Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/203/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobkyne: B. C., T..Q.., D.: XX XXX XXX, V. XXX/ A, B., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava proti žalovanej: L. A., Z.. XX. X. XXXX, B. R.. T. F. X, B., o 2.682,91 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. februára 2018, č. k. -142, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom zamietajúcom výroku p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 647,43 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal proti žalobkyni náhradu trov konania.

2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že dňa 13. 6. 2017 medzi právna predchodkyňa žalobkyne (X. B., T..Q..) ako postupca uzavrela so žalobkyňou postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 2.682,91 eur s prísl. vyplývajúcej zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, t. j. pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Dňa 30. 11. 2010 žalovaná uzavrela s právnou predchodkyňou žalobkyne Zmluvu o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 3.900 eur s počtom splátok 70, s úrokovou sadzbou 19 % ročne, výškou mesačnej splátky 101,75 eur, s dátumom prvej splátky dňa 19. 12. 2010, RPMN 20,74 %, s priemernou hodnotou RPMN 18,48 %, s celkovou výškou nákladov 2.491,42 eur, dátumom každej ďalšej platby - k 19. dňu v mesiaci, dátumom konečnej splatnosti úveru

- 19. 9. 2016. Z obsahu výpisu „Aktuálny stav úveru ku dňu 7. 6. 2017“ vyplýva, že žalovaná čerpala úver v sume 3.900 eur. Podľa vyjadrenia žalobkyne žalovaná na úvere zaplatila celkom 5.109,07 eur. Z toho suma vo výške 450,25 eur bola započítaná na poplatky, suma 3.441,73 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 1.217,09 eur na istinu. V období od 18. 7. 2017 do 21. 12. 2017 žalovaná ďalej uhradila sumu 647,43 eur, ktorá suma bola započítaná na istinu úveru. Žalovaná splácala riadne úver až do 19. 7. 2013, ďalšie platby vykonala až dňa 18. 3. 2014 a 17. 2. 2015, kedy zaplatila sumu po 50 eur. Následne dlžnú sumu splácala postupne, nepravidelne, v rôznych výškach. Listom zo dňa 23. 6. 2014 právna predchodkyňa žalobkyne upozornila žalovanú, že k 20. 6. 2014 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti v sume 551,90 eur pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 498,71 eur, poplatkov vo výške 35,96 eur a poistného vo výške 17,23 eur. K 9. 7. 2014 právna predchodkyňa žalobkyne vyhlásila predčasnú splatnosť úverovej pohľadávky z dôvodu porušenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Žalovaná dňa 1. 8. 2014 uznala dlh voči právnej predchodkyni žalobkyne čo do dôvodu aj výšky vyplývajúci z predmetnej zmluvy o úvere vo výške 3.268,57 eur, ktorý sa stal splatným dňa 9. 7. 2014.

3/ Zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa je v spore aktívne vecne legitimovaná, pretože jej právna predchodkyňa (banka) splnila povinnosti vyplývajúce z Zákona o bankách pred tým, než pohľadávku zo Zmluvy o úvere postúpil na žalobkyňu. Na právny vzťah založený zmluvou o úvere súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl.) a ust. Obch. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia (, , ,, ). Súd prvej inštancie skonštatoval, že uznanie dlhu žalovanou ( Obč. zák.) založilo vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu uznaného v čase uznania dlhu, ale s ohľadom na obranu žalovanej, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, t. j. že záväzok vyplývajúci z uznaného dlhu v čase uznania existoval iba v rozsahu, ktorý zodpovedá záväzku z nesplatenej istiny úveru, sa zaoberal náležitosťami zmluvy v kontexte s o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úverová zmluva v rozpore s ust. neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve je uvedená iba výška celkových nákladov, pričom úver mal byť podľa zmluvy splácaný v pravidelných mesačných 70 - tich splátkach vo výške po 101,75 eur. Ak sa aj odpočíta od splátky 101,75 eur poplatok na poistné, pretože poistenie nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy, potom pravidelná mesačná splátka činila 93 eur, pričom celkové náklady pri takejto výške splátky predstavujú sumu 6.510 eur, t. j. čiastku, ktorú je podľa zmluvy žalovaná povinná reálne žalobkyni zaplatiť. V zmluve je však uvedené, že celková výška nákladov je 2.491,42 eur. Po započítaní poskytnutého úveru 3.900 eur výška celkových nákladov predstavuje 6.391,42 eur a nie 6.510 eur, ktoré žalovaná pri výške dohodnutých splátok má žalobcovi podľa úverovej zmluvy zaplatiť. Ďalej je v zmluve uvedená nesprávna výška RPMN, ktorá pri úvere 3.900 eur, výške splátky 93 eur mesačne (po odpočítaní poistného) a dobe splácania 70 mesiacov predstavuje 20,97%. Výška RPMN uvedená v zmluve je 20,74%. V zmluve taktiež absentuje uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov ako to vyplýva z ust. . Napokon zmluva v rozpore s ust. neobsahuje ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 101,75 eur bez bližšej špecifikácie, t. j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov, keď zároveň z obsahu zmluvy ani nie je zrejmá výška poplatku za poistenie. Táto má podľa žalobkyne vyplývať iba so sadzobníka poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Vzhľadom na tieto závery súd prvej inštancie vyhodnotil spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanej za bezúročný a bez poplatkov (, ), a preto napriek uznávaciemu prejavu žalovanej podľa súdu prvej inštancie vznikol žalobkyni len nárok na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Keďže žalovaná čerpala úver vo výške 3.900 eur a celkom zaplatila 5.109,07 eur + 647,43 eur, súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd prvej inštancie pre úplnosť dodal, že pokiaľ aj žalobkyňa tvrdila, že RPMN je vypočítaná správne, pretože predposledná splátka úveru je 67,41 eur a posledná splátka je 0 eur, tieto tvrdenia z obsahu zmluvy nevyplývajú. V úverovej zmluve je nesprávna nielen výška RPMN, pretože predpoklady, ktoré právny predchodca žalobkyne použil na jej výpočet, nevyplývajú z obsahu zmluvy, ale aj nesprávna výška a počet splátok úveru. Je pritom irelevantné, či banka oznámi dlžníkovi, že výška poslednej splátky je 0 eur, resp. že výška 69. splátky je 67,41 eur, keď z obsahu zmluvy vyplýva, že výška pravidelnej mesačnej splátky je 101,75 eur a to od prvej až po poslednú

- 70. splátku vrátane. Podľa súdu prvej inštancie zmluva uzatvorená medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou vyvoláva pochybnosť o rozsahu skutočného záväzku dlžníka, pričom pri takto uzavretej zmluve spotrebiteľ (žalovaná) nemala možnosť reálne posúdiť rozsah svojho záväzku voči banke/veriteľovi. Sankciou pre veriteľa je v takom prípade strata úrokov a poplatkov v zmysle ust. Za nedôvodné považoval súd prvej inštancie aj započítanie úhrad žalovanej v sume 450,25 eur za upomienky pri omeškaní splátok a to pre neprijateľnosti (a teda aj neplatnosť) tejto zmluvnej podmienky ( Obč. zák.). Dodal, že poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy, za upomienky a pod.) predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie dodávateľa spočívajúce v účtovaní týchto poplatkov možno vo vzťahu k spotrebiteľovi hodnotiť ako poškodzujúce, pretože ide o spoplatňovanie úkonov dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytne skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Pokiaľ žalobkyni vznikli náklady spojené s doručovaním výziev a

upomienok žalovanej, mal možnosť uplatniť si ich náhradu ako príslušenstva pohľadávky (§ 121 ods. 3 Obč. zák.).

4/ O čiastočnom zastavení konania súd prvej inštancie rozhodol podľa

5/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s Zhrnul, že úspech žalobkyne voči žalovanej činil 21, %, úspech žalovanej 78, % (100% - 21, %). Keďže úspešnejšej žalovanej (57%) trovy konania nevznikli, ich náhradu jej nepriznal.

6/ Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby ho v tomto výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie. Namietla, že ÚS SR dňa 7.2.2018 rozhodol, že ust. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s SR, a preto nie je zrejmé, na základe akých skutočností sa súd prvej inštancie o predmetné ustanovenie opieral. Žalobkyňa nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že sporná úverová zmluva neobsahuje správny údaj o celkovej výške nákladov, ktorú musí žalovaná ako spotrebiteľ zaplatiť. Dôvodila, že tento údaj je súčtom výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, čo bolo z obsahu zmluvy známe. Samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy. Žalobkyňa nesúhlasila ani so záverom súdu prvej inštancie o nesprávnom údaji o celkovej výške nákladov, ako aj o výške RPMN. V tejto súvislosti namietala, že súdu prvej inštancie predložila listinu s výpočtom RPMN podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Z tohto výpočtu vyplýva, že 69. splátka úveru bola 67,41 eur a 70. splátka 0 eur. Súd prvej inštancie pochybil, keď určil celkovú výšku nákladov vynásobením počtu mesačných splátok uvedených v zmluve s ich výškou, pretože mal postupovať podľa predloženého výpočtu, resp. kalkulačky na výpočet RPMN. Banka pred poslednou splátkou zasiela dlžníkovi informáciu o jej výške, čiže ak predposledná splátka úveru je vo výške 67,41 eur, resp. posledná vo výške 0 eur, banka zašle pred jej splatnosťou dlžníkovi list, ktorým mu túto skutočnosť oznámi. Podľa žalobkyne bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru nemohla spôsobiť ani absencia rozdelenia splátok na istinu, úroky a iné poplatky, pretože rozklad jednotlivých splátok v členení na istinu, úrok a poplatky neobsahuje, pričom takáto požiadavka nie je ani v súlade so Smernicou č. 2008/48/ES.

7/ Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil.

8/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal rozsudok v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť ( ).

9/ Odvolací súd súhlasí s názorom žalobkyne, že v zmluvách uzatváraných podľa nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok, poplatky). Pokiaľ (v znení účinnom k 23.5.2012) uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“, či termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je treba za použitia eurokomfortného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa (viď uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 22. 2. 2018). V úverovej zmluve je však uvedená nesprávna (klamlivá) výška mesačnej splátky úveru (101,75 eur). Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie totiž uviedla, že výška 69. a 70. splátky bola v skutočnosti iná (nižšia) ako uvedená v zmluve (101,75 eur), a to 67,41 eur (69. splátka) a 0 eur (70. splátka). Nesprávne uvedenie výšky anuitnej splátky úveru je potrebné posúdiť tak, ako by úverová zmluva informáciu o výške splátky úveru ako svoju základnú náležitosť neobsahovala vôbec. Zmluva o úvere je preto považovaná za bezúročnú a bez poplatkov ( ) pre nedostatok náležitostí uvedených v (nesprávna výška a počet mesačných splátok úveru v neprospech spotrebiteľa). Na uvedenom závere nič nemení ani odvolacia argumentácia žalobkyne, že po zaplatení poslednej „plnej“ výšky splátky banka zasiela dlžníkovi informáciu ohľadom skutočnej výšky poslednej, resp. predposlednej splátky úveru, pretože takýto postup banky ako veriteľa nemá oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch.

Skutočná výška splátok musí byť zrejmá priamo z obsahu úverovej zmluvy a preto nepostačuje, ak sa o nej spotrebiteľ dozvie neskôr (v prejednávanom prípade až počas súdneho konania). Naviac, dotknutá spotrebiteľská zmluva neobsahuje ani konkrétny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí žalovaná zaplatiť. Pokiaľ žalobkyňa argumentuje tým, že v zmluve je všeobecný odkaz, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov úveru, treba uviesť, že ani takto získaný údaj nezodpovedá skutočnosti, keďže - ako to uviedla žalobkyňa v rámci svojej procesnej obrany - 69. a 70. splátka bola nižšia, ako v zmluve uvedená. Súčet výšky úveru (3.900 eur) a celkovej výšky nákladov (2.491,42 eur) podľa údajov zo zmluvy činí 6.391,42 eur, ale súčin počtu mesačných splátok (70) a výšky splátok (101,75 eur) predstavuje 7.122,50 eur. K údaju o celkovej čiastke vyplývajúcej z úverovej zmluvy sa nedá dospieť ani zohľadnením správnej výšky posledných dvoch mesačných splátok úveru (67,41 eur a 0 eur), pretože pri tejto alternatíve celková výška úveru činí 6.986,41 eur. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe teda došlo k naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy podľa pre rozpor zmluvy s zákona (klamlivý údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť). Obrana žalobkyne odkazujúca na možnosti interného výpočtového systému banky nemôže obstáť. Nesprávny (nižší) údaj o celkovej výške nákladov logicky znamená aj nesprávny údaj o RPMN banky (v zmluve uvedený ako 20,74 %). Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní argumentuje rozporom ust. s čl. 46 ods. 1 v spojení s SR odvolací súd udáva, že toto ustanovenie zákona súd prvej inštancie v prejednávanej veci neaplikoval.

10/ Z dôvodov uvedených v ods. 8/ odôvodnenia je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle pre absenciu obligatórnych náležitostí Zmluvy o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX podľa , , resp. v zmysle a zákona, čo ďalej znamená, že žalovanej vznikla voči žalobkyni povinnosť vrátiť len požičanú istinu úveru, bez poplatkov a bez úrokov.

11/ Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom zamietajúcom výroku vecne správny a preto ho odvolací súd v tomto výroku potvrdil podľa

12/ Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konania v časti o zaplatenie 647,43 eur zastavené, nebol napadnutý odvolaním a preto nadobudol právoplatnosť.

13/ O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

14/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).