Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/300/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcu G.. H. W., A.. X.X.XXXX, W. Q. O.Š., U. X, zastúpeného JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, proti žalovaným: 1. G.. D. W., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., U. X, X. P.. B. F., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. O., F. X, zastúpenému JUDr. Pavlom Piovarčim ml., advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o určenie vlastníckeho práva a určenie platnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalobcu a žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 21.9.2017 č.k. -61 takto

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie žalovanej v 1. rade.

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej iba „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc.č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18m2, parc. registra „C“ - garáž súp.č. XXXX, parc. registra „C“, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX O.. Ú.. D., E. O.-X. P., E.. O. G., (ďalej iba „sporné nehnuteľnosti“) obe v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku. Ďalej sa domáhal určenia, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade týkajúca sa tých istých nehnuteľností je neplatná. Ďalším výrokom súd prvej inštancie žalovanej v 1. rade nepriznal náhradu trov konania a žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že vlastníkom sporných nehnuteľností je v súčasnej dobe žalovaný v 2. rade, ktorý toto vlastníctvo nadobudol na základe darovacej zmluvy od žalovanej v 1. rade. Tá nadobudla nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX E. D. O. Y. G. O. ako predávajúcich, a to do svojho výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 32.850,- Sk. Následne žalovaná v 1. rade ako darkyňa previedla začiatkom roka 2015 sporné nehnuteľnosti darovacou zmluvou na žalovaného v 2. rade ako obdarovaného. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca sa dovolal relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy vo vzťahu k obom jej účastníkom, teda k žalovaným v 1. a 2. rade. Dôvodom relatívnej neplatnosti podľa § 40a Obč. zákonníka mala byť skutočnosť, že pri prevode sporných nehnuteľností bol potrebný súhlas oboch manželov, teda žalobcu aj žalovanej v 1. rade, pretože sporné nehnuteľnosti mali patriť do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca však nebol účastníkom darovacej zmluvy a takýto súhlas k darovaniu nehnuteľnosti nedal. Súd prvej inštancie preto vykonával dokazovanie za účelom vyriešenia otázky, aký bol právny režim sporných nehnuteľností. Žalobca vypovedal, že finančné prostriedky na kúpu garáže dali obom manželom rodičia

žalovanej v 1. rade. Naproti tomu žalovaní v 1. a 2. rade ako aj svedkovia vypovedali, že peniaze dali žalovanej v 1. rade jej rodičia, resp. že financie boli žalovanej v 1. rade darované jej rodičmi s tým, aby bola kúpená garáž. Súd prvej inštancie tieto dôkazy vyhodnotil tak, že rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú mal súd zisťovať pre záver o dôvodnosti uplatneného nároku zo strany žalobcu na určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM žalobcu a žalovanej v 1. rade, bolo presvedčivo zistiť, či nehnuteľnosti boli na základe kúpnej zmluvy nadobudnuté zo spoločných prostriedkov žalobcu a žalovanej v 1. rade. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v tejto časti navrhnuté a vykonané dôkazy, teda výpovede strán a dvoch svedkov majú rovnakú dôkaznú silu, pričom z nich vyplynulo, že ide o tvrdenie žalobcu proti tvrdeniam žalovaných a svedkov, keď žalobca tvrdil, že finančné prostriedky obom darovali rodičia žalovanej v 1. rade na kúpu garáže v protiklade s tým, čo tvrdili žalovaní v 1. a 2. rade a svedkovia, teda že peniaze boli darované iba žalovanej v 1. rade. Pri hodnotení dôkazov vzal súd prvej inštancie do úvahy to, že strany sporu aj svedkovia sú v príbuzenskom vzťahu a že vzťahy medzi žalobcom, žalovaným v 2. rade a svedkami, ako aj vzťahy medzi žalovanou v 1. rade, žalovaným v 2. rade a svedkami sú vážne narušené. Z toho dôvodu podľa názoru súdu prvej inštancie nie sú tvrdenia žalobcu natoľko presvedčivé a nespochybniteľné, aby umožnili súdu prijať záver o ich pravdivosti, ale ani záver o tom, že by boli rozhodne nepravdivé. Vzhľadom na uvedené podľa názoru súdu žalobca nesplnil bezo zbytku svoju dôkaznú povinnosť v tom smere, keď jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal tvrdenú skutočnosť, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov žalobcu a žalovanej v 1. rade. Súd prvej inštancie skonštatoval, že vec bola získaná za trvania BSM z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov sa nestáva predmetom BSM ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto získal. Ak bola kúpna cena zaobstaranej veci zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi boli obidvaja manželia a obaja pri uzavretí zmluvy potvrdili vôľu nadobudnúť kupovanú vec do bezpodielového spoluvlastníctva, potom sa vec stala predmetom ich BSM. V nadväznosti na to súd prvej inštancie uviedol, že iba žalovaná v 1. rade ako kupujúca uzavrela kúpnu zmluvu zo dňa XX.X.XXXX. Žalobca a žalovaná v 1. rade neprejavili zhodnú vôľu nadobudnúť sporné nehnuteľností do svojho bezpodielového spoluvlastníctva, keby tak urobili, bolo by bez relevancie, že kúpna cena bola zaplatená z výlučných prostriedkov žalovanej v 1. rade. Nič nebránilo tomu, aby kúpnu zmluvu ako kupujúci uzavreli obaja manželia. Súd prvej inštancie nezistil dôvody neplatnosti spornej darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou v 1. rade ako darcom a žalovaným v 2. rade ako obdarovaným. Žalovaná v 1. rade darovala garáž svojmu bratovi slobodne a vážne, keďže v čase jej darovania bola v rozvodovom konaní so žalobcom a nechcela, aby bola garáž predmetom vyporiadania BSM. Na základe uvedeného, keďže sporné nehnuteľnosti sa nestali predmetom BSM žalobcu a žalovanej v 1. rade, ale boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 1. rade, ktorá ich získala za trvania BSM, avšak z prostriedkov patriacej výlučne jej, zamietol súd prvej inštancie žalobu o určenie, že žaloba a žalovaná v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností. Pokiaľ sa týka procesného nároku žalobcu na určenie, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1. rade ako darcom a žalovaným v 2. rade je neplatná, zaoberal sa otázkou naliehavého právneho záujmu podľa . Podľa názoru súdu prvej inštancie takéto určenie neplatnosti právneho úkonu má len povahu predbežnej otázky k posúdeniu, či tu právo je alebo nie je. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že ak právna otázka platnosti zmluvy, o ktorej má byť rozhodnuté určovacím výrokom má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva, nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ak je možné žalovať priamo na určenie existencie práva. Z toho dôvodu žalobu v tejto časti zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa .

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Uplatnil pri tom odvolacie dôvody podľa a , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Odvolateľ sa domnieva, že jeho žaloba je v plnom rozsahu dôvodná a opodstatnená, keďže z majetku ktorý patrí do BSM unikla vec, resp. nehnuteľnosť, na právny úkon nedal súhlas podľa a preto je relatívne neplatný. Poukazuje na výpoveď žalovanej v 1. rade, ktorá jasne uviedla, že peniaze na kúpu garáže dali jej rodičia obom manželom, pričom tu má ísť o zhodné tvrdenia strán v konaní, ktoré sa nedokazujú a navyše je to aj logicky odôvodnené, pretože manželka (žalovaná v 1. rade) garáž darovala v čase rozvodového konania svojmu bratovi, žalovanému v 2. rade preto, aby nemusela po rozvode sa vyporiadať so žalobcom a polovicu mu vyplácať. Preto odvolateľ tvrdí, že si obaja žalovaní boli vedomí, že peniaze na kúpu nehnuteľnosti boli darované obom manželom a teda vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Na tom nič nemení tá skutočnosť, že počas pojednávaní žalovaný v 2. rade a jeho

rodičia túto skutočnosť popreli, navyše žalobca bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mladiství a o dare nič nevedel. Ich výpoveď považuje odvolateľ za účelovú. Zastáva teda názor, že peňažné prostriedky určené na kúpu nehnuteľností boli darované obom manželom, preto nehnuteľnosť musí patriť do BSM. Na tom nič nemení ani to, že žalobca nebol vedený na liste vlastníctva ako spoluvlastník. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že keby boli nehnuteľnosti nadobudnuté z prostriedkov darovaných obom manželom, patrili by do podielového spoluvlastníctva. Prostriedky boli darované za tým účelom, aby sporné nehnuteľností prešli do BSM oboch manželov. Poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. . Skutkové vyhodnotenie stavu považuje za vykonané nesprávne.

5. Proti rozsudku podala odvolanie aj žalovaná v 1. rade. Uvádza, že uznáva nároky žalobcu v plnom rozsahu. Z jej výpovede vyplýva, že uznal spoluvlastníctvo žalobcu ku garáži predtým, ako garáž darovala žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 2. rade jej dal pred darovaním prísľub, že keď bude chcieť hneď opätovne garáž prevedie naspäť do jej vlastníctva. Žalovaný v 2. rade nepravdivo uvádza podrobnosti ohľadom kúpy garáže ktorej sa nezúčastnil. Namieta aj vyhodnotenie výpovede svedka G.. F.. Predovšetkým uvádza, že vzťahy medzi ňou a žalobcom na jednej strane a oboma svedkami na druhej strane sú v totálnom rozpade. Nesúhlasí so záverom, že peniaze boli darované iba jej.

6. K obom odvolaniam podal vyjadrenie žalovaný v 2. rade, ktorý navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolaniu žalovanej, aby ho odmietol ako podané neoprávnenou osobou. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa stotožňuje a považuje ho za vecne správny. Vo vzťahu k odvolaniu žalovanej v 1. rade je toho názoru, že vzhľadom na jej procesné postavenie súd nerozhodol v jej neprospech a preto jej odvolanie je potrebné odmietnuť. Nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu v odvolaní, ktorý akcentuje svoje presvedčenie a presvedčenie svojej manželky vo vzťahu k povahe darovania finančných prostriedkov zo strany rodičov žalovanej. V tomto smere povyšuje svoj názor nad vôľu darcov, pričom práve vôľa darcu je pri darovaní rozhodujúca. Smerodajným je, komu mali darcovia úmysel finančné prostriedky darovať a nie to, ako to vnímal žalobca či žalovaná v 1. rade. Nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, ktorý označil výpoveď žalovaného v 2. rade a jeho rodičov za účelovú, tendenčnú a nepravdivú. Je potrebné poukázať na to, že zatiaľ čo v prípade spornej garáže žalobca nebol účastníkom kúpnej zmluvy ani nefiguroval ako spoluvlastník na príslušnom liste vlastníctva, v súvislosti s nadobudnutím ďalšej nehnuteľnosti, a to bytu, bol žalobca sám účastníkom zmluvného vzťahu a bol evidovaný na príslušnom liste vlastníctva. Uvedené skutočnosti preukazujú skutočnú vôľu rodičov žalovaného v 2. rade a tiež vôľu žalobcu a žalovanej v 1. rade. Žalobca je nositeľom dôkazného bremena v spore a nepreukázal dôvodnosť svojej žaloby.

7. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade uvádza, že v celom rozsahu uznáva svojho manžela na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a neplatnosti darovacej zmluvy.

8. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného v 2. rade zotrváva na právnych dôvodoch obsiahnutých v žalobe a v podanom odvolaní. Súhlasí s vyjadrením žalovanej v 1. rade.

9. Žalovaný v 2. rade v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovanej v 1. rade uvádza, že ide o duplicitný procesný prejav, keďže všetky skutočnosti uviedla aj vo svojom odvolaní. Opätovne poukazuje na to, že finančné prostriedky použité na kúpu spornej garáže pochádzali z bezpodielového spoluvlastníctva jeho rodičov a preto je logické, že musel do diskusie o použití prostriedkov vo vzťahu k účelu a vo vzťahu k osobe.

10. Žalovaná v 1. rade sa vyjadrila k podaniu žalovaného v 2. rade, pričom vo vyjadrení opakuje svoje doterajšie tvrdenia, poukazuje na to, že vôľa darcov v čase darovania bola taká, že darovali obom, teraz iba účelovo tvrdia opak. Rovnaké stanovisko zastáva aj vo svojom ďalšom podaní zo dňa 22.6.2018.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo podané včas oprávnenou osobou a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Pokiaľ však ide o odvolanie žalovanej v 2. rade, tu neboli splnené všetky podmienky prípustnosti odvolania.

12. Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Uvedené ustanovenie upravuje procesné podmienky subjektívnej legitimácie na podanie odvolania, ako riadneho opravného prostriedku. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, či bolo rozhodnuté v neprospech strany, je predovšetkým posudzovanie procesného postavenia vo vzťahu k nároku, ktorý je uplatnený žalobou. Pre vznik oprávnenia podať odvolanie musí strane vzniknúť ujma, a to formálna alebo materiálna. Materiálna ujma sa vyznačuje tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu, ktorý podáva opravný prostriedok vo vzťahu k predmetu sporu. Vo všeobecnosti však v sporovom konaní platí, že rozhodnutie proti ktorému je prípustné odvolanie môže byť vydané vždy v neprospech iba jednej zo sporových strán a nemôže vyznieť v neprospech oboch sporových strán. Preto právo podať odvolanie má vždy len jedna strana sporu (porovnaj Števček a kol.: . Komentár. Praha: C.H.BECK, 2016, str. 1209).

14. Žalovaná v 1. rade vystupovala v procesnej pozícii, ktorá je opozitná k v procesnej pozícii žalobcu. Súd prvej inštancie rozhodnutím vo veci samej zamietol žalobu, preto z hľadiska procesného je neúspešným subjektom iba žalobca. Žalovaná v 1. rade, ktorá stála na procesnej strane, proti ktorej žaloba smerovala, nemôže byť dotknutá výrokom rozsudku o zamietnutí žaloby tým spôsobom, že by z hľadiska procesného jej bola spôsobená nejaká ujma. Z toho dôvodu odvolací súd jej odvolanie odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa .

15. V ďalšom štádiu konania odvolací súd preskúmaval odvolanie žalobcu. Odvolanie prejednal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

16. Odvolací súd konštatuje, že dôvody napadnutého rozhodnutia sú správne, logické a zrozumiteľné a odvolací súd sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje, rovnako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

17. Na zdôraznenie správnosti záverov v rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

18. Predmetom sporu bola žaloba o určenie, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľností - garáže a pozemku, na ktorom sa nachádza a tiež o určenie, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná.

19. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žaloba o neplatnosť darovacej zmluvy tvorí iba predbežnú otázku pre rozhodnutie o tom, aké sú vlastnícke pomery spornej nehnuteľnosti. Zároveň je potrebné skonštatovať, že obe časti žalobného návrhu sú v logickom rozpore. Pokiaľ by totiž súd prvej inštancie dospel k záveru, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná, došlo by k situácii, že sa v katastri nehnuteľností vyznačia spätne vlastnícke vzťahy existujúce pred touto zmluvou, to znamená, že ako vlastníčka nehnuteľností bude vystupovať žalovaná v 1. rade. Žalobca však zároveň prvým výrokom žiada o určenie, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Preto druhý petit nemôže popri prvom obstáť a na takomto rozhodnutí žalobca nemá naliehavý právny záujem.

20. Súd prvej inštancie sa preto správne zaoberal predovšetkým otázkou, či sporné nehnuteľnosti patrili do BSM žalobcu a žalovanej v 1. rade alebo nie.

21. Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci získaných dedičstvom alebo darom ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a veci vydaných na základe predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

22. Žalobca tvrdil, že aj keď sám nebol na liste vlastníctva uvedený ako vlastník garáže, ani ako kupujúci na zmluve, ktorou žalovaná v 1. rade formálne nadobudla do svojho vlastníctva garáž s pozemkom, malo ísť o spoločný majetok, pretože finančné prostriedky získané na kúpu garáže pochádzali z daru od rodičov žalovanej v 1. rade a boli určené obom manželom.

23. Odvolací súd k tomu uvádza, že argumentácia žalobcu je nesprávna. Pokiaľ by totiž darovali finančné prostriedky na kúpu garáže rodičia žalovanej v 1. rade obom manželom, vzniklo by ich podielové spoluvlastníctvo k týmto finančným prostriedkom a následne aj vec, zakúpená za darované finančné prostriedky by patrila do ich podielového spoluvlastníctva v dôsledku transformácie vlastníckeho práva. Odhliadnuc od tejto argumentácie sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý posudzoval vôľu darcov, rodičov žalovanej v 1. rade bezprostredne z ich výpovedí. Žiadnymi dôkaznými prostriedkami žalobca nevyvrátil tvrdenia svedkov o tom, že finančné prostriedky na kúpu garáže darovali výslovne svojej dcére, teda žalovanej v 1. rade. Za takejto situácie muselo dôjsť k vzniku vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam výlučne u žalovanej v 1. rade, ktorá následne mohla týmto svojím vlastníckym právom disponovať samostatne.

24. K argumentácii žalobcu rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie práve rieši situáciu, keď z majetku, ktorý nepatrí do BSM sa stane majetok v BSM prejavom vôle manželov, ktorí sú obaja stranami zmluvy. V prejednávanej veci však takáto situácia nenastala a preto je citované rozhodnutie nepoužiteľné.

25. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu správne a preto ho potvrdil podľa .

26. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa . V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný v 2. rade, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. .