Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-90-2019.pdf
PDF · 131.69 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/90/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Laczu a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci navrhovateľa: UNI CARGO s.r.o., Tamaškovičova 8032/5, 917 01 Trnava, IČO: 36 777 331, proti dlžníkovi: in media res, s.r.o., Palárikova 31, 811 04 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 759 490, zastúpený DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 735 764, o návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12. apríla 2019 č. k. 25Cb/35/2019 - 13, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku II. sa mení tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti sa odmieta .
II. Uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku I. sa mení tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa zamieta .
III. Uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku IV. sa mení tak, že dlžník má nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. rozhodol tak, že zriaďuje záložné právo na nehnuteľnostiach, ktorých výlučným vlastníkom je dlžník (súdom označený ako žalovaný), a ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území V., Obec V., okres Trnava, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX evidované v evidencii Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, a to na: pozemku s parcelným číslom 373/58, parcela evidovaná na katastrálnej mape určeného operátu v registri „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 342 m2, pozemku s parcelným číslom 373/66 parcela evidovaná na katastrálnej mape určeného operátu v registri „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 130 m2, v prospech navrhovateľa: UNI CARGO, s.r.o., IČO: 36 777 331, Tamaškovičova 8032/5, 917 01 Trnava, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky ako záložného veriteľa vo výške 74.000,00 Eur s príslušenstvom voči dlžníkovi (žalovanému): in media res, s.r.o., IČO: 36 759 490, Palárikova 31, 811 04 Bratislava - Staré Mesto. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom II. rozhodol tak, že uložil dlžníkovi (žalovanému): in media res, s.r.o., IČO: 36 759 490, Palárikova 31, 811 04 Bratislava - Staré Mesto, aby nenakladal s nehnuteľnosťami, ktorých výlučným vlastníkom je dlžník (žalovaný), a ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území V., Obec V., okres Trnava, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX evidované v evidencii Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, a to na: pozemku s parcelným číslom 373/58, parcela evidovaná na katastrálnej mape určeného operátu v registri „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 342 m2, pozemku s parcelným číslom 373/66 parcela evidovaná na katastrálnej mape určeného operátu v registri „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 130 m2, na čas do vzniku záložného práva v prospech navrhovateľa: UNI CARGO, s.r.o., IČO: 36 777
331, Tamaškovičova 8032/5, 917 01 Trnava, na zabezpečenie jej pohľadávky vo výške 74.000,00 eur s prísl. podľa výroku I tohto uznesenia. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom III. vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol a výrokom IV. rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že priznal navrhovateľovi (žalobcovi) nárok na náhradu trov konania voči dlžníkovi (žalovanému) v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom V. poučil dlžníka (žalovaného): in media res, s.r.o., IČO: 36 759 490, Palárikova 31, 811 04 Bratislava - Staré Mesto, že môže podať žalobu proti navrhovateľovi: UNI CARGO, s.r.o., IČO: 36 777 331, Tamaškovičova 8032/5, 917 01 Trnava, ktorej predmetom budú nároky na navrátenie do pôvodného stavu alebo nároky na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia alebo inú žalobu na ochranu jeho práv. Súd aj bez návrhu toto uznesenie zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 343 ods. 1,2,3, § 344, § 324 ods. 3, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1,2, § 330 ods. 1, 2, § 331 ods. 1,3, § 332 ods. 1, § 337 ods. 1,2,3, § 327 C.s.p., § 34 ods. 1, § 38, § 41 ods. 2, § 43 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon), § 407 ods. 3 Obchod. zák. , § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 C.s.p.
2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dlžník má voči nemu záväzok vo výške 74.000,00 eur titulom Koprodukčnej zmluvy - zmluvy o združení o spolupráci pri realizácii koncertu uzatvorenej medzi navrhovateľom ako investorom a dlžníkom ako producentom (ďalej len ako „Koprodukčná zmluva“). Naliehavosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že dlžník svojím konaním priamo ohrozuje žalobcove práva v budúcej exekúcii v prípade, že navrhovateľ bude v konaní o zaplatenie dlžnej sumy úspešný. Navrhovateľ v podaní, ktorým doplnil svoj návrh uviedol, že dlžník uskutočňuje úkony smerujúce k zbaveniu sa majetku. Podľa tvrdenia navrhovateľa, ako aj z aktuálnych informácií o správnych konaniach, ktoré sú vedené Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom zo stránky: N., mal súd za preukázané, že dlžník ako vlastník nehnuteľností, ktorých je výlučným vlastníkom, a ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území V., Obec V., okres Trnava, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX evidované v evidencii Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, a to na pozemku s parcelným číslom 373/58, parcela evidovaná na katastrálnej mape určeného operátu v registri „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 342 m2,pozemku s parcelným číslom 373/66 parcela evidovaná na katastrálnej mape určeného operátu v registri „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 130 m2 (ďalej len „Nehnuteľnosti“) disponuje s Nehnuteľnosťami. Dňa 04.04.2019 bol Okresnému úradu Trnava, katastrálnemu odboru doručený návrh vedený pod č. V-2470/2019, ktorého obsahom je buď prevod nehnuteľností alebo zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti. Toto ohrozenie a zhoršenie postavenia navrhovateľa ako potenciálneho veriteľa vyplýva zo skutočnosti, že dlžník preukázateľne disponuje so svojím majetkom, pričom týmto dochádza k zníženiu potenciálneho výťažku pre navrhovateľa ako veriteľa, či už v prípade scudzenia nehnuteľností, ktorým by sa znížila resp. zmarila možnosť navrhovateľa ako veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku z majetku dlžníka v exekučnom konaní, či pri výkone záložného práva, ak v konaní vedenom pod č. V-2470/2019 ide o zápis záložného práva k nehnuteľnostiam. Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že existujú minimálne ďalší dvaja veritelia p. U. a p. Q., ktorým dlžník dlhuje 50.000,00 eur a 70.000,00 eur. Navrhovateľ súdu taktiež predložil emailovú komunikáciu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorej obsahom je záväzok dlžníka zaplatiť sumu navrhovateľovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že pohľadávka uplatňovaná navrhovateľom by mohla byť uspokojená exekúciou na nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka a javí sa ako pravdepodobné, že tieto chce dlžník scudziť, resp. zaťažiť, je teda dôvodné sa obávať, že prípadná exekúcia na pohľadávku navrhovateľa bude ohrozená, pričom táto peňažná pohľadávka navrhovateľa nie je v zanedbateľnej výške, preto návrhu navrhovateľa na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. Súd uviedol, že dlžník preukázateľne plnil časť dlžnej pohľadávky spolu vo výške 36.000 eur v troch častiach: dňa 19.11.2018 sumu 20.000 eur, dňa 30.01.2019 sumu 10.000 eur a dňa 18.02.2019 sumu 6.000 eur. Bez toho, aby súd prejudikoval výsledok sporu vo veci samej, čiastočné plnenie dlhu dlžníkom sa považuje za uznanie zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku podľa § 407 ods. 3 Obch. zák.. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľ vo svojom návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má priznať ochrana a osvedčil dôvodnú obavu, že dlžník nedisponuje iným majetkom väčšej hodnoty, svojich
veriteľov oslabuje prevodom, resp. zaťažením svojho potenciálne exekvovateľného majetku. Súd mal za to, že by na strane navrhovateľa mohlo dôjsť k vzniku ujmy, ktorú neskôr nebude možné napraviť, a to buď zmarením výkonu exekúcie, ak dlžník prevádza nehnuteľnosti, resp. stratou výhodnejšieho poradia navrhovateľa ako záložného veriteľa, v prípade, že pod č. V-2470/2019 ide o zápis záložného práva.
3. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia bol odôvodnený správaním dlžníka, ktorý preukázateľne zmenšuje rozsah svojho majetku, resp. v prípade zaťažovania nehnuteľností znižuje jeho hodnotu. Súd sa však nestotožnil s návrhom navrhovateľa, ktorý navrhoval, aby dlžník bol povinný zdržať sa nakladania so svojím hnuteľným aj nehnuteľným majetkom, ako aj s bankovými účtami, ktorých je vlastníkom, a to až do okamihu právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia príslušného súdu o žalobe navrhovateľa voči dlžníkovi o zaplatenie sumy 74.000,00 eur s príslušenstvom. Takto vymedzený rozsah nariadenia neodkladného opatrenia je neurčitý čo do predmetu - bankové účty dlžníka a iné hnuteľné a nehnuteľné veci vo vlastníctve dlžníka. Navrhovateľ neosvedčil, a ani netvrdil existenciu peňažných prostriedkoch na bankových účtoch a ani existenciu iných hnuteľných vecí a nehnuteľností, okrem tých, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX. Súd mal za to, že výrok uznesenia, ktorým by nariadil dlžníkovi nenakladať s bankovými účtami a inými hnuteľnými a nehnuteľnými vecami by nebol vykonateľný, a zároveň by neprimeraným spôsobom zasahoval do práv dlžníka, ktorý ako každý podnikateľ potrebuje k výkonu svojej podnikateľskej činnosti disponovať s bankovými účtami, ako aj s inými hnuteľnými vecami. Navrhovateľ tak neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia k bankovým účtom, hnuteľným a nehnuteľným veciam dlžníka. Súd zároveň uvádza, že zásah do práv dlžníka musia byť v súlade s princípom proporcionality, a teda pri čo najmenšom zásahu do jeho práv viesť k cieľu (t.j. k zaplateniu dlžnej sumy). Vzhľadom na neurčitosť návrhu v tejto časti súd návrh odmietol. Súd bol toho názoru, že zriadenie záložného práva dostatočne plní funkciu ochrany práv navrhovateľa, nepoškodzuje práva dlžníka a vedie k cieľu, k splneniu povinnosti dlžníka zaplatiť dlžnú sumu vo výške 74.000,00 eur. Z tohto dôvodu súd podľa § 320 ods. 1 C.s.p. určil čas trvania neodkladného opatrenia do vzniku záložného práva (zápisu práva katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava), pričom k moderácii trvania času neodkladného opatrenia uviedol, že v danom prípade je potrebné brať do úvahy časové súslednosti a vznik účinkov opatrení, ktorými sú zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenie voči dlžníkovi. Ak je nárok navrhovateľa zabezpečený záložným právom, zvyčajne nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia bezprostredne a reálne nehrozí, a preto spravidla nie je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Na rozdiel od neodkladného opatrenia, ktoré je vykonateľné doručením a ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností poznámkou, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po doručení návrhu na zápis, záložné právo na základe zabezpečovacieho opatrenia vznikne až jeho zápisom do katastra nehnuteľností, a to záznamom v lehote 60 dní. Preto rozdiel medzi reálnymi účinkami neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia môže byť až niekoľko týždňov, ktoré na zabezpečenie ochrany práv navrhovateľa v prípade ohrozenia exekúcie z dôvodu plánovaného prevodu alebo zaťaženia nehnuteľnosti, môžu byť kľúčové. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že neodkladné opatrenie má právne účinky vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu č. V - 2470/2019 a je dôvodom na prerušenie tohto konania. Zároveň tak môže dôjsť k zápisu práva podľa výroku I. tohto uznesenia, čím vznikne záložné právo v prospech navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd výrokom II. nariadil neodkladné opatrenie do času vzniku záložného práva, a zároveň vo výroku III. v ďalšej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa výroku II. je teda len prostriedkom zabezpečenia účinnosti zriadenia záložného práva podľa výroku I., tak aby malo zriadenie záložného práva pre žalobcu praktický význam a súd účinne poskytol ochranu jeho práv. Súd zároveň výrokom V. poučil dlžníka v zmysle § 337 ods. 1 až 3 C.s.p. (bod 15. odôvodnenia), keďže súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Súd poučil dlžníka, že môže podať žalobu vo veci samej ako aj o právnych následkoch s tým spojených, a teda, že súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
4. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 262 ods. 1 a 2 a § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, keď dospel k záveru, že navrhovateľ bol v konaní úspešný, pretože návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel a zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, a zároveň v časti nariadenia neodkladného opatrenia mal len nepatrný neúspech, nakoľko súd v zmysle § 320 ods. 1 C.s.p. len moderoval dĺžku a rozsah nariadenia neodkladného opatrenia, tak aby spĺňalo požiadavku proporcionality. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
5. Dlžník podal odvolanie proti výrokom I., II. a IV. uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 12.04.2019. Odvolateľ odvolanie odôvodnil poukázaním na dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta s tým, že navrhovateľovi uloží povinnosť uhradiť dlžníkovi trovy konania. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že navrhovateľ neopísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a neuviedol ani žiadne tvrdenia, ktorými by svoj nárok preukazoval. Zároveň v konaní žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil potrebu zriadenia neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti. Napriek tomu súd uznesením nariadil v prospech navrhovateľa neodkladné aj zabezpečovacie opatrenie. Navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť a trvanie tvrdeného nároku, t. j. existencie pohľadávky vo výške 74 000,- eur voči dlžníkovi. Medzi navrhovateľom a dlžníkom bola uzatvorená Koprodukčná zmluva - zmluva o združení, o spolupráci pri realizácii koncertu uzavretá podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb, Obchodného zákonníka v platnom znení a § 829 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Zmluva“). Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil s odkazom na čl. 6 bod 2 Zmluvy, podľa ktorého mal producent (dlžník) vyplatiť investorovi (navrhovateľovi) vklad, ktorý poskytol do projektu a zisk z projektu na účet investora (navrhovateľa). Ďalej navrhovateľ nelogicky a bez akejkoľvek vecnej súvislosti odkázal na čl. 6 bod 3 Zmluvy, podľa ktorého sa vyúčtovanie koncertu malo uskutočniť na základe vyúčtovacích protokolov najneskôr do 14 pracovných dní po termíne koncertu. Lehotu na vyúčtovanie koncertu nie je možné stotožňovať so stanovením lehoty na uhradenie akýchkoľvek pohľadávok či záväzkov. Vyúčtovanie predstavuje len výkaz, ktorý obsahuje výpočet nákladov a príjmov a na jej základe je možné určiť zisk alebo stratu vyúčtovaného projektu. Lehota splatnosti na vrátenie vkladu nebola zmluvou určená, pričom za podstatnú skutočnosť je potrebné považovať, že navrhovateľ do dnešného dňa nevyzval dlžníka na vrátenie vkladu. Ani čiastočné úhrady dlžníka nie je možné vykladať tak, že záväzok je už splatný, nakoľko lehota splatnosti určuje posledný možný deň úhrady, ale nie je vylúčené, aby dlžník plnil aj pred lehotou splatnosti. Oproti tomu však pre veriteľa existuje zákonná možnosť uplatnenia práva na súde v čase splatnosti uplatňovaného nároku, lebo skôr nie je veriteľ oprávnený sa domáhať splnenia pohľadávky na súde. V opačnom prípade sa považuje takáto žaloba za predčasne podanú, čo vedie k zamietnutiu žaloby. Navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil, nepreukázal, ani netvrdil, že má splatnú pohľadávku voči dlžníkovi. V návrhu neuviedol deň, kedy splatnosť ním uplatňovanej pohľadávky mala nastať. Súd konštatoval, že dlžník plnil časť dlžnej pohľadávky, pričom podľa ust. § 407 ods. 3 ObZ, čiastočné plnenie dlžníkom sa považuje za uznanie zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Dlžník sa nestotožňuje s tým, že by niekedy uznal záväzok navrhovateľovi. Účelom združenia bola podľa Zmluvy spoločná realizácia koncertu, a to spoločným pričinením sa účastníkov o dosiahnutie zamýšľaného cieľu, t. j. aj spoločným podieľaním sa na nákladoch realizácie koncertu. Združenie zaniklo uplynutím doby, na ktoré bolo dohodnuté, dňa 15.08.2018. Na vyporiadanie peňažných prostriedkov vnesených do združenia, za ktoré je nutné považovať tiež vklad navrhovateľa, sa musia aplikovať ust. § 833 OZ a ust. § 841 OZ a nie len samotné body Zmluvy, ktoré z nej účelovo vytiahol dlžník. Zánikom združenia nezaniká automaticky aj podielové spoluvlastníctvo k peňažným prostriedkom poskytnutým podľa ust. § 833 OZ. Vrátenie vkladu navrhovateľa nie je možné bez toho, aby bolo vyporiadané podielové spoluvlastníctvo (Najvyšší súd Českej republiky sp. zn.: 29Odo/444/2005). Iný postup by bol v rozpore s kogentnou úpravou zmluvy o združení obsiahnutou v OZ. Vklad peňažných prostriedkov do združenia sa stal podielovým spoluvlastníctvom účastníkov združenia, ktoré ho použilo na dosiahnutie účelu združenia (realizáciu koncertu) a nemôže byť ako taký vrátený, ale musí byť najprv vyporiadaný (Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. 29Odo/968/2005). Prvostupňový súd podľa názoru dlžníka vec nesprávne právne posúdil, keď vôbec nezobral do úvahy uvedené kogentné ustanovenia OZ, nakoľko v zmysle vyššie uvedeného je nesporné, že navrhovateľovi pohľadávka nevznikla. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko základ nároku navrhovateľ nepreukázal, ale ani neosvedčil, nie je možné zasiahnuť do majetkových práv dlžníka zriadením záložného práva. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv navrhovateľa. Samotné tvrdenia, že dlžník sa vyhýba úhrade záväzku, má viacero záväzkov voči iným
veriteľom a podniká kroky k odpredaju nehnuteľností, neosvedčuje naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazujú skutočnosť, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ uviedol, že dlžník ma viacero záväzkov, a to voči p. U. a p. Q. vo výške 50 000,- eur, resp. 70 000,- eur. Toto tvrdenie navrhovateľa je zavádzajúce, nakoľko dlžník nemá voči uvedeným osobám žiadne záväzky a navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiaden hodnoverný a relevantný dôkaz. Navrhovateľ sa len domnieva, že by mohlo dôjsť k zmene majetkových pomerov na strane dlžníka, pričom na samotné vydanie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje domnienka takéhoto stavu, musí byť reálne preukázané, že dlžník sa zbavuje majetku účelovo a za neadekvátnu hodnotu, aby nemusel uspokojiť navrhovateľa. Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Aj v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky skutočnosťami, ktoré osvedčujú, že exekúcia by bola ohrozená, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého výsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou znižuje majetkové pomery dlžníka. Malo by teda ísť o také konanie dlžníka, ktoré spočíva v hrozbe alebo realizácii úkonov s dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka, a to tým, že dlžník sa zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty (Krajský súd Bratislava sp. zn. 4Cob/85/2016, Krajský súd Bratislava sp. zn.: 3Cob/129/2017). Navrhovateľ v samotnom návrhu neposkytol žiadne tvrdenie, z ktorého by vyplývala obava, že budúca exekúcia bude zmarená a to napriek tomu, že splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje obligatórnu argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia domáha. Navrhovateľ len stroho skonštatoval, že dlžník podniká kroky smerujúce k odpredaju nehnuteľností. Takáto argumentácia však nie je dostačujúca, pretože navrhovateľ v danom prípade neosvedčil, že sa dlžník zbavuje majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním, alebo zámenou za veci nižšej hodnoty a dokonca takéto tvrdenie ani neuviedol, ani k takýmto úkonom nedošlo. Preto takýto predaj nehnuteľností nemôže zakladať dôvodnú obavu u žalobcu, že by exekúcia mohla byť zmarená. Obavu ohrozenia budúcej exekúcie prípadnej pohľadávky navrhovateľa a potrebu neodkladnej úpravy pomerov je v zmysle vyššie uvedeného možné vnímať len ako subjektívny pohľad navrhovateľa založený na hypotetickom, resp. abstraktnom základe bez racionálnych východísk s predpokladom zlého úmyslu dlžníka. Znamená to, že zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť pred neodkladným opatrením. Pokiaľ súd dospeje k názoru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, zamietne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016). Prvostupňový súd v uznesení konštatoval, že zriadenie záložného práva dostatočne plní funkciu ochrany práv navrhovateľa a vedie k splneniu povinnosti dlžníka. Neodkladné opatrenie nemohol súd nariadiť len v dôsledku správania dlžníka, ktorý údajne zmenšoval rozsah svojho majetku, nakoľko z tohto dôvodu súd už zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach, ktoré ma pred neodkladným opatrením prednosť. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď zriadil okrem zabezpečovacieho opatrenia aj neodkladné opatrenie a to vo vzťahu k rovnakému predmetu majetku žalovaného. Navrhovateľ ďalej v návrhu ani nepožadoval nariadiť časovo limitované neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil žalovanému, aby nenakladal s nehnuteľnosťami, z dôvodu zabezpečenia účinnosti zriadeného záložného práva, do času vzniku záložného práva. Navrhovateľ v návrhu neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými by vyjadril takúto požiadavku ochrany na súd. Súd z vlastnej iniciatívy a nezákonne zriadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil dlžníkovi, aby nenakladal s nehnuteľnosťami na čas do vzniku záložného práva v prospech navrhovateľa, z dôvodu prebiehajúceho konania č. V -2470/2019. Navrhovateľ je výlučným disponentom sporu, pričom vo svojom návrhu je povinný vymedziť predmet konania po skutkovej a právnej stránke, čoho sa domáha a navrhnúť a označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 122/2012-47). Dlžník má za to, že neboli splnené zákonnom predpokladané náležitosti na nariadenie neodkladného opatrenia ani na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a rovnako neuniesol dôkazné bremeno, že existujú
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a nepreukázal dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená.
6. Dlžník v doplnení odvolania zo dňa 30.05.2019 uviedol, že dňa 15.03.2019 spol. RIF-DEVELOPMENT, s.r.o. odstúpila od kúpnej zmluvy podľa § 517 ods. 1 Obč. zák., nakoľko dlžník ani po poskytnutí dodatočnej lehoty nezaplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosti. Platným odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Vlastnícke právo prevodcu sa obnovuje zo zákona. Táto zmena sa do katastra nehnuteľnosti zapisuje záznamom (NS SR sp.zn. 6Sžo/229/2010). Ďalej poukázal na to, že aj keď pre neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, krajský súd je povinný prihliadnuť na dôkazy predložené dlžníkom a zohľadniť ich s poukazom na nález Ústavného súdu SR 2ÚS202/2018. Dlžník nie je, ani nebol v čase podania návrhu žalobcu a rozhodnutia súdu vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorý súd zriadil záložné právo, právne účinky záznamu do katastra nehnuteľnosti sú deklaratórne. Vlastnícke právo spol. RIF-DEVELOPMENT, s.r.o. k nehnuteľnostiam nevznikne až záznamom (Ústavný súd SR 2ÚS202/2018). Skutkové a právne tvrdenia obsiahnuté v návrhu nemôžu obstáť, keďže nie je možné zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve tretej osoby a nie označenej strany sporu žalovaného dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávke voči tomuto dlžníkovi, v opačnom prípade dôjde k rozporu so znením § 343 C.s.p. Nie je teda prípustné ani zriadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil dlžníkovi, aby nenakladal s nehnuteľnosťami na čas do vzniku záložného práva v prospech navrhovateľa. Keďže nie je možné na nehnuteľnostiach zriadiť záložné právo súdom uložené neodkladné opatrenie je nevykonateľné.
7. Navrhovateľ sa k odvolaniu dlžníka nevyjadril.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 ods. 2 a § 357 písm. d) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie dlžníka je dôvodné.
9. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10 Civilný sporový poriadok exaktne vymedzuje obsahové náležitosti podania a to jednak všeobecne v ustanovení § 127 C.s.p. a osobitne pre jednotlivé druhy podaní, keď v prípade návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je to ustanovenie § 326 a § 132 C.s.p. Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vykazuje vady, môže to mať v konečnom dôsledku za následok odmietnutie bez toho, aby sa súd návrhom ďalej zaoberal. Súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu bráni pokračovať v konaní alebo nie. Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je podaním vo veci samej, ako je aj daný návrh, na odstraňovanie jeho vád nemožno aplikovať ust. § 128 ods. 1 C.s.p., pretože je to vyslovene vylúčené doslovným znením zákona, čo nadväzuje aj na špeciálnu normu podľa § 327 C.s.p., ktorá súdu ukladá povinnosť bez ďalšie odmietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, pokiaľ táto vada bráni pokračovať v konaní, teda za daných okolností nie je odstraňovanie vád prípustné a súd ani navrhovateľa nevyzýva na doplnenie alebo opravu takéhoto návrhu. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení jeho doplnenia vyplýva, že navrhovateľ neodkladného opatrenia žiadal, aby súd neodkladným opatrením rozhodol takto: „Žalovaný je povinný zdržať sa nakladania so svojím hnuteľným a nehnuteľným majetkom, ako aj bankovými účtami, ktorých je vlastníkom a to až do okamihu právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia príslušného súdu o žalobe žalobcu voči žalovanému, o zaplatenie sumy 74.000,- eur s prísl.“ Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľ neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nešpecifikoval hnuteľný, ani nehnuteľný majetok, ani bankové účty, vo vzťahu ku ktorým žiadal uložiť dlžníkovi povinnosť, aby sa zdržal nakladania s nimi, keď ani zdržanie nakladania v návrhu žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec nevyplýva, že obmedzenie nakladania s nehnuteľnosťami sa má vzťahovať práve na tie nehnuteľnosti, ktoré označil súd prvej inštancie vo výroku II. napadnutého rozhodnutia. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že celý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je neurčitý, nakoľko z návrhu nie je zrejmé, vo vzťahu k akým konkrétnym nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam a k akým bankovým účtom žiada navrhovateľ neodkladného opatrenia uložiť dlžníkovi povinnosť zdržať sa ich nakladania, keď aj všeobecná povinnosť zdržať sa nakladania je neurčitá, čiže nie je zrejmé, akého nenakladania sa domáha. Nariadením neodkladného opatrenia vo všeobecnej rovine tak ako ho navrhol navrhovateľ neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k porušeniu práva a právom chránených záujmov dlžníka. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že nakoľko odstraňovanie vád pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je v zmysle § 327 C.s.p. prípustné, napadnuté uznesenie v tejto časti v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh v tejto časti odmietol, keďže obsahoval také vady, ktoré bránili pokračovaniu v konaní.
11. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, proti ktorému podal dlžník odvolanie, ktorým namietal, že nebol preukázaný navrhovateľom tvrdený nárok na zaplatenie sumy 74.000 eur s prísl. titulom Koprodukčnej zmluvy a ani obava z ohrozenia exekúcie. Pokiaľ dlžník namietal, že nebola splnená základná podmienka na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 C.s.p., nakoľko peňažný záväzok z predmetnej Koprodukčnej zmluvy medzi navrhovateľom a dlžníkom ešte ani nevznikol a jeho existencia nebola v žiadnom prípade zo strany navrhovateľa preukázaná, odvolací súd poukazuje na to, že pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nie je povinný vykonávať dokazovanie ako je upravené § 188 a nasl. C.s.p., keď postačuje, ak osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. V danom prípade, zatiaľ predbežne v tomto konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by bolo predčasné a nepodložené tvrdiť, že nárok navrhovateľa o zaplatenie 72.000 eur je voči dlžníkovi očividne vylúčený. Navrhovateľom popísané a listinnými dôkazmi založenými v spise osvedčené skutočnosti totiž predbežne nevylučujú, že dlžník neuhradil svoj záväzok voči navrhovateľovi vyplývajúci mu z koprodukčnej zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že z emailovej komunikácie medzi navrhovateľom a dlžníkom vyplýva, že dlžník nespochybňoval pohľadávku navrhovateľa voči dlžníkovi titulom koprodukčnej zmluvy, ale len ho ubezpečoval, že mu zaplatí svoju pohľadávku po tom, ako mu budú poukázané finančné prostriedky od tretej osoby. Ak by sa malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený.
Odvolací súd posúdil ako opodstatnenú námietku odvolateľa, že navrhovateľ neosvedčil naliehavosť hrozby, že exekúcia bude ohrozená, keď z ustanovenia § 343 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primárne použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení obsiahnuté v § 324 a nasl. C.s.p. je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Pre naplnenie tejto zákonnej požiadavky je nevyhnutné, aby zo strany navrhovateľa boli osvedčené také konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho obavu, že zo strany dlžníka dôjde k takému nakladaniu s jeho majetkom, ktoré by mohlo mať za následok zmarenie možnosti navrhovateľa uspokojiť svoju pohľadávku. Pre osvedčenie tvrdenej obavy, že exekúcia bude ohrozená, je potrebné zo strany navrhovateľa uviesť také konkrétne správanie sa dlžníka, ktorého sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia týka, výsledkom ktorého je alebo môže byť poškodenie záujmov navrhovateľa. Naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daná, prípadne osvedčená takým konkrétnym správaním a konaním dlžníka, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému navrhovateľ žiada priznať ochranu. Navrhovateľ v návrhu ani v doplnení netvrdil a ani neosvedčil také správanie dlžníka, ktorým by bolo osvedčené nakladanie s jeho nehnuteľným majetkom v podobe jeho zakladania, resp. znižovanie rozsahu majetku dlžníka, ako uzatváraním nevýhodných kúpnych zmlúv alebo darovacej zmluvy. Zo zákonom formulovanej podmienky vyplýva, že hrozba, resp. obava musí byť reálna a priama, nemôže byť len predpokladaná, práve vo vzťahu k obave z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia. Navrhovateľa neosvedčil a netvrdil reálne konanie a správanie sa dlžníka, výsledkom ktorého by bol taký intenzívny zásah do ich majetkových pomerov, pre ktoré by tu bola osvedčená reálna priama hrozba obava z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ len poukázal na svoje predpoklady a subjektívne úvahy a očakávania, že v prípade, ak v konaní vo veci samej bude úspešný, môže byť exekúcia jeho pohľadávky ohrozená, avšak v takomto ponímaní nemôže byť osvedčená podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to bezprostredná hrozba ohrozenia exekúcie. Odvolací súd sa preto nestotožňuje so záverom prijatým súdom prvej inštancie, že žalobca osvedčil v relevantnej miere obavu, že exekúcia bude ohrozená v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 a § 343 C.s.p. Ani z predmetného listu vlastníctva, ani z iných príloh predložených navrhovateľom nevyplývali závery súdu prvej inštancie, že by dlžník uskutočňoval faktické alebo právne úkony ohľadne svojho majetku, ktoré by vzbudzovali obavu, že dlžník má snahu zbaviť sa svojho majetku a tým by ohrozil uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Súd prvej inštancie sa len domnieval, že pod č. V-2470/2019 na predmetnom liste vlastníctva ide o prevod nehnuteľností alebo zriadenie záložného práva, z čoho nesprávne dovodil, že žalovaný disponuje so svojím majetkom, čím ohrozuje postavenie navrhovateľa ako veriteľa, keď naviac navrhovateľ ani netvrdil v návrhu ani v doplnení návrhu, že by dlžník prevádzal predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko len všeobecne namietal, že dlžník uskutočňuje kroky smerujúce k zbaveniu sa majetku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd má za to, že navrhovateľ neosvedčil jednu zo základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to obavu, že exekúcia bude ohrozená, preto odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie ( II. výrok) a návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
12. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 362 ods. 3 C.s.p., odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. účinného v čase podania odvolania, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 121 ods. 5 C.s.p., lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje poučenie o prípustnosti odvolania proti nemu do 15 dní od jeho doručenia na súde prvej inštancie. Z obsahu spisu bolo zistené, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo doručené dlžníkovi dňa 14.4.2019 ( doručenka č.l. 26). Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie začala dlžníkovi plynúť 15.4.2019 a posledný deň takejto lehoty pripadol
na pondelok 29.4.2019, ktorý teda bol posledným dňom, kedy bolo možné podať včasné odvolanie vrátane jeho doplnenia. Doplnenie odvolania zo dňa 30.5.2019 s prílohou bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 19.6.2019 ( doručenka č.l. 59) t.j. po uplynutí zákonnej 15 dňovej odvolacej lehoty.
Odvolací súd nemohol prihliadať na nové odvolacie námietky uvedené v doplnení odvolania zo dňa 30.5.2019 a jeho prílohu, ktoré boli predložené odvolateľom súdu až po uplynutí odvolacej lehoty s poukazom na ust. § 365 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, čo však neovplyvnilo rozhodnutie odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu odôvodňujúcu zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu SR II. ÚS 202/2018, na ktorý poukázal odvolateľ v doplnení odvolania, ten nie je aplikovateľný na daný prípad, nakoľko z jeho obsahu vyplýva, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy z dôvodu, že odvolací súd v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie neprihliadol na skutočnosti a dôkazy predložené v odvolaní, čo však nie je daný prípad, nakoľko v tejto veci odvolateľ nové odvolacie námietky a listinný dôkaz predložil súdu až po uplynutí odvolacej lehoty.
13. Pokiaľ ide o výrok IV. napadnutého uznesenia vzťahujúci sa k nároku na náhradu trov konania, vzhľadom na zmenu uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd zmenil aj uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 388 v spojení s § 396 ods. 2 a § 255 ods. 1 C.s.p. Navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia a zároveň nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. V zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. má strana sporu vo veci plný úspech vtedy, keď súd vyhovie jej návrhu v plnom rozsahu a protistrana má vo veci plný úspech vtedy, keď súd návrh v plnom rozsahu zamietne. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel a odvolací súd napadnuté uznesenie v tejto časti zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, teda dlžník bol vo vzťahu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia úspešný v rozsahu 100%, v ktorej časti bol neúspešný navrhovateľ. Návrh o nariadenie neodkladného opatrenia bol súdom prvej inštancie sčasti odmietnutý a sčasti bolo návrhu vyhovené, keď odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd prvej inštancie návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel zmenil tak, že aj v tejto časti návrh odmietol, teda vo vzťahu k návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia bol dlžník úspešný v rozsahu 100%, v ktorej časti bol neúspešný navrhovateľ. Teda navrhovateľ mal 100% vo vzťahu k obidvom návrhom navrhovateľa, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 255 ods. 2 C.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozhodnutia.
14. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05).
15. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C.s.p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.