Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-105-2017.pdf
PDF · 100.31 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/105/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcov: 1. H. X., nar. X.X.XXXX a 2. D. X., nar. X.X.XXXX, obaja trvale bytom R. XX, XXX XX W., obaja v konaní zastúpení spoločnosťou PRO iURE - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Zámocká 32, 911 01 Bratislava, IČO: 36 869 830 proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky, za účasti ďalších účastníkov: 1. Mgr. G. F., bytom J. F. XX/A, XXX XX W., 2. Mgr. R. F., bytom J. F. XX/A, XXX XX W., 3. MUDr. U. X., bytom X. XX, XXX XX W., 4. JUDr. N. X., bytom X. XX, XXX XX W., 5. MUDr. K. X., bytom F. N. X, XXX XX U. R. U., 6. Ing. X. R., bytom W. XX, XXX XX W., 7. J. Y., bytom XXX XX Y. XX, 8. Ing. J. Y., bytom XXX XX Y. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2017/018703/Ve zo dňa 10.7.2017 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-TT- OVBP2-2017/018703/Ve zo dňa 10.7.2017 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Mesta Trnava č. OSaŽP/959-10853/2017/Ku zo dňa 1.3.2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcom súd priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
III. Ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobou doručenou súdu dňa 20.9.2017 sa žalobcovia prostredníctvom splnomocneného zástupcu domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2017/018703/Ve zo dňa 10.7.2017, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcov a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - stavebného úradu Mesta Trnava č. OSaŽP/959-10853/2017/Ku zo dňa 1.3.2017 potvrdil. Týmto rozhodnutím stavebného úradu Mesta Trnava došlo podľa § 68, § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) v spojení s ust. § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. k povoleniu zmeny stavby pred jej dokončením: „rodinný dom s garážou“ na pozemkoch parc.č. 4021/927 a parc.č. 4021/928 nachádzajúcich sa v katastrálnom území W. navrhovateľom Mgr. G. F. a jeho manželke Mgr. R. F., obaja bytom F. XX/A, XXX XX W., pričom pre dokončenie stavby stavebný úrad určil postupom podľa § 66 stavebného zákona podmienky, na základe ktorých je možné stavbu zrealizovať.
2.
Žalobcovia namietali, že nesúhlasia s dodatočným povolením stavby, pretože stavba pôvodných stavebníkov MUDr. U. X. a jeho manželky JUDr. N. X. bola realizovaná v rozpore s urbanistickou štúdiou, nakoľko bola prekročená výška stavby a tiež nebol nedodržaný odstup od susedného pozemku. Okrem toho pôvodní stavebníci plánovali stavať garáž v rozpore so stanovenými odstupmi, na hranici ich pozemku so susedným pozemkom, ktorý mali nadobudnúť žalobcovia. Poukázali ďalej na to, že v tom čase bol ich pozemok ešte vo vlastníctve spoločnosti ISMONT, s.r.o., ktorá s nimi mala uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 17.6.2015, v ktorej bolo dohodnuté, že spoločnosť ISMONT, s.r.o. rodinný dom spolu s pozemkom predá žalobcom po stavebnom dokončení rodinného domu. V tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že spoločnosť ISMONT, s.r.o., ktorá predala stavebný pozemok aj pôvodným stavebníkom vyvíjala v prospech pôvodných stavebníkov na nich nátlak, aby zobrali späť námietky vznesené voči oznámeniu o začatí konania o dodatočnej zmene stavby pred jej dokončením a odsúhlasili pôvodným stavebníkom prekročenie výšky rodinného domu a nedodržanie stanovených odstupov stavby od pozemku, ktorí mali nadobudnúť žalobcovia. Ďalej uviedli, že v rámci stavebného konania odsúhlasili výnimku oproti urbanistickej štúdii, na základe čoho stavebný úrad vydal dodatočné stavebné povolenie č. OSaŽP/2670-11841/2016/Kú zo dňa 1.3.2017, ktorým povolil výšku stavby presahujúcu maximálnu výšku stanovenú v urbanistickej štúdii tak, že bola povolená výška stavby 3,57 m v strednej časti a 4,47 m v pravej časti a tiež odstup 1,6 m od hranice pozemku žalobcov. V podaných námietkach zdôraznili, že pre oblasť, v ktorej sa stavba realizuje bola uznesením č. 696/2014 Mestského zastupiteľstva Mesta Trnava zo dňa 18.2.2014 schválená urbanistická štúdia, IBV Pekné pole V. - Trnava, zabezpečujúca najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a iných predpisov a technických noriem za účelom vylúčenia negatívnych účinkov stavby a jej užívania. Urbanistická štúdia stanovila vo svojej záväznej časti okrem iného regulatívy, týkajúce sa výšky navrhovaných rodinných domov v tejto oblasti ako aj sklon ich strechy, keď v tejto lokalite je možné stavať iba stavby s výškou rímsy, resp. odkvapu maximálne 3,5 m nad terénom a so sklonom strechy maximálne 17 stupňov. Ďalej namietali, že vznesenými námietkami z ich strany sa správne orgány nezaoberali, nakoľko mali za to, že boli podané po lehote stanovenej stavebným úradom. S takouto argumentáciou zo strany správnych orgánov nesúhlasili, pretože postupom správnych orgánov došlo k porušeniu ich procesných práv. V tejto súvislosti uviedli, že stavebný úrad nedoručoval oznámenie o začatí konania o dodatočnej zmene stavby pred jej dokončením ich advokátskej kancelárii PRO iURE ako ich splnomocnenému zástupcovi, napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že táto advokátska kancelária zastupuje žalobcov vo všetkých konaniach týkajúcich sa porušenia územnoplánovacej dokumentácie. Uviedli, že stavebnému úradu bolo predložené plnomocenstvo zo dňa 2.8.2016, z ktorého vyplýva, že manželia X. splnomocňujú advokátsku kanceláriu PRO iURE, aby v ich mene oznámila príslušnému stavebnému úradu akékoľvek porušenia územnoplánovacej dokumentácie, ku ktorým došli pri výstavbe stavieb na ktoromkoľvek pozemku, ktorý susedí s nasledovnými pozemkami vo vlastníctve splnomocniteľa, ktoré sa nachádzajú v kat. území W., obec W. a sú evidované na LV č. XXXXX. Z obsahu plnomocenstva vyplýva, že táto advokátska kancelária je oprávnená zastupovať splnomocniteľov v akýchkoľvek správnych konaniach pred príslušnými správnymi orgánmi vyvolaných predmetnými oznámeniami porušení. Za tohto stavu mal preto stavebný úrad predmetné oznámenie doručovať advokátskej kancelárii ako právnemu zástupcovi žalobcov, nakoľko mal vedomosť o tom, že ich táto advokátska kancelária zastupuje v akýchkoľvek správnych konaniach pred príslušnými správnymi orgánmi vyvolaných predmetnými oznámeniami o porušení pri stavbách na susedných pozemkoch. Advokátska kancelária preto podávala námietky proti oznámeniu o začatí konania o dodatočnej zmene stavby pred jej dokončením až na základe oznámenia doručovaného žalobcom. V tejto súvislosti ďalej uviedli, že stavebný úrad pochybil taktiež pri doručovaní oznámenia o začatí konania o dodatočnej zmene stavby pred jej dokončením samotným žalobcom, pri ktorom neboli dodržané pravidlá doručovania do vlastných rúk uvedené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), v rozpore s ust. § 24 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, keď zo strany poštového doručovateľa nebol dodržaný postup pri doručovaní zásielky žalobcom. Zásielka im bola doručovaná iba raz (ihneď bol použitý žltý lístok), pričom doručovateľ ich neupovedomil o tom, že príde znovu doručiť v určený deň a hodinu zásielku obsahujúcu toto oznámenie. Za tohto stavu došlo zo strany stavebného úradu k stanoveniu nesprávneho dátumu doručenia oznámenia (16.1.2017), čo malo za následok, že sa s námietkami podanými advokátskou kanceláriou PRO iURE správny orgán nezaoberal.
3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.1.2019 uviedol, že žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že po vykonaní štátneho stavebného dohľadu dňa 10.10.2016 na stavbe
manželov F. a po zistení, že skutočné vyhotovenie ich rodinného domu nie je v súlade s projektovou dokumentáciou, tak stavebný úrad Mesta Trnava vyzval stavebníkov, aby si podali žiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby pred dokončením v zmysle ust. § 68 a § 88a stavebného zákona a podľa ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámil začatie konania o dodatočnej zmene stavby pred jej dokončením účastníkom konania a dotknutým orgánom. Súčasne boli účastníci konania vyzvaní na predloženie námietok v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia a boli upozornení, že do podkladov rozhodnutia môžu nahliadnuť na Mestskom úrade Trnava, odbore stavebnom a životného prostredia. Vzhľadom k tomu, že námietky, ktoré žalobcovia podali prostredníctvom advokátskej kancelárie PRO iURE, s.r.o. (tieto boli podané e-mailom dňa 26.1.2017 a v tento deň aj prostredníctvom poštovej prepravy) vyhodnotil stavebný úrad ako námietky podané po 7 dňovej lehote, a preto s poukazom na ust. § 60 ods. 3 stavebného zákona na ne neprihliadal. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného sa tento vyjadril k námietke týkajúcej sa nedodržania regulatívov stanovených v urbanistickej štúdii, ktorá bola schválená uznesením Mestského zastupiteľstva Mesta Trnava č. 696/2014 dňa 18.2.2014 ako aj k námietke týkajúcej sa nedodržania podmienok uskutočnenia stavby, čo negatívne ovplyvňuje záujmy žalobcov. Poukázal ďalej na to, že navrhovaná zmena je v súlade s územným plánom Mesta Trnava, schváleným Mestským zastupiteľstvom Mesto Trnava dňa 15.12.2009, pričom predmetné plochy (lokalita Pekné pole) sú zaregulované ako plochy bývania v rodinných domoch s kódom funkčného využitia: A 01 - nízkopodlažná zástavba, rodinné domy - mestské formy. Ďalej uviedol, že pre túto lokalitu bola vypracovaná v roku 2014 urbanistická štúdia, ktorá bola v súlade so záväznou časťou územného plánu Mesta Trnava, ktorá slúži ako podklad pre nové členenie a funkčno-priestorové usporiadania riešeného územia a pre spracovanie následných stupňov dokumentácie pre územné a stavebné konanie, pre výstavbu verejných priestorov (komunikácie, verejná technická infraštruktúra, verejná zeleň) ako aj jednotlivých objektov rodinných domov na vyčlenených parcelách. Poukázal tiež na to, že v roku 2015 bola schválená zmena územného plánu Mesta Trnava č. 03/2015 - úprava regulatívov záväznej časti, pričom táto zmena definuje pre rozvojové lokality nové (prísnejšie) ukazovatele intenzity využitia územia. V záväznej časti v kapitol C.01.15.a. osobitné regulatívy a limity je nasledovné ustanovenie „pre rozvojové územia zón s jestvujúcim ÚPP vypracovaným do schválenia zmeny 03/2015 v zmysle § 4 ods. 2 a 3 stavebného zákona sú stanovené pôvodné limity a regulatívy platné do zmeny 03/2015 ÚPN Mesta Trnava (aktualizované znenie 2009) v zmysle neskorších zmien. V prípade zmeny riešenia je potrebné pre takéto územie vypracovať novú územnoplánovaciu dokumentáciu formou územného plánu zóny s platnosťou limitov a regulatívov stanovených v zmysle zmeny 03/2015 ÚPN Mesta Trnava“. Stavba rodinného domu manželov F. na pozemkoch parc.č. 4021/927 a 4021/928 v kat. území W. je teda riešená v súlade so súčasne platnou záväznou časťou územného plánu Mesta Trnava. Pokiaľ ide o urbanistickú štúdiu tak uviedol, že táto je v zmysle § 4 stavebného zákona definovaná ako územnoplánovací podklad, ktorá rieši problémy v území. Spracúva sa pri príprave územného plánu ako návrh koncepcie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia alebo na spodrobnenie alebo overenie územného plánu a pri zmene a doplnkoch územného plánu alebo na riešenie niektorých špecifických územno-technických, krajinno-ekologických, enviromentálnych, urbanistických alebo architektonických problémov v území ako podklad pre územné rozhodnutie, alebo ak to ustanovuje osobitný predpis. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona, v ktorom je ustanovené, že podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Pokiaľ ide námietku žalobcov, že týchto od počiatku zastupovala advokátska kancelária PRO iURE, s.r.o., uviedol, že táto advokátska kancelária ich zastupovala pri výkone štátneho stavebného dohľadu na stavbe manželov F., kde bolo predložené splnomocnenie pre túto spoločnosť, čo však automaticky nezakladá vôľu splnomocniteľov ich zastupovať aj v ďalších správnych konaniach. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že výkon štátneho stavebného dohľadu bol samostatným konaním a konanie o dodatočnom povolení predmetnej zmeny stavby pred dokončením je taktiež samostatným konaním.
4.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov (§ 134 ods. 1 SSP), bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 137 ods. 4 SSP a zistil, že žaloba bola podaná dôvodne.
5.
Podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.
Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby, alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.
Podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.
Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
6.
Pokiaľ ide o námietku žalobcov vznesenú v súvislosti s nesprávnym určením dátumu prevzatia zásielky zo strany správnych orgánov, súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade došlo ku konkurencii spôsobov doručovania oznámenia o začatí konania o dodatočnej zmene stavby pred jej dokončením, a to faktického prevzatia zásielky v odbernej lehote a náhradného doručenia stanoveného v § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že doručenie písomností má významný vplyv na plynutie lehôt v správnom konaní, musí správny orgán vždy starostlivo skúmať, či písomnosť bola adresátovi riadne doručená, čo správne orgány v predmetnej veci neskúmali z hľadiska predpokladov stanovených v ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Správny súd preto zdôrazňuje, že ak nie je splnená niektorá, čo i len jedna z podmienok uvedených v ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku, tak nemôže nastať fikcia doručenia. Konkurenciou doručenia reálnym (faktickým) prevzatím zásielky v odbernej lehote (ale po uplynutí 3 dňovej lehoty v stanovenej v ustanovení o náhradnom doručovaní) a náhradného doručovania sa zaoberal Najvyšší súd SR, ktorý k tomuto v rozhodnutí sp.zn. 3Sžo/101/2015 zo dňa 30.3.2016 uviedol, že k aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza, preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. V tomto rozhodnutí bolo tiež konštatované, že uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku, nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. V predmetnej veci došlo zo strany žalobcu v 1. rade k prevzatiu oznámenia o začatí konania o dodatočnom povolení stavby na pošte dňa 26.1.2017 a v prípade žalobkyne v 2. rade dňa 19.1.2017, t.j. v odbernej lehote, a preto nemohlo dôjsť zo strany správneho orgánu k aplikácii tzv. náhradného doručenia, nakoľko došlo k reálnemu doručeniu tohto oznámenia žalobcom. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že pri doručovaní oznámenia do vlastných rúk žalobcom nebol dodržaný postup pri doručovaní oznámenia, pretože poštový doručovateľ žalobcov neupovedomil o tom, že príde znovu doručiť v určený deň a hodinu zásielku obsahujúcu oznámenie. Za tohto stavu došlo k závažnému porušeniu ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku ako aj procesných práv žalobcov, čoho následkom bolo nesprávne stanovenie dátumu doručenia oznámenia žalobcom. Znamená to, že pokiaľ bolo predmetné oznámenie o začatí konaní uložené na pošte dňa 13.1.2017, nemožno za stavu, ktorý je vyššie opísaný považovať za deň doručenia oznámenia žalobcom dátum 16.1.2017 ako aj uplynutie lehoty na uplatnenie námietok dňom 25.1.2017. Nemožno preto súhlasiť s konštatovaním správneho orgánu, že stanovená 7 dňová lehota na predloženie námietok
žalobcom v konaní uplynula dňa 25.1.2017 ako aj s konštatovaním, že vznesené námietky zo strany žalobcov boli podané oneskorene.
7.
V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a tiež, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V predmetnej veci je potrebné konštatovať, že v tomto stavebnom konaní boli porušené práva žalobcov tým, že správne orgány v prvostupňovom ako aj odvolacom správnom konaní sa náležitým spôsobom nevysporiadali s podanými námietkami zo strany žalobcov, nakoľko ich považovali za podané oneskorene.
8.
Pokiaľ ide o námietku žalobcov, týkajúcu sa nedoručenia oznámenia o začatí konania a dodatočnej zmene stavby pred dokončením spoločnosti PRO iURE - advokátska kancelária, s.r.o., správny súd uvádza, že v tejto časti nemožno považovať túto námietku za dôvodnú, pretože skutočnosť, že táto advokátska kancelária zastupovala žalobcov pri výkone štátneho stavebného dohľadu, týkajúcej sa stavby manželov F. neznamená, že toto splnomocnenie platí aj pre konanie o dodatočnom povolení predmetnej zmeny stavby pred dokončením. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že výkon štátneho stavebného dohľadu ako aj konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením sú dve samostatné konania, a pokiaľ táto plná moc nebola správnemu orgánu predložená v rámci konania o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením, správny orgán najskôr konal iba so žalobcami.
9.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam správny súd rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože z jeho strany došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Za tejto situácie sa žalovaný ako správny orgán nemohol náležitým spôsobom zaoberať námietkami vznesenými zo strany žalobcov, pretože ich považoval, že boli podané po uplynutí lehoty stanovenej správnym orgánom, čo nemožno považovať za správne konštatovanie. S poukazom na toto závažné procesné pochybenie správnych orgánov, správny súd postupom podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
10.
O trovách konania správny súd rozhodol s poukazom na ust. § 167 SSP, keď procesne úspešným žalobcom priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
11.
Pokiaľ ide o ďalších účastníkov konania tak týmto súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy konania v súvislosti s predmetnou vecou nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.