Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-130-2011.pdf
PDF · 113.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-29Cb/130/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v obchodno-právnej veci žalobcu: SMD Zákopčie, družstvo, 023 11 Zákopčie, IČO: 36 010 855, zastúpeného: STEHURA & partners, s.r.o., Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, proti žalovanému : Mestská časť Bratislava - Jarovce, Palmová 1, 851 10 Bratislava, IČO: 00 304 603, zastúpeného: .Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, o zaplatenie 14.434,21 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 08.12.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 14.434,21 Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky č. XX/XXXX si žalovaný objednal zbúranie starej školy podľa dohovoru. Žalobca tieto práce pre žalovaného vykonal a cenu prác vyfakturoval faktúrou č. OF XXXX/XX na sumu 14.434,21 Eur s dátumom splatnosti 13.01.2007. Žalovaný do podania návrhu faktúru neuhradil.
Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. Tento odôvodnil tým, že žalobcom vyfakturované práce neboli z jeho strany vykonané v takom rozsahu v akom si ich uplatnil voči žalovanému, žalobcom uplatnená suma je neprimerane vysoká, nezodpovedajúca obvyklej cene za porovnateľné práce v čase ich realizácie. Žalovaný ďalej uviedol, že vnáša námietku premlčania z dôvodu, že vo faktúre bol uvedený dátum dodania služby 19.12.2007 avšak žalobca vykonal búracie práce v máji 2006 a teda služba bola dodaná v tomto mesiaci a nie až v decembri 2006 ako tvrdí žalobca. Nakoľko nedošlo k dohode o platobných podmienkach, žalovaný bol povinný zaplatiť cenu za búracie práce hneď po ich vykonaní, teda v máji 2006 a od tohto okamihu začala plynúť premlčacia lehota.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov V. G. a W. S., čítaním listinných dôkazov a to faktúry č. Y objednávkou búracích prác z č. l. 4, vrátením faktúry z č. l. XX, č. l. XX, časťou statického posudku z č. l. XX, špecifikáciou prác z č. l. XX, rozpočtom z č. l. XX, faktúrou č. XXXXXX, faktúrou č. OF XXXX/XX, faktúrou č. OF XXXX/XX, faktúrou č. OF XXXX/XX, záznamami o prevádzke stroja z č. l. 81-84 a ostatným spisovým materiálom.
Žalobca uviedol, že na základe objednávky žalovaného vykonávali búracie práce zo začiatkom prác začiatkom leta a práce boli ukončené v decembri roku 2006. Starostka obce ho požiadala, aby nechal vypracovať statický posudok, ktorý je založený v spise na posúdenie, či sa bude budova opravovať alebo búrať. Na základe tohto posudku sa obec rozhodla budovu zbúrať a osobne žalobcovi odovzdali
objednávku . Dielo bolo ukončené keď bolo všetko vyčistené a sutina odvezená aj z medziskládky. Mohlo to byť 08.,10,.19. decembra. Posledné práce boli odvoz sutiny na skládku a bolo to v decembri roku 2006 čo bolo súčasťou búracích prác. Odvoz sutiny vie preukázať jedine STAZkou. Dielo odovzdal donesením faktúry, ktorú osobne odovzdal starostke obce Jarovce. Jej meno si už nepamätá. Následne bola faktúra doručená aj poštou. Pre žalovaného vykonával práce žalobca aj v minulosti a faktúra bola vždy uhradená.
K námietke premlčania vznesenej odporcom uviedol, že dielo bolo vykonávané počas celého roka 2006. Po jeho dokončení v decembri 2006 žalobca vystavil faktúru tak, ako to robil aj pri predchádzajúcich činnostiach vykonávaných pre žalovaného. Z tohto dôvodu je podľa názoru žalobca nárok žalobcu nepremlčaný. O zriadení medziskládky vedela bývalá starostka obce, z medzisklády sa odpad odvážal po celý rok. Medziskládka bola zriadená na pozemku urbariátu na náklade ústnej dohody. Od júna 2006 žalobca nevykonával žiadne búracie práce, len odvážal odpad z medziskládky.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.07.2011 uviedol, že starú školu len búral a odvoz materiálu si zabezpečoval žalovaný na vlastné náklady.
Žalobca v priebehu konania vzniesol námietku premlčania ohľadne námietok rozsahu prác vznesených žalovaným.
Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že v čase zahájenia prác ešte nebol starostom obce Jarovce. Do úradu bol zvolený od 06.12.2006 a funkciu začal vykonávať cca 10 dní od zvolenia. Tvrdenia žalobcu, že odovzdal faktúru bývalej starostke v decembri 2006 nie sú podľa neho pravdivé, nakoľko táto už od jeho zvolenia funkciu nevykonávala. Taktiež z vlastnej skúsenosti vie, nakoľko býva asi 3 domy od bývalej starej školy, že pozemok bol už od leta 2006 vyčistený a žalobca už žiadne práce nevykonával. Z tohto dôvodu zotrvávam na vznesenej námietke premlčania. Ďalej uviedol, že nevie kde bola medziskládka, o žiadnej medziskládke nevedel, ale pozemok bol vyčistený, pretože tam chodil so psom na prechádzky. Žalovaný uviedol, že ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu odvoz materiálu si realizoval sám na vlastné náklady žalovaný, on len búral stavbu a až v priebehu konania bola spomínaná medziskládka. Žalovaný zotrvával na svojich tvrdeniach, že práce boli žalobcom dokončené v júli 2006 a nie v decembri, čo preukazuje aj tá skutočnosť, že práce dokončovala iná spoločnosť, ktorá práce dokončila v júli 2006 a vystavila faktúru, ktorú žalovaný založil do spisu.
Svedkyňa V. G., bývalá starostka obce Q. uviedla, že bola v tom čase starostkou obce a to do 21.12.2006, kedy protokolárne odovzdala úrad. V prílohe č. 2 Protokolu sa uvádza ako nedokončená aktivita práve táto stará škola. V mestskej časti fungovalo viacero stavebných firiem na stavbách rôznych domov, tieto firmy obec oslovila a najlepšiu cenu ponúkol žalobca. Bolo to okolo 900 tis. Sk a predmetom Zmluvy o dielo malo byť búranie, likvidácia a odvoz všetkých materiálov. Vzhľadom k tomu, že budova stála na mieste, kde je vstup do škôlky, nechceli aby bol stavebný odpad umiestnený v týchto priestoroch a tak došlo k vzájomnej dohode medzi Urbárskou spoločnosťou, Mestskou časťou a žalobcom o zriadení medziskládky na území urbárskej spoločnosti. V priebehu búracích prác vznikli problémy, konkrétne sa sťažovala jedna obyvateľka zo susedného pozemku, že došlo k nakloneniu steny budovy a poškodeniu 3 škridiel, tak v záujme upokojenia situácie v dedine oslovili inú spoločnosť na dokončenie tohto diela, nakoľko táto mala lepšie stroje. Žalobca odvážal suť na medziskládku. Z tejto medziskládky ju odvážal v decembri 2006. Čo robil dovtedy to nevie. Na otázku žalobcu na svedkyňu, či vie povedať čo bolo obsahom dohody medzi ňou ako štatutárnou zástupkyňou obce a žalobcom, svedkyňa uviedla, že rozobratie a zbúranie starej školy a odvoz odpadu na medziskládku
Na opakovanú otázku súdu na svedkyňu, či vie povedať čo bolo obsahom dohody medzi žalobcom a obcou, svedkyňa doplnila svoju odpoveď, keď uviedla, že predmetom bolo zbúranie starej školy, odvoz odpadu zatiaľ na medziskládku a potom jej zlikvidovanie.
Svedkyňa ďalej uviedla, že dielo bolo vykonané v súlade so zmluvou a súčasťou dohody bolo aj riadne zlikvidovanie odpadu.
Na otázku žalovaného na svedkyňu, kedy a akým spôsobom mali byť ukončené búracie práce, svedkyňa uviedla, že do konca roku asi nejakým preberacím protokolom. K skráteniu termínu odovzdania diela nedošlo. Ona dielo nepreberala a podľa nej nie je dielo stále ukončené.
Na otázku súdu na svedkyňu, keďže bola zmluva ústna, akým spôsobom informovala svojho nástupcu o povinnosti protokolárne odovzdať dielo, svedkyňa uviedla, že bolo to uvedené len v protokole pri odovzdávaní úradu, že je to neukončená akcia.
Na otázku súdu na svedkyňu, medzi kým bol dohodnutý termín odovzdania diela, táto uviedla, medzi ňou a žalobcom.
Svedok W. S., predseda Urbárskej spoločnosti Bratislava- Jarovce uviedol, že žalobcovi poskytli pozemok na zriadenie medziskládky, nakoľko žalobca vlastnil mechanizmy a pokiaľ urbariát potreboval pomoc, tak mu pomohol. Žalobca ho oslovil asi v roku 2006, mesiace si presne nepamätá, mohlo to byť koncom leta a začiatkom jesene. Na pozemku urbariátu už bola zriadená iná skládka a svedok dovolil žalobcovi aby vedľa už navozeného stavebného odpadu vozil stavebný odpad z búrania starej školy. Nevie presne kedy bol tento stavebný odpad na skládku privezený žalobcom, avšak predpokladám že to bolo v priebehu búrania školy, nakoľko bol záujem stavebný odpad čo najskôr z pozemku školy odstrániť. Presný dátum, dokedy bol odpad vyvážaný si nepamätá. Žalobca vozil odpad len keď bola búraná škola.
Z objednávky č. 23/2006 zo dňa 26.04.2006 súd zistil že žalovaný si u žalobcu objednal búracie práce starej školy podľa dohovoru.
Z faktúry spoločnosti Domstav Plus súd zistil, že táto spoločnosť fakturovala odporcovi faktúrou zo dňa 11.07.2006 búracie práce na starej škole s dátumom dodania služby 14.06.2006.
Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol.
Krajský súd uznesením 4Cob/134/2015-141 zo dňa 31.08.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že sa sporové strany, t.j. bývalá starostka V. G. a žalobca dohodli na cene, resp. na spôsobe určenia ceny prípadne, že sa výslovne dohodli, že chcú uzavrieť zmluvu aj bez dohody o cene. Bez zistenia týchto skutočností nie je možné vysloviť záver, že medzi sporovými stranami bola platne uzatvorená zmluva o dielo. Za týmto účelom bude musieť súd doplniť dokazovanie. Ak súd dospeje k záveru, že zmluva o dielo medzi sporovými stranami bola uzavretá neplatne a neprichádzal by do úvahy ani iný zmluvný vzťah medzi sporovými stranami, potom plnením žalobcu v prospech žalovaného (vykonaním búracích prác a odvozom odpadu) na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Obč. zák., výška ktorého zisťovaná nebola a musí byť zistená obvyklá cena za porovnateľné práce. Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia § 451 ods. 2 Obč. zák. (plnenie bez právneho dôvodu), sa riadi právnou úpravou Obchodného zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu ČR R-26/2004), pričom bezdôvodné obohatenie vzniká už samotným prijatím tohto plnenia. Nebolo ustálené, či predmetom ústnej dohody bol odvoz odpadu na medziskládku alebo aj odvoz z medziskládky na ďalšiu skládku. Tento rozpor bude musieť súd odstrániť. Tiež sa súd dostatočne nevysporiadal so svedeckou výpoveďou V. G., ktorá uviedla, že v prílohe č. 2 protokolu o odovzdaní úradu (v ktorom bola do 21.12.2006) sa uvádza ako nedokončená aktivita práve škola a že počas jej funkcie žalobca neukončil búracie a odvozové práce a do 20.12.2006 dielo nebolo riadne vykonané. Predmetný doklad sa v spise nenachádza.
Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa § 132 ods. 2 CSP Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Podľa § 132 ods. 3 CSP Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Po zrušení prvoinštančného rozsudku krajským súdom navrhol žalobca doplnenie dokazovania na preukázanie jeho skutkových tvrdení výsluchom svedkyne V. G..
Svedkyňa zotrvala na svojej pôvodnej výpovedi. K uzavretiu dohody so žalobcom došlo tak, že žalovaný požiadal o práce, bola spravená obhliadka, statický posudok, ponúknutá cena a spravená a vykonaná práca, kde boli búracie práce spravené a materiál vyvezený na medziskládku a odtiaľ mal byť do konca roka prevezený na skládku.
Na cene sa dohodli podľa ponúk alebo okolností v tom čase, v tom čase bola výhodná. Bol ponúknutý rozpočet a z rozpočtu čo bolo vykonané po predložení dokladov malo byť vyplatené. Rozpočet bol svedkyňou odsúhlasený pri zadávaní objednávky. Písomná zmluva nebola potrebná. Na otázku, prečo sa v objednávke neodvolávala na rozpočet ale je tam uvedené „podľa dohovoru“ svedkyňa odpovedať nevedela. Žalovaný robil nejaké práce aj pre občanov a preto bola medziskládka dohodnutá bezodplatne pretože to bol pozemok urbariátu, pre ktorý žalobca taktiež vykonával nejaké práce. Na otázku, ako mohol žalobca v čase vyhotovenia rozpočtu na zbúranie celej školy vedieť, že realizuje búracie práce len v určitom rozsahu keďže došlo k ukončeniu prác neočakávane sa svedkyňa nevyjadrila.
K vytvoreniu medziskládky došlo preto, lebo na pozemku školy nebolo prijateľné skládku vytvoriť. Niektorí občania si odtiaľ brali materiál. Žalobca práce do konca roka ukončil. Či bol vystavený preberací protokol si nepamätá.
Na otázku, ako mohol žalobca v čase vyhotovenia rozpočtu na zbúranie celej školy vedieť, že realizuje búracie práce len v určitom rozsahu keďže došlo k ukončeniu prác neočakávane sa svedkyňa nevyjadrila.
Podľa § 536 ods. 1 Obch. zák. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák. dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 536 ods. 3 Obch. zák. cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 451 ods. 1 Obch. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Obch. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Obch. zák. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa §387 ods. 1 Obch. zák. právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa §388 Obch. zák. premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa §391 ods. 1 Obch. zák. pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa §397 Obch. zák. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Zmluva o dielo sa môže uzavrieť v písomnej alebo v ústnej forme. V praxi by sa mala ústna forma používať len v prípadoch jednoduchších zmlúv, kde je predmetom menšia stavba alebo iná činnosť. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú: 1. dohoda o predmete plnenia, 2. dohoda o cene a záväzok ju zaplatiť.
Vymedzenie predmetu diela je dôležité pre posúdenie, či ide o zmluvu o dielo, resp. o iný zmluvný typ, musí byť vyjadrený určite a zrozumiteľne, aby sa mohol posúdiť prejav vôle zmluvných strán. Z dohodnutého predmetu plnenia by mal byť zrejmý aj rozsah vykonávaných prác.
Dohoda o cene patrí podľa § 536 ods. 3 Obch. zák. medzi podstatné časti zmluvy o dielo, ktorá musí byť v zmluve vyjadrená. Na platnosť zmluvy sa nevyžaduje uvedenie určitej presnej výšky ceny. Strany sa môžu dohodnúť aj na postupe, ako sa cena vypočíta v budúcnosti.
Cenu si môžu strany určiť troma spôsobmi:
- uvedením konkrétnej ceny, pričom musia v dohode uviesť, či ide o pevnú cenu. Výpočet dohodnutej ceny môže odkazovať na rozpočet podľa položiek s výkazom výmer, ktorý obsahuje ocenenie jednotlivých položiek. Ak zmluvné strany pri dohode vychádzali z pripojeného rozpočtu, v zmluve treba jednoznačne vyjadriť, či ide o nemenný rozpočet, alebo neúplný a nezáväzný rozpočet. Jednoznačné vyjadrenie povahy rozpočtu má význam pre požadovanie zmeny dohodnutej ceny zhotoviteľom. Ak je cena dohodnutá ako pevná - nemenná, nemožno ju zmeniť bez dohody s objednávateľom, aj keď bola dohodnutá v nadväznosti na rozpočet podľa položiek,
- dohodou o spôsobe určenia ceny napr. že spočítajú cenu všetkého použitého materiálu plus k tomu prirátajú prácu, ktorá bola vykonaná, t.j. vynásobia počet hodín, ktoré boli odpracované s vopred dohodnutou sumou,
- výslovným prejavom zmluvných strán, že chcú uzavrieť zmluvu aj bez dohody o cene.
Pokiaľ ide o odovzdanie diela, ak medzi stranami nie je preukázané, kedy má byť dielo odovzdané, je potrebné postupovať v zmysle § 555 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca v mesiaci máj 2006, najneskôr jún 2006 vykonal práce - búranie starej školy na základe objednávky žalovaného ktorá znela : „ Objednávame si u Vás zbúranie starej školy podľa dohovoru. „ teda bez uzavretia písomnej zmluvy o dielo. V intenciách usmernenia odvolacieho súdu žalobca ako jediný dôkaz navrhol opakované vypočutie svedkyne V. G. na preukázanie uzavretia ústnej zmluvy o dielo, ktorej obsahom mala byť dohoda o cene diela a dohoda o predmete diela. Svedkyňa vo svojej prvej výpovedi uviedla, že cena za vykonanie diela bola žalobcom ponúknutá okolo 900 000 Sk a predmetom diela malo byť búranie, likvidácia a odvoz všetkým materiálov. Neskôr uviedla, že obsahom ústnej zmluvy o dielo bolo rozobratie a zbúranie starej školy a odvoz odpadu na medziskládku, na otázku súdu následne uviedla, že predmetom plnenia malo byť zbúranie, odvoz odpadu na medziskládku a potom jej zlikvidovanie.
Pri dovypočutí svedkyňa uviedla, že na cene sa dohodli podľa ponúk alebo okolností v tom čase, v tom čase bola výhodná. Bol ponúknutý rozpočet a z rozpočtu čo bolo vykonané po predložení dokladov malo byť vyplatené. Rozpočet bol svedkyňou odsúhlasený pri zadávaní objednávky. V konaní bolo nesporné, že v priebehu prác došlo zo strany žalobcu k ich predčasnému ukončeniu z technických dôvodov na jeho strane, žalobca teda nevykonal zbúranie celej starej školy a odviezol len tú časť stavebného odpadu, ktorý sám zbúral. Rozpočet predložený žalobcom ( č.l. 38) je jediným rozpočtom na búracie
práce. Tento rozpočet však nemohol byť rozpočtom predloženým žalobcom žalovanému pri uzatváraní zmluvy, tak ako tvrdil žalobca. Počet ton odvezenej sutiny totiž zodpovedá počtu ton uvedených žalobcom v písomnosti žalobcu zo dňa 30.12.2006 ( č.l. 37) teda po žalobcom tvrdenom ukončení diela, ktorý pravdepodobne tvoril prílohu faktúry a taktiež sú v oboch dokumentoch totožné údaje: búranie stropov, demontáž krovov, demontáž betónovej krytiny. Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že odvezené bolo všetko, čo je uvedené na č.l. 37. Žalobca v čase uzatvárania zmluvy so žalovaným nemohol predpokladať, že práce na búraní školy ukončí predčasne. Ak by bol tento rozpočet predložený žalovanému pri uzatváraní zmluvy, musel by obsahovať podstatne vyššie údaje o množstve odvezenej sutiny, ako aj ostatné údaje. Navyše je nepravdepodobné, že žalobca pred zbúraním budovy vedel s presnosťou troch desatinných miest odhadnúť skutočné množstvo ton odvezenej sutiny. Svedkyňa povodne uviedla, že dohodnutá cena bola okolo 900.000 Sk, neskôr uviedla, že bol pri zadaní objednávky predložený rozpočet a z rozpočtu čo bolo vykonané, malo byť aj uhradené. Žalobca uviedol, že bol žalovanému predložený rozpočet z č. l. 38. Tomuto tvrdeniu súd neuveril napr. z dôvodu, že je absolútne nemožné aby odhadovaná tonáž odvážanej sutiny pred búraním presne korešpondovala s naozaj odvezenou sutinou podľa prílohy k faktúre, resp. listu žalobcu zo dňa 30.12.2006.
V súdnom spise založený rozpočet nemohol byť z hore uvedených dôvodov rozpočtom, na základe ktorého malo medzi stranami sporu dôjsť k dohode o cene.
Ani po doplnení dokazovania nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že sa sporové strany dohodli na cene, resp. na spôsobe určenia ceny prípadne, že sa výslovne dohodli, že chcú uzavrieť zmluvu aj bez dohody o cene a teda že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo.
Čo sa týka dohody o predmete diela, žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný si odvoz materiálu zabezpečoval na vlastné náklady. Vo svojej výpovedi už uviedol, že dielo bolo ukončené, keď bolo všetko vyčistené a sutina odvezená aj z medziskládky. Svedkyňa G. vo svojej výpovedi spočiatku uviedla, že obsahom dohody bol odvoz sutiny na medziskládku, takú istú odpoveď dala opakovane na otázku súdu, túto vzápätí doplnila, predmetom diela bol aj odvoz odpadu na medziskládku a potom jej zlikvidovanie. Podľa rozpočtu z č.l. 38 ako aj listiny z čl. 37, ktorá mala potvrdzovať, čo bolo skutočne odvezené, sutina sa odvážala do 9 km. Podľa výpovede žalobcu však tento mal sutinu vyvážať na skládku do Devínskej Novej Vsi, ktorá je od Jaroviec podľa informácií dostupných na internete vzdialená cca 23 km. Takto vzdialený odvoz nebol ani v jednom z týchto dokladov uvedený.
Žalobca v konaní žiadnym dôkazom jednoznačne nevedel preukázať, že predmetom zmluvy bol odvoz sutiny na skládku a ani to, že oodpad na skládku skutočne odviezol.
Pokiaľ by žalobca odvážal stavebný odpad na skládku v decembri 2006 , vedel by túto skutočnosť preukázať potvrdením prevádzkovateľa skládky, v ktorom by bolo uvedené aj množstvo odovzdaného odpadu. Žalobca odvoz odpadu preukazoval záznamami o prevádzke stroja, ktoré sú jeho interným dokladom. V jednotlivých záznamoch ( č.l. -84) v kolonke označenie prác je uvedené napr. Kramare Železná studna Most, Petržalka výkop kanalov, Petržalka zásyp výkopu, Železna studna Kramare Petržalka, nakladka stav odpadu Jarovce. Okrem dvoch záznamov ani v jednom nie je spomenutý stavebný odpad ani miesto nasadenia stroja Jarovce. Dva záznamy zo dňa 18. a 19. 12 2006 hovoria o nakládke stavebného odpadu v Jarovciach. Nakoľko žalobca nedisponuje žiadnym potvrdením o odvoze odpadu na skládku nie je zo záznamov zrejmé, ako bolo s nakladaným stavebným odpadom žalobcom naložené, pretože vo svojej výpovedi dňa 22.10. 2014 sám žalobca na otázku kde bola konečná skládka na ktorú sa mala suť odviezť z medziskládky uviedol, že „ niečo sa ponúklo občanom, niečo sme použili my na vlastné stavby a niečo sa odviezlo do Devínskej Novej Vsi. Na otázku ohľadne vzdialenosti z Jaroviec do Devínskej Novej Vsi žalobca uviedol, že je to „ do 9 km“ a na otázku akým spôsobom sa suť prevážala žalobca uviedol „ aj našimi autami, niektorí prišli vlastnými autami. Poskytovali sme to viac menej zdarma, snažili sme sa ušetriť peniaze zákazníkom. Ľudia si tento materiál brali väčšinou sami a my sme im poskytli nakladanie.“ Žalobca v decembri 2006 teda nepreukázal, či stavebný odpad nakladal na vozidlá občanov alebo na svoje vozidlá a či tento odpad odviezli z medziskládky občania alebo žalobca pre vlastnú potrebu. O dovoze stavebného materiálu na skládku v D.N. Vsi žalobca žiaden doklad nepredložil.
Je nesporné, že žalobca vykonal časť búracích prác starej školy v mesiacoch máj-jún 2006, práce boli dokončené spoločnosťou DOMSTAV PLUS, s.r.o., ktorá práce dokončila 14.06.2006. Vzhľadom na to, že strany sporu nemali platne uzavretú zmluvu o dielo, že žalobca sa mohol zaplatenia ceny za vykonané práce titulom bezdôvodného obohatenia domáhať hneď po ukončení búracích prác, t.j. v máji resp. v júni 2006. Žaloba bola podaná dňa 08.12.2010, teda po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty.
Čo sa týka odvozu stavebného odpadu z medziskládky na skládku nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že búracie práce zahŕňali aj túto činnosť. Navyše predloženými listinnými dôkazmi žalobca nepreukázal odvoz na riadnu skládku odpadu. Spomínané dva záznamy z 18. a 19. 12. 2006, ktoré sú navyše interným dokladom žalobcu hovoria o nakládke stavebného odpadu v Jarovciach, nepreukazujú však jeho odvoz na skládku a navyše nie je zrejmé ani to, na koho vozidlá bol odpad nakladaný. I keby teda bolo predmetom dohody strán sporu aj odvezenie odpadu z medziskládky na skládku, žalobca vykonanie týchto prác nepreukázal
Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%.
53. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( § 38 zák. č. 233/1995 Z.z. ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( § 29 zákona č. 233/1995 Z.z. ).