Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoZm-17-2019.pdf
PDF · 76.74 KB
Case nature
Subarea
4CoZm/17/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu Y.. L. W., T., V. XX, XXX XX X., zast. Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s.r.o., Lehotského 4, 811 06 Bratislava, IČO: 36 757 276, proti žalovanému MWH s.r.o., Staničná 502, 952 01 Vráble, IČO: 35 730 480, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033, o zaplatenie zmenkovej sumy 84.166,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3CbZm/111/2010 - 408 zo dňa 20.9.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu odmieta.
Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že sťažnosť žalobcu proti uzneseniu č.k. 3CbZm/111/2010 - 360, ktoré Okresný súd Bratislava V vydal dňa 18.8.2017, zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením č.k. 3CbZm/111/2010 - 360 konajúci súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov za dovolanie. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, vydaným súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je v zmysle § 239 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP), prípustná sťažnosť. Na základe § 248 a 249 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. Žalobca podal v zákonnej lehote sťažnosť a navrhol, aby mu súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu oslobodenia od platenia súdneho poplatku za podané dovolanie. V sťažnosti žalobca znovu popísal svoje majetkové pomery a pripojil výplatné pásky za mesiace 8, 10/2016 a 1, 3, 6, 7/2017. Pri rozhodovaní o sťažnosti súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia § 254 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany. Zo sťažnosti vyplýva, že žalobca považuje napadnuté uznesenie za vecne nesprávne z dôvodu, že je nezmysel, aby sám preukazoval to, čo nemá. Konajúci súd z vlastnej iniciatívy mohol vykonať dokazovanie o jeho pomeroch, prípadne overiť si pravdivosť jeho tvrdení, uvedených v návrhu na oslobodenie. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že strana sporu, ktorá žiada úľavy od poplatkovej povinnosti má nielen povinnosť v návrhu na oslobodenie od poplatku tvrdiť, že jej pomery oslobodenie odôvodňujú, ale aj vierohodným spôsobom svoje tvrdenie preukázať. Dôkazné bremeno nesie žiadateľ, on musí svoje osobné, majetkové, zárobkové a sociálne pomery preukázať. Pri ich nepreukázaní mu súd oslobodenie nemôže priznať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cžo 391/2009, sp. zn. 5Cdo 138/2011 a iné). Okresný súd Bratislava V vo svojom rozhodnutí dal sťažovateľovi za pravdu v tom, že neexistencia určitej skutočnosti sa nedá reálne preukázať. Zdôraznil však, že neprichádza do úvahy, aby súd sám vyhľadával a zisťoval relevantné skutočnosti týkajúce sa osobných, rodinných, zdravotných a sociálnych
pomerov fyzickej osoby, zdroje, z ktorých hradí náklady na svoje živobytie ani majetkové pomery členov spoločnej domácnosti, v ktorej žije. Tieto skutočnosti môže označiť a preukázať jedine žiadateľ. V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že k sťažnosti boli pripojené listinné dôkazy, ktorými sťažovateľ svoje pomery preukázal len predložením piatich výplatných pások. Nejedná sa však o také nové skutočnosti a dôkazy, ktoré má na mysli § 245 CSP. Podmienky na zmenu pôvodného uznesenia o nepriznaní oslobodenia žalobcovi od súdneho poplatku tým dané neboli, preto súd sťažnosť podľa 250 ods. 1 CSP zamietol ako nedôvodnú.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol v ňom, že konajúci Okresný súd Bratislava V v predmetnom uznesení v poučení protizákonne uviedol, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Poukázal pritom na ustanovenie §§ 239 ods. 1, 240, 242, 247, 250 ods. 2 CSP, v ktorých je, podľa jeho názoru zrejmé, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Odvolateľ tiež poukázal na článok 46 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Žalobca ďalej argumentoval ustanovením § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Zdôraznil tiež, že konanie prebieha od roku 2010; skutočnosť, že niečo nemá, nemá ako preukázať, môže to potvrdiť len svojím čestným vyhlásením, čo aj vykonal, pričom podľa § 254 ods. 2 CSP priznané oslobodenie od súdneho poplatku súd kedykoľvek počas konania odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery strany neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku. Rovnako tiež súdny poplatok za podané dovolanie môže byť vyrubený aj v budúcnosti, ak sa preukáže, že oznamovateľ neuviedol pravdu o svojich majetkových pomeroch. Žalobca - odvolateľ tiež uviedol, že pri svojej žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku postupoval v súlade s dokumentom „Pokyny k tlačivu pre dokladovanie pomerov strany konania - fyzickej osoby - ktorá navrhuje, aby jej bolo priznanie od súdnych poplatkov“, oficiálne zverejneným na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené sa žalobca domáhal, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 388 a nasl. CSP napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3CbZm/111/2010 - 408 zo dňa 20.9.2017 zmenil tak, že žalobcovi priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov.
3. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 479 a § 380 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.
4. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
5. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečením dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 pídsm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
6. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné doplniť, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku proti súdnemu rozhodnutiu vydanému vo forme uznesenia, odvolanie v zásade prípustné nie je, pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané. Takéto obmedzenie je umožnené zavedením nového inštitútu sťažnosti (§ 239 a nasl.), ktorá sa považuje za systémové opatrenie na odbremenenie odvolacích súdov. Sťažnosť sa pripúšťa proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak bolo vydané súdnym úradníkom. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie je nesporné, že žalobca - odvolateľ túto zákonnú možnosť využil, keď podal sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, t.j. proti uzneseniu č.k. 3CbZm/111/2010-360 zo dňa 18.8.2017. Nakoľko následne podal odvolanie proti uzneseniu, ktoré nie je obsiahnuté v enumeratívnom výpočte § 357, toto odvolanie musí byť odmietnuté. Nie je možné sa stotožniť s argumentáciou odvolateľa, že predmetné rozhodnutie je rozhodnutím o trovách konania, nakoľko medzi trovy konania patrí súdny poplatok. Predmetom odvolacieho prieskumu však nebolo rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, t.j. o tom, ktorá zo strán sporu v konečnom dôsledku má nárok na náhradu trov dovolacieho konania, ale o návrhu na oslobodenie od platenia súdneho poplatku.
8. V prípade odmietnutia odvolania odvolací súd neskúma vecnú stránku napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nad rámec uvedeného poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, č.k. 5Obdo 38/2018-548 zo dňa 29. januára 2019, kde v druhom rozsudku dovolací súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v celom rozsahu, ako aj na list NS SR zo dňa 16. mája 2019, kde dovolací súd vyjadril svoj názor, že zrušením rozsudku odvolacieho súdu a jeho nahradením výrokom dovolacieho súdu uznesenie o povinnosti zaplatiť náhradu trov konania ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad.
9. O odmietnutí odvolania rozhoduje odvolací súd v senáte formou uznesenia bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Odvolací súd súčasne rozhodne o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP rozhodol tak, že v tomto odvolacom konaní úspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v tomto konaní žiadne nevznikli.
10. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).