Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-66-2018.pdf
PDF · 141.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/66/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci rozvodu manželstva účastníkov: W.. B. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. č. 2, J., právne zastúpená: Advokátska kancelária Zahradnikova.SK s.r.o., IČO: 50 187 309, so sídlom Štefanovičova č. 12, Bratislava a C.. G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. č. 2, J., v konaní vedenom na návrh manželky o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode voči maloletému dieťaťu: I. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov W., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX a C.. G. T., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté daň XX.XX.XXXX v J., zapísané v knihe manželstiev C. úradu J. - D. mesto vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX pod por. č. XXX r o z v á d z a .
II. C. I. T., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy v párny kalendárny týždeň od pondelka od XX.XX hod. do stredy do XX.XX hod. a od piatka od XX.XX hod. do nasledujúceho pondelka do XX.XX hod. a v nepárny kalendárny týždeň vždy od stredy od XX.XX hod. do piatka do XX.XX hod. a od XX.XX. od XX.XX hod do XX.XX. do XX.XX hod, kedy sa starostlivosti ujme rodič podľa bežného režimu starostlivosti; otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy v nepárny kalendárny týždeň od pondelka od XX.XX hod. do stredy do XX.XX hod. a od piatka od XX.XX hod. do nasledujúceho pondelka do XX.XX hod a v párny kalendárny týždeň vždy od stredy od XX.XX hod. do piatka do XX.XX hod. a od XX.XX. od XX.XX hod do XX.XX. do XX.XX hod, kedy sa starostlivosti ujme rodič podľa bežného režimu starostlivosti. C. prevzatia a odovzdania maloletého počas dní školského vyučovania je predškolské, resp. školské zariadenie ktoré maloletý navštevuje a počas dní pracovného voľna bydlisko odovzdávajúceho rodiča.
W.. X. maloletého a spravovať jeho majetok budú o b a j a rodičia.
IV. E. sa n e u r č u j e .
V. X. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
X. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo a maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva - syna I. zveril do jej osobnej starostlivosti. Otcovi žiadala uložiť vyživovaciu povinnosť v rozsahu XXX eur mesačne. Styk otca s maloletou žiadala neupraviť s tým, že sa budú stretávať na základe dohody rodičov.
2. Návrh odôvodnila tým, že došlo k narušeniu manželských vzťahov a citovému odcudzeniu začiatkom roka 2017, čo opakovane od júla 2017 riešili aj manželskej poradni. Od 01.01.2018 do 14.04.2018 manželia žili v oddelených domácnostiach. Mala za to, že vzťahy medzi manželmi sú natoľko vážne rozvrátené, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel a niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie, pričom nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu maloletého syna, ktorého chce ďalej vychovávať v pokojnom prostredí.
3. Manžel s návrhom na rozvod súhlasil, pričom potvrdil, že po zaznamenaní citového ochladenia zo strany manželky a jej častých výkyvoch nálad manželky začiatkom r. 2017 chcel situáciu riešiť a z jeho podnetu absolvovali párovú terapiu, nakoľko je pre neho rodina najvyššou prioritou. V čase jeho odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti starostlivosť o maloletého prebehala striedavou formou. Materská škola bola oboznámená so situáciou a počas trvania oddelených domácnosti nezaznamenali žiadnu zmenu v správaní maloletého I.. Po skončení doby nájmu samostatného bytu sa vrátil do spoločnej domácnosti, kde začal zabezpečovať starostlivosť o maloletého počas X týždňovej služobnej cesty manželky. Na starostlivosti o maloletého sa podľa neho vždy vedeli dohodnúť. Otec sa vo svojom synovi vidí, má ho rád a má záujem starať sa o neho aj naďalej. Strávil so synom 6 mesiacov na materskej dovolenky v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy každé ráno syna budil, robil mu raňajky a vodil ho do škôlky. So synom majú výborný vzťah. Po príchode z práce sa o syna aktívne zaujímal, venoval sa s ním tvorivým a športovým aktivitám, víkendy trávili spolu, chodili na spoločné prechádzky do lesa, zúčastňovali sa na aktivitách organizovaných materskou školou, chodili na vzájomné návštevy kamarátov a známych, aktívne sa venovali záľubám maloletého. V čase služobných ciest manželky sa otec sám plnohodnotne a bez výhrad staral o rodinu a chod domácnosti. D. je v jeho prítomnosti šťastný, v psychickej pohode, cíti sa pri otcovi v bezpečí a uvoľnene, z ktorého dôvodu žiadal vzhľadom na splnené zákonné podmienky žiadal o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch s dňom prevzatia a odovzdania maloletého v piatok o XX.XX hod s osobitným režimom počas prázdnin, keď poukazoval na to, že takáto forma starostlivosti o syna fungovala v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
X. Dňa XX.XX.XXXX sa vo veci uskutočnilo prvé pojednávanie, na ktorom sa súd usiloval o zmierenie manželov, resp. o ich vedenie k uzavretiu rodičovskej dohody. C. trvala na zverení maloletého do jej výlučnej starostlivosti, keď poukazovala na silnú viazanosť maloletého na domáce prostredie a izbu, čo sa prejavilo aj počas niekoľkomesačného obdobia, kedy mali s manželom oddelené domácnosti. V čase pojednávania bol kontakt manžela s dieťaťom neobmedzený a jeho vplyv na dieťa plnohodnotný. G. však manžela, aby sa v záujme maloletého odsťahoval, nakoľko mal k dispozícii byt v K.. V tom čase tam otec maloletého na intervencie matky brával výlučne na víkendy. M. trval na striedavej osobnej starostlivosti o maloletého, nakoľko deklaroval, že maloletému chce byť napriek rozvodu plnohodnotným otcom. Do spisu založil správu G.. C., v zmysle odporúčaní ktorej modifikoval svoj návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti v režime dlhého a krátkeho týždňa. C. vo svojom podaní XX.XX.XXXX trvala na úprave styku otca s maloletým od štvrtka od 16.00 hod párneho týždňa na nasledujúceho pondelka do 08.00 hod s tým, že preberanie maloletého sa uskutočňuje v materskej škole, ktorú maloletý navštevuje, prípadne pokiaľ to zdravotný stav maloletého nedovolí v domácnosti matky. V priebehu neskoršieho konania bola účastníkom sprostredkovaná psychologická intervencia v rámci pilotného projektu inšpirovaného Q. praxou. Od septembra XXXX rodičia nabehli na režim starostlivosti 4 a 5 dní každého z rodičov v priebehu 4 po sebe nasledujúcich týždňov, čo predstavovalo rozšírený styk. Navrhovateľka trvala na zverení maloletého do jej výlučnej starostlivosti so širokým stykom otca, avšak aby bol zachovaný pomer dní v prospech jej osobnej starostlivosti, keď mala za to, že nie sú splnené podmienky na SOS, keď poukázala na konfliktnú situáciu a komunikáciu medzi rodičmi, ktorú konštatovala aj oslovená psychologička, pričom mala za to, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti neprospeje ani k stabilite výchovného prostredia maloletého. Deklarovala, že otcovi nebráni a nikdy nebránila v styku s dieťaťom a od začiatku sa pokúšala realizovať rôzne modely starostlivosti, pričom jej návrh garantuje pre dieťa stabilitu výchovného prostredia, aby vedel, kde je doma a netrpel odlúčením ani od jedného rodičov, pričom zohľadňuje aj vek dieťaťa, ktoré ešte nie je na takom stupni fyzického psychického vývoja, aby dokázal zvládnuť nároky, ktoré si SOS vyžaduje.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, sobášnym listom, rodným listom maloletého I., potvrdeniami o príjme účastníkov, prehľadom príjmov a výdavkov oboch rodičov vrátane dokladov preukazujúcich ich výšku, ako aj výšku nákladov na maloletého, vykonal pohovor s mal. I., oboznámil sa
so správou zo šetrenia pomerov v domácnosti každého z rodičov, a tiež ostatným na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
6. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, žijúci v platnom prvom manželstve, pričom ich posledné spoločné bydlisko je na adrese J., O. č. XXXX/X, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu.
X. Z manželstva účastníkov pochádza jedno dieťa - maloletý syn I., nar. XX.XX.XXXX.
X. Manželstvo účastníci uzavreli v r. XXXX a to po cca X ročnej známosti, keď v čase sobáša už očakávali narodenie dieťaťa. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, keď k narušeniu manželských vzťahov a citovému odcudzeniu došlo zo strany navrhovateľky začiatkom roka 2017, keď v lete uvedeného roka ukončili intímne spolužitie. Po narodení syna počas materskej dovolenky manželka totiž začala vnímať, že manžel sa naďalej venuje vlastným aktivitám, kým ona s dieťaťom zostávala prevažne sama. Po opätovnom nástupe manželky do práce zostal manžel pol roka na rodičovskej dovolenke, kedy mala zase manželka pocit, že rodinu ťahá sama. Manželskú krízu sa nepodarilo zvrátiť ani po individuálnej psychologickej intervencii manželky, ani po spoločnej párovej terapii v lete 2017. V rámci pokusu o záchranu manželstva sa účastníci dohodli na dočasnom oddelení domácností. Manžel sa vrátil do spoločnej domácnosti z vlastného rozhodnutia po tom, čo so synom trávil sám X týždne počas pracovnej cesty manželky po X mesiacoch odlúčenia partnerov. Manžel, ktorý stále dúfal v obnovenie spolužitia požiadal manželku, aby situáciu riešila, na čo ona podala návrh na rozvod. Počas oddeleného žitia sa striedali v starostlivosti o syna po X až X dňoch, pričom sa z iniciatívy manželky dohadovali flexibilne, individuálne na každý týždeň, keď však maloletý podľa tvrdenia matky zhruba v polovici obdobia začal byť menej spokojný. E. sa ale na starostlivosti o dieťa rodičia vedeli napokon dohodnúť, hoci za sprievodných komplikácií, keď manžel preferoval skôr pevný režim a manželka na neobmedzenom kontakte na základe bezprostredne predchádzajúcich dohôd. C. sa definitívne odsťahoval zo spoločnej domácnosti do prenajatého bytu až deň po prvom pojednávaní vo veci rozvodu ich manželstva. Od decembra manželka akceptovala týždňovú D., ktorá fungovala relatívne normálne asi mesiac, keď však do tohto obdobia spadali aj E. a sviatky. Podľa matky však maloletý už v januári XXXX začal sám namietať, že chce mať jeden domov, ale hovoril jej, že otec bude smutný, ak s ním nebude tak často. G. matky maloletý po neočakávanom vyzdvihnutí manželom v materskej škole začal veľmi citlivo vnímať každá neočakávanú zmenu a dožadovať sa, aby bol vopred informovaný o tom, kedy a s kým pôjde. G. manžela syn na jeho plánované odsťahovanie reagoval výborne, akceptoval, že bude mať X domovy - X bytíky, kde sa o neho budú starať obaja rodičia a voči nemu sa nič nemení. Podľa otca syn na viaceré skúšané alternatívy starostlivosti o neho reagoval výborne, pred ním sa nesťažoval, na stretnutia s ním sa tešil. V čase, kedy trávil s otcom 5 dní počas dvoch týždňov sa podľa otca maloletý domáhal toho, že chce byť s každým dlhšie a chcel s otcom tráviť viac času, čo však manželka odmietla.
9. Podľa § 18 zák. č 36/2005 Z.z. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (§ 23 ods. 1 až 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení).
11. V danom prípade súd zistil, že účastníci konania po dobu, ktorá predznamenáva trvalosť daného stavu nežijú v spoločnej domácnosti, ukončili spoločné hospodárenie a intímne spolužitie. Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a že možnosť obnovenia manželského spolužitia nie je reálna vzhľadom na odmietavý postoj manželky z dôvodu citového odcudzenia z jej strany, pričom v danom prípade nebola efektívna ani psychologická intervencia. S poukazom na uvedené okolnosti teda súd dospel k záveru, že v danom manželstve nedochádza po dlhšiu dobu k plneniu viacerých zo základných mravných postulátov, vyjadrených v ustanovení § 18 Zákona o rodine, a to k spolužitiu, vzájomnej pomoci, spoločnej starostlivosti o dieťa a vytváraniu zdravého prostredia pre výchovu dieťaťa, na dodržiavaní ktorých je založené harmonické a fungujúce manželstvo. Súd mal za to, že rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletého syna účastníkov konania, ktorý ešte nie je vo veku, kedy dokáže
plne chápať rozpad vzťahu jej rodičov, avšak vzhľadom na doterajší prístup manželov k starostlivosti o maloletého a schopnosť ich kooperácie v kľúčových otázkach v najlepšom záujme spoločného dieťaťa, znižujú dopad negatívnych dôsledkov rozpadu vzťahu jeho rodičov, keď ich má napriek ich aktuálne zhoršenej komunikácii v živote naďalej oboch plnohodnotne zastúpených, pričom však práve rozvod manželstva a pevne nastavené pravidlá úpravy výkonu rodičovských práv a povinností môžu dieťaťu priniesť potrebnú stabilitu, keď aktuálna dlhodobejšia situácia, kedy rodičia najskôr riešili starostlivosť o dieťa ad hoc zrejme podľa ich aktuálneho programu na najbližší týždeň a postupne začali realizovať viacero alternatív módu ich osobnej starostlivosti o maloletého, vytvára u dieťaťa nežiaduci zmätok a neumožňuje mu plne sa adaptovať na zmenu životných okolností. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
12. Za príčinu rozvratu manželstva súd ustálil odlišné predstavy účastníkov na fungovanie manželského života a predovšetkým nedostatočnú komunikáciu partnerov, v dôsledku čoho došlo k citovému odcudzeniu manžela a k jeho mimomanželskému pomeru.
13. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (CMP) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
14. Podľa § 24 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine, alebo ZoR) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
15. Podľa § 24 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
16. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
19. Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (§ 25 ods. 1 a 2 ZoR).
20. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
21. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZoR).
22. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (§ 28 ods. 3 ZoR).
23. Zasiahnuť do rodičovských práv a povinností je možné iba v prípadoch stanovených v ustanovení § 38 ZoR. Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
24. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (§ 62 ods. 1 a 2 ZoR).
25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
29. Otec maloletého JS. žiadal, aby súd maloletého na čas po rozvode manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so spoločnou správou majetku a zastupovaním maloletého. Čo sa týka periód starostlivosti pôvodne navrhoval týždenný interval, neskôr vzhľadom na psychologické odporúčanie režim dlhého a krátkeho týždňa v móde dní 3-2-2, resp. bol ochotný pristúpiť aj na návrh matky v striedaní starostlivosti o maloletého v pomere 4 dni (otec) a 5 dní (matka), ktorý by nebol absolútne rovnomerný, ale umožňoval by mu stále možnosť podieľať sa v širokom rozsahu na osobnej starostlivosti o dieťa.
30. Zo správy predloženej otcom zo psychologického vyšetrenia maloletého G.. I. C. zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného na žiadosť rodičov o.i. vyplynulo, že maloletý I. je viazaný k obidvom rodičom bezprostredným autentickým a vrelým vzťahom. Bolo by pre neho zložité nemať či už jedného alebo druhého k dispozícii tak, ako mu to saturuje jeho potreby. Keďže bol už zaužívaný model separovaného bývania rodičov, zosťahovanie rodičov mu trochu „zamotalo“ hlavu a hlavne vytvorilo opäť ilúziu možnej renovácie vzťahov rodičov, čo sa však zdá byť pre nich neprijateľné. Prispelo to nepochybne k preťahovaniu adaptačnej fázy maloletého na situáciu rodičovského rozchodu, kedy postupne prijal status quo rozchodu, no následne akoby začínal od začiatku. V každom prípade sa maloletý pripravuje na alternatívu oddeleného bývania rodičov, na to, že bude tráviť čas s jedným aj
s druhým, dokonca s verziou, že on to sám vymyslel. Bolo by pre neho komfortné, keby to rodičia boli schopní spoločne pred synom deklarovať ako dohodu, čo by ho zbavilo pocitu zodpovednosti za riešenie tejto zložitej vzťahovej situácie. V každom prípade by v súčasnosti maloletý úkorne prežíval, keby nemal rodičov k dispozícii tak, ako si to želá. Alternatíva týždenného striedania je pre takto staré dieťa a konkrétne pre maloletého I. príliš dlhá, nakoľko by potom zbytočne dochádzalo k frustrácii v dôsledku absencie druhého rodiča. Odporučila skôr formu krátkeho a dlhého týždňa s odovzdávaním a preberaním dieťaťa v materskej škole, keď takéto aranžmá striedania predstavuje v prvej porozchodovej fáze priestor na elimináciu konfrontačnej interakcie pri osobnom stretnutí rodičov, čo dieťa nepochybne ochráni. Alternatívna z MŠ a do MŠ uľahčuje dieťaťu adaptáciu. Zo psychologického hľadiska označila za dobré, keď je režim fixne nastavený, čo však neznamená, že nie je možná jeho modifikácia rodičmi, pokiaľ to bude situácia vyžadovať.
31. V priebehu rodičia z intervencie súdu vzhľadom na zhoršenie ich komunikácie a protichodné postoje ohľadom formy starostlivosti o dieťa absolvovali poradenské stretnutia v manželskej poradni. Zo správy zo dňa 18.06.2019 vyplynul záver, že vzťah manželov T. sa v dôsledku osobnostnej výbavy, rozdielnych životných postojov, predstáv a očakávaní nachádza v stave hlbokej krízy, ktorá je aktuálne živnou pôdou na vznik obáv rodičov z porušenia, alebo obmedzenia ich rodičovských práv pri úprave práv a povinností rodičov vo vzťahu k dieťaťu. W. situácia je riešiteľná párovou a individuálnou psychoterapiou, ktorej cieľom by malo byť budovanie vzájomnej dôvery partnerov ako rodičov a následne ich schopnosť dohodnúť sa na forme rodičovského vzťahu. P. presvedčenie podčiarkuje i fakt nízkeho fyzického veku maloletého dieťaťa, ktoré k správnemu a zdravému psychickému a emocionálnemu vývinu bude potrebovať oboch rodičov. Je však mimoriadne dôležité, aby títo napĺňali potreby dieťaťa jednotne, čím sa zníži na minimum v súčasnosti vysoké riziko dvojkoľajnej výchovy. G. kreovaní úpravy práv a povinností vo vzťahu k deťom po rozchode rodičov je dôležité citlivo narábať s faktom, že dieťa potrebuje čas na adaptáciu na novú situáciu rozpadu rodiny, zažívať istotu vo vzťahu k matke a k otcovi. Tú čerpá predovšetkým zo vzoru ich vzájomnej komunikácie. Keďže táto je aktuálne silne narušená, do času, kým obaja rodičia budú pracovať na jej ozdravení, odporúča psychológ s ohľadom na vek dieťaťa, aby sa upevňovanie vzťahu k rodičom realizovalo v kratšej časovej frekvencii, než v čase podania správy stav 7 dni/7 dní a je dôležité, aby podliehalo jasne definovaným pravidlám (kontakt s dieťaťom, vzájomná výmena informácií, finančné zabezpečenie),. Schopnosť kreovať tieto pravidlá by mala byť výsledkom procesu ozdravenia rodičovskej komunikácie, vytvorenia rodičovskej dohody, aby sa znížilo riziko procesných úkonov, ktorými by mohlo byť zaťažené ich maloleté dieťa.
32. Zo správy zo šetrenia pomerov ÚPSVaR v domácnostiach každého z rodičov vyplynulo, že v obidvoch domácnostiach má maloletý vytvorené vhodné podmienky pre priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin.
33. Zo správy Súkromnej materskej školy G. zo dňa XX.XX.XXXX ohľadom maloletého vyplýva, že maloletý navštevuje toto predškolské zariadenie od septembra XXXX. I. dochádza je pravidelná. Pred rokom rodičia na spoločnom stretnutí informovali triednu pani učiteľku, že už nežijú v spoločnej domácnosti. Obaja aj naďalej úzko spolupracujú s učiteľkami, ako aj s vedením škôlky, Aktívne sa zaujímajú o priebeh výchovno-vzdelávacích aktivít svojho dieťaťa. I. je veľmi milý, vnímavý a šikovný chlapec. G. učiteľka u neho niekoľkokrát pozorovala prejavy zvýšenej citlivosti, ktoré boli primerané vzniknutej situácii. I. navštevuje materskú školu pravidelne, dôvodom jeho neprítomnosti je väčšinou choroba. Do/z materskej školy ho vodia obaja rodiča po vzájomnom dohovore, majú medzi sebou aj naďalej korektný vzťah a konajú v záujme svojho dieťaťa. Občas sa v škôlke zastaví aj niektorý zo starých rodičov maloletého. Spoločných stretnutí s triednou učiteľkou sa pravidelne zúčastňuje mama aj otec I..
XX. Matka svoj nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou odôvodnila predovšetkým zhoršenom komunikáciou medzi rodičmi, potrebou stability výchovného prostredia a nastavením samotného dieťaťa, keď tvrdila, že sám I. preferuje jej osobnú starostlivosť, čo okrem článku z internetových novín, prezentujúceho negatívny postoj autorky a jej respondentov k D., podporila údajnými citátmi samotného syna (č.l. XX spisu, v ktorom bol medzi inými uvedený tento údajný výrok maloletého: Ja nechcem ísť ani do K. ani na G., ja chcem ostať doma, tu mám moju izbičku aj hračky, tu mám pohodlie) ako aj psychologickou správou zo D. centra špeciálno-pedagogického poradenstva v J. zo dňa XX.XX.XXXX, kde bol maloletý bez vedomia otca vyšetrený na žiadosť matky za účelom posúdenia celkového psychického stavu dieťaťa v čase striedania maloletého rodičmi v režime týždeň - týždeň s každým z rodičov. Z citovanej správy vyplýva, že v oblasti emocionality a sociálneho vývinu dieťaťa badať miernu
stagnáciu v oblasti emocionality/sociálneho vývinu. Je viac egocentrickejšie, zamerané na plnenie svojich aktuálnych prianí. G. projektívnej diagnostike ako vlastnú rodinu vníma seba, mamu a otca. E., že sa rozdelili, teraz mu to ale nevyhovuje (striedavá výchova), je z toho nervózny, najprv nahnevaný, potom sa nudí. Na otázku, ako by to chcel odpovedá „byť s mamou“. V správe sa konštatuje, že dieťa nemá dostatočne rozvinutú slovnú zásobu k detailnejšiemu popisu vnútorných pocitov a prianí, jeho verbálne zdelenie má charakter hrubšieho opisu.
XX. Vyššie uvedenej charakteristike dieťaťa zodpovedal aj jeho prejav na pohovore, ktorý sa uskutočnil na súde dňa XX.XX.XXXX v prítomnosti kolízneho opatrovníka. C. sa dostavil v sprievode oboch rodičov. Bolo zrejmé, že zatiaľ nemá dostatočne rozvinutú slovnú zásobu a nebol teda ani schopný relevantným spôsobom vyjadriť sa k predmetnej veci, či konkrétne popísať svoje pocity a postoje. V úvode stretnutia bol zo strany konajúcej sudkyne vyzvaný, aby si urobil pohodlie. Po pritakaní, sa ho sudkyňa spýtala, či vie, čo je to pohodlie. Najskôr spontánne odpovedal, že áno, avšak na doplňujúcu otázku uviedol, že už si nepamätá, že to slovo už počul, ale nevie, čo znamená. Maloletý si počas pohovoru kreslil obrázok. Z kontextu jeho ťažšie zrozumiteľnejšieho rozprávania vyplynulo, že vie, že sú rodičia rozdelení, že pokiaľ je s mamou, chýba mu otec a keď je s otcom, chýba mu mama. Povedal, že býva na O. s mamou a potom ešte s otcom „tuto niekde blízko“, pričom nevedel uviesť ulicu, či mestskú časť. J. evidentné, že maloletý si v čase pohovoru ešte neuvedomoval čas, ako aj to, že isté veci zo života preberá s rodičmi, keď si však nepamätá detaily.
XX. Matka v priebehu konania nevzniesla žiadne výhrady voči kvalite starostlivosti otca o syna.
XX. C. I. navštevuje D. materskú školu G. na N. XX v G., s ktorou je spojený ročný poplatok X.XXX eur splatný v 2 splátkach po 1.615 eur (t.j. cca 270 eur mesačne). Vrátane stravy mesačný poplatok za návštevu materskej školy predstavuje 350 eur. Maloletý začal navštevovať džudo so vstupným ročným poplatkom 15 eur a následne s poplatkom 35 eur mesačne. Zdravotný stav dieťaťa je dobrý. Rodičia mu uhrádzajú ročný poplatok za starostlivosť v ProCare v priemere 25 eur mesačne.
38. Kolízny opatrovník vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovanie, porovnateľné osobné a zárobkové pomery a predovšetkým s ohľadom na blízky citový vzťah maloletého ku každému z rodičov, ktorý vyplynul aj z pohovoru s maloletým pre prípad rozvodu manželstva odporučil zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti v aktuálnom režime. Apeloval na rodičov, aby v ich záujme pacovali na zlepšení ich komunikácie, keď v prípade potreby im popri už zahájenej súkromnej psychologickej intervencii je kolízny opatrovník pripravený sprostredkovať aj služby referátu poradensko- psychologických služieb.
39. Vo vzťahu k osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom rodičov a odôvodnených nákladov na výživu maloletého I. súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovné:
40. Otec maloletého pracuje ako W. špecialista v spoločnosti K. s.r.o, kde za obdobie od XX/XXXX do XX/XXXX dosiahol priemerný mesačný netto príjem vo výške X.XXX eur, za obdobie XX/XXXX až XX/XXXX vo výške X.XXX eur. J. v byte vo vlastníctve jeho brata, ktorému mesačne prispieva sumou XXX eur vrátane energií, keď za predchádzajúci prenajatý byt platil nájom XXX eur. Je bezpodielovým spoluvlastníkom bytu, ktorý zostala užívať manželka s maloletým, keď po oddelení domácnosti na seba prebrala hypotéku viaznucu na tomto byte. W. vyživovaciu povinnosť nemá, zdravotný stav má dobrý, okrem bytu v J. iný majetok vyššej hodnoty nevlastní.
XX. C. maloletého pracuje ako W. spoločnosti K. s.r.o, kde za obdobie od XX/XXXX do XX/XXXX dosiahla priemerný mesačný netto príjem vo výške X.XXX eur; podľa potvrdenia o príjem spoločnosti D. Re C. AG dosiahla od septembra XXXX do augusta XXXX priemerný mesačný príjem vo výške X.XXX eur vrátane ročnej odmeny. W. vyživovaciu povinnosť nemá, zdravotný stav má dobrý, okrem X-izbového bytu v J. iný majetok vyššej hodnoty nevlastní. S bývaním má spojené náklady XXX,XX eur za nájomné, XX eur za elektrinu a plyn, XX,XX eur za W., TV, X,XX eur za O., a XX,XX eur za poistenie domácnosti a nehnuteľnosti. D. spláca splátky hypotekárneho úveru po XXX eur mesačne.
XX. S poukazom na vyššie uvedené, vzhľadom na aktuálny stav, kedy rodičia sa rodičia od začiatku riešenia ich partnerskej krízy snažia s väčšími či menšími sprievodnými komunikačnými problémami zabezpečovať starostlivosť o maloletého spoločne, preukázaný pozitívny vzťah maloletého k obom
rodičom a taktiež nespochybniteľné rodičovské kompetencie otca, voči ktorému matka nevzniesla v tomto smere žiadne výhrady, keď naopak potvrdila, že sám zostal po dobu pol roka na rodičovskej dovolenke a aj neskôr bez problémov zvládal aj dlhšie periódy starostlivosti o maloletého, súd dospel k záveru, že v danom prípade budú skutočne potreby a záujmy dieťaťa najlepšie zabezpečené tým, že bude zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keď na starostlivosť oboch je maloletý fakticky od ukončenia spolužitia rodičov zvyknutý, hoci zatiaľ v nepravidelných intervaloch. Z vykonaného dokazovania v smere úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vyplynulo, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o dieťa, keď pomery u každého z nich boli prešetrené prostredníctvom Z. práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý nezistil žiadne nedostatky. Nakoľko otec prejavil záujem o striedavú osobnú starostlivosť, ktorý vzhľadom na jeho predchádzajúce aktívne angažovanie sa v smere starostlivosti o syna nebol len formálny, naopak jeho vážnosť potvrdil predchádzajúcimi krokmi a nespochybnenou kvalitou starostlivosti o dieťa už pred začatím rozvodového konania, súd po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k vyššie uvedenému záveru.
43. Vzhľadom na vek maloletého a jeho psychické nastavenie potvrdené tak správou G.. C. ako aj ďalšou psychologickou správou predloženou matkou, súd podľa stavu v čase rozhodovania vychádzajúc tak zo správy menovanej psychologičky, ako aj všeobecné odporúčania G.. Y., ktorá viedla párovú terapiu rodičov, považoval zhodne s názorom G.. C. za vhodné upraviť periódu starostlivosti každého z rodičov nie na pravidelné týždňové intervaly, ale v móde striedania sa dlhších a kratších týždňov, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, s osobitnou úpravou letných prázdnin tak, aby mal maloletý možnosť stráviť s každým z nich letnú dovolenku, okrem ktorého času bude zachovaný pravidelný režim striedania dieťaťa, vďaka ktorému bež osobitnej úpravy bude mať maloletý garantované aj rovnomerné trávenie sviatočných dní s každým z rodičov a teda v aktuálnom čase súd nepristúpil k ich osobitnej úprave. M. úpravu počas ďalších prázdnin a sviatkov teda súd nepovažoval za nevyhnutnú vzhľadom na vek maloletého a tiež vzhľadom k presvedčeniu, že sa v tomto smere budú vedieť rodičia v prípade potreby bez väčších problémov dohodnúť. P. matky o subjektívnom diskomforte dieťaťa súd vyhodnotil ako relevantné práve k týždňovým periódam starostlivosti, ktoré v zhode s odbornými psychologickými odporúčaniami nepovažoval pre maloletého za vhodné, avšak nemali zásadnú relevanciu pre vyhodnotenie najlepšieho záujmu maloletého a splnenia zákonných podmienok na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, keď ich podľa názoru súdu nemožno interpretovať tak, že dieťa odmieta častejšie frekvencie starostlivosti otca a preferuje byť výlučne s matkou, keď naopak samotný maloletý bol schopný dostatočne jasne vyjadriť, že mu počas pobytu u jedného z rodičov chýba druhý rodič, pričom pohovorom s dieťaťom bola súčasne spochybnená autenticita matkou uvádzaných negatívnych vyjadrení dieťaťa v tomto smere. Je však tiež pochopiteľné, že dieťaťu nevyhovovala nestabilita v nastavenom režime, ktorá mu neumožňovala adaptovať sa na zmenenú životnú situáciu v dôsledku rozpadu vzťahu jeho rodičov.
XX. K režimu striedavej osobnej starostlivosti v móde dlhého a krátkeho týždňa, na ktorý rodičia zatiaľ iba z hypotetického dôvodu jeho nevhodnosti pre dieťa v rozpore s odporúčaním G.. C. doposiaľ z vlastnej vôle nepristúpili, súd musel pristúpiť z dôvodu nutnosti vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Z hľadiska nevyhnutnej určitosti formulácie výroku súdneho rozhodnutia by bol totiž nevykonateľný rodičmi zahájený neštandardný a podľa názoru súdu značne neprehľadný model starostlivosti v periódach X dni otec - X dní matka, ktorý bol otec ako aj kolízny opatrovník ochotný rešpektovať, avšak matka napriek jej vlastnej iniciatíve takéhoto režimu nepristúpila napokon k rodičovskej dohode, na základe ktorej by mohol byť realizovaný bez autoritatívneho rozhodnutia súdu. D. opätovne zdôrazňuje, že maloletý potrebuje mať pre jeho zdravý psychický a sociálny vývoj nastavené pevné pravidlá a sám by mal mať prehľad o tom, kedy sa bude ktorý z rodičov o neho osobne starať, keď napokon sama matka potvrdila, že maloletý sa takejto informácie sám domáha, čo je pochopiteľné z hľadiska potrebnej istoty a stability v živote dieťaťa. D. poznamenáva, že rozhodnutie súdu musí v prvom rade sledovať záujem a potreby maloletého a nie individuálne záujmy jeho rodičov, ktorí musia svoj osobný a pracovný život podriadiť ich prvoradej zodpovednosti za výchovu a všestranný rozvoj ich spoločného dieťaťa. O. súd naďalej odporúča v zhode s kolíznym opatrovníkom v záujme zlepšenia ich komunikácie pokračovanie v odbornom poradenstve a terapii, vďaka ktorej môžu v budúcnosti dospieť k odlišnej dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
XX. Dôvody matky, ktorými odôvodňovala svoj nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou súd nevyhodnotil ako vážne, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje na nález Z. súdu V. republiky č. W.. ÚS
XXXX/XX, z ktorého jednoznačne vyplýva, že súd nesmie rezignovať na takýto spôsob výchovy už vtedy, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom pro forma nesúhlasí; ak je takýto nesúhlas čisto obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. ak vo vzťahu k výchove dieťaťa nemá relevanciu, nemôže oň súd oprieť svoje rozhodnutie. D. apeluje na rodičov, aby sa v záujme maloletého vystríhali toho, aby vedený doposiaľ nespracovanými prirodzenými emóciami súvisiacimi s ukončením spolužitia používali dieťa ako nástroj vzájomného boja. Akákoľvek úspešná výchova predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a hlavne nezapájať dieťa čo i nepriamo do svojich osobných problémov.
46. Čo sa týka argumentu matky o neschopnosti vzájomnej komunikácie, ktorá podľa nej v danom prípade vylučuje striedavú osobnú starostlivosť, ten v tomto prípade neobstojí. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by zo strany otca dochádzalo a priori k neústretovému prístupu a prvotná príčina problémov vo vzájomnej komunikácii by bola vždy na jeho strane. Aj z obsiahlej e-mailovej a textovej komunikácie, ktorú do spisu založila matka vyplynulo, že sama matka nepristupuje k otcovi vždy ústretovo a presadzuje si vlastné rozhodnutia vo vzťahu k maloletému. Aj preto súd považuje striedavú starostlivosť v danom prípade práve za formu starostlivosti, ktorá môže prispieť k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi, ktorí sa budú musieť podriadiť pevne určeným pravidlám. Akákoľvek striedavá výchova predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a hlavne nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. V danom prípade súd dospel k záveru, že dôvody svedčiace v prospech striedavej starostlivosti vysoko prevažujú nad aktuálnymi komunikačnými problémami rodičov, ktoré sa vzhľadom na ich osobnostné predispozície a vzdelanie javia ako subjektívne a prekonateľné.
47. Súd zastáva názor, že mierne odlišný pohľad oboch rodičov na výchovu dieťaťa môže byť pre dieťa skôr prospešný, keď sa týmto spôsobom, za nevyhnutného predpokladu nekonfrontačného prístupu rodičov a vzájomnej akceptácie v nie principiálnych rozdieloch, môže dieťa učiť nevyhnutnej tolerancii. Tu je však potrebné apelovať na rodičov, aby sa rozhodne pred maloletým zdržali akéhokoľvek negatívneho hodnotenia osoby a spôsobu života druhého z nich, vrátane ich výchovného vedenia. Každý z nich je totiž v rámci zodpovednosti za výchovu maloletého viesť ho k úcte k druhému rodičovi a rozhodne neznižovať jeho autoritu v očiach dieťaťa. V zásadných hodnotových otázkach však rodičia musia sledovať jednu líniu, čo je predpokladom zachovania striedavej starostlivosti a jej realizácie v záujme maloletého. Rodičia sú si súčasne vzájomne povinní podávať dostatočné informácie ohľadom podstatných skutočností ohľadom dieťaťa, ku ktorým došlo počas periódy ich starostlivosti, avšak musia si uvedomiť ich samostatnú kompetenciu a nesnažiť sa presadzovať si vlastné predstavy o trávení času maloletého počas periódy starostlivosti druhého rodiča, v podstatných otázkach týkajúcich sa maloletého dosiahnuť konsenzus, pričom v prípade hlbšej nezhody postupovať v súlade s ustanovením § 35 Zákona o rodine.
48. Súd akcentuje, že dieťa má dvoch rodičov, ktorí sú si vo svojich právach, ale i povinnostiach k dieťaťu rovní, pričom striedavou osobnou starostlivosťou v prípade optimálnych podmienok na jej nariadenie, ako tomu je aj v tomto prípade, dochádza iba k naplneniu práva a základnej podvedomej túžby každého dieťa, mať vo svojom živote naplno prítomných oboch rodičov, o čo v prípade iného nevyváženého modelu starostlivosti prichádza v dôsledku rozpadu ich partnerského vzťahu, inak povedané funkčnou a rodičmi akceptovanou striedavou osobnou starostlivosťou za predpokladu ich uvedomenia si a vzájomného rešpektovania nezastupiteľnej role druhého rodiča v živote dieťaťa môžu byť u dieťaťa minimalizované negatívne dopady straty zázemia, ktoré pre dieťa predstavuje kompletná rodina. Súd má za to, že funkčná striedavá starostlivosť o maloletého naplní právo dieťaťa na lásku a starostlivosť oboch rodičov, ktorých bude mať v živote zastúpených rovnomerne a rovnocenne, čím bude z hľadiska jeho zdravého psychosexuálneho vývoja najmenej zasiahnutý rozpadom ich partnerského vzťahu a od každého z nich sa bude môcť ako od dôveryhodných vzorov plnohodnotne učiť všetkému, čo v živote bude potrebovať.
49. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vzhľadom na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov súd vzhľadom na porovnateľné osobné, majetkové a zárobkové pomery a tiež obdobnú životnú úroveň rodičov, nevidel dôvod na určenie výživného. Súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti teda neurčil rodičom výživné, vychádzajúc z ich vyššie opísaných osobných, majetkových a zárobkových pomerov a z predpokladu, že obaja rodičia budú v rámci plnenia vlastnej vyživovacej
povinnosti prispievať polovicou na úhradu nákladov v súvislosti so zabezpečením platieb na maloletého spočívajúcich v školských poplatkoch, krúžkových a mimoškolských záujmových a voľnočasových aktivitách maloletého a poplatkoch vzniknutými so zabezpečením zdravotnej starostlivosti maloletého, pričom náklady na bežnú výživu dieťaťa spojenú so stravou, ošatením, hygienou, bývaním a rekreáciou u toho, ktorého z rodičov bude znášať každý sám.
50. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keď nebol vzhľadom na charakter konania viazaný návrhmi rodičov v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, a teda nebolo potrebné, aby o nich rozhodoval samostatným výrokom.
51. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
52. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 CMP.