Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_15C-30-2019.pdf
PDF · 69.92 KB
Case nature
Subarea
15C/30/2019
Uznesenie
Okresný súd Humenné v spore žalobcu: O. Č., H.. XX.XX.XXXX, V.. XX. H. XXXX/X, XXX XX D., proti žalovanému: SeniorenPflege 24h, Werner Raffelseder, Mühlenweg 6 4274, Schönau im Mühlkreis, o zaplatenie 540,- eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Okresný súd Humenné n e m á právomoc na prejednanie tohto sporu.
II. Konanie z a s t a v u j e .
III. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.7.2019 domáhal zaplatenia sumy 540 eur s úrokom z omeškania od žalovaného vo výške úhrady za sprostredkovanie zamestnania na základe pracovnej zmluvy o sprostredkovaní práce zo dňa 19.11.2018.
2. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
3. Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2015 z 12. 12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“), ak nie je v tomto Nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
4. V priebehu konania bolo zistené, že žalovaný má sídlo mimo územia Slovenskej republiky - v Rakúskej republike, a teda ide o spor s medzinárodným prvkom. Vo veci je preto nevyhnutné aplikovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ako „nariadenie Brusel I“). Z hľadiska aplikácie nariadenia Brusel I. súd konštatuje, že je splnená podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, keď má byť nariadenie Brusel I aplikované v členských štátoch Európskej únie. Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti nariadenia, keď spor bol začatý po tom, čo nariadenie vstúpilo v oboch uvedených členských štátoch do platnosti. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, keďže ide o pracovnú zmluvu, pričom nariadenie upravuje aj právomoc vo veciach pracovných zmlúv.
5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd teda skúmal, či má v zmysle nariadenia Brusel I. právomoc na prejednanie uvedeného sporu.
6. Podľa článku 7 Nariadenia Brusel I ( Osobitná právomoc), osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli
inak je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy poskytli alebo mali poskytnúť.
7. Podľa článku 63 ods. 1 Nariadenia Brusel I, na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoby alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má a) registrované sídlo, b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 16 zákona č. 97/1963 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, pomery z pracovnej zmluvy sa spravujú - pokiaľ sa účastníci nedohodnú na niečom inom - právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu. Ak však pracovník vykonáva prácu v jednom štáte na základe pracovného pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo v inom štáte, je rozhodujúce právo sídla organizácie, okrem ak by šlo o osobu, ktorá má bydlisko v štáte, kde sa práca vykonávala.
9. Z vyššie uvedených ustanovení nariadenia a zákona o medzinárodnom práve súkromnom, je zrejmé, že bydliskom u žalovaného sa myslí registrované sídlo či miesto podnikateľskej činnosti žalovaného, ktoré je v Rakúskej republike a nariadenie upravuje v pracovných veciach osobitnú právomoc podľa bydliska zamestnávateľa, ktorým je žalovaný resp. kde zamestnanec - žalobca naposledy vykonával prácu a v boboch prípadoch je týmto miestom Rakúska republika.
10. Aj zo samotnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.11.2018 v časti „Informácie o porušení podmienok“ vyplýva, že pri možných nezhodách medzi žalobcom a žalovaným vzniknuté zo zmluvy mal žalovaný právo obrátiť sa na príslušný súd v Rakúsku.
11. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že síce nejde o uzavretie pracovnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ale ide o zmluvu o sprostredkovaní práce - teda poskytnutie istej služby, ktorou je poskytnutie práce. Táto práca sa mala poskytnúť v Rakúsku, teda právomoc má Rakúska republika a nie Slovenská republika.
12. Z vyššie uvedeného je preukázané, že žalovaný v čase podania žaloby a ani v súčasnosti nemá bydlisko - sídlo na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho musel súd v súlade s ustanovením čl. 28 bod 1 nariadenia Brusel I vyhlásiť, že nemá právomoc na prejednanie tohto sporu.
13. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky“).
14. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
15. Nakoľko bolo v danej veci zistené, že žalovaná nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, zdržuje sa na území Českej republiky, a žalobca sa voči žalovanej domáha splnenia povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, súd skonštatoval, že nemá právomoc vo veci konať.
16. Súd je povinný počas celého konania skúmať existenciu svojej právomoci. Pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže nemá právomoc na prejednanie uvedeného sporu, konanie zastavil. Súd nemohol do svojho výroku začleniť aj výrok o postúpení veci inému orgánu, nakoľko do úvahy pripadá súd iného štátu a súdy Slovenskej republiky môžu vykonávať svoju jurisdikciu len na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu len poučuje stranu sporu, že sa so svojou žalobou môže obrátiť na príslušný orgán v cudzine.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu skúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť na zastavení konania. V tomto prípade bolo konanie zastavené z dôvodu nedostatku právomoci na strane súdu. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo až počas konania, súd je toho názoru, že zastavenie konania nezavinil ani žalobca a ani žalovaný. Zastavenie
konania nie je možné pričítať žiadnej zo strán sporu, preto rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).