Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/87/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. N. XXXX/XX, XXX XX K., zast.: JUDr. Martin Tomas, advokát, so sídlom 1. mája 216/7, 058 01 Poprad proti žalovanému: Generali poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o zaplatenie 400,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. -101 zo dňa 29.01.2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „Súd žalobu zamieta. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.“ V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, súdu podanou 28.02.2017, domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu istiny 400,00 eur s prísl. na tom skutkovom základe, že dňa 12.08.2016 poškodil, resp. zničil mobilný telefón značky Samsung Galaxy S6 32GB Black pani M. O. tým, že na dovolenke na jachte v U. pri odchode pani M. O. do podpalubia chcel vziať jej uterák, zaniesť jej ho do podpalubia a vtom došlo k pádu mobilného telefónu do mora. Ako vinník nahlásil poistnú udalosť 12.08.2016 u žalovaného, nakoľko mal s ním uzatvorenú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu. M. O. nahradil škodu vo výške 400,00 eur 19.08.2016. Žalovaný však odmietol na základe poistnej zmluvy plniť. Splnenie tejto povinnosti, má mu preto uložiť súd. Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil, poukázal na ust. . Majiteľka telefónu ponechala telefón na palube bez dozoru, vlastným zavinením nemala ho pod kontrolou. Na strane žalobcu nedošlo ani nemohlo dôjsť k porušeniu akejkoľvek právnej povinnosti. Všeobecnú prevenčnú povinnosť porušila výlučne majiteľka telefónu. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 12.08.2016 o 11:00 hod. v blízkosti ostrova G. v U. došlo k udalosti, keď pri vyplávaní prenajatej jachty z prístavu žalobca išiel pozbierať uteráky, ktoré boli na palube a z jedného z nich vypadol do mora mobil. Keďže bol v uteráku zabalený, nevidel ho. Jeho majiteľka bola práve v podpalubí. Posúdením vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobou nie je dôvodný. Pokiaľ u niektorej z osôb došlo k zavineniu, bolo to práve na strane M. O., ktorá nechala svoje veci na palube, takže sama zodpovedá za škodu. Tvrdenia žalobcu o tom, že M. O. ho mala upozorniť na to, aby jej nebral veci, nemal za tvrdenia, ktoré by boli preukázané. M. O. bola tou, ktorá bola povinná sa o svoje veci starať. Žalobca nevedel a nemohol vedieť

o jej mobile zabalenom v uteráku, teda škodu nemohol predvídať. Išlo o bežný postup pri vyplávaní jachty z prístavu v tom zmysle, že žalobca odpratával veci z paluby, postupoval v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou, neporušil povinnosť vyplývajúcu z § 415 Obč. zákonníka, a preto nemôže byť subjektom zodpovedným za škodu. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca za vzniknutú škodu majiteľke mobilného telefónu nezodpovedá, a preto nenastal dôvod, na základe ktorého by mal žalovaný žalobcovi plniť z poistnej zmluvy, preto žalobu zamietol. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ust. a , Obč. zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. .

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa a . Uviedol, že trvá na tom, že zničil mobilný telefón M. O., je vinníkom tejto udalosti a v zmysle všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve zodpovedá za vzniknutú škodu keďže nesplnil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ust. Obč. zákonníka. Uviedol tiež, že pani O. ho upozornila, že ona si svoje veci zoberie sama, napriek jej upozorneniu jej veci zobral a mobilný telefón pádom do mora zničil. Nesplnil teda svoju povinnosť nechať veci patriace pani O. na svojom mieste tak, ako to žiadala a konal teda protiprávne. Podľa žalobcu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol, nerozhodol správne, nevyhodnotil vykonané dôkazy, pričom tieto, tak ako boli žalobcom predložené, tvorili logický celok. Podľa žalobcu rozsudok nie je ani riadne a presvedčivo odôvodnený. Poukázal taktiež na to, že tým, že súd prvej inštancie žalobu zamietol, postihnutý je 2-krát. Prvýkrát tým, že M. O. nahradil škodu vo výške 400,00 eur a druhýkrát tým, že by mal žalovanému nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %, pričom žalovaný nepochybne zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním, ktoré ho v danom konaní mohli zastupovať, a tým nenavyšovať trovy konania. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Z poistných podmienok vyplýva, že poistenie bolo uzatvorené pre prípad právnym predpisom stanovenej zodpovednosti poisteného za škodu vzniknutú na inej osobe na živote, na zdraví alebo zničením či poškodením veci, ktorú má táto osoba vo vlastníctve alebo držbe. Nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní, že k porušeniu povinnosti z jeho strany došlo práve tým, že porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa . Podľa žalovaného práve žalobca konal postupujúc v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti, keď vzal veci pani O. z paluby pred vyplávaním jachty z prístavu, a to z dôvodu, že išlo o bežný postup. Bola to samotná poškodená, ktorá nekonala v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou, keď sa o svoje veci na palube nestarala. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k nemu tvrdenému porušeniu zákonnej povinnosti. Uviedol taktiež, že žalobca nemohol predvídať následok, ku ktorému došlo pri odvracaní hroziaceho nebezpečenstva. Predsa nevedel a nemohol vedieť o mobile zabalenom v uterákoch, teda nemohol škodu predvídať. Už samotná skutočnosť, že sa podujal veci z paluby odpratať svedčí o tom, že išlo o bežný postup pri vyplávaní z prístavu. Pokiaľ žalobca spochybňuje výrok súdu o trovách konania, uviedol, že právo strany sporu nechať sa zastúpiť advokátom je jasne definované v a ani u právnických osôb nie je ničím obmedzené. Je len na vôli subjektu, či si zvolí na zastupovanie v súdnom konaní advokáta alebo nie. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, uplatnil si taktiež náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že v plnom rozsahu na svojom odvolaní trvá. Poukázal aj na fakt, že samotný žalobca pri šetrení poistnej udalosti nevypočul, resp. nežiadal vysvetlenie od žiadneho zo svedkov, ktorých v poistnom hlásení žalobca uviedol a túto poistnú udalosť nemal v úmysle od počiatku riadne prešetriť. Tým v podstate sám vytvoril stav neistoty pre žalobcu; žalovaný v reakcii na toto podanie žalobcu zotrval na dôvodoch, pre ktoré by mal odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť tak, ako ich uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), po zistení včasnosti podaného odvolanie oprávnenou osobou (, ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , súc viazaný odvolacími dôvodmi uplatnenými v zákonnej odvolacej lehote. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania vzhľadom na to, že nariadenie pojednávania predmetnej veci si nevyžadovalo potrebu zopakovania či doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem ( a

contrario). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 16.09.2019 ( ) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

6. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola založená na tvrdení o nesprávnosti zistenia skutkového stavu veci a nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, akcentujúc, že z dôkazov malo pritom jednoznačne vyplynúť, že žalobca, nerešpektujúci príkaz M. O., porušil prevenčnú povinnosť, konal preto protiprávne.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

9. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým stavom, právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje postačujúco z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav, ako aj správne právne posúdenie vystihujúce podstatu súdenej veci. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov. Rozhodnutie súdu je preskúmateľné.

Odvolací súd, v zhode s názorom súdu prvej inštancie, konštatuje neexistenciu dôvodu, pre ktorý by mal uložiť žalovanému povinnosť plniť, ako bolo žalobou žiadané, stotožňujúc sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, a k odvolacím dôvodom žalobcu preto len dodáva:

10. Ustanovenie , na ktoré ako na zásadné poukazoval v odvolaní žalobca, ukladá každému povinnosť správať sa tak, aby nevznikla škoda, či už jemu samému alebo inému. Porušenie tejto prevenčnej povinnosti je porušením právnej povinnosti. Toto ustanovenie je potrebné vykladať v spojení s Obč. zákonníka, povinnosť nahradiť škodu, ktorá vznikla porušením prevenčnej povinnosti vznikne vtedy, ak bola prevenčná povinnosť porušená zavinene, a ak bola príčinou vzniku škody. Ako uviedol Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 25.02.2003 sp.zn.: , prevenčná povinnosť podľa znamená, že každý je povinný zachovať vždy taký stupeň opatrnosti (pozornosti), ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať, a ktorý, objektívne posúdené, je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac znížiť riziko vzniku škôd na živote, zdraví či majetku; uvedené ustanovenie mu však neukladá povinnosť predvídať každý, v budúcnosti možný vznik škody. Uvedený názor, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, má základ v požiadavke na racionalitu prístupu k aplikácii právnej normy na konkrétny skutkový stav.

11. V prejednávanej veci mal žalobca za to, že ako osoba poistená u žalovaného pre prípad právnym predpisom stanovenej zodpovednosti za škodu vzniknutú inej osobe, okrem iného poškodením alebo zničením veci, má právo na plnenie od žalovaného, nakoľko v dôsledku toho, že nerešpektoval príkaz osoby, ktorej vznikla škoda, porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť.

12. Odhliadnuc od toho, či nerešpektovanie údajného príkazu osoby, ktorej vznikla škoda je možné posudzovať ako porušenie právnej povinnosti, je potrebné v prvom rade uviesť, že aj keby túto charakteristiku spĺňalo, musel by byť takýto „príkaz“ preukázaný. Sporové konanie je kontradiktórne, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje priaznivé dôsledky, je povinná tieto skutočnosti nielen tvrdiť, ale k tvrdeným skutočnostiam predložiť a označiť dôkazy.

13. Podstatným dôkazom v posudzovanej veci bolo hlásenie škodovej udalosti, ktoré realizoval samotný žalobca. Žalobca v hlásení uviedol, že majiteľka (mobilu) ho nemohla informovať, že v uteráku má mobil, lebo bola práve v podpalubí. Podľa názoru odvolacieho súdu v zhode s názorom súdu prvej inštancie následný výsluch žalobcu aj vyjadrenia M. O. nasvedčujú aktivite smerujúcej ku korekcii prvotného vyjadrenia opisu skutkových okolností zo strany žalobcu. Svedok V. uviedol, že počul prejav M. O., krik, z vyjadrenia však nevyplýva, že by mal vedomosť o akejkoľvek požiadavke M. O. pred spadnutím mobilu do mora, taktiež z výsluchu svedka I. nevyplýva, že by M. O. žalobcu upozorňovala pred samotnou udalosťou na to, že nemá brať jej uterák. Svedok sa ale vyjadril, že boli upozorňovaní M. O., že sa jej vecí nemajú dotýkať. Kedy to malo byť a za akých okolností už nebolo vysvetlené.

14. Súd prvej inštancie všetky tieto dôkazy správne posúdil v ich jednotlivosti, ako aj vzájomnej súvislosti. Správne uzavrel, že predpoklady pre plnenie titulom zodpovednosti žalobcu za porušenie právnej povinnosti danými neboli. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj výrok o nároku na náhradu trov konania odzrkadľujúci výsledok, ku ktorému sa dospelo. Za nedôvodnú odvolaciu námietku považuje odvolací súd námietku žalobcu o tom, že účelným nemalo byť to, že žalovaný bol právne zastúpený. Podľa a 3 má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Všetci účastníci sú si v konaní rovní. Ústavne garantované právo na právnu pomoc zahŕňa (s výnimkou konaní, v ktorých je predpísané obligatórne zastúpenie) právo účastníka zvoliť si zástupcu. Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta, právne zastúpenie je tak ponechané výlučne na jeho vôli, a to bez ohľadu na to či účastník konania, prípadne jeho zamestnanci disponujú právnickým vzdelaním alebo nie. Obmedziť základné právo priznané by bolo možné len zákonom. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa a potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Výška trov odvolacieho konania bude kvantifikovaná súdom prvej inštancie osobitným ustanovením v súlade s .

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.