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné, a tým je neurčitý i jeho vecný obsah, a túto neurčitosť nemožno odstrániť alebo preklenúť ani výkladom. Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, je určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy a aké sú ich práva a povinnosti, ak to nie je spoznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb.

51. K postúpeniu pohľadávky voči žalovanému zo Všeobecnej úverovej banky, a.s. mohlo dôjsť na základe vzájomného prejavu vôle vykonaného v písomnej forme na listine označenej ako žiadosť o postúpenie a prevod (č. l. 53-54) nadväzujúceho na predtým uzavretú rámcovú zmluvu (č. l. 47-52) o. i. medzi bankou a žalobcom. V týchto súvislostiach je potrebné uviesť, že z obsahu rámcovej zmluvy vyplýva, že ide o zmluvu o budúcej zmluve uzatvorenú podľa a súvisiacich ustanovení, keď dva podnikateľské subjekty prejavili vôľu zaviazať sa k tomu, že v budúcnosti na základe žiadosti o postúpenie a prevod pohľadávky uzatvoria medzi sebou zmluvu o postúpení konkrétnej pohľadávky alebo viacerých pohľadávok. Preto je mylné tvrdenie žalobcu, že už na základe predmetnej rámcovej zmluvy došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky, keďže predmetom tejto zmluvy je iba dohoda na uzavretí budúcej zmluvy o postúpení pohľadávky, nie postúpenie pohľadávky ako také. Až na základe žiadosti o postúpenie a prevod, ktorá má charakter zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže je uskutočnená v písomnej podobe, sú v nej definovaní účastníci a predmet, časť obsahu dohody, a dokonca aj zhodné prejavy vôle v podobe podpisov sú uvedené na tejto listine, mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Súd však tento právny úkon posúdil ako absolútne neplatný podľa pre jeho neurčitosť. V rámci obsahu právneho úkonu (tak ako sa jeho obsah podarilo zistiť v konaní) totiž nie je určené, aká pohľadávka mala byť predmetom postúpenia. Určitosť predmetu písomného právneho úkonu síce nie je obmedzená len na prípady, keď je tento predmet špecifikovaný v samotnom texte, ktorý zachytáva obsah úkonu, ale požiadavke určitosti vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej je predmet úkonu objektívne zreteľný. Pritom posudzovaná listina - žiadosť o postúpenie a prevod (č. l. 53-54) vo svojom texte aj odkazovala na ďalšie svoje neoddeliteľné súčasti, v ktorých v zmysle textu mali byť konkrétne pohľadávky špecifikované (bližšie pozri odsek 25 tohto odôvodnenia). Preto ak by takéto súčasti existovali a boli by pripojené a z ich obsahu by bolo zrejmé, aká pohľadávka je predmetom postúpenia, súd by právny úkon nemohol posúdiť ako neurčitý. Takéto súčasti listiny sa však v konaní nepreukázali, žalobcom predložené a označené neboli, a teda súd vychádzal zo zisteného stavu veci v zmysle zásady formálnej pravdy uplatňovanej v rámci civilného sporového konania, a preto tento právny úkon smerujúci k postúpeniu pohľadávky, avšak neurčitej, posúdil ako neplatný.

52. Súd sa však neobmedzil iba na skúmanie platnosti postúpenia pohľadávky z banky na žalobcu z hľadiska určitosti právneho úkonu, ale vec posúdil aj z hľadiska súladu postúpenia pohľadávky so zákonom. Banka a žalobca zamýšľali, aby k postúpeniu došlo ku dňu uvedenému v žiadosti o postúpenie a prevod (č. l. 53-54) ako deň prevzatia žiadosti, čo vyplýva z prejavenej vôle účastníkov. Pritom prevzatie bolo datované k 23.07.2018. V tejto súvislosti súd poukazuje na zmluvne dohodnutú splatnosť záväzku žalovaného voči banke ( ), keď v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok bol dňom splatnosti deň, ktorý bol uvedený vo výpise a banka vystavila dňa 17.05.2018 výpis z pôžičkovej karty, v ktorom bol uvedený deň splatnosti 20.05.2018. To znamená, že k postúpeniu malo dôjsť 64 dní po splatnosti žalovanej pohľadávky. Zároveň písomná výzva banky na plnenie adresovaná a doručená žalovanému, ktorá by predchádzala postúpeniu, sa v konaní nezistila.

53. Podľa prvá veta banka môže písomnou zmluvou postúpiť pohľadávku, ktorú má voči svojmu klientovi len vtedy, ak napriek písomnej výzve banky je jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke; z uvedeného vyplýva (arg. a contrario), že pokiaľ nie sú splnené podmienky uvedené v cit. zákonnom ustanovení, banka svoju pohľadávku postúpiť nemôže. S každou činnosťou banky sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle

54. Špeciálna úprava postúpenia pohľadávky vychádza z postavenia bánk, ktoré disponujú bankovým povolením. Keďže cieľom zákona sú právna úprava pri zabezpečení fungovania celkového bankového systému, ale zároveň aj ochrana klientov bánk, bolo žiaduce stanoviť pevné pravidlá pri postupovaní pohľadávok bánk na iné subjekty, ktoré nie sú bankami, aby nedošlo k obchádzaniu zákona o bankách (napr. s postúpením nesplatných pohľadávok bánk súvisí ich ďalšia správa, pritom poskytovanie úveru bánk a ich správa je špecifickou osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou) (pozri napríklad Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 27.03.2019 sp. zn. ).

55. Súd preto dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky voči žalovanému z banky na žalobcu je absolútne neplatným právnym úkonom aj pre jeho rozpor so zákonom ( v spojení s ), a to tak z dôvodu predčasnosti postúpenia žalovanej pohľadávky (už 64 dní po splatnosti), ako aj z dôvodu absencie kvalifikovaného úkonu banky - písomnej výzvy na plnenie dlhu adresovanej a doručenej aspoň do dispozičnej sféry žalovaného (pozri tiež Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2018 sp. zn. ).

56. Vzhľadom na uvedené dôvody nemožno konštatovať aktívnu legitimáciu na strane súčasného žalobcu.

57. Pokiaľ ide o preukázanie písomnej výzvy banky na plnenie podľa , ako aj neoddeliteľných súčastí žiadosti o postúpenie a prevod (č. l. 53-54), resp. celého obsahu rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok (č. l. 47-52) v týchto súvislostiach súd dáva na zreteľ, že v kontradiktórnom spore sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú povinné uviesť všetky významné skutočnosti a tieto aj náležite preukázať. Hoci v spotrebiteľských sporoch platí, že súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a takýto dôkaz obstará alebo zabezpečí aj bez návrhu, toto ustanovenie je potrebné vykladať v prospech spotrebiteľa ako slabšej strany. Pokiaľ súd žalobu zamietol, toto rozhodnutie bolo v prospech žalovaného ako spotrebiteľa, a preto nebol daný zákonný dôvod pre postup súdu, kedy by vyzval žalobcu, ktorý je navyše zastúpený advokátom, na predloženie ďalších alebo úplných dôkazov (ak také vôbec existujú), ktorými by mohol preukázať dôvodnosť uplatneného nároku.

58. Súd preto dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a teda ju zamietol.

59. Podaním doručeným na tunajší súd dňa 20.09.2019 žalobca pre prípad, že žalovaný uzná ním uplatnený nárok s poukazom na § 282 C.s.p navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie.

60. Podľa ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

61. Ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, súd je podľa povinný rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, ak žalobca navrhol tento osobitný procesný postup. Ide o systémový prvok procesnej ekonómie sporového konania a nie je pritom vylúčený ani v spotrebiteľských sporoch. Uznanie nároku možno urobiť písomne alebo aj inak napríklad verbálne na pojednávaní, pričom úkon sa zaznamená zákonom ustanoveným spôsobom. Uznanie nároku ako jednostranný právny úkon žalovaného adresovaný súdu musí spĺňať okrem všeobecných náležitostí podania ( ) aj všeobecné náležitosti pre právne úkony ( a nasl.), teda musí byť z neho zrejmé kto, aký nárok uznáva a voči komu a musí v ňom byť určený rozsah, v ktorom ho uznáva. Uvedené skutočnosti musia byť objektívne poznateľné z prejavu. Pre rozhodnutie skrz uznanie nároku pritom nie je rozhodujúce, či uznaný nárok v čase prejavu skutočne

existoval, čo vyplýva aj z povahy rozsudku pre uznanie ako skráteného rozhodnutia, kedy sa neskúma hmotnoprávna stránka veci.

62. V posudzovanej veci je z vyjadrenia žalovaného zrejmé, že si uvedomuje svoj dlh, aj dôvod, z ktorého jeho dlh vznikol. Nie je však schopný uviesť oprávnenú osobu, t. j. svojho veriteľa. Ako veriteľa uvádza "Quatro", pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá "Pôžičková karta Quatro", a to Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Ak by žalovaný výslovne uviedol, že uznáva nárok súčasného žalobcu tak, ako je v konaní uplatnený, súd by bol povinný rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku. Takto však žalovaný nárok žalobcu neuznal, iba sa vyjadril v tom zmysle, že si je vedomý svojho dlhu, tento vznikol z pôžičkovej karty a jeho veriteľom by malo byť "Quatro", že nie je v súčasnosti schopný splatiť tento dlh, a preto by sa chcel dohodnúť na splátkach. Takéto vyjadrenie súd vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval za právne účinné uznanie nároku žalobcu v zmysle , a preto nerozhodol rozsudkom pre uznanie.

63. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

65. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

66. Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech a zastavenie časti konania zavinil žalobca, prislúcha mu nárok na náhradu trov konania. Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd jeho nárok na náhradu trov konania v rámci procesnej ekonómie nepriznal (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.