Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-73-2019.pdf
PDF · 100.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1T/73/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci obžalovaného C. U. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.09.2019, takto
rozhodol:
Obžalovaný
C. U., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., Q. XXXX/XX, zamestnaný, rozvedený, t.č. v ÚVV Ilava,
j e v i n n ý, ž e :
dňa 16.06.2019 v čase asi o 04:30 hod. v obci Y. V., okr. Partizánske prišiel pod vplyvom alkoholu ku chatke s popisným číslom XX, kde doposiaľ neznámym spôsobom prešiel cez vstupnú bránku na pozemok uvedenej chatky a následne prešiel k hlavným dverám chatky, ktorých uzamykací systém prekonal doposiaľ neznámym predmetom a spôsobom a následne v chatke po schodoch na prízemí vstúpil do podkrovnej izby, v ktorej začal na svoju bývalú manželku Y. U. kričať a vyhrážať sa jej zabitím, na čo sa zobudil jej priateľ F. T., ktorý sa Y. U. zastal, pričom došlo medzi ním a obžalovaným k drobnej fyzickej potýčke, po ktorej obžalovaný odišiel z izby a následne z chatky von, kde začal rozbíjať rôzne veci, pričom po chvíli sa obžalovaný opäť vrátil do chatky s kovovou tyčou v rukách, ktorou tlačil na poklop vedúci do podkrovnej izby a opätovne sa svojej bývalej manželke Y. U., osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vyhrážal zabitím, čím u nej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
t e d a :
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe - bývalej manželke a na chorej osobe,
č í m s p á c h a l:
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. f/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 5, ods. 6 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. f/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou Y. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., Q. XXXX/XX, prechodne bytom Y. V. č. XX, v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze úmyselne sa nepriblížiť k poškodenej Y. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., Q. XXXX/XX, prechodne bytom Y. V. č. XX, na vzdialenosť menšiu ako päťdesiat metrov, pričom súd v zmysle § 51 ods. 5 Trestného zákona nariaďuje kontrolu dodržiavania tejto povinnosti technickými prostriedkami s tým, že režim použitia technických prostriedkov určí po vykonateľnosti tohto rozhodnutia na jeho podklade probačný a mediačný úradník tak, aby bol zabezpečený riadny výkon kontroly technickými prostriedkami.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená Y. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., Q. XXXX/ XX, prechodne bytom Y. V. č. XX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 21.08.2019 na Okresnom súde Partizánske obžalobu na C. U. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. f/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 5, ods. 6 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v predmetnej obžalobe.
Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 25.09.2019, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu a svojho konania úprimne ľutuje. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či obžalovaný:
- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
- bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu,
- sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako prečin nebezpečného vyhrážania.
Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku a obhajcu obžalovaného jeho vyhlásenie prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu zo dňa 13.07.2019 z č.l. 114-130 za splnenia podmienok podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných dôkazov, a to dohoda o vyporiadaní BSM z č.l. 8-13, výpis z KN z č.l. 14, nárok na náhradu škody z č.l. 81, zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou z č.l. 103-110, zápis o dychovej skúške z č.l. 131, správa od zamestnávateľa z č.l. 142-143, výpis z ústrednej evidencie priestupkov z č.l. 153, zápisnica o konaní o dohode o vine a treste z č.l. 168-169, odpis z registra trestov z č.l. 209, lustrácia v CDB z č.l. 215, správa z ÚVV z č.l. 225-226, správa z predbežného šetrenia z č.l. 236-238, súhlas chránenej osoby z č.l. 239-240 a čestné vyhlásenie z č.l. 241.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. f/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 5, ods. 6 Trestného zákona. Pokiaľ ide o formu zavinenia, ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť ohrozenie chráneného záujmu.
Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že svojho konania úprimne ľutuje, bol to skrat, mal ťažké obdobie. Sľubuje, že po prepustení nebude kontaktovať poškodenú. Doterajší pobyt vo väzbe bol pre neho dostatočným ponaučením a bude si vážiť každý deň života na slobode. Tiež uviedol, že v práci mu zatiaľ držia miesto, ale to nemusí trvať dlho, pričom má 47 rokov a ďalšiu prácu by hľadal ťažšie.
Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 13.07.2019 okrem iného vyplýva, že u obžalovaného nebola zistená závislosť od alkoholu ani iných psychotropných látok. U obžalovaného sa nejedná o chorobný sklon k požívaniu alkoholu. Požívanie alkoholu nemalo forenzne významný vplyv na páchanie trestnej činnosti obžalovaným. Zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť. Znalec nenavrhol uložiť obžalovanému ochranné liečenie.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného zo dňa 30.08.2019 vyplýva, že obžalovaný je umiestnený na oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Počas obdobia výkonu väzby nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky. Správanie a vystupovanie obžalovaného je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje. Konfliktné situácie medzi obvinenými nevyvoláva. Vo svojich osobných veciach si poriadok udržiava, hygienické návyky má osvojené. Doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný ani odmenený. Vo svojom osobnom voľne prejavuje pozitívny postoj a záujem o trávenie voľného času, sleduje televíziu a počúva ústavný rozhlas. Sociálne kontakty s vonkajším prostredím udržiava prostredníctvom korešpondencie a telefonovania. V závere sa uvádza, že obžalovaný si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby menovaného je momentálne bezproblémový.
Zo správy od zamestnávateľa obžalovaného ZKW Slovakia s.r.o. vyplýva, že obžalovaný pracuje v spoločnosti od 04.01.2016 na pozícii Nástrojár a pracovný pomer naďalej trvá. Je zodpovedný a svedomitý pracovník, ktorý si plní svoje pridelené pracovné úlohy, dodržiava stanovené termíny a kvalitu svojej odvedenej práce. K správe je pripojené i písomné vyjadrenie priameho nadriadeného obžalovaného, ktorý ho hodnotí pozitívne.
Súd si v predmetnej veci vyžiadal cestou probačného a mediačného úradníka preskúmanie splnenia podmienok kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 550/2003 Z.z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 13 ods. 1 zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu rozhodnutí technickými prostriedkami, pričom v správe z predbežného šetrenia sa okrem iného uvádza, že obžalovaný pred výkonom väzby býval na adrese trvalého pobytu T., Q. XXXX/XX, kde by sa chcel aj vrátiť. S poškodenou sa rozviedli v máji 2019, kde v rámci BSM spísali predbežnú predrozvodovú dohodu, v ktorej okrem iného panelový byt na ul. Q. XXXX/XX (kde majú trvalé bydlisko obžalovaný i poškodená) pripadol obžalovanému a chata v Y. V. č. XX (súčasné reálne bydlisko poškodenej) pripadla poškodenej. Obžalovaný podotkol, že by mala byť ešte jedna porozvodová zmluva (totožná s predošlou), ktorú on ešte nevidel a ani ju nepodpísal. Obžalovaný ďalej uviedol, že o jeho byt na U. sa momentálne technicky i finančne stará jeho syn Y., ktorý nateraz pracuje v Nemecku. Obžalovaný bol pred výkonom väzby zamestnaný vo firme ZKV Krušovce, kde pracoval ako nástrojár, pričom pracovná zmluva s ním doposiaľ nebola ukončená z dôvodu, že obžalovaný v súčasnosti čerpá tzv. neplatené voľno. Na margo toho obžalovaný uvádza, že keby bol prepustený, mal by sa do toho zamestnania vrátiť, pretože vo firme boli s ním spokojní a držia mu tam pracovné miesto. K IPŠ monitoringu sa v správe uvádza, že obžalovaný vo veci predbežného šetrenia ohľadne prípadného uloženia dohľadu s obmedzeniami kontrolovanými cestou elektronického monitoringu uviedol, že by s týmito súhlasil. Nemá voči tomuto žiadne závažné výhrady, ba privítal by toto ako pozitívnu zmenu oproti súčasnému stavu, resp. zotrvaniu jeho osoby vo väzbe alebo výkone trestu. Na margo toho ďalej uviedol, že jeho zdravotný stav je v tomto smere dobrý, v minulosti nemal a ani nateraz nemá také vážne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili v prípadnej inštalácii a noseniu technických prostriedkov (náramku) na tele. Túto alternatívnu možnosť, t.j. nahradenie väzby dohľadom za súčasného elektronického monitoringu (ZUPKO- zariadenie určenia polohy kontrolovanej osoby) s voľnejším pohybom s prípadnými obmedzeniami by ďalej privítal aj z dôvodu, že by sa rád vrátil do zamestnania, pretože mu aj v tomto konaní vznikli finančné náklady a dlhy, s ktorými mu momentálne pomáha jeho mladší syn Y., pracujúci v Nemecku. Poškodená je rozvedená, pričom s obžalovaným má dvoch dospelých synov. Menovaná uvádza, že adresu trvalého pobytu v OP má síce ešte na sídlisku U. v T., Q., ale po rozvode (od júna 2019) býva v obci Y. V. č. XX na chate. V tomto smere menovaná potvrdila, že vlastne celý majetok si s obžalovaným rozdelili cez právnika formou dohody o BSM, ktoré
veci ale ešte nie sú celkom dotiahnuté do konca (právne) s tým, že by mala byť ešte jedna totožná porozvodová dohoda, ktorá ale ešte nie je obojstranne podpísaná. Menovaná ďalej uvádza, že bude mať nateraz nové pracovisko (dočasná brigádnická činnosť) a s tým spojený asi aj nový podnájom, ktorých presnú adresu ešte nevie povedať. Tieto oznámi dodatočne. Poškodená ďalej uviedla, že je na polovičnom invalidnom dôchodku z dôvodu hypertenzie, arytmie, taktiež chodí na onkológiu. Menovaná na záver opätovne uviedla, že ak sa nič podstatné nezmení, bude bývať zatiaľ v obci Y. V. č. XX. Vo veci predbežného šetrenia ohľadne prípadného prepustenia obžalovaného (jej exmanžela) z väzby na slobodu, pri súčasnom uložení dohľadu s obmedzeniami a povinnosťami kontrolovanými elektronicky, poškodená po vstupnom poučení uviedla, že by sa vedela s týmto stotožniť a podpísala aj súhlas na uloženie takéhoto druhu ochrany. Je ochotná nosiť so sebou zariadenie varovania blízkosti kontrolovanej osoby, pokiaľ takýto druh trestu, či obmedzenia bude obžalovanému uložený. Teda poškodená súhlasí s prípadným prepustením z väzby obžalovaného na slobodu, alebo uloženia podmienečného trestu za súčasného uloženia dohľadu a obmedzení kontrolovaných formou elektronického monitoringu, pokiaľ budú tieto obmedzenia nasmerované tak, aby sa obžalovaný nemohol k nej priblížiť, resp. aby mala od obžalovaného aspoň na istý čas pokoj, pretože okrem miernej neistoty a obáv chce mať od obžalovaného pokoj, keďže rozvod ako aj iné veci sú u nich ešte pomerne čerstvé. Záverom sa v správe konštatuje, že v predmetnej trestnej veci sú momentálne splnené podmienky na prípadné uloženie trestu, resp. obmedzení kontrolovaných pomocou elektronického monitoringu.
Z písomného čestného vyhlásenia Y. A. (č.l. 241) vyplýva, že táto udržiava vzťah s obžalovaným a po príchode z výkonu trestu plánujú spolu žiť ako druh a družka.
Pokiaľ ide o osobné pomery obžalovaného súd zistil, že tento je rozvedený, má dve dospelé deti a naďalej je zamestnaný, momentálne čerpá pracovné voľno. V súčasnosti sa nachádza vo výkone väzby v ÚVV Ilava v predmetnej trestnej veci. Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR bol doposiaľ trikrát postihnutý za spáchanie priestupku, pričom v dvoch prípadoch išlo o priestupky na úseku dopravy a v jednom prípade o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že do súčasnosti nebol súdom trestaný.
Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) a § 36 písm. n/ Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom) pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti. Súd ukladal trest podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona v upravenej trestnej sadzbe (6 až 26 mesiacov) vo výmere 6 mesiacov podmienečne s probačným dohľadom a so skúšobnou dobou vo výmere 24 mesiacov nakoľko v danom prípade mal súd za to, že aj podmienečný trest s probačným dohľadom pri uložení dostatočne dlhej skúšobnej doby a zároveň za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení v zmysle § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, môže u obžalovaného splniť svoj účel. Súd zohľadnil závažnosť obžalovaným spáchaného trestného činu, ako aj jeho predchádzajúci život a pri rozhodovaní o treste bral do úvahy aj celkový postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ktorú úprimne ľutuje a prejavil snahu k pozitívnej zmene, pričom prezentoval, že doterajší výkon väzby je už samotný dostatočným ponaučením a bude si vážiť každý deň na slobode. Prihliadol tiež na to, že doteraz nebol súdne trestaný. Prihliadol tiež na okolnosť, že obžalovaný bol trikrát postihnutý za spáchanie priestupku, pričom v jednom prípade išlo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Súd prihliadol aj na závery znaleckého posudku MUDr. Segedu, ktorý nezistil u obžalovaného závislosť od alkoholu ani iných psychotropných látok, pričom tiež konštatoval, že pobyt obžalovaného na slobode nie je zo psychiatrického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť a nie je mu potrebné ukladať ochranné liečenie. Súd prihliadol i na správu od zamestnávateľa obžalovaného, ktorý jeho prácu, ako i osobnosť hodnotí kladne a obžalovaný je hodnotený kladne rovnako aj z Ústavu na výkon väzby v Ilave. Zároveň súd prihliadol i na správu probačného a mediačného úradníka o možnosti kontroly uložených primeraných povinností a obmedzení elektronickými prostriedkami z ktorej vyplýva, že na takýto postup sú v danom prípade splnené zákonné podmienky a s týmto postupom súhlasí obžalovaný i poškodená, ktorá uviedla, že by sa vedela s týmto
stotožniť a podpísala aj súhlas na uloženie takéhoto druhu ochrany. Je ochotná nosiť so sebou zariadenie varovania blízkosti kontrolovanej osoby, pokiaľ takýto druh trestu, či obmedzenia bude obžalovanému uložený. Teda poškodená súhlasí s prípadným uložením podmienečného trestu za súčasného uloženia dohľadu a obmedzení kontrolovaných formou elektronického monitoringu, pokiaľ budú tieto obmedzenia nasmerované tak, aby sa obžalovaný nemohol k nej priblížiť, resp. aby mala od obžalovaného aspoň na istý čas pokoj, pretože okrem miernej neistoty a obáv chce mať od obžalovaného pokoj, keďže rozvod ako aj iné veci sú u nich ešte pomerne čerstvé. Za týchto okolností, keď sa obžalovaný bude pravidelne podrobovať dohľadu probačného úradníka, ktorý bude dohliadať na správanie obžalovaného a na skutočnosť, či obžalovaný dodržuje súdom určené obmedzenia a povinnosti a pokiaľ bude ich výkon kontrolovaný technickými prostriedkami (elektronickým monitoringom) v zmysle zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu rozhodnutí technickými prostriedkami, je podľa názoru súdu dostatočne osvedčené, že účel trestu je možné zabezpečiť aj podmienečným trestom odňatia slobody. Takto uložený trest v dostatočnej miere spĺňa požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že bude záležať len na obžalovanom, ako využije šancu, ktorá mu bola daná a či naozaj bude viesť riadny život, ako to sľúbil pred súdom. V opačnom prípade dôjde k premene trestu z podmienečného na trest nepodmienečný. Takto aj naďalej bude mať svoj osud v rukách práve obžalovaný a bude záležať len na ňom ako s touto šancou naloží a či dôveru súdu v neho kladenú, nesklame.
Súd zároveň obžalovanému uložil primerané povinnosti a obmedzenia na podporu dosiahnutia účelu trestu ako aj na zabezpečenie ochrany a bezpečnosti poškodenej, pričom pri ich uložení vychádzal aj z prejavenej vôle poškodenej, ktorá si najmä želá, aby nebola kontaktovaná zo strany obžalovaného, ako aj aby bola zabezpečená ochrana pred ich vzájomným stretnutím. Súd zistil, že v predmetnej trestnej veci sú momentálne splnené podmienky na prípadné uloženie trestu, resp. obmedzení kontrolovaných pomocou elektronického monitoringu, keďže obžalovaný a poškodená majú momentálne rozdielne bydliská. Preto súd obžalovanému uložil obmedzenie v zmysle § 51 ods. 3 písm. f/ Trestného zákona spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, čím bude splnená jedna z podmienok poškodenej, aby ju obžalovaný žiadnym spôsobom nekontaktoval. Zároveň súd obžalovanému uložil povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona spočívajúca v príkaze úmyselne sa nepriblížiť k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako päťdesiat metrov, pričom súd v zmysle § 51 ods. 5 Trestného zákona nariadil kontrolu dodržiavania tejto povinnosti technickými prostriedkami s tým, že režim použitia technických prostriedkov určí po vykonateľnosti tohto rozhodnutia na jeho podklade probačný a mediačný úradník tak, aby bol zabezpečený riadny výkon kontroly technickými prostriedkami, čím tiež bral ohľad najmä na výslovné želanie poškodenej, aby bola zabezpečená jej ochrana. Zároveň použitie technických prostriedkov umožní posúdiť, ako obžalovaný dodržiava túto uloženú povinnosť a taktiež umožní poskytnúť poškodenej účinnú a rýchlu ochranu v prípade jej potenciálneho ohrozenia zo strany obžalovaného.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody poškodenou, ktorá žiadala, aby jej obžalovaný nahradil škodu, ktorá jej vznikla rozbitím skrine a poškodením pohárov a misiek, ako aj hadice vo výške 150 € súd konštatuje, že poškodená si síce nárok na náhradu škody uplatnila včas, avšak neuplatnila si ho riadne, nakoľko túto škodu dostatočným spôsobom nedokladovala, teda nebolo možné v adhéznom konaní posúdiť opodstatnenosť jej nároku, preto ju súd s nárokom na náhradu škody odkázal na civilné sporové konanie.
Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste a náhrade škody v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).