Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-161-2018.pdf
PDF · 101.86 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/161/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, Primaciálne námestie 1, Bratislava, proti žalovanému: N. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. X, U., zastúpený JUDr. Lórantom Kóšom, Bebravská 7, Bratislava, o zaplatenie 788,99 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 13C/32/2017-207 zo dňa 23. apríla 2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III., IV. potvrdzuje. Odvolanie žalobcu proti výroku II. odmieta. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie výrokom napadnutého rozsudku I. konanie v časti o zaplatenie sumy 447,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 447,88 € od 7.6.2015 do zaplatenia zastavil. II. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 129,30 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške:
- 5,05 % ročne zo sumy 4,29 € od 7.6.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 7,92 € od 16.7.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 10,27 € od 16.8.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 10,27 € od 16.9.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 10,27 € od 16.10.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 10,27 € od 16.11.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 10,27 € od 16.12.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 10,27 € od 16.1.2016 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 9,70 € od 16.2.2016 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 9,70 € od 16.3.2016 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 9,70 € od 16.4.2016 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 9,70 € od 16.5.2016 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 9,70 € od 16.6.2016 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 6,97 € od 16.7.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. III. Vo zvyšku žalobu zamietol. IV. Priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo rozsahu 67,22 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 1.1. Vychádzal zo skutkového stavu, že žalobca je vlastníkom pozemku na ktorom je postavená garáž vo výlučnom vlastníctve žalovaného od 2.12.2011, ktorý užíva pozemok pod stavbou bez právneho dôvodu, keďže medzi žalobcom a nedošlo k usporiadaniu vzájomných užívateľských vzťahov prostredníctvom nájomnej zmluvy, ani prostredníctvom iného dvojstranného záväzkového úkonu. V liste
zo dňa 29.5.2015 oboznámil žalobca žalovaného, že výška úhrady za užívanie pozemku činí 12,-Eur/ m2/rok v súlade s rozhodnutím č. XX/XXXX primátora HM SR Bratislavy, t.j. za pozemok o výmere 19 m2 činí výška ročného bezdôvodného obohatenia sumu 228,-Eur. V tomto liste žalobca špecifikoval výšku bezdôvodného obohatenia sumou 456,-Eur za obdobie dvoch rokov spätne odo dňa doručenia tejto výzvy, pričom zároveň vyzval žalovaného na úhradu za užívanie pozemku, po doručení výzvy, v pravidelných splátkach vo výške 19,-Eur mesačne. List bol doručený žalovanému dňa 6.6.2015. Žalobca zaslal žalovanému aj návrh nájomnej zmluvy, v ktorom navrhol výšku nájomného sumou 12,-Eur/m2/ rok. V liste zo dňa 8.7.2015 žalovaný nesúhlasil s navrhovaným obsahom zmluvy. 1.2. Na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. § 451 ods. 1 a 2; § 100 ods. 1 ; § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1 písm. c; § 9a ods. 9 písm. c) o majetku obcí; § 23 ods. 1, 5 ; § 24 ods. 1 a 2 ; § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Konštatoval, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalovaného ako vlastníka garáže, zo zákona (a ani iným titulom) nevzniklo. Preto ani nemožno aplikovať v otázke premlčania dátum 1.1.1993 ako začiatok plynutia premlčacej doby, nakoľko žalovanému rozhodne nevzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu a ani nárok na zaplatenie náhrady z tohto titulu ako jednorázového plnenia. Žalobca zobral žalobu v časti nároku, ktorá bola premlčaná späť, preto konanie v tejto časti zastavil. 1.3. Predmetom rozhodovania vo veci samej zostal len nárok na úhradu plnenia za užívanie pozemku za obdobie od 25.5.2015 do 30.4.2017. Majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu je bezdôvodným obohatením, ku ktorému došlo v tomto prípade tak, že žalovaný ako vlastník garáže, stojacej na pozemku žalobcu, tento užíval. Peňažné plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia musí spĺňať atribút primeranosti, kedy peňažný ekvivalent musí zodpovedať peňažnému ekvivalentu, aký sa v danom mieste a v danom čase všeobecne poskytuje za rovnaké poskytované plnenie. Žalobca poukazoval na svoje právne postavenie a s tým spojenú povinnosť hospodáriť s majetkom štátu s cieľom tento nielen udržiavať ale aj zveľaďovať, súd na tento argument prihliadnuť nemohol. Pod pojmom hospodárne nakladanie s majetkom štátu síce možno rozumieť nakladanie s cieľom tento chrániť a zhodnocovať, avšak práve v prípade bezdôvodného obohatenia, nemožno považovať za spravodlivé ak štát, obec alebo akýkoľvek iný subjekt nakladajúci s majetkom štátu neprimerane prekračuje a nerešpektuje trhové mantinely, nastavené aktuálnosťou ekonomických faktorov ako ponuka či dopyt. Preto podľa názoru súdu ak v tomto prípade žalobca požaduje od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške, ktorá nezodpovedá trhovej výške nájomného, zneužíva postavenie subjektu s nepochybne silnejším materiálnym, právnym i ekonomickým zázemím. V civilnom sporovom konaní majú strany sporu rovnaké postavenie (čl. 6 Civilného sporového poriadku) a preto za žiadnych okolností nemožno prihliadať na záujmy žalobcu ako nositeľa štátnej moci a tieto pričítať na ťarchu žalovaného. 1.4. Žalovaný v konaní osvedčil, že výška nájmov za obdobné pozemky v okolí (rovnako zastavané garážami), resp. jej všeobecná hodnota sa pohybuje v rokoch 2015-2017 zhruba medzi sumami od 6,10 Eur/m2/rok až 6,53 Eur/ m2/rok. Žalobca v konaní žiada vydať bezdôvodné obohatenie, ktorého výšku stanovil sumou 12,-Eur/m2/rok, čo je približne o polovicu viac. Všeobecná hodnota nájmu predstavuje v tomto prípade relevantný determinant určenia výšky bezdôvodného obohatenia, nakoľko predstavuje objektivizovanú a najpravdepodobnejšiu trhovú cenu. Hoci žalobca v konaní predložil viaceré nájomné zmluvy na obdobné pozemky, kde bola medzi stranami dojednaná výška nájmu sumou 12,-Eur/m2/rok, nemožno z týchto vychádzať pri určení výšky bezdôvodného obohatenia. Tieto zmluvy predstavovali dvojstranné právne úkony, kde výsledná výška nájmu bola dojednaná prejavom vôle dvoch zmluvných strán a nemôže predstavovať základ pre určenie obvyklej výšky nájmu. To, že žalobca navrhuje jednotlivým subjektom uzavretie zmlúv s takto určenou výškou nájmu a tieto subjekty výšku nenamietajú a s touto súhlasia, je len výsledkom akceptácie zmluvných návrhov, avšak nemôže byť rozhodujúca pre určenie výšky relevantného plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný do spisu založil listinné dôkazy osvedčujúce nižšiu výšku všeobecnej hodnoty nájmu a súd sa preto priklonil pri určení výšky priznaného plnenia k ich obsahu. Nadhodnotenie výšky nájmu nemôže zhojiť ani rozhodnutie primátora HM SR Bratislavy, ktorým bola táto výška určená. Uvedené rozhodnutie nie je po obsahovej stránke pre súd záväzné a v prípade, že súd zistí neprimeranosť uplatňovanej výšky, môže túto korigovať práve svojim autoritatívnym rozhodnutím v súdnom konaní. 1.5. Pri určení výšky peňažného plnenia súd prvej inštancie vychádzal z posudku č. XX/XXXX, vypracovaného ÚEOS- Komercia, a.s., ktorý sa zaoberal určením výšky všeobecnej hodnoty nájmu konkrétneho sporného pozemku za rozhodujúce roky 2015, 2016 a 2017. Rozhodným obdobím, za ktoré žiadal žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia, bolo obdobie od 25.5.2015 do 30.4.2017. Za rok 2015 činila ročný výška nájmu za pozemok sumu 123,31 Eur, mesačný výška nájmu 10,27 Eur a denná výška nájmu 0,33 Eur. Za rok 2015 súd použil nasledovný výpočet- 7x 0,33 Eur (za 7 dní mesiaca máj) + 7x 10,27 Eur (za 7 mesiacov roku 2015, spolu 74,21 Eur. Za rok 2016 činila ročný výška
nájmu sumu 116,41 Eur. Za rok 2017 činila ročná výška nájmu sumu 116,-Eur, mesačný výška nájmu sumu 9,67 Eur a súd pre účely výpočtu vynásobil mesačnú výšku nájmu 9,67 Eur x 4 (mesiace roku 2017), t.j. 38,68 Eur. Za obdobie od 25.5.2015 do 30.4.2017 činila všeobecná hodnota nájmu za sporný pozemok sumu 229,30 Eur (74,21 Eur + 116,41 Eur + 38,68 Eur). Nakoľko medzi stranami nebol sporný fakt, že žalovaný uhradil žalobcovi v roku 2016 sumu 75,-Eur a za mesiace 1,2,3,4/2017 sumu 25,-Eur (zápisnica z pojednávania dňa 23.4.2018- pozn. súdu), súd od sumy 229,30 Eur odčítal sumu 100,-Eur a dopracoval sa k aritmetickému vyjadreniu výšky bezdôvodného obohatenia sumou 129,30 Eur, na ktorej úhradu zaviazal žalovaného. Vo zvyšku uplatňovaného nároku súd žalobu zamietol. 1.6. Súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a to v zákonnej výške s prihliadnutím na to, že v liste zo dňa 29.5.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu za užívanie pozemku vždy k 15. dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca. Dňom nasledujúcim sa preto žalovaný dostal s úhradou peňažných čiastok do omeškania. Výnimku tvorí iba prvá priznaná položka, kde súd priznal úrok z omeškania od 7.6.2015 vychádzajúc z dátumu doručenia výzvy dňa 6.6.2015 a stanovenej 30 dňovej lehote na úhradu dlžnej sumy. Súd priznal úroky z omeškania z čiastkových súm tvoriacich výslednú výšku priznanej istiny, s prihliadnutím na výšku všeobecnej hodnoty nájomného pre jednotlivé dlžné roky. 1.7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1,§ 255 ods. 1 a 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 447,88 Eur s príslušenstvom žalobca v podobe čiastočného späťvzatia žaloby spôsobil zastavenie konania. V zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je strana, ktorá procesne zavinila zastavenie konania povinná uhradiť trovy konania protistrane. Vo veci samej, kde predmetom konania zostalo uhradenie sumy 341,11 Eur s príslušenstvom bol žalobca úspešnou stranou v časti o zaplatenie 129,30 Eur s príslušenstvom, vo zvyšnej časti (o zaplatenie 211,81 Eur s príslušenstvom) možno úspech pričítať žalovanému, nakoľko súd žalobu v tejto časti zamietol. Vychádzajúc z pomeru úspechu sporových strán, je zrejmé, že nárok na náhradu trov konania vznikol na strane žalovaného, pričom pomer rozdelenia trov konania zodpovedá víťazstvu žalovaného zníženého o pomernú časť jeho neúspechu (teda / 447,88 Eur + 211,81 Eur / - 129,30 Eur= 530,39 Eur, táto suma predstavuje 67,22 % z celkovej sumy 788,99 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca a to vo výroku II., III. a IV. Žalobca si uplatnil v konaní sumu vo výške 780,80 € s prísl. ako sumu vyčíslenú za žalované obdobie od 6.6.2013 do 30.4. 2017 za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu. Suma vyčíslená vo výške 12 € na m2 za rok predstavovala sumu, ktorú by žalovaný zaplatil za užívanie pozemku na Čmelíkovej ulice pod stavbou garáže prípadne existencie nájomného vzťahu. Žalobca pri výpočte dlžnej sumy postupoval v súlade s internými rozhodnutiami žalobcu, to Rozhodnutím č. XX/ XXXX primátora Hlavného mesta SR, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny priebežnej odplaty sa vecné bremená a . Rozhodnutím č. XX/XXXX primátora Hlavného mesta SR, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. Súd nesprávne postupoval, keď pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z posudku č. XX/XXXX predloženého žalovaným. Uvedený posudok sa zaoberal určením výšky všeobecnej hodnoty nájmu konkrétneho sporného pozemku za rok 2015,2016 a 2017, keď znalec pri vypracovaní uvedeného znaleckého posudku vychádzal len z metódy polohovej diferenciácie a nie z porovnávacej metódy. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 341,11 € spolu s vyčísleným úrokom z omeškania v jeho písomnom podaní. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalovanému vzniklo právo užívať pozemok už pred 50 rokmi, keď právny predchodca žalobcu udelil súhlas so stavbou garáži na pozemku vo vlastníctve či správe žalobcu. Následne postavené garáže skolaudoval a ďalších 30 rokov nepožadoval úhradu za užívanie pozemku. Žalovaný na základe vlastného rozhodnutia platil úhradu za užívanie pozemku vo výške 6,25 € na m2 ročne a preto tvrdenie žalobcu, že žalovaný za užívanie neplatí nie je pravdivé. Čo sa týka výšky nájmu za užívanie pozemku pod garážou, mal súd prvej inštancie k dispozície dostatočné množstvo relevantných a kvalifikovaných dôkazov preukazujúcim obvyklou výšku nájmu za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu, pričom výska nájmu predstavuje od 6,1 až 6,56 € na m2 za rok. Z uvedených dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. 4. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach, že všetky zákonné predpoklady pre vydanie bezdôvodného obohatenia vrátane jeho výšky preukázal, čím považuje uplatnený žalobný návrh za dôvodný. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods 1. C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v
časti napadnutého výroku II. je potrebné odmietnuť a v ostatnej napadnutej časti je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
6. Vychádzajúc z nesporného zistenia súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný užíva nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom je žalobca bez uzatvorenej nájomnej zmluvy, za užívanie ktoré žalovaný v riadnom rozsahu neplatí a tak sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, na základe čoho uplatnený nárok správne právne posúdil titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo bez právneho dôvodu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 Obč.zák.). Pretože účelom je odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho, ktoré získal na úkor iného, treba výšku plnenia za užívanie cudzieho pozemku bez právneho dôvodu odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený. Výšku tohto prospechu vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Pokiaľ je výška obvyklého nájomného v danom mieste a čase závislá aj na účele a spôsobe užívania, treba prihliadnuť aj na podstatu (spôsob a rozsah) faktického užívania subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil. 7. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky náhrady patriacej žalobcovi mal k dispozícii žalobcom predložené listinné dôkazy; Rozhodnutie č. XX/XXXX primátora HM SR Bratislavy zo dňa 1.11.2011 a Rozhodnutia č. XX/XXXX primátora HM SR Bratislavy účinného dňa 1.1.2016, ktorým boli stanovené ceny za prenájom pozemkov, ktorých výška nájmu rovnakých pozemkov predstavovala sumu 12,-Eur/ m2/rok a zmluvy o nájme, týkajúce sa nájmu pozemkov v jeho vlastníctve a to v rovnakej lokalite ako pozemok žalovaného (na Č.X. I. T. N., U.), dôkazom ktorým nepriznal očakávanú váhu, pričom v odseku 24. napadnutého rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil prečo na tieto dôkazy neprihliadol. Na zdôraznenie správnosti tohto postupu odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov prvoinštančného súdu (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 8. Ak teda súd prvej inštancie vychádzal z posudku č. XX/XXXX, vypracovaného ÚEOS- Komercia, a.s., ktorý sa zaoberal určením výšky všeobecnej hodnoty nájmu konkrétneho sporného pozemku za rozhodujúce roky 2015, 2016 a 2017 bol jeho postup vecne správny, keďže majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob. 9. Kľúčovou námietkou žalobcu prezentovanou v odvolaní je, že znalec pri vypracovaní uvedeného znaleckého posudku vychádzal len z metódy polohovej diferenciácie a nie z porovnávacej metódy. Nielen znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 18.8.2015, vypracovaný Z.. J. Q. a znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 27.4.2017, vypracovaný Z.. K. H., ale aj znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 27.3.2018, vypracovaný ÚEOS- Komercia, a.s. zhodne uvádza, že stanovenie všeobecnej hodnoty porovnávacou metódou nebolo možné v danom prípade vykonať, keďže neboli k dispozícii relevantné podklady (t.j. preukázateľné doklady o zrealizovaní podobných obchodných prípadov pre danú lokalitu a typ pozemku). Absencia relevantných podkladov vykonať kvantitatívne posúdenie základných súvislostí o porovnateľných prípadoch v danom mieste a čase je logicky dostatočným dôvodom potvrdzujúcim správnosť postupu znalca pre východisko pri určení ceny nájmu iba z polohovej diferenciácie, v dôsledku čoho nemôže byť ani rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré vzalo znalecký posudok do úvahy založené na nesprávnom právnom posúdení veci. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania (výrok IV.). O náhrade trov konania súd prvej inštancie správne rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 256 C.s.p., keď skúmal úspech strán sporu v časti zastavenia konania, vyhovenia a zamietnutia žaloby a rovnako správne potom určil pomer úspechu žalovaného zníženého o pomernú časť jeho neúspechu (teda / 447,88 Eur + 211,81 Eur / - 129,30 Eur= 530,39 Eur, čo napokon predstavuje 67,22 % z celkovej sumy 788,99. 11. Žalobca odvolaním napadol aj výrok II. ktorým bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 129,30 € spolu s úrokmi z omeškania, t.j. aj v časti ktorou bolo žalobe čiastočne vyhovené. Z povahy odvolania ako riadneho opravného prostriedku vyplýva, že odvolanie môže podať len tá strana, ktorej nebolo vyhovené, prípadne rozhodnutím ktorej bola spôsobená ujma na jej právach. Rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku II. nemožno hodnotiť ako rozhodnutie vydané v neprospech žalobcu, ani z procesného hľadiska žalobca neutrpel týmto výrokom žiadnu ujmu, preto žalobca v zmysle § 359 C.s.p. nebol oprávnený odvolať sa voči tejto časti rozsudku, v dôsledku čoho musel odvolací súd odvolanie
žalobcu proti výroku II. v zmysle § 386 písm. b) C.s.p. odmietnuť, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , § 453 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).