Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/111/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. v právnej veci žalobkyne žalobkyne V.. S. K., bytom N. C. č. XXX, právne zastúpenej KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 2317/32, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 22.11.2018 č. XXXXXXXXX/XXXX, na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa o správe daní (daňový poriadok) potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.06.2018, ktorým podľa ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na v znení neskorších predpisov bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 1025,00 EUR za správny delikt podľa - uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 nižšej ako daň, ktorú mala v daňovom priznaní uviesť.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na prvostupňové rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.06.2018, ktoré vydal správca dane v nadväznosti na výkon daňovej kontroly a rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.11.2016 o určení rozdielu dane vo výške 10 250,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013.

3. Ďalej žalovaný poukázal na § 63 ods. 5 Daňového poriadku, a to v súvislosti s odvolacími námietkami daňového subjektu, že napriek nezrovnalostiam súvisiacim s existenciou obchodných partnerov daňového subjektu, kedy správca dane nepreukázal jednoznačne tvrdené skutočnosti, na základe ktorých zmenil základ dane, nepreukázal ani v záveroch svojho rozhodnutia, že bolo v úmysle daňového subjektu krátiť, prípadne sa vyhýbať zákonnej daňovej povinnosti. Namietla tiež, že správca dane má informáciu o prebehajúcich súdnych konaniach na správnom súde, ktorých predmetom je

práve posúdenie obchodných transakcií pri spoločnostiach HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Podtatranská hydina a.s., HYDINA SK s.r.o. a iných. Daňový subjekt tiež uviedol, že rozhodnutie o uložení pokuty je predčasné, neprimerane zasahuje do majetkovej sféry, pretože je možné ho prijať aj po skončení týchto súdnych konaní. Takýto zásah by mal byť spôsobilý naplniť svoj účel, avšak z pohľadu princípu proporcionality by sa očakávaným a spravodlivým javil postup správcu dane, v rámci ktorého by konanie o uložení sankcie prerušil až do právoplatného rozhodnutia súdu. Požadoval zrušenie rozhodnutia správcu dane.

4. Žalovaný pri preskúmaní rozhodnutia zistil, že správca dane začal u žalobkyne daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2013 - december 2013, vyhotovil z nej protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.02.2016, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole bol doručený daňovému subjektu 29.2.2016. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.11.2016 určil rozdiel dane 10 250,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013. Na základe toho vydal rozhodnutie dňa 4.6.2018 podľa v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na Daňového poriadku a uložil daňovému subjektu pokutu 1025, EUR za správny delikt podľa Daňového poriadku, teda za uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 nižšej ako daň, ktorú mal daňový subjekt v daňovom priznaní uviesť. Citoval , , , , , Daňového poriadku, z ktorých žalovaný vychádzal. Žalovaný po preskúmaní veci zistil, že podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty je právoplatné rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 24.11.2016 o určení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty 10 250,00 EUR za zdaňovacie obdobie júl 2013, t.j. o zvýšení dane z pridanej hodnoty zo sumy 4 151,58 EUR uvedenej v daňovom priznaní na sumu 14 401,58 EUR, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2017. Keďže bolo preukázané uvedenie nižšej dane daňovým subjektom ako tej, ktorú mal zaplatiť, dopustil sa správneho deliktu, a preto správca dane uložil daňovému subjektu pokutu, pričom postupoval v súlade s , , daňového poriadku. K námietke o prebiehajúcich súdnych konaniach žalovaný uviedol, že toto nemá za následok, že správca dane nemá povinnosť uložiť pokutu za správny delikt, ktorá ja obligatórnou povinnosťou správcu dane. K tejto námietke podotkol, že ak by výsledkom súdneho konania bolo nové právoplatné rozhodnutie, ktorým by sa rozdiel dane upravil, podľa daňového poriadku by došlo z úradnej moci k zrušeniu uloženia pokuty. Záverom uviedol, že námietkami smerujúcimi k porušeniu ustanovení daňového poriadku pri výkone daňovej kontroly, porušeniu ustanovení hmotnoprávneho predpisu zákona o dani z pridanej hodnoty sa nezaoberal, lebo nesúvisia s preskúmaním napadnutého rozhodnutia a pri ukladaní pokuty správcom dane nezistil nezákonnosť.

II.

Žalobné dôvody

5. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.11.2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 4.6.2018, vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie a priznania trov konania.

6. V žalobe citovala , 3 a SR, , , , , , , , , , , , a Správneho poriadku. Ďalej ust. , , , , , , , , , , a daňového poriadku.

7. V prvom rade namietla nezákonnosť postupu správcu dane a žalovaného, označila ich postup v rozpore s daňovým poriadkom, nakoľko boli porušené ustanovenia v časti doručovania, a vydané rozhodnutie o určení rozdielu dane je v súčasnej dobe neprávoplatné.

8. Poukázala na nezákonnosť všetkých a akýchkoľvek rozhodnutí, ktoré boli v daňových konaniach žalobkyni vydané a ktoré boli doručované daňovému subjektu prostredníctvom bývalého splnomocneného právneho zástupcu splnomocneného na základe generálnej plnej moci, a to J.. V. K., a to z dôvodu, že spôsob doručovania daňového subjektu nebol v súlade so zákonom. Toto tvrdenie

odôvodnila skutočnosťou, že za splnomocneného právneho zástupcu preberala osoba - p. X., ktorá nemala na preberanie zásielok za a v mene J.. V. K. platný titul, ktorý by ju k takej činnosti oprávňoval. Na základe informácií daňového subjektu mala p. X. ako zamestnankyňa poštového doručovateľa preberať zásielky za splnomocneného zástupcu J.. V. K., avšak po uplynutí platnosti zmluvy, ktorá ju na takéto úkony oprávňovala. Osoba preberajúca poštové zásielky za splnomocneného zástupcu daňového subjektu - J.. V. K., p. X., je uvedená a podpísaná na každej jednej doručenke k zásielke, ktorá bola J.. V. K. adresovaná zo strany správcov dane alebo iných orgánov verejnej správy. Nakoľko osoba p. X. nemala platný základ pre výkon činnosti spočívajúci v preberaní poštovej a inej korešpondencie za a v mene J.. V. K. ako splnomocneného právneho zástupcu daňového subjektu, došlo ku konaniu v rozpore s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi doručovanie v zmysle Daňového poriadku, a v konečnom dôsledku tak k nezákonnému doručovaniu.

9. Takáto situácia nastala rovnako v prípade rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.11.2016, ktorým správca dane určil rozdiel dane 10.250,00 EUR za zdaňovacie obdobie (DPH) júl 2013.

10. Nakoľko zásielku prevzala neoprávnená osoba, ktorá ju nepostúpila právnemu zástupcovi daňového subjektu na potrebné úkony, takýmto postupom je predmetom konania o určení pokuty neprávoplatné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.11.2016, ktorým správca dane určil rozdiel dane 10.250,00 EUR. Žiadala súd o dôkladné preverenie skutočností v časti doručovanie J.. V. K. prostredníctvom osoby p. X., nakoľko táto nezákonnosť doručovania má fatálne a absolútne následky v každom jednom daňovom konaní, v ktorom bola zásielka touto osobou prevzatá, čo spôsobuje nezákonnosť vedenia príslušného daňového konania. Vo vzťahu k vadám doručovania poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vo veci spis. zn. , v zmysle ktorého s doručovaním sa v práve spájajú významné dôsledky. Doručovanie rozhodnutí v správnom konaní má vplyv na splnenie procesných podmienok odvolacieho konania, ako aj konania následného súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve. Ak nebolo rozhodnutie správne doručené podľa zákonných predpisov, s takouto vadou sú spojené závažné procesnoprávne následky, nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania alebo žaloby a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Kvalifikovanou formou doručovania je doručovanie do vlastných rúk, pri ktorom písomnosť môže prevziať len adresát a možnosť doručiť písomnosť náhradnému prijímateľovi je vylúčená, okrem splnomocnenca na preberanie zásielok. Ak písomnosť prevzal niekto iný ako osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe, nemôže mať účinky riadneho doručenia, a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť do rúk účastníka dostala. Správnosť doručenia preukazuje správny orgán, spravidla doručenkami.

11. Nakoľko poštovú zásielku prevzala neoprávnená osoba, poštová zásielka sa nedostala do dispozičnej sféry splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý z daného dôvodu nemohol realizovať procesné práva, a to podať odvolanie proti doručenému rozhodnutiu. Z uvedeného dôvodu tak rozhodnutie o určení rozdielu dane nemôže požívať vlastnosť právoplatnosti a vykonateľnosti.

12. Ďalej žalobkyňa argumentovala s oporou v ust. § 24 ods. 4 , § 72 ods. 1, 3, § 31 ods. 3 Daňového poriadku, ktoré citovala, že rozhodnutie o určení rozdielu dane prevzala osoba, ktorá nebola oprávnená na preberanie zásielok, rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Uplatnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu garantované článkom 46 zaručuje, aby sa každý účastník daňového konania mohol procesne brániť proti rozhodnutiu, ktorým mu v tomto konaní bola uložená povinnosť. Úprava daňového konania neprejudikuje správnosť rozhodnutí správcu dane. Z tohto dôvodu právne predpisy obsahujú úpravu inštitútov, ktorých účelom je zákonom predpísaným spôsobom dosiahnuť nápravu skutkových alebo právnych pochybení správcu dane. Daňový subjekt, žalobca možnosti opravných prostriedkov nemohol využiť, nakoľko nesprávnym doručovaním mu bola odňatá možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane. Konštatovala, že vydanie rozhodnutia o uložení pokuty predstavuje závislé rozhodnutie v daňovom konaní, ktoré je závislé výlučne na právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Pri výkone správy daní zvyknú správcovia dane sledujúc napĺňanie fiškálnych záujmov štátu a napĺňanie štátneho rozpočtu ukladaním pokút vydať tzv. predčasné rozhodnutia. Predčasné rozhodnutia sú vydané za situácie, keď na základe výsledku daňovej kontroly obsiahnuté v protokole vydá správca dane rozhodnutie v rámci vyrubovacieho konania, ktorým

rozhodne o vyrubení dane, z dôvodu, že podľa názoru správcu dane daňový subjekt má zaplatiť vyššiu daň alebo nemá nárok na vrátenie dane. Postup správcu dane, ktorým vydá rozhodnutie o uložení pokuty na základe neprávoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane je v rozpore s Daňovým poriadkom. Rozhodnutie o uložení pokuty nemôže byť vydané skôr, ako nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o povinnosti zaplatiť rozdiel dane, ktorý bol daňovou kontrolou zistený. Protokol z daňovej kontroly nie je rozhodnutím v daňovom konaní, tento dokument je v podstate prameňom dôkazu, ktorý zachytáva výsledok šetrenia daňovou kontrolou a ktorý je následne použitý ako dôkazný prostriedok vo vyrubovacom konaní. Následne na vydanie spravodlivého a zákonného rozhodnutia o uložení pokuty v daňovom konaní sa vyžaduje, aby bolo vydané rozhodnutie o určení rozdielu dane v daňovom konaní, ktoré musí nadobudnúť vlastnosť právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia.

13. Rozhodnutie o určení rozdielu dane, na základe ktorého správca dane vydal rozhodnutie o uložení pokuty, takúto vlastnosť nenadobudlo. Výsledkom vyrubovacieho konania, ktoré nasleduje bezprostredne po skončení daňovej kontroly je teda rozhodnutie správcu dane, ktoré má obsahovať všetky zákonné náležitosti požadované § 63 Daňového poriadku a proti ktorému má možnosť daňový subjekt podať v rámci svojej procesnej obrany odvolanie. Ako už bolo vyššie uvedené, táto možnosť bola žalobcovi nesprávnym doručením odňatá. Podstatným je v tomto smere ustanovenie § 63 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého: „Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Po skončení vyrubovacieho konania musí byť najprv doručené daňovému subjektu rozhodnutie, v ktorom určí správca dane rozdiel, pričom až po právoplatnosti tohto rozhodnutia môže nasledovať rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt. Je právne neprípustné, aby bez právoplatného rozhodnutia, z ktorého sa daňový subjekt dozvie o dôvodoch, pre ktorý správca dane odmietol priznať nárok v uplatnenej výške, resp. určil rozdiel v uplatnenej sume (dorubil daň) bolo rozhodnuté o udelení pokuty. Je potrebné a nevyhnutné zdôrazniť, že ukladať povinnosti v daňových konaniach možno výlučne rozhodnutím, teda nie protokolom, ktorý nemá povahu a náležitosti rozhodnutia a nemožno sa proti nemu ani odvolať, prípadne podať iný opravný prostriedok. Pokiaľ správca dane nevydá rozhodnutie so všetkými zákonnými náležitosťami, vrátane odôvodnenia a nedoručí ho spôsobom, aký určuje Daňový poriadok a predovšetkým oprávnenej osobe, nie je možné hovoriť o rozhodnutí právoplatnom, v ktorom správca dane ukladá povinnosť a proti ktorému je prípustné odvolanie ako procesný nástroj obrany daňového subjektu, a teda z uvedených vád rozhodnutia je rozhodnutie o uložení pokuty potrebné považovať za predčasné.

14. Správca dane je povinný rešpektovať a dodržiavať vzťah tzv. závislých rozhodnutí, ktoré sú vzájomne podmienené v následnom poradí tak, že rozhodnutie o pokute (tzv. závislé rozhodnutie) možno vydať najskôr po právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti (tzv. základné rozhodnutie). Vlastnosť závislých rozhodnutí vyplýva zo skutočnosti, že povinnosti v daňovom konaní možno ukladať výlučne len a iba rozhodnutiami, ktoré majú konštitutívny charakter. Správca dane preto nebol oprávnený na vydanie rozhodnutia o určení pokuty, ale naopak, konanie o určení pokuty mal jednoznačne prerušiť až do momentu, kým rozhodnutie v rámci vyrubovacieho konania nenadobudne právoplatnosť.

15. Žalobkyňa ďalej argumentovala, že daňový poriadok rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie daňového konania. Daňové konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení kontroly. Správca dane následne pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Citovala § 61 ods. 1 písm. b), ods. 3, ods. 4 Daňového poriadku. Z uvedeného právneho predpisu vyplýva možnosť správcu dane prerušiť konanie v prípade, ak sa buď začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo v prípade, ak v rámci daňového konania je potrebné a nevyhnutné získať informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Daňový poriadok presne nešpecifikuje ani nedefinuje čo je potrebné považovať za skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu je teda potrebné danú skutočnosť chápať ako skutočnosť, od ktorej je závislé vydanie na predmetnú skutočnosť nadväzujúce rozhodnutie. Predmetná skutočnosť teda predstavuje podstatnú, relevantnú a významnú skutočnosť pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, a teda v rámci predmetného konania. Z vyššieho uvedeného však vyplýva, že nakoľko pre vydanie rozhodnutia o určení pokuty daňovému subjektu je nevyhnutné právoplatné rozhodnutie o určení rozdielu dane, správca dane nemal iniciatívne a nezákonne pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o určení rozdielu dane, ale mal jednoznačne prerušiť daňové konanie a počkať kým nebude vydané právoplatné rozhodnutie o určení rozdielu dane. Aj napriek skutočnosti, že Daňový poriadok rozlišuje dôvody pre prerušenie

daňového konania na fakultatívne a obligatórne, pričom prerušenie daňového konania z dôvodu skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia predstavuje fakultatívny dôvod na prerušenie daňovej kontroly, je potrebné daný dôvod v záujme spravodlivého daňového konania považovať skôr za obligatórny dôvod, aj napriek skutočnosti, že Daňový poriadok uvedený dôvod ako ho ako obligatórny neuvádza. Žalobkyňa namietla, že žalovaný sa s námietkou neprerušenia daňového konania absolútne nevysporiadal, neprerušenie daňovej kontroly nijakým spôsobom neodôvodnil a ani sa len nezamyslel nad oprávnenosťou, opodstatnenosťou a spravodlivosťou prerušenia daňového konania, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

16. Žalobkyňa tiež argumentovala tým, že Správny poriadok pre rozhodnutia vydávané v správnom konaní určuje základný právny rámec zákonných náležitostí, ktoré musia takéto rozhodnutia spĺňať. V rámci týchto kritérií sa osobitný dôraz kladie na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré musí byť predovšetkým jasné, zrozumiteľné, musí sa opierať o vykonané dôkazy, ktoré sú v ňom zhodnotené a následne ich musí subsumovať pod príslušnú normu hmotného práva. Správny orgán je tak povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a vyrovnať sa s otázkou, prečo nevykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkom správneho konania. Rozhodnutie žalovaného je príliš všeobecné a príliš široko koncipované a neodráža konkrétnu situáciu žalobcu. V zmysle ust. § 155 ods. 4 Daňového poriadku, „Správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.“ Uvedené predstavuje obligatórnu náležitosť rozhodnutia o uložení pokuty, bez ohľadu na to, za aký daňový delikt sa pokuta ukladá. Dôvod, na základe ktorého musí každé rozhodnutie obsahovať predmetnú úvahu aj v prípade, ak ustanovenia príslušných právnych predpisov ustanovujú taxatívne výšku pokuty, a teda neumožňuje uplatniť správnu úvahu, je predovšetkým ten, aby správca dane bližšie konkretizoval akými úvahami sa správca dane viedol pri rozhodovaní o uložení pokuty, nie o jej výške, a rovnako aj aby adresát pokuty nadobudol pocit vyššej miery spravodlivosti a oprávnenosti predmetného rozhodnutia. Uvedené odôvodnenie a prihliadnutie na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu tak musí byť v každom odôvodnení rozhodnutia bez ohľadu na druh uloženej pokuty aj s prihliadnutím na skutočnosť, že uvedené ustanovenia predstavuje taxatívne ustanovenie Daňového poriadku.

17. Správca dane a rovnako ani žalovaný teda nemôžu opomenúť prihliadnuť a odôvodniť závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a nemôžu sa svojvoľne rozhodnúť, že z dôvodu taxatívne určenej výšky pokuty neuvedú posúdenie závažnosti, trvania a následkov protiprávneho stavu. Dané posúdenie však v rozhodnutí správcu dane absentuje. Absenciou obligatórnej náležitosti rozhodnutia o uložení pokuty, napadnuté rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou z dôvodu nesúladu výroku a odôvodnenia. Prihliadnutie na uvedené náležitosti predstavuje úvahu, resp. myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Žalovaný tieto skutočnosti pri ukladaní sankcie nebral do úvahy. Nie je zrejmé, ako žalovaný a správca dane vyhodnotil závažnosť protiprávneho konania žalobcu, resp. v čom videl protiprávnosť konania žalobcu. Závažnosť porušenia povinností treba posúdiť z hľadiska významu porušenej povinnosti vo vzťahu k verejnému záujmu, ktorý sa uložením zákonnej povinnosti chráni. Z napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé ani bolo zobraté do úvahy trvanie protiprávneho stavu, ani to aké malo porušenie povinností následky. V odôvodneniach správcu dane a žalovaného absentujú dôvody, prečo správny orgán rozhodol o uložení pokuty v konkrétnej výške, a nie je z nich zrejmé, ako vyhodnotil závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinnosti. Rozhodnutia sú preto podľa žalobcu nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé.

18. Povinnosť uvedená v ust. 155 ods. 4 Daňového poriadku predstavuje pre správcu dane a žalovaného absolútnu povinnosť, ktorú sú dané orgány povinné zohľadniť a naplniť pri každom rozhodovaní o uložení pokuty. Správca dane bol povinný úvahu o závažnosti, trvaní a následkoch protiprávneho stavu uviesť len pokiaľ rozhodoval o pokutých podľa presne špecifikovaných daňových deliktov.

19. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ako aj SR, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je

nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Záverom žalobkyňa zosumarizovala, že vzhľadom na vadný postup žalovaného, ako aj Správcu dane, ktorí na základe zadovážených skutkových podkladov pre vydanie svojich rozhodnutí nedostatočne zistili a následne aj posúdili skutočný skutkový stav veci a v tejto súvislosti sa nedostatočne vysporiadali so zákonom ustanovenými predpokladmi a skutočnosťami a vyvodili o nich nesprávny právny záver, je nutné dospieť k záveru, že žalovaný a Správca dane: - rozhodli na základe neprávoplatného základného rozhodnutia, - neobstarali dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutia vo veci, - spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci, - vydané rozhodnutie obsahuje rozpory v podstatných otázkach, - prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy, - nevydali rozhodnutia v súlade s relevantnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, - nevydali rozhodnutí obsahujúce zákonom predpísané náležitosti, - procesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom, a preto je na mieste aj naďalej zastávať taký názor, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie Správcu dane malo byť žalovaným zrušené a vrátené Správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodov, že: - vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, - je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, - skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o procesnom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

III.

Vyjadrenie žalovaného

20. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 12.02.2019 vyjadril žalovaný. Oponoval jednotlivým žalobným námietkam. K otázke nezákonného doručovania písomností uviedol, že rozhodnutie o uložení pokuty bolo doručené na adresu žalobkyne, v čase doručovania nemala splnomocneného zástupcu. Generálne plnomocenstvo bolo žalovanému doručené až 28.8.2018, preto žalovaný svoje potvrdzujúce rozhodnutie doručoval už tomuto zástupcovi. Zdôraznil, že žalobca nesprávne uviedol osoby J.. K. a pani X., pretože títo nikdy neboli a nie sú splnomocnení zástupcovia žalobkyne. K žalobnému dôvodu ohľadom vydania napadnutého rozhodnutia bez právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane uviedol, že rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane bolo žalobkyni doručené dňa 15.11.2017 a nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2017. Vzhľadom na to, že v daňovom priznaní bola uvedená nižšia daň, než tá, ktorú mala žalobkyňa uviesť, uloženie pokuty správcom dane bolo v súlade so zákonom. V súvislosti s požadovaným prerušením konania žalovanému nebolo zrejmé, ktoré konkrétne konania mala žalobkyňa na mysli, avšak dodal, že ak by aj prebiehali súdne konania, nemalo by to za následok neuloženie pokuty žalobkyni, pretože táto povinnosť je pre správcu dane obligatórnou, navyše ak by bolo následkom súdneho konania vydané nové rozhodnutie o určení rozdielu dane z úradnej moci by došlo k zrušeniu rozhodnutia o pokute. Napadnuté rozhodnutie považoval za správne, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

IV.

Závery správneho súdu

21. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bola podľa v nadväznosti na uložená žalobkyni pokuta 1025,00 EUR za správny delikt podľa - uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 nižšej ako daň, ktorú mala uviesť. Právny rámec v predmetnej veci tvorí predovšetkým zákon o správe daní (daňový poriadok).

22. V zmysle ust. § 61 ods. 1 Daňového poriadku, „Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b)môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.“

23. V zmysle ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku, „rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo

24. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť,

25. V zmysle ust. § 155 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku „Správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f).

26. V zmysle ust. § 155 ods. 4 Daňového poriadku účinného do 31.12.2015 ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5 % z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).

27. V zmysle ust. § 155 ods. 6 daňového poriadku účinného do 31.12.2015 pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní;

28. Podľa § 155 ods. 12 Daňového poriadku ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

29. V zmysle ust. § 31 ods. 3 Daňového poriadku v znení v čase doručovania predmetného rozhodnutia: „Písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.“

30. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku).

31. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku).

32. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Správne orgány podľa názoru správneho súdu postupovali v zmysle uvedených ustanovení, pričom na dokazovanie použili všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci.

33. V zmysle § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať prepísané náležitosti.

34. V zmysle ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, „v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia“.

35. V predmetnej právnej veci bol podľa názoru správneho súdu presne a nado všetku pochybnosť zistený skutkový stav, na základe ktorého mohol správca dane a žalovaný v súlade so zákonom konštatovať spáchanie správneho deliktu žalobkyňou, a takto zistený skutkový stav má oporu v administratívnom spise.

36. Žalovaný ako odvolací orgán sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne v odvolaní, pokiaľ ide o úplné zistenie skutkového stavu veci, zistenia protiprávneho konania zo strany žalobkyne, preskúmania tvrdení o procesných vadách v postupe správcu dane.

37. V súvislosti s námietkou neprávoplatnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty zo dňa 24.11.2016 a procesných vád v postupe správcu dane, ktorý nezákonne (neúčinne) doručoval rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane správny súd uvádza, že nie je dôvodná, pretože z administratívneho spisu žalovaného jednoznačne vyplýva fakt, že rozhodnutie prevzala osobne žalobkyňa dňa 15.11.2017, ktorej podpis je na doručenke preukazujúcej doručenie tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o doručovanie teraz napadnutého rozhodnutia správcu dane a žalovaného tie boli doručené až po tom, čo dňa 28.8.2018 bolo zo strany žalobkyne predložené generálne plnomocenstvo pre splnomocenenca na zastupovanie v konaní, a boli aj prevzaté na adrese žalobkyne splnomocnencom. Z uvedených dôvodov žalobné tvrdenia o nezákonnosti doručovania a preberania rozhodnutí osobami J.. K. a pani X. neboli dôvodné.

38. K námietke predčasnosti rozhodnutia a povinnosti rešpektovať a dodržiavať vzťah tzv. závislých rozhodnutí, ktoré sú vzájomne podmienené v následnom poradí správny súd uvádza, že táto žalobná námietka tiež nie je opodstatnená. Správny súd poukazuje na právoplatnosť rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 zo dňa 24.11.2016, a to s poukazom na § 155 ods. 12 Daňového poriadku, podľa ktorého je možné v prípade upravenia sumy rozdielu dane novým rozhodnutím upraviť alebo zrušiť uloženú pokutu z úradnej moci. Táto zákonná eventualita pri postupe správcu dane dostatočným spôsobom zabezpečuje ochranu práv daňového subjektu pred rozhodnutiami ukladajúcimi sankciu, ktoré v dôsledku zrušenia rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane strácajú svoj materiálny podklad. Z uvedených dôvodov aj ďalšia námietka žalobkyne o potrebe prerušiť konania zo strany správcu dane neobstála. Pri existencii materiálneho podkladu (teda právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane) pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt, nie je ani prípadné prebiehajúce súdne konania prekážkou v ďalšom postupe správcu dane, ktorý má byť zavŕšený vydaním rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt. Preto ani úvaha žalobkyne, že daňové konanie malo byť prerušené, pretože aj keď išlo o fakultatívnu možnosť prerušenia, s poukazom na princíp spravodlivosti daňového konania sa naň malo hľadieť ako na obligatórny dôvod prerušenia, neobstála. Správny súd len poznamenáva, že dokonca ani podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žaloba o zrušenie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, nepredstavuje okolnosť, pre ktorú by bolo nevyhnutné prerušiť konanie o ukladaní sankcie za tento správny delikt. K tomuto záveru dospel Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. .

39. Napokon ani námietka žalobkyne týkajúca sa absencie predpísaných náležitostí rozhodnutia k okolnostiam rozhodujúcim pre uloženie pokuty, podľa názoru správneho súdu nebola spôsobilá privodiť zrušenie rozhodnutia žalovaného.

40. Z obsahu rozhodnutia správcu dane zo dňa 04.06.2018 je zrejmé, že je v ňom označenie ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, aké konanie žalobkyne je správnym deliktom - § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku spolu so skutkovou podstatou tohto deliktu, ďalej ustanovenie zákona, podľa ktorého bola ukladaná pokuta za správny delikt (§ 155 ods. 1 písm. f) daňového poriadku), uvedená je konkrétna

výška pokuty. V odôvodnení potom správca dane vysvetlil na základe čoho dospel k záveru o spáchaní deliktu žalobkyňou, k čomu mal k dispozícii materiálne podklady, a to právoplatné rozhodnutie zo dňa 24.11.2016 o určení rozdielu dane z priadnej hodnoty v konkrétnej výše za konkrétne zdaňovacie obdobie a v ktorom aj popísal spôsob zistenia výšky pokuty použitím právneho predpisu v nadväznosti na zistenia úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Následne sa žalovaný s týmto rozhodnutím a jemu predchádzajúcim postupom správcu dane stotožnil, považoval ho súladný so zákonom a s odvolacími námietkami žalobkyne sa vysporiadal a vyhodnotil ich ako nedôvodné. Správny súd na základe toho považoval argument žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre absenciu ich náležitostí za neopodstatnený. Absencia precízneho vysvetlenia a úvah ohľadom výšky uloženej pokuty ešte aj z iných pohľadov, než striktne zákonných, ktoré aplikoval správca dane v situácii, akou bola táto, že výška pokuty vyplýva z v podstate až matematicky presného vzorca, podľa názoru správneho súdu nemôže mať dopad na zákonnosť tohto rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutia tak netrpia vadou nepreskúmateľnosti, či nezrozumiteľnosti.

41. Správny súd tak dospel k právnemu záveru totožnému s tým, ku ktorému dospeli správne orgány a rozhodol, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané správne a v súlade so zákonom, pričom nedošlo k porušeniu zákona, ani zákonom chránených záujmov žalobkyne a nedošlo ani k porušeniu jej subjektívnych práv, ktoré zaručuje žalobkyni , ako aj Dohovor o ľudských právach.

42. V konaní správny súd postupoval v zmysle a podľa , ako aj v zmysle ustanovenia S.s.p. a dal možnosť všetkým prítomným účastníkom na konaní pred súdom, aby predniesli svoje prednesy a poukázali na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci a zároveň, aby predniesli svoje konečné návrhy a vyjadrenia a k právnemu posúdeniu veci, na základe ktorých správny súd rozhodol.

43. Správny súd v súlade s ustanovením žalobu ako nedôvodnú zamietol.

44. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia a s poukazom na neúspešnosť žalobkyne rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal a žalovanému, aj keď bol v konaní úspešný s poukazom na ustanovenie náhradu trov konania nepriznal, pretože nepovažoval trovy žalovaného za hodné tohto zreteľa.

45. Senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 244 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.