Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Co/49/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Sklabiná, o zaplatenie 928,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -90 zo dňa 11. decembra 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš -90 zo dňa 11. decembra 2018 v napadnutej časti III. výrokovej vety, ktorou žalobu zamietol z dôvodu, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500101650 zo dňa 30.01.2015 je bezúročná a bez poplatkov p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš -90 zo dňa 11. decembra 2018 v napadnutej časti III. výrokovej vety, ktorou žalobu zamietol v časti zmluvnej pokuty m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne zo sumy 452,97 Eur od 06.09.2015 do zaplatenia tak, že zmluvná pokuta vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania 0,55 % ročne spolu neprevýšia sumu 1.110,-- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.110,-- Eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 452,97 Eur do zaplatenia.

III. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš -90 zo dňa 11. decembra 2018 v napadnutej časti IV. výrokovej vete p o t v r d z u j e .

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -90 zo dňa 11. decembra 2018 prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 452,97 Eur spolu s 0,55 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 452,97 Eur od 06.09.2015, druhou výrokovou vetou žalovanému povolil splácať plnenie v mesačných splátkach po 100,-- Eur, splatných k rukám žalobcu, vždy do 30. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Treťou výrokovou vetou vo zvyšku žalobu zamietol a štvrtou výrokovou vetou žiadnej zo strán nepriznal na náhradu trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 928,17 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úroku z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 928,17 Eur od 06.09.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu

neprevýšia sumu 1.110,-- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.110,-- Eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 928,17 Eur do zaplatenia.

3. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzatvorili zmluvu označenú ako „Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“ č. 8500101650, ktorú žalovaný podpísal dňa 29.01.2015 a žalobca dňa 30.01.2015 (ďalej len „zmluva o úvere“, resp. „zmluva“). Žalobcom uplatnený nárok s ohľadom na charakter zmluvných strán posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

4. V posudzovanej veci súd prvej inštancie zistil, že zmluva o úvere v znení, v akom ju podpisoval žalovaný dňa 29.01.2015 vôbec vôbec neobsahovala dátumy splatnosti jednotlivých splátok (náležitosť podľa ), keď v tejto súvislosti vymedzený „časový interval“ v Zmluvných dojednaniach - bode 2.1. (niektorý deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca v nadväznosti na deň poskytnutia úveru tak, že medzi dňom poskytnutia úveru a dňom splatnosti prvej splátky bude doba nie kratšia ako 32 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane) a súčasne nie dlhšia ako 48 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane), od ktorého mali byť následne závislé dni splatnosti aj ostatných splátok, ktoré mali byť splatné v deň s rovnakým číselným poradím. Okrem v zmluve uvádzanej rozdielnej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) či už pre úver alebo po poskytnutí revolvingu, čo nekorešponduje zákonnej povinnosti ( ) uviesť výšku RPMN jasným a zrozumiteľným spôsobom tak, aby bola žalovanému zrejmá jej presná výška už v čase, kedy on zmluvu o úvere uzatváral (už v čase jej podpisu žalovaným), poukazal tiež na to, že zmluva neobsahuje ani náležitosti v zmysle , a to uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Za vyjadrenie termínu konečnej splatnosti úveru určitým a zrozumiteľným spôsobom nemožno považovať text zmluvy pod časťami 5. a 6. zmluvy v znení „Splatnosť úveru (počet splátok) 42“. Takýto údaj v nadväznosti aj na ďalší text možno považovať za určitým spôsobom vyjadrený počet mesačných splátok, ale nie termín konečnej splatnosti úveru, ktorý pojem vyžaduje uvedenie konkrétneho dátumu (dňa, mesiaca a roku) konečnej splatnosti úveru.

5. Vychádzajúc z kontraktačného procesu tak, ako tento vyplýva aj z a , veta prvá a Zmluvných dojednaní obsiahnutých v bode 2, po preskúmaní žalobcom predložených listín konštatoval, že predmetná zmluva jednak neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na strane druhej časť povinných údajov v zmluve (ohľadne RPMN v častiach 5 a 6 zmluvy o úvere pri úvere a aj revolvingu) je uvádzaná rozdielne. Ak k doplneniu časti zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere malo dôjsť až po podpise zmluvy žalovaným, a to daným oznámením žalobcu zo 30.01.2015, kedy žalobca aj podpísal zmluvu, ktorú žalovaný podpísal už dňa 29.01.2015, tak v čase podpisu žalovaným zmluva náležitosti doplňované v oznámení neobsahovala. Ak žalovaný doplnenie zmluvy a žalobcom vyplnené rozdielne údaje ohľadne RPMN úveru a revolvingu, spôsobom predpokladaným pre písomnú formu neakceptoval (písomne ho neprijal), je potrebné žalobcom v časti 6. zmluvy pozmeňovaný obsah údajov oproti časti 4. zmluvy a jeho doplňovanie formou oznámenia považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy. V tomto smere súd prvej inštancie hodnotil žalobcom naformulovaný text v časti 7. zmluvy, pokiaľ tento umožňuje žalobcovi jednostranne meniť parametre poskytovaného úveru oproti požiadavke spotrebiteľa, vrátane uvádzania možnej inej výšky RPMN, hoci len nižšej, bez toho, aby takúto zmenu následne spotrebiteľ písomne neprijal, za neplatné pre neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky ( ), ktorá je v rozpore s v nadväznosti aj na , ktorej neplatnosť vyplýva aj z . Pre uvedené nedostatky zmluvy, nespĺňajúcej zákonom požadované náležitosti, je potrebné úver poskytnutý žalovanému žalobcom na základe tejto zmluvy považovať s poukazom na za úver bezúročný a bez poplatkov, teda žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi len sumu skutočne poskytnutých prostriedkov ako úver. Súd prvej inštancie tiež vyslovil pochybnosť o správnosti ktorejkoľvek v zmluve uvádzanej výške RPMN, a to jej uvedenie v neprospech spotrebiteľa, ktorá nijakým spôsobom nezohľadňuje to, že (vychádzajúc z údaja obsiahnutého v oznámení žalobcu) mal žalovaný platiť ešte splátku podľa dohody o poskytnutí služby mesačne vo výške 25,57 Eur. Po

pripočítaní uvedenej sumy mala celková výška mesačnej splátky predstavovať až 60,67 Eur. Celkovú mesačnú splátku istiny a úrokov označená splátka podľa dohody o poskytnutí služby navýšila. Inými slovami žalobca plánoval získať vďaka dohode o poskytnutí služby, ktorú ani nedoložil, vyššiu sumu, než akú mal získať vo forme úrokov a poplatku za poskytnutie úveru a takýmto nekalým spôsobom znížiť skutočnú výšku celkových nákladov spojených s úverom, ako aj výšku RPMN, ktorá vo výške uvádzanej v zmluve v žiadnom prípade nevystihovala to, aké reálne (skutočné) náklady v súvislosti s poskytnutým úverom mal žalovaný znášať. Súd prvej inštancie však nepovažoval za potrebné bližšie sa zaoberať dohodou o poskytnutí služby a jej možnými dôsledkami na nesprávnosť v zmluve uvádzanej výšky celkových nákladov spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutím úveru, tak aj v zmluve uvádzanej výšky RPMN v neprospech spotrebiteľa, keďže pozitívne zistenie tejto nesprávnosti by malo taktiež za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa , teda spôsobuje sama o sebe rovnaké následky, ako absencia ktorejkoľvek z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovaných v , ktorých nedostatok súd prvej inštancie konštatoval. Ak žalovaný reálne obdržal od žalobcu na podklade zmluvy plnenie vo výške 999,-- Eur, z ktorého doposiaľ splatil 546,03 Eur, rozdiel činí sumu 452,97 Eur, na ktorej zaplatenie súd prvej inštancie žalovaného v prospech žalobcu zaviazal. Žalobe vyhovel aj ohľadne uplatneného úroku z omeškania s poukazom na v spojení s Nariadením vlády SR č. (žiadaného len vo výške 0,55 % ročne zo žalovanej istiny), ktorý v tejto výške priznal z priznanej istiny 452,97 Eur za uplatnené obdobie od 06.09.2015 až do jej zaplatenia (zohľadňujúceho zosplatnenie úveru oznámené žalobcom žalovanému listom zo 16.07.2015,). Nakoľko súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodný uplatnený nárok na zmluvnú pokutu, mal za to, že nemôže nastať splnenie predpokladu, ktorým podmieňoval žalobca priznanie výšky úroku z omeškania v jeho zákonnej výške 5,05 % ročne (žiadaného odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.110- Eur).

6. S prihliadnutím na osobné a majetkové pomery žalovaného, súd prvej inštancie povolil žalovanému plnenie splácať v mesačných splátkach po 100,- Eur, splatných k rukám žalobcu, vždy do 30. dňa v mesiaci, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Rozhodol tak podľa ustanovenia , , (ďalej len „“).

7. Vo zvyšnej časti ohľadne žalovanej istiny a uplatneného úroku z omeškania súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú, zamietol. Žalobca si popri úroku z omeškania uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne zo sumy 928,17 Eur s poukazom na časť 8. bod 8.1. zmluvy, podľa ktorého, ak sa v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) Zmluvných dojednaní okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa zmluvy alebo Dohody o poskytovaní služieb, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.). Takéto dojednanie o zmluvnej pokute pre dojednanú výšku zmluvnej pokuty podľa názoru súdu prvej inštancie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na to, že predmetná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ). V posudzovanom spore dojednanie o zmluvnej pokute požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, čo predstavuje neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku (, ). Zmluvná pokuta mala byť týmto spôsobom dohodnutá pre prípad porušenia povinnosti, za ktoré žalobca môže (a podanou žalobou tak aj urobil) žiadať zákonné úroky z omeškania. Ide teda o ďalšiu (duplicitnú) sankciu za omeškanie. V tejto súvislosti súd poukázal na názor Jaroslava Krajča vyslovený na str. 157 v publikácii „Spotrebiteľská zmluva v aplikačnej praxi v SR a EÚ“, vydavateľstvo Eurounion - Ikarus, r. 2011. Aj v kontexte s týmto názorom súd prvej inštancie vyhodnotil predmetnú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú. Po vyhodnotení dotknutej zmluvnej podmienky v kontexte so všetkými právami a povinnosťami zo zmluvy súd prvej inštancie vzal do úvahy, že dojednaná odplata za poskytnutý úver za obdobie 3,6 roka je podstatne navýšená, teda je dohodnutá v takej výške, ktorá (ak by zmluva netrpela nedostatkami, pre ktoré by bolo potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov) dostatočne kompenzuje prípadnú škodu žalobcu vzniknutú v dôsledku omeškania sa žalovaného popri súčasnej existencii zákonnej sankcie v podobe úroku z omeškania za čas omeškania žalovaného so splácaním svojho záväzku. Pokiaľ žalobca uvádzal, že si uplatnil sankcie spojené s omeškaním žalovaného a v rámci toho aj žalovanú zmluvnú pokutu v súlade s Nariadenia vlády SR ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), tak, aby tomu tak skutočne malo byť, v podstate jeden z týchto nárokov, a to v konkrétnom prípade zákonný úrok z omeškania, moderoval (znížil) tak, aby to tomuto ustanoveniu zodpovedalo. Ak chcel žalobca docieliť naplnenie zmyslu ustanovenia § 3a nariadenia vlády, tak už samotná výška zmluvnej pokuty dojednanej pre prípad omeškania v zmluve mala byť zmluvne upravená tak (v takej výške), aby spolu so zákonným úrokom z omeškania neprevyšovala najvyššie prípustnú výšku. V danom prípade, aby sa žalobca vôbec dostal na „najvyššie prípustnú hranicu“ znížil jednu z týchto sankcií, v tomto prípade úrok z omeškania a uplatnil si ho vo výške len niečo cez 10 % výšky tzv. zákonného úroku z omeškania, aby spolu so zmluvnou pokutou táto výška neprekračovala najvyššie prípustnú hranicu a aby presne túto hranicu dosiahla. Hoci veriteľ pochopiteľne nemusí využiť všetky sankcie dané či už zákonom, alebo ktoré boli dojednané zmluvne pre prípad omeškania, tieto sankcie nemôžu ako celok (zákonné + zmluvné) prevyšovať najvyššie prípustnú hranicu, teda tie, ktoré si chce dojednať zmluvne, môže dojednať (a nie len uplatňovať si ich) len v rámci existujúcich limitov, zohľadniac už danú výšku možných zákonných sankcií v čase uzatvorenia zmluvy. Išlo by o iný postup, než ktorý žalobca zvolil, keď tento si chcel „dojednať“ zmluvnú pokutu v takej výške, ktorá spolu so zákonným úrokom z omeškania výrazne prevyšuje najvyššie prípustnú hranicu a túto hranicu sa až následne snažil dosiahnuť tým, že veľmi výrazne znížil uplatnené úroky z omeškania o takmer 90 % z ich zákonnej výšky. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

8. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ustanovenia . S ohľadom na porovnateľný úspech oboch sporových strán (žalobca mal úspech v rozsahu 48,8 % a žalovaný v rozsahu zvyšných 51,2 %), súd prvej inštancie vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti III. a IV. výrokovej vety podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Na odôvodnenie uviedol, že záver súdu prvej inštancie o neuzavretí zmluvy z dôvodu, že nedošlo k dohode o výške RPMN je v rozpore so zákonom a v zmysle platného právneho stavu nemôže mať za následok, že nedošlo k vzniku úverovej zmluvy je nesprávny. Poukázal na znenie , ktoré určuje podstatné zložky právneho úkonu pre úverovú zmluvu. Podľa tohto ustanovenia podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o úvere, záväzok tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. RPMN nie je žiadnym zákonom stanovená ako podmienka vzniku úverovej zmluvy. Ak by hodnota RPMN bola podmienkou vzniku zmluvy, potom by ustanovenie nemalo žiadny právny význam. Preto tvrdil, že čiastkový záver súdu o nevzniknutí zmluvy z dôvodu, že nedošlo k dohode o RPMN je v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva, a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. To, že sa RPMN dohodnúť objektívne nedá, vyplýva z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. Údaj o RPMN má byť určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, čo znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v čase určenom v zákone. Ak by neurčil údaj RPMN schváleného úveru, či revolvingu postupom podľa , porušil by tento zákon. Z uvedených dôvodov tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčín č.k. zo dňa 29.06.2016. Zdôraznil, že RPMN nepredstavuje predmet záväzku, je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

10. Ďalej nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým zamietol ním uplatnený nárok na zmluvnú pokutu. Skutočnosť, že ustanovenie o zmluvnej pokute nie je individuálne dohodnuté nespôsobuje jeho neplatnosť, čo vyplýva z a . Poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. zo dňa 10.04.2014, na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13 Kuionová vs. Smart Capital. Mal za to, že zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve zodpovedá a nariadenia vlády. Ustanovenia , nariadenia vlády a obmedzenia zmluvnej pokuty boli dodržané. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí nároku na zmluvnú pokutu odôvodnil skutočnosťami, ktoré sú všeobecné, neurčité a nepreskúmateľné a súčasne sú v rozpore s . Proti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie z dôvodu, že ide o závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti III. a IV. výrokovej vety zmenil a žalobe vyhovel a zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade so , keď žalobu v časti zamietol. Súd prvej inštancie tiež správne rozhodol o náhrade trov konania. Nakoľko považoval rozsudok súdu prvej inštancie za správny, dňa 26.02.2019 uhradil sumu 100,-- Eur na účet žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie (ust. ) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v časti ktorou žalobu zamietol z dôvodu, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500101650 zo dňa 30.01.2015 je bezúročná a bez poplatkov a proti IV. výrokovej vete nie je dôvodné, a preto podľa ust. rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Odvolanie žalobcu proti časti, ktorou súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti zmluvnej pokuty je dôvodné, a preto podľa ust. v tejto napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil.

13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnom konaní žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 928,17 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne a úroku z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 928,17 Eur od 06.09.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.110,-- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.110,-- Eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 928,17 Eur do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 62,06 Eur na základe Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500101650 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.01.2015 (žalovaný podpísal dňa 29.01.2015). V bode 5. zmluvy si zmluvné strany dojednali údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, a to informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) vo výške 60,67 Eur, poskytnutú čiastku úveru (úverový limit) 1.110,-- Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačnú splátku (vrátane úrokov) 35,10 Eur, celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru 1.585,20 Eur, predpokladanú RPMN za úver 26,17 %, ročnú úrokovú sadzbu úveru 18,08 %, priemernú RPMN za úver 36,30 %, poskytnutú čiastku revolvingu 1.110,-- Eur, celkovú čiastku pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.585,20 Eur, predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,17 %, ročnú úrokovú sadzbu revolvingu 18,08 %, poplatok za poskytnutie úveru 111,-- Eur s tým, že dlžník (žalovaný) žiadal o započítanie pohľadávky veriteľa v podobe nesplatených splátok pôžičky (úveru), prípadne ďalších záväzkov zo zmluvy s pohľadávkou v podobe jej nároku na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa tejto zmluvy, a to ku dňu poskytnutia úveru. V bode 6. zmluva obsahu údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, a to informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb) 60,67 Eur, poskytnutú čiastku úveru (úverový limit) 1.110,-- Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačnú splátku (vrátane úrokov) 35,10 Eur, celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru 1.585,20 Eur, RPMN za úver 26,01 %, ročnú úrokovú sadzbu úveru 18,08 %, priemernú RPMN za úver 36,30 %, poskytnutú čiastku revolivngu 1.110,-- Eur, celkovú čiastku pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.585,20 Eur, predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,01 %, ročnú úrokovú sadzbu revolvingu 18,08 %, ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania 5,05 %, poplatok za poskytnutie úveru 111,-- Eur. V bode 7. zmluvy zmluvné strany v ďalšom odkázali na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Dlžník sa so zmluvnými stranami zoznámil a nemal k nim žiadne výhrady a zaviazal sa ich dodržiavať. Dlžník vyhlásil, že je plne spôsobilý na právne úkony a že berie výslovne na vedomie a súhlasí, že ním požadovaná poskytnutá čiastka je maximálna a že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať požadovaný úver upraviť počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru (pričom výška úrokov a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5.) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany veriteľa. V prípade, že by dlžník nesúhlasil so zmenami týkajúcimi sa výšky a ostatných parametrov úveru, bol oprávnený od zmluvy odstúpiť, prípadne túto zmluvu s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tejto zmluvy.

14. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

15. Podľa , , a v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (v znení účinnom do 31.03.2015) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

16. Podľa v znení účinnom do 31.03.2015 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a , zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky a žalovaný sa ich zaviazal žalobcovi vrátiť a zaplatiť úroky. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom, ide o zmluvu, ktorá je vždy uzatvorená v zmysle . Charakter zmluvy vyplýva z , pričom časť obsahu zmluvy možno v zmysle ust. určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, a.s., proti G. N. (ďalej len „rozsudok vo veci C-42/15“), ktorý uviedol, že zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená v jedinom dokumente. Predmetná zmluva o úvere je však zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, a preto bolo potrebné aplikovať aj ustanovenia zákonov na ochranu spotrebiteľa.

18. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že zmeneným údajom RPMN v bode 6. zmluvy došlo k novému návrhu na uzavretie zmluvy. RPMN sa nenavrhuje ani nedohaduje, pretože ide o presne, na základe vzorca vypočítaný ukazovateľ, ktorý sa vypočítava v čase uzavretia zmluvy a nie v čase podania žiadosti o úver. Poskytnutý úver je pritom možné podľa ust. považovať za bezúročný a bez poplatkov len v prípade, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené údaje o RPMN spĺňajú požiadavku ustanovenú v ust. . Žalobca v zmluve uviedol predpokladanú RPMN z ktorej vychádzal s tým, že pri podpise úverovej zmluvy nie je presne uvedený termín reálneho poskytnutia finačných prostriedkov (v zmluve bola dohodnutá výplata úveru bankovým prevodom), v zmluve je tiež uvedené, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru, s čím žalovaný súhlasil s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Z úpravy ust. §

9 ods. 2 písm. j) nevyplýva, že výška RPMN musí byť v zmluve uvedená jednoznačne konkrétnym číslom. Podľa názoru odvolacieho súdu sú v zmluvách uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN a skutočnosť, že v zmluve je uvedená predpokladaná RPMN v percentuálnom vyjadrení a s tým, že presná hodnota RPMN podľa dňa poskytnutia úveru bola žalovanému oznámená, spĺňajú údaje o RPMN vyššie citovanú úpravu ust. . V zmluve je uvedená aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V konaní nebolo preukázané, že by bol napokon žalovanému ako spotrebiteľovi schválený úver za úplne iných podmienok ako to vyplýva z údajov v zmluve o úvere, napokon pokiaľ by došlo k nejakým zmenám zo strany veriteľa a spotrebiteľ by so zmenami týkajúcimi sa parametrov úveru nesúhlasil, bol oprávnený zmluvu písomne vypovedať (bod 7. Zmluvy). Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo k písomnému uzavretiu zmluvy v súlade s ust. .

19. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť vyplývajúcu z ust. , a to končenú splatnosť úveru. Z rozsudku vo veci C-42/15 vyplýva, že čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že z počtu splátok úveru

- 42 mesačných splátok vyplýva doba trvania zmluvy, z ktorej priemerný spotrebiteľ vie presne určiť termín konečnej splatnosti úveru. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je pritom uvedený dátum splatnosti poslednej splátky každého úveru. Odvolací súd poznamenáva, že novelou účinnou od 01.05.2018 bola zo zákona vypustená povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere termín konečnej splatnosti úveru z dôvodu, že uvedené bolo v rozpore so Smernicou č. 2008/48/ES. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie, že v zmluve absentuje konečná splatnosť úveru je nesprávny.

20. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o úvere bola uzatvorená platne, pristúpil k posúdeniu, či je daný dôvod na vyslovenie o jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v zmluvách bola nesprávne uvedená výška RPMN, nakoľko do nej nebola zarátaná aj odplata za služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb uzavretých medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o úvere v súlade s . Podľa tohto ustanovenia na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Žalobca zároveň ani žiadnym spôsobom nepreukázal uzavretie tejto dohody. V danom prípade výška mesačnej splátky podľa Dohody o poskytnutí služby vyplýva len z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

21. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súvis splátky podľa dohody o poskytnutí služby so zmluvou o úvere možno vidieť v tom, že režim a doba splácania odmeny na základe dohody o poskytovaní služieb zodpovedá režimu a dobe splácania poskytnutého úveru, keďže do celkovej mesačnej splátky úveru bola zarátaná aj táto suma. Možno teda dospieť k záveru, že poplatok za poskytnutie služieb sa týka zmluvy o úvere a pri výpočte RPMN mal byť zohľadnený. Keďže však žalovaný pri výpočte RPMN nezohľadnil aj poplatok podľa dohody o poskytovaní služieb, výška RPMN nezodpovedá skutočnosti, a preto je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle , ako to správne uviedol súd prvej inštancie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov je správny. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti III. výrokovej vety v časti, ktorou žalobu zamietol z dôvodu, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500101650 zo dňa 30.01.2015 je bezúročná a bez poplatkov, ako vecne správny potvrdil podľa tak, ako je uvedené v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia.

22. Podľa ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

23. V bode 8., ods. 8.1 zmluvy v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, sa dlžník (žalovaný) zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. os. 13.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere alebo Dohody o poskytovaní služieb, dlžník je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.).

24. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že dojednanie o zmluvnej pokute predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dohodnutá a že dojednanie o zmluvnej pokute požaduje od spotrebiteľa, ktorý si nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku podľa . Podľa tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách, predmetom ktorých je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis, ktorým je . V zmysle a nariadenia vlády ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

25. V danom prípade si žalobca v súlade s bodom 8. zmluvy proti žalovanému uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne tak, že zmluvná pokuta vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania 0,55 % ročne spolu neprevýšia sumu 1.110,-- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.110,-- Eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania z uplatnenej istiny do zaplatenia. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že žalobca si v predmetnej veci v súlade s a s nariadenia vlády uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta vo výške 0,04 % denne v prepočte na jeden rok predstavuje 14,60 %. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2014 (aktuálnych ku dňu uzavretia zmluvy o úvere) priemerná RPMN predstavovala 36,30 %. Podľa nariadenia maximálna výška sankcie môže byť vyššia ako priemerná hodnota RPMN navýšená o 10 percentuálnych bodov. Keďže priemerná RPMN v danom prípade predstavovala 36,30 % maximálna výška sankcie nemôže byť vyššia ako 46,30 % (priemerná RPMN 36,30 % + 10 %). Úroková sadzba podľa nariadenia zverejnená Európskou centrálnou bankou platná k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu navýšená o päť percentuálnych bodov predstavovala 5,05 %.. Trojnásobok úrokov z omeškania potom predstavuje 15,15 %. Vzhľadom na to, že úrok z omeškania 0,55 % a zmluvná pokuta 14,60 % ročne (sankcie) neprevyšujú priemernú hodnotu RPMN navýšenú o 10 percentuálnych bodov a súčasne neprevyšujú trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca si v súlade s citovanými ustanoveniami a nariadenia uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty tak, že táto spolu s úrokom z omeškania nesmie prevýšiť sumu poskytnutého úveru 1.110,-- Eur. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti III. výrokovej vety, ktorou žalobu zamietol v časti zmluvnej pokuty je dôvodné, a preto podľa ust. v tejto napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne zo sumy 452,97 Eur od 06.09.2015 do zaplatenia tak, že zmluvná pokuta vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania 0,55 % ročne spolu neprevýšia sumu 1.110,-- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.110,-- Eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 452,97 Eur do zaplatenia.

27. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že predmetom tohto sporu bolo zaplatenie sumy 928,17 Eur. Rozsudkom súdu prvej inštancie bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 452,97 Eur, čo prestavuje úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení 48,80 %. Vo zvyšku (o zaplatenie sumy 475,20 Eur) bola žaloba žalobcu zamietnutá (v tejto časti bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené aj odvolacím súdom). Uvedené predstavuje úspech žalovaného v percentuálnom vyjadrení 51,20 %. Vzhľadom na to, že strany mali vo veci úspech pomerne rovnaký, súd prvej inštancie v súlade s žiadnej zo strán nepriznal na náhradu trov prvoinštančného konania právo. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti IV. výrokovej vety podľa ako vecne správny potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v nadväznosti na . Žalobca a žalovaný mali v odvolacom konaní úspech pomerne rovnaký, a preto podľa žiadnej zo strán nepriznal na náhradu trov odvolacieho konania právo.

31. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

32. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).