Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/45/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o P.. P. F., nar. XX.X.XXXX a mal. W. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u otca, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúce z rodičov: matky P.. N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XX, F., právne zast. JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, Prešov a otca F.. X. F., nar. X.X.XXXX, bytom D. X, F. - Š., v konaní o zmenu úpravy styku a zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. -46 zo dňa 16.1.2019 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku IV.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Predmet konania.

1. Predmetom konania je návrh otca na zvýšenie výživného zo strany matky a návrh matky na určenie styku s mal. deťmi F.. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „I. mení rozsudok Krajského súdu Prešov, č.k. zo dňa 14.9.2016 tak, že: II. zvyšuje výživné zo strany matky pre mal. P. zo sumy 40 Eur mesačne na sumu 90 Eur mesačne a mal. W. zo sumy 30 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc 1.12.2018 opakovane do budúcna, III. dlžné výživné za obdobie od 1.12.2018 do 31.1.2019 pre mal. P. vo výške 60 Eur a mal. W. vo výške 20 Eur je matka povinná zaplatiť otcovi v lehote 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, IV. návrh na úpravu styku, návrh na vydanie neodkladného opatrenia vylučuje súd na samostatné konanie, V. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že maloleté deti P. a W. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. . Na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Následne rozsudkom boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca a určené výživné zo strany matky. Následne rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol mal. W. zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Posledným rozhodnutím vo veci bolo konanie zo dňa 27.4.2016 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu zo dňa 14.9.2016, sp. zn. , ktorý zmenil rozsudok súdu I. inštancie tak, že schválil rodičovskú dohodu a mal. P. a W. sa zverili do osobnej starostlivosti otca. Výška vyživovacej povinnosti

bola pre mal. P. 40 Eur a pre mal. W. 30 Eur a bol upravený styk matky s maloletými deťmi. V čase posledného rozhodovania súdu mal. W. nastúpil do 1. ročníka na ZŠ a mal. P. bola v 7. ročníku ZŠ. Matka bola na rodičovskom príspevku, narodila sa jej dcéra. Otec bol v tom čase zamestnaný vo firme C., jeho príjem bol 640 Eur. Otec, ktorý podal návrh na zvýšenie výživného v tomto konaní, uviedol, že sami si upravili výživné na 40 Eur a 60 Eur, ale on trvá na tom, aby od decembra bolo zvýšené na 60 Eur a 80 Eur mesačne. P. chodí do O. na strednú školu od septembra 2017, je to špeciálne bilingválne ruské gymnázium a sú tam zvýšené výdavky na knihy, rôzne akcie, zahraničné stáže a podobne. Potvrdil to, že matka prispieva napríklad na zahraničnú stáž, ale finančné gro záťaže je na ňom. Platí jej internát 20 Eur, 10 Eur MHD, 35 Eur stravu na internáte, 25 Eur obedy, 6 Eur telefón. W. je štvrtákom, platí mu 8 Eur školský klub, 25 Eur strava, na rok 20 Eur plávanie, 6 Eur mesačne telefón. Býva s deťmi v rodinnom dome. Za dom platí inkaso 80 Eur mesačne a drevo ročne 800 Eur. V rodinnom dome býva sám s deťmi, náklady sú zvýšené napríklad na kosenie, údržbu domu a podobne. Od septembra 2018 je nezamestnaný, podpora v nezamestnanosti je 360 Eur. Mal pracovný pomer na dobu určitú, pracoval ako obchodný zástupca a jeho príjem bol okolo 700 Eur. V súčasnosti si hľadá prácu, po pol roku mu podpora skončí. Matka k zvýšeniu výživného uviedla, že dohodnuté výživné vo výške 30 Eur a 40 Eur platila, ale otec ju pravidelne atakoval, že všetko je drahé, tak pristúpila na dohodu 40 Eur a 60 Eur a takto fungujú od februára 2017. Mal. P. platila aj viac, keď začala chodiť do školy, to bolo tak 15 Eur až 20 Eur mesačne. Prispievala jej aj na výlety, na akcie, ktoré mala v škole. Bola na rodičovskom príspevku. Keď sa narodila dcéra v apríli 2016 až do septembra 2017, kedy nastúpila ako vychovávateľka do školy. Mala 640 Eur v čistom, plus poberala 280 Eur na dcéru, čo ale pohltili jasle. Bol to pracovný pomer na dobu určitú, od júna do septembra bola nezamestnaná, poberala iba rodičovský príspevok a od septembra 2018 išla na 78 % úväzku do školy, jej príjem je 506 Eur v čistom, dokladovala to súdu. Poberá ešte 230 Eur rodičovský príspevok plus rodinné prídavky na najmladšiu dcéru. Platí inkaso 130 Eur, 112 Eur hypotéku. V byte býva s dcérou, jej partner má deti v striedavej starostlivosti, takže keď on má týždeň deti, tak je vo svojom byte so svojimi deťmi, keď má ona deti, tak sú zase spolu u nej, preto inkaso platí sama, ale inak hospodária spoločne. Poukazovala na to, že ich spoločná dcéra je na neho naviazaná, preto trávia čas spolu raz v jeho byte a raz v jej byte. Čo sa týka styku, s poukazom na nové skutočnosti, ako aj na obvinenie otca, ako aj vyjadrenie dcéry P. o obťažovaní zo strany partnera matky súd rozhodol tak, že vylúčil toto konanie na samostatné konanie s poukazom na to, že bude potrebné vykonať širšie dokazovanie vo veci. 4. Prijal právny názor, že v čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného matke sa narodilo ďalšie dieťa, s ktorým bola na rodičovskej dovolenke. Preto bolo určené výživné na mal. P. 40 Eur a na mal. W. 30 Eur, čo je výživné určené približujúce sa minimálnemu výživnému, ktoré súd určuje pri marginalizovaných skupinách. Zmena pomerov nastala jednak na strane maloletých detí a jednak aj na strane matky a otca. Mal. W. je štvrtákom na ZŠ. V čase posledného rozhodnutia bol prvákom. Zmenu pomerov u neho treba vidieť v tom, že má o dva roky viac a rastom životných nákladov v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3. U mal. P. zmena pomerov nastala výraznejším spôsobom, keďže od septembra 2017 navštevuje bilingválne gymnázium v O.. Je nepochybné, že tým vzrástli niekoľkonásobne náklady na mal. P.. Zmena pomerov nastala aj na strane oprávneného - otca, keďže otec je od septembra nezamestnaný a jeho príjem poklesol. Súd však vychádza z toho, že otec je schopný zabezpečiť si príjem okolo 700 Eur mesačne a z toho predpokladaného príjmu súd aj vychádzal, poukazujúc na § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Zmena pomerov však nastala výrazne na strane matky. Ak súd berie zvýšenie výživného od času, kedy žiadal otec, teda od decembra 2018, matka je zamestnaná, aj keď na čiastočný úväzok, tak poberá príjem vo výške 500 Eur, plus rodičovský príspevok, ktorý pokrýva základné náklady spojené s najmladšou dcérou matky, ktorej aj otec je povinný podieľať sa na jej výžive. Tento rodičovský príspevok matka poberala aj v čase posledného rozhodnutia súdu, a teda jej príjem sa matematicky zvýšil dvojnásobne. V súhrne týchto skutočností bolo na mieste pristúpiť k zvýšeniu výživného tak, ako súd uviedol vo výrokovej časti rozsudku. Pri mal. W. zvýšil výživné o 20 Eur mesačne, teda na sumu 50 Eur mesačne, čo odzrkadľuje rast životných nákladov, pri mal. P. o 50 Eur mesačne (zo 40 Eur na 90 Eur mesačne) poukazujúc práve na citeľnú zmenu pomerov na jej strane. Zmenu pomerov súd ale zvýrazňuje v prvom rade na strane matky, ktorá od posledného pojednávania má dvojnásobne vyšší príjem. Keďže súd určil výživné od času, kedy žiadal otec, teda od 1.12.2018, vznikol matke za 2 mesiace dlh a to na mal. P. vo výške 60 Eur (keďže matka platila zvýšené výživné vo výške 60 Eur, vznikol matke dlh za 2 mesiace 2-krát po 30 Eur) a na mal. W. vo výške 20 Eur (keďže matka platila 40 Eur mesačne, vznikol dlh za 2 mesiace 2-krát po 10 Eur). Keďže sa nejedná o vysokú čiastku a matka má pravidelný príjem, súd jej povolil splatiť tento dlh v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. 5. Poukázal na ust. , ods. 1,2,3,4,5, , ods. 1, , ods. 1,3 Zákona o rodine. 6. O trovách konania rozhodol podľa a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal.

Obsah odvolania

7. Proti výrokom II. a III. rozsudku podala odvolanie matka maloletých detí. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal matku povinnosťou prispievať na výživu mal. P. sumou vo výške 60 Eur mesačne a mal. W. sumou vo výške 40 Eur mesačne, prípadne aby odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že návrh na začatie konania podala matka s tým, aby súd schválil rodičovskú dohodu o styku a zvýšení výživného pre mal. deti. Dohodu uzatvorili obaja rodičia dobrovoľne, slobodne a na základe dôsledného uváženia. Je preto pre matku nepochopiteľné, že súd túto dohodu úplne ignoroval, i keď podľa názoru matky by práve dohoda rodičov, ktorá je v záujme mal. detí, mala mať prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Vo vzťahu ku mal. P. otec navrhoval zvýšenie výživného len na sumu 80 Eur, no súd zvýšil výživné až na sumu 90 Eur, čo bolo prekvapujúce. V rámci pomerov otca súd správne vychádzal z jeho potencionálneho príjmu vo výške 700 Eur, no zabudol zohľadniť aj jeho ďalší príjem spočívajúci v poberaní 2 x rodinné prídavky a 2 x daňový bonus, čo je pre rok 2019 ďalších 93 Eur. Výdavky otca na rodinný dom ako inkaso 80 Eur a výdavky na tuhé palivo (drevo) ročne 800 Eur, či nešpecifikované náklady na údržbu domu, otec nijako nepreukázal. Z tohto dôvodu má matka za to, že súd v rámci vykonaného dokazovania nedôsledne zisťoval otcom tvrdené výdavky. Otec tvrdil výdavky pre mal. P. ohľadne jej štúdia a internátu spolu vo výške 86 Eur mesačne. Keďže mal. P. sa v priebehu mesiaca zdržiava doma len pár dní, je otec odťažený od priebežných výdavkov na jej výživu po významnú časť kalendárneho mesiaca, preto je aj otec povinný sa finančne podieľať na týchto výdavkoch, teda nemožno mu zohľadňovať v rámci jeho vyživovacej povinnosti voči dcére len jeho osobnú starostlivosť. Pri príjme otca, ktorý je vyšší než príjem matky by pri pôvodne dohodnutom zvýšení výživného na 60 Eur predstavoval jeho podiel len vo výške 26 Eur, čo je zanedbateľná časť jeho príjmu. U mal. W. tvrdil otec výdavky vo výške 39 Eur mesačne a plávanie 20 Eur ročne. Teda aj pri zohľadnení bežného nárastu životných nákladov, kde toto jediné kritérium uviedol súd prvej inštancie pre zvýšenie výživného u mal. W., je pôvodne dohodnutá suma zvýšenia výživného na 40 Eur mesačne plne postačujúca vzhľadom na tieto tvrdené výdavky. Súd v prípade matky zohľadňoval jej priemerný mesačný príjem 500 Eur (na 75 % úväzok) a poberaný rodičovský príspevok, ktorý plne započítal na výdavky pre najmladšiu dcéru matky, o ktorú sa osobne stará. I keď konajúci súd vychádza z okolností existujúcich v čase vyhlásenia rozhodnutia, nie je možné úplne ignorovať nadchádzajúcu zmenu podstatnej skutočnosti na strane matky, ktorou je zníženie jej príjmu o rodičovský príspevok vo výške 214,70 Eur, ktorý jej bude vyplatený naposledy za mesiac apríl 2019. Mal. dcéra Y., nar. XX.XX.XXXX totiž dosiahne tretí rok veku, kedy zaniká nárok na rodičovský príspevok matky. Matka na to upozornila, no súd to nijako nezohľadnil pri svojom rozhodnutí. Matka si je veľmi dobre vedomá, že aj určená suma 140 Eur mesačne na obe deti je nízka. Pri určovaní výživného alebo jeho zmeny nemožno brať na zreteľ len výdavky mal. detí, ale je nevyhnutne potrebné korigovať určované výživné aj reálnymi možnosťami a schopnosťami povinného rodiča, v tomto prípade matky. Matka podľa jej aktuálnych možností prispievala aj nad rámec výživného deťom vreckovým, či naturáliami (oblečenie, drahý mobil pre P. a dovolenky zabezpečené rodičmi matky) a skrz nátlaku otca (že inak deti neuvidí) bola nútená, a to aj na úkor jej zadlženia sa ďalšími pôžičkami od banky a od príbuzných, podieľať sa v rozsahu polovice na zvýšených výdavkoch mal. P. (výlety, akcie, stáže). Toto súd nijako nezohľadnil. Keďže konanie o vyporiadanie BSM nie je ukončené a pre správanie otca bola matka nútená opustiť spoločný rodinný dom v roku 2012, z ktorého úžitok poberá len otec, a aby nemusela chodiť s malou dcérou po nájmoch, matka si pre zabezpečenie jej bytovej otázky bola nútená obstarať vlastný byt, na ktorý musela zobrať hypotéku a túto spláca vo výške 112 Eur mesačne, pričom za inkaso hradí sumu 130 Eur mesačne. Tieto výdavky považuje matka za nevyhnutné. Matka je samoživiteľka a má vo výlučnej starostlivosti mal. dcéru Y., kde po spočítaní jej výdavkov a určeného výživného jej neostane ani životné minimum na ňu a mal. dcéru. Neobíde sa bez finančnej pomoci jej rodičov. Zvýšené výživné by nemalo byť pre matku likvidačné. I keď matka má záujem si prilepšiť príjmom z inej práce, s poukazom na je aktuálne postavenie pri starostlivosti o mal. Y. to nie je objektívne ani časovo možné. Hodnotenie odvolacieho súdu 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu v napadnutých častiach prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle zákona č. 160/ 2015 Z.z. (ďalej len „“) .

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku ( ). 10. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu v čase rozhodovania súdu bolo potrebné mať na zreteli ustanovenie Zákona o rodine a , ktorý je vyjadrením zásady clausula rebus sic stantibus. Rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. 11. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zmenu výživného. Podľa zákona o rodine (ďalej len „“) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 12. Zákon o rodine v ustanovení ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. 13. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do doby, kým deti nie sú schopné sa sami živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane potreby bytovej z trvalého príjmu finančných prostriedkov, z ktorých svoje potreby uhrádza. 14. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane tak mal. detí, ako aj na strane ich rodičov. V čase poslednej súdnej úpravy výživného bol mal. W. prvákom, v čase rozhodovania súdu bol štvrtákom. U mal. P. došlo k výraznej zmene v súvislosti so začiatkom jej štúdia na bilingválnom gymnáziu v O.. navrhovateľ žiakom 8. ročníka ZŠ. Nepochybne došlo k nárastu jej výdavkov na cestovné, ubytovanie, stravu a s tým spojené výdavky so štúdiom. 15. Matka v odvolaní namieta, že súd pri určení výšky výživného nevzal do úvahy rodičovskú dohodu, ktorú rodičia uzavreli a pri určení výživného dokonca prekročil návrh otca. Je potrebné súhlasiť s odvolateľkou, že v spise sa nachádza dohoda rodičov zo dňa 6.2.2018, v zmysle ktorej sa rodičia dohodli na výživnom na mal. W. na sumu 40 Eur a mal. P. na sumu 60 Eur (čl. 13). V priebehu konania však otec mal. detí žiadal, aby súd zvýšil výživné z dôvodu, že na strane detí došlo od uzavretia dohody k zmene pomerov. Podľa , ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie odvolateľky, že rodičovské dohody majú prednosť pred autoritatívnym súdnym rozhodnutím. Rodičia maloletých detí, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Pre vykonateľnosť takejto dohody sa vyžaduje schválenie súdom, ktorý súčasne posúdi, či je takáto dohoda v záujme mal. detí. V prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že od času uzavretia rodičovskej dohody ( 6.2.2018) došlo k zmene pomerov od 1.12.2018 na strane mal. detí súvisiacej s ich vekom, vzdelávaním. Vo vzťahu k námietke, že súd prekročil návrh otca na zvýšenie výživného, odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je v záujme mal. detí zvýšiť výživné v rozsahu tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax súdov v poslednom období, podľa ktorej by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb). Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať a určenie výživného je zo zákona potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na okolnosti prípadu, je možné ako pomocné kritérium, vzhľadom na podobnosť právneho prostredia pri určovaní jeho výšky, zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ ( https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda ), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 15 - 17 rokov zodpovedá 16 - 22 % a vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 10 - 14 rokov zodpovedá 15 - 19 % čistého príjmu povinného rodiča. Je stanovená spodná a horná hranica, pričom spodná hranice bude využitá najmä v prípadoch, kedy povinný má viac ako jednu vyživovaciu povinnosť. Súdom určené výživné pri príjme matky 500 Eur v prípade P. predstavuje 18% a v prípade mal. W. 10% jej príjmu. 17. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach vrátane výroku o trovách konania. Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. (pre vysvetlenie dôvodov viď vyššie uvedené). 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).