Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-42-2019.pdf
PDF · 78.35 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/42/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci plnoletého dieťaťa - M. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. O. č. XXX, t.č. bytom K. č. XXX, syna rodičov: otec - V. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. O.. XXX, matka - J. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K.. XXX, o určenie výživného, na základe odvolania plnoletého syna M. K. proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9P/309/2018-43 zo dňa 4.4.2019 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku o zameškanom výživnom tak, že
„ zameškané výživné na M. K., nar. X.X.XXXX za obdobie od 18.12.2018 do 30.4.2019 vo výške 667,62 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky k rukám dospelého syna „.
N e d o t k n u t ý m z o s t á v a rozsudok vo výrokoch:
- o určení povinnosti otca platiť výživné pre M. K. vo výške 150 eur mesačne k jeho rukám s účinnosťou od 18.12.2018,
- o zamietnutí návrhu matky na určenie výživného pre M. K. spätne od 22.10.2016.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom uložil otcovi povinnosť platiť na M. K. (dospelého syna) výživné vo výške 150 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k jeho rukám s účinnosťou od 18.12.2018. Zameškané výživné za obdobie od 18.12.2018 do 30.4.2019 vo výške 667,62 eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Návrh matky na určenie výživného spätne od 22.10.2016 súd zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Pôvodným návrhom matka sa domáhala dňa 18.12.2018 (ešte v dobe maloletosti M. K.) určenia výživného na neho vo výške 150 eur mesačne spätne od 22.10.2016. K uvedenému návrhu matky sa pripojil po dovŕšení plnoletosti ( 3.1.2019 ) aj syn účastníkov.
3. Okresný súd z vykonaného dokazovania zistil, že rodičia sa rozviedli rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 19P/131/2018-25 zo dňa 22.2.2019. Dospelý syn nie je schopný sám sa živiť, navštevuje 3.ročník Strednej zdravotníckej školy v P., výdaje sú na ubytovanie na internáte, obedy, školské pomôcky, matka hradí aj oblečenie, obuv, prípadne aj iné bežné mesačné potreby syna. Trvala na
určení výživného spätne, t.j. za obdobie ešte pred podaním návrhu - od 22.10.2016. Otec súhlasil s navrhovanou výškou výživného v sume 150 eur mesačne, požiadal, aby nedoplatok na výživnom vyčíslený od podania návrhu mu súd povolil splácať v splátkach po 10 eur mesačne. Z listinných dôkazov vyplynulo, že otec je zamestnaný v spoločnosti ECCO Slovakia, a.s., so sídlom Martin a jeho čistý mesačný zárobok za obdobie od 1/2018 až do 2/2019 je vo výške 719 eur.
4. Okresný súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
5. Prioritne konštatoval, že na výške výživného v sume 150 eur mesačne sa dohodli všetci účastníci, zároveň vyhodnotil súd túto výšku výživného za primeranú vzhľadom aj na možnosti, schopnosti, majetkové pomery otca a výdavky na dospelého syna a výživné určil odo dňa podania návrhu - 18.12.2018, vo zvyšku - o určenie výživného v navrhovanej sume za obdobie spätne - od 22.10.2016 návrh zamietol, argumentoval, že spätne možno určiť výživné len na maloleté dieťa, navyše matka ani nepreukázala žiadny dôvod osobitného zreteľa pre ktorý by bolo možné výživné za dobu minulú určiť.
6. Vyčíslený nedoplatok výživného za obdobie od 18.12.2018 do 30.4.2019 v sume 667,62 eur povolil súd otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne pod následkom straty výhody splátok.
7. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiadnemu z účastníkov súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď okolnosti odôvodňujúce priznanie náhrady trov niektorému s účastníkov nezistil.
8. Proti rozsudku v zákonnej lehote sa odvolal plnoletý syn čo do výšky otcovi povolených splátok zameškaného výživného, považoval povolené splátky 10 eur mesačne za neprimerané. Poukazoval na to, že pri určenej výške nedoplatku výživného 667,62 eur za obdobie od 18.12.2018 do 30.4.2019 v zmysle rozhodnutia súdu otec bude splácať zameškané výživné takmer 5,5 roka, čo je neprimerane dlhá doba ( časový odstup ) od obdobia, za ktoré výživné na neho otcom už malo byť zaplatené ( poskytnuté ). Povolenie splátok výživného v budúcnosti nemôže byť paušálnou záležitosťou, ale musí byť odôvodnené konkrétnymi okolnosťami. Zameškané výživné už je vo svojej podstate nesplnenie zákonnej vyživovacej povinnosti rodičom, preto treba skúmať, prečo si túto povinnosť nesplnil a či sú dôvody akceptovateľné pre prípadné rozhodnutie o postupnom splácaní zameškaného výživného.
9. V posudzovanom prípade za nesporné hodnotí odvolateľ, že rodičia prestali žiť v spoločnej domácnosti od 22.10.2016, ďalej, že od uvedenej doby otec matke na jeho výživu nijako neprispieval a v konaní nepreukázal žiadny zásadný dôvod pre ktorý si vyživovaciu povinnosť ďalej plniť nemohol, hoc musel vedieť, že zrušením spoločnej domácnosti jeho odôvodnené potreby nezmizli, ale ich zabezpečenie bolo potrebné naďalej uhradzovať. Otec jeho potreby nefinancoval, neprispel ani v takej výške, ktorú by on považoval za primeranú svojim schopnostiam a možnostiam. Neplnenie výživného je výsledkom slobodného rozhodnutia otca bez existencie zásadného dôvodu, ktorý by mohol byť zohľadnený ako argument pre povolenie splátok zameškaného výživného na 5,5 roka.
10. Odvolateľ poukazuje ďalej na to, že jeho otec mal možnosť odkladať si potrebnú finančnú hotovosť, v podstate neplatením výživného od októbra 2016 mohol ušetriť a aktuálne by bol v situácii, kedy by mal možnosť zaplatiť zameškané výživné jednorázovo z týchto ušetrených prostriedkov. Pokiaľ tak otec nepostupoval, nemôže ísť na ťarchu jeho ( odvolateľa ), že výživné dostane v reálne malých splátkach a navyše, je možné, že z veľkej časti už v čase, keď bude mať svoj vlastný príjem. Výživné by v uvádzaných súvislostiach reálne prestávalo plniť svoju úlohu, ktorou je financovanie priebežných životných potrieb dieťaťa. Napokon v konaní zistená výška čistého príjmu otca 719 eur mesačne umožňuje splácanie výživného aj vo vyšších splátkach ako 10 eur mesačne a to aj popri platení bežného výživného.
11. V súhrne všetkých horeuvedených argumentácií sa domáha zmeny rozsudku v časti, v ktorej otcovi boli povolené splátky zameškaného výživného za obdobie od 18.12.2018 do 30.4.2019 v celkovej výške 667,62 eur v splátkach po 10 eur mesačne, žiada, aby zameškané výživné za obdobie 18.12.2018 do 30.4.2019 v celkovej výške 667,62 eur otec splácal v splátkach po 150 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
12. K odvolaniu dospelého syna sa otec písomne nevyjadril.
13. Písomné vyjadrenie predložila matka v ktorom vyjadrila svoj súhlas s odvolaním syna.
14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu, ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, zmenil odvolaním napadnutý výrok podľa § 388 CSP. Nedotýkal sa rozsudku vo výrokoch odvolaním nenapadnutých.
15. V súdenej veci nebola sporná výška určeného výživného na dospelého syna v sume 150 eur mesačne za obdobie od 18.12.2018, teda povinnosť otca prispievať uvádzanou sumou výživného odo dňa podania návrhu 18.12.2018. Nebola sporná ani výška vyčísleného zameškaného výživného za obdobie od 18.12.2018 do 30.4.2019 v sume 667,62 eur, bezpochyby bolo preukázané, že za toto rozhodné obdobie otec výživné na syna neplatil.
16. Odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu sa zoznámil aj s obsahom výsluchu otca, ktorý vo vyjadrení iba všeobecne uviedol, že nedoplatok výživného bude splácať v splátkach po 10 eur mesačne, avšak neoznačil vážne dôvody objektívneho charakteru, ktoré by mu umožnili nedoplatok výživného na dospelého syna splácať iba v takejto výške. Vzhľadom na preukázaný čistý mesačný príjem otca vo výške 719 eur dosahovaný z výkonu zamestnania sa priklonil odvolací súd k názoru odvolateľa, že výška povolených splátok 10 eur mesačne na zaplatenie nedoplatku výživného vo výške 667,62 eur je splátka neprimeraná v bezprostrednej väzbe na celkovú dobu približne 5,5 roka trvania splácania dlhu na výživnom. Vzhľadom aj na reálnu možnosť otca splácať každý mesiac bežné aj zameškané výživné, ale aj vzhľadom na reálne zabezpečenie mesačných odôvodnených potrieb odvolateľa, odvolací súd považoval sumu 30 eur mesačne za primeranú výšku splátky nedoplatku výživného, dodáva, že povolením mesačnej splátky výživného v tejto sume je predpoklad, že otec celkovú sumu 667,62 eur zaplatí v časovom horizonte približne 22,5 mesiacov. Nič ale nebráni otcovi, aby synovi prípadný nedoplatok výživného zaplatil vo vyšších splátkach. V prípade, ak otec nedodrží uloženú povinnosť a nezaplatí čo i len jednu splátku nedoplatku výživného, stratí výhodu splátok a dospelý syn bude oprávnený od neho požadovať nezaplatený zostatok dlhu na výživnom naraz.
17. Z dôvodu čiastočnej zmeny rozsudku krajský súd rozhodoval o trovách celého konania (odvolacie a prvoinštančné) postupujúc podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. Predpoklady ( a dôvody ) pre rozhodovanie o trovách konania výnimkou z ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nezistil.
18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.