Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/295/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobcu: A. D., R.. XX.X.XXXX, D. Š., H. XXXX/XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, v konaní právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho č. 16, o určenie neprijateľných podmienok, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.1.2015 uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou je neplatná.

II. Súd určuje, že Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.1.2015 uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou je neplatná.

III. Súd žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.12.2016 domáhala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500099384 zo dňa 16.01.2015, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX U. A. XX.XX.XXXX (výrok I.), Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX U. A. XX.XX.XXXX, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu Č.. XXXXXXXXXX U. A. XX.XX.XXXX (výrok II.), Ustanovenie článku 8, bod 8.1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX U. A. XX.XX.XXXX (výrok III.), Ustanovenie článku 8, bod 8.1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX U. A. XX.XX.XXXX (výrok IV.), Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX U. A. XX.XX.XXXX, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX U. A. XX.XX.XXXX (výrok V.), Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX U. A. XX.XX.XXXX, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX U. A. XX.XX.XXXX (výrok VI.), sú ako neprijateľné zmluvné podmienky Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX U. A. XX.XX.XXXX a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX U. A. XX.XX.XXXX, neplatné. Ďalej sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil že Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX U. A. XX.XX.XXXX (výrok VII.) a Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu Č.. XXXXXXXXXX U. A. XX.XX.XXXX (výrok VIII.) vzhľadom na to, že obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a ani neobsahujú všetky náležitosti, ako by mali v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa v znení aktuálnom v čase uzavretia zmluvy, tak úvery vyplývajúce z týchto Zmlúv o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu sú bez úrokov a poplatkov. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že so žalovaným uzatvorila dňa 16.1.2015

Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX. Na základe obidvoch uvedených zmlúv o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu žalobkyni bol poskytnutý úver každý vo výške 1 140,- Eur. Nakoľko sa žalobkyňa dostala do omeškania so splácaním poskytnutých úverov, žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne - obchodnú spoločnosť A., O..I.., na vykonávanie zrážok zo mzdy. Zmluvy uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným, sú bezpochyby zmluvami o spotrebiteľskom úvere. Za neprijateľnú podmienku, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmlúv o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, je nutné považovať Dohodu o zrážkach zo mzdy /z iných príjmov/ dlžníka Č.. XXXXXXXXXX a Dohodu o zrážkach zo mzdy /z iných príjmov/ dlžníka Č.. XXXXXXXXXX. Predmetné Dohody o zrážkach zo mzdy neboli so žalobkyňou ako spotrebiteľom osobitne, individuálne dojednané. Predmetné dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyni boli dané v jednej kope papierov s úverovými zmluvami, čo žalobkyňa vnímala, že ide čisto len o zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Zároveň žalobkyňa nemala poriadne čas sa detailne oboznámiť s dokumentmi a vôbec ich nevnímala, že podpisuje aj nejaké dohody o zrážkach zo mzdy a nielen zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Úverové zmluvy predstavujú kompaktný, vopred pripravený celok, pričom Dohody o zrážkach zo mzdy sú doslova ich súčasťou. Dlžník tak svojím podpisom mohol len vopred pripravené a naformulované ustanovenia Zmlúv o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorej súčasťou boli aj Dohody o zrážkach zo mzdy, akceptovať ako celok. Ako spotrebiteľ žalobkyňa nemala možnosť sa dostatočne oboznámiť aj s ostatnými podkladmi a tak prejaviť svoju slobodnú vôľu ohľadom dohôd o zrážkach zo mzdy. Takéto zmluvné podmienky žalobkyňa nepovažuje za individuálne dojednané, a preto sú podľa jej názoru v zmysle neplatné. Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy je neprimeranou požiadavkou veriteľa, keď viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia chce disponovať s príjmom dlžníka. Menovaná dohoda o zrážkach zo mzdy svedčí jednoznačne nielen o tom, že tento právny úkon je svojím obsahom a účelom v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia a teda je absolútne neplatný. Za ďalšiu neprijateľnú podmienku predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere žalobkyňa považuje aj ustanovenia podľa článku 8 bod 8.1 zmluvných dojednaní Zmlúv o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu upravujúce nárok na zmluvnú pokutu, a to v znení: „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník J, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1 písm. a) zmluvných dojednaní tejto Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy o RÚ a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokuty vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6% p.a.)“, čo je rozhodne neprijateľná podmienka, a tým pádom aj neplatné ustanovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,04% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, je neprimerane vysoká a teda je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Ďalej žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že v zmluvách o spotrebiteľskom úvere je neprijateľnou podmienkou aj rozhodcovská doložka vo forme rozhodcovskej zmluvy (konkrétne Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX a Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX), ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu, že: Rozhodcovská doložka obsiahnutá v Rozhodcovskej zmluve je podľa ustanovenia zákona číslo ako neurčitý právny úkon neplatná, rozhodcovská doložka obsiahnutá v Rozhodcovskej zmluve je podľa ustanovenia neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, žalobkyňa nemala možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa ustanovenia , a teda žalobca v zmysle ustanovenia zákona číslo , popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovské zmluvy žalobkyňa považuje za absolútne neplatné v zmysle ustanovenia najmä z dôvodu, že rozhodcovské zmluvy síce dávajú možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, avšak len v prípade pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient - dlžník, spotrebiteľ, čím spôsobuje narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa ďalej v žalobe poukázala na to, že Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX a Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX s poukazom na čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej na ustanovenie anasl. , a SR, a na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora - rozsudok Oceáno

Grupo Editorial a Salvat Editores, C- 240/98 až C- 244/9, sú ako zmluvné podmienky neprijateľné a teda sú absolútne neplatné. Podľa názoru žalobkyne predmetnými rozhodcovskými zmluvami reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a že žalovaný od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním Rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalobca, a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste vzdialenom od trvalého pobytu spotrebiteľa za účelom reálneho sťaženia uplatnenia jeho práv. Predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu ako spotrebiteľské zmluvy by mali obsahovať aj údaje o výške. počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Absencia týchto náležitostí spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.1.2017, v ktorom namietal nepreukázanie naliehavého právneho záujmu v súvislosti s podanou žalobu, ktorý žalobkyňa odôvodňuje údajnou prítomnosťou neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o revolvingovom úvere. Naliehavý právny záujem predstavuje podmienku, resp. preventívny predpoklad slúžiaci k tomu, aby určovacie spory neboli vedené zbytočne. Podľa názoru žalovaného rozhodne nemožno tvrdiť, že naliehavý právny záujem je daný iba na základe definovania všeobecných predpokladov uvádzaných jednou stranou sporu, ale jeho existencia závisí práve od konkrétnych okolností prejednávaného prípadu. Medzi žalobkyňou (ako dlžníkom) a žalovaným (ako veriteľom) boli uzavreté dňa XX.X.XXXX Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo XXXXXXXXXX a Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo XXXXXXXXXX. Pri uzatvorení Zmlúv bol žalobkyni predložený aj návrh dohody o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom, ako je číslo tej ktorej zmluvy. Z jej obsahu vyplýva, že žalobkyňa ako záujemca o úver bola poučená (bod 11.1) o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinná uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bola poučená aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa nespochybnila, teda reálne v žalobe neuvádza žiadny dôvod, ktorým by spochybnila svoje vlastné konanie. Žalobkyňa ako prvá podpísala znenie dohody o zrážkach zo mzdy a takto podpísaný návrh predložila žalovanému. Z podaného návrhu nie je zrejmým žiadny dôvod, pre ktorý žalobkyňa tvrdí skutočnosti odporujúce ňou predloženej a podpísanej dohode o zrážkach zo mzdy. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, akou formou môže žalobkyňa odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach. Rovnako aj poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy je v texte zvýraznené práve pre to, aby priemerne opatrná osoba konajúca s rozumne očakávanou mierou obozretnosti si pri prvom prezretí textu dohody o zrážkach zo mzdy všimla uvedené skutočnosti. Hoci zákon vyžaduje uviesť dohodu o zrážkach zo mzdy len na samostatnom liste s uvedením poučenia a s tým, že jej uzavretie nie je povinnosťou, žalovaný sa aj uvedením v texte snažil graficky zdôrazniť nielen dôležitosť prečítania textu, ale aj obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň hneď v prvom a druhom bode dohody o zrážkach zo mzdy sa opakuje informácia o tom, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nie je povinné a spôsob, akým môže dlžník „odmietnuť" jej uzavretie. S prihliadnutím na tvrdenia uvádzané žalobkyňou nie je pritom možné zistiť, že by žalobkyňa poprela možnosť prečítania si dohody o zrážkach zo mzdy či samotné prečítanie, možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy či akékoľvek námietky nasledujúce po jej uzavretí. Uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky, ktoré určil o ochrane spotrebiteľa (dohoda o zrážkach zo mzdy bola vždy uzavretá na samostatnom liste; žalobkyňa ju uzavrieť nemusela; dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia, teda čo dohoda znamená, aké má následky, kedy sa zrážka zo mzdy vykonáva, že už nie je potrebný ďalší súhlas dlžníka a že takýto súhlas udeľuje priamo podpísaním dohody, že nie je potrebné žiadne súdne rozhodnutie a že vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k postupnému splácaniu pohľadávky). Žalovaný tvrdí, že táto informácia je nielen korektná (uvádza všetky skutočnosti a dôsledky), ale postačujúca k tomu, aby si priemerne uvažujúci čitateľ urobil dostatočný úsudok o dôsledkoch jej uzavretia. Žalovaný tvrdí, že pri uzatvorení dohody o zrážkach zo mzdy bol dodržaný zákon a žalobca vedel, o aký úkon ide. Uvedené skutočnosti preukazuje aj to, že žalobca bol pred uzatvorením zmlúv účastníkom v úverovom vzťahu so žalovaným aj v oblasti ďalších zmlúv s rovnakými podmienkami. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky ( ). Ak vnútroštátna úprava upravuje tento spôsob zabezpečenia potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Tvrdenia žalobkyne odporujú aj poslednej novele o spotrebiteľských úveroch,

pokiaľ ide o prípustnosť tejto formy zabezpečenia. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť , ktorý sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia () bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Okrem toho aj zo (ktorým sa novelizoval aj zákon o ochrane spotrebiteľa) vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále (naďalej od jeho účinnosti, t.j. od 1.5.2014) považovaná za platný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný rovnako popiera aj tvrdenia žalobkyne, ktoré majú nasvedčovať tomu, že dohodou nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže zabezpečiť aj budúcu pohľadávku. V takom prípade budú strany môcť pohľadávku identifikovať čo do dôvodu. Všetky pohľadávky sú kauzálne spojené/prepojené práve vymedzením právneho titulu ich vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere. Preto napríklad aj pohľadávka titulom poskytnutia revolvingu (ktorá vzniká po poskytnutí revolvingu) nie je akoukoľvek pohľadávkou, ale je presne určená a viazaná na konkrétny právny dôvod jej existencie. Uvedené neznamená, že tieto nároky nie sú určité, ale znamená to, že vznik týchto nárokov je viazaný na obsah právneho vzťahu, ktorý je práve definovaný zmluvou a možnosť ich vzniku v budúcnosti. Tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprimeranú požiadavku z dôvodu neobmedzenej dispozície s majetkom dlžníka, je zavádzajúce a v rozpore so skutočnosťou. Navyše, pokiaľ ide o námietku neobmedzenej dispozície s majetkom dlžníka, žalovaný zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktorej regulácia je upravená osobitnými predpismi. Zákon presne stanovuje aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, a teda ani prípadnou dohodou zmluvných strán by nebolo možné prekročiť maximálnu prípustnú zákonnú hranicu. Pokiaľ ide o námietku, že uzatvorené dohody o zrážkach zo mzdy neobsahujú označenie platiteľa mzdy, žalovaný uvádza, že uplatnenú námietku považujeme za nedôvodnú v celom rozsahu, nakoľko platiteľ mzdy v zmysle žiadneho zákonného ustanovenia nie je považovaný za účastníka dohody. Právne predpisy mu ukladajú iba povinnosť vykonávať zrážky od momentu, kedy je mu dohoda predložená. Označenie platiteľa mzdy - zamestnávateľa - by v konečnom dôsledku nemalo oporu ani v logických úvahách, nakoľko takáto situácia neznamená, že dlžník po uzatvorení dohody o zrážkach nemôže svojho zamestnávateľa zmeniť. Žalobkyňa v ďalšej časti podanej žaloby namieta, že zmluvné pokuty podľa článku 8 bod 8.1 Zmluvných dojednaní Zmlúv o revolvingovom úvere sú neprimerane vysoké a v zmysle uvedeného tak predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluvná pokuta vo výške 0,04 % denne má predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. V zmysle ustanovenia účinného v čase uzatvorenia zmlúv, podľa ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis, uvádzame, že uvedené ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu špeciálnym ustanovením, a teda ustanovením s aplikačnou prednosťou. Podľa spomenutého ustanovenia sa pre spotrebiteľské zmluvy, predmetom ktorých, je požičanie peňažných prostriedkov, zaviedol osobitný režim maximálnej výšky sankcií. Túto maximálnu výšku stanovilo označené ustanovenie odkazom na vykonávací predpis (ktorým je v tomto prípade ust. až nariadenia vlády č. ). Uplatnený nárok na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca právnou úpravou pripustil a predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie (t.j. úrok z omeškania, pokuty, penále a pod.) môžu byť dohodnuté Jednak popri sebe za rovnaké porušenie povinnosti riadne splácať úver, a jednak dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Preto stanovil, že od dosiahnutia danej hranice, teda keď súčet všetkých sankcií bude rovnaký ako suma poskytnutých peňažných prostriedkov, je možné uplatniť len zákonný úrok z omeškania. Uplatnené nároky na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. V čase uzavretia Zmluvy bol úrok zo meškania vo výške 5,15 % ročne. Zákonodarca tak právne aproboval a predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie (t.j. úrok z omeškania, pokuty, penále a podobne) môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania, t.j. v tomto prípade podľa poradia uzatvárania zmlúv 15,15 % ročne pri zmluvnej pokute vo výške 0,04 % denne, a na základe tejto skutočnosti žalovaný tvrdí, že maximálna povolená výška zmluvných sankcií dojednaná v zmluvách logicky nemohla byť prekročená, nakoľko zmluvná pokuta vo výške 0,04 % denne je ročný úrok vo výške 14,6 %. Žalovaný popiera pravdivosť tvrdení žalobcu a uvádza vlastné tvrdenia o skutkových a právnych okolnostiach uzatvorenia zmlúv o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy.

Jedná sa o samostatnú zmluvu a listiny, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy. Bez ďalšieho žalobkyňa vo svojej argumentácii pritom opomína, že:

- z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie Je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy.

- z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa ust. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobkyňa teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným. V kontexte uzavretia rozhodcovskej zmluvy chápanie pojmu spotrebiteľ (ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná) znamená, do akej miery žalobkyňa vedela a vedieť mohla o význame, právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie vo vyššie uvedenom zmysle, teda o možnosti, no v žiadnom prípade nie povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Žalovanému nie je zrejmé, akým iným spôsobom by mal preukázať individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy, než ako písomným poučením dlžníka o možnosti neuzavrieť rozhodcovskú zmluvu bez vplyvu na uzavretie zmluvy o úvere, ako aj zahrnutím práva dlžníka od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia aj bez uvedenia dôvodu a bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o úvere. Tvrdenie žalobkyne o tom, že rozhodcovská zmluva je neurčitá, je vecne nesprávne, predovšetkým z dôvodu, že čl. 3 rozhodcovskej zmluvy presne identifikuje Zmluvu o revolvingovom úvere, na ktorú sa rozhodcovská zmluva vzťahuje, a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy... " Pri akomkoľvek použití výkladových pravidiel obsiahnutých v je nepochybné, že rozhodcovská zmluva odkazuje na zmluvu o revolvingovom úvere, t.j. signalizuje prepojenie s hlavnou zmluvou, pričom predstavuje alternatívne dojednanie riešenia sporov medzi veriteľom a dlžníkom. Predmetná zmluva je identifikovaná jednak účastníkmi vzťahu, ako aj obsahom a predmetom tohto zmluvného vzťahu. Identifikátor zmluvného vzťahu prostredníctvom číselného označenia je obdobou rodného čísla fyzickej osoby, ktoré plní rovnaký účel, t.j. trvalé zabezpečenie identifikácie zmluvného vzťahu nielen v informačnom systéme. Rozsah sporov, na ktoré sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, priamo definuje o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a to v uvádzaného zákona, pričom umožňuje, aby predmetom rozhodcovského konania boli všetky spory zo zmluvného vzťahu. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami a pod. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. K výberu rozhodcu, resp. fóra, kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí strana podávajúcu žalobu - nie teda iba jedna zmluvná strana. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného vzťahu rovnaké práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Ochrana spotrebiteľa smeruje k tomu, aby zmluvné strany mali rovnakú možnosť a postavenie v rovnakej respektíve porovnateľnej situácii. To znamená, či rozsah oprávnení žalobcu je rovnaký bez ohľadu na to, či ide o dodávateľa alebo o spotrebiteľa. Ak je v pozícii žalobcu spotrebiteľ, potom aj on určuje a) fórum rozhodovania sporu, b) v prípade voľby rozhodcovského konania rozhodcovský súd. Samotný fakt, že rozhodcovské konanie začne na základe žaloby veriteľ, nie je daný uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Vyplýva z toho, že zo strany spotrebiteľa dôjde k porušeniu zmluvných

povinností. Pritom spotrebiteľ nie je zbavený v rámci ochrany spotrebiteľa povinnosti splniť dobrovoľne prevzaté záväzky, v tomto prípade splatiť poskytnutý úver s úrokom za jeho poskytnutie. Rozhodcovská zmluva výber spôsobu riešenia sporov zo zmluvy a tiež výber rozhodcu ponecháva na žalobcu. Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu, a teda jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, čo znamená že sám môže žalobou (na základe vlastnej voľby či už na príslušnom súde alebo pred rozhodcom, ktorého určí) uplatniť svoje nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou. Môže sa domáhať určenia jej neplatnosti, resp. neplatnosti určitej časti (a to aj rozhodcovskej doložky), splnenia povinnosti veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy (napr. vyplatenia úveru či revolvingu, časti úrokov pri predčasnom splatení, vydaní preplatkov a pod). Je mylné a v rozpore s právnou úpravou, ak sa stotožňuje možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním so situáciou, kedy žalobu podáva dodávateľ. Ak však má spotrebiteľ postavenie žalovaného, ani v konaní pred štátnym súdom si nemôže zvoliť, na ktorý súd bude žaloba podaná, alebo či bude podaná v rámci rozhodcovského konania. Aj v konaní pred štátnym súdom sa žalovaná strana musí podrobiť začatému konaniu, nakoľko dispozícia so žalobou podľa platnej úpravy žalovanému nepatrí. Podľa názoru žalovaného, neobstojí ani tvrdenie žalobkyne o nemožnosti oboznámenia sa s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Táto skutočnosť je veriteľom výslovne uvedená v bode 8. predmetnej zmluvy. Žalobkyňa sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že sa nemohla oboznámiť s predpismi rozhodcovského súdu. V zmysle sú všetky predpisy stále rozhodcovského súdu zverejnené zákonom stanoveným spôsobom (, ZoSRK). Zákon teda predpokladá a určuje, ako majú byť predpisy zverejnené, z čoho možno nesporne vyvodiť, že splnenie danej povinnosti stálym rozhodcovským súdom je vytvorenie možnosti pre spotrebiteľa oboznámiť sa s danými predpismi. Žalovaný k veci ďalej uvádza, že žalobkyňa vo svojej žalobe poukazuje i na to, že zmluvy neobsahujú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami. Podľa názoru žalovaného, zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmlúv o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úrokov a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmlúv uzavretých medzi účastníkmi konania. Zmluvy uzatvorené medzi stranami sporu obsahujú výšku splátok, termín ich splatnosti, ako aj počet splátok. Zmluvy v bode 6 obsahujú zákonom požadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky a počet splátok, teda aj náležitosť podľa ZoSÚ. Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy). Žalovaný tvrdí, že zmluva jednoznačne obsahuje náležitosti podľa ust. ZoSÚ. Pri výklade označeného ustanovenia ZoSÚ aký vyplýva z návrhu, a teda rozpisovaní splátky by nebolo reálne možné vypočítať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj RPMN). V zmysle ZoSÚ zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný tvrdí, že zmluva obsahuje náležitosť aj podľa ZoSÚ. Nakoľko ustanovenia sú výsledkom implementácie vyššie spomínanej smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade aj z jej ustanovení. Osobitne to určuje ako povinnosť aj článok 22 ods. l smernice. Na základe vyššie uvedeného žalovaný tvrdenia žalobkyne popiera a žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a súčasne zaviazal žalobkyňu k náhradu trov konania žalovaného.

3. Súd o takto podanom žalobnom návrhu rozhodol svojím rozhodnutím č.k. -67 zo dňa 14.9.2017, ktorým rozhodnutím vyhovel podanej žalobe v časti určenia požadovanej neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy (výrok I., II.), v časti určenia požadovanej neplatnosti rozhodcovských zmlúv (výrok III., IV.) a v časti určenia požadovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov poskytnutých na základe zmlúv o revolvingovom úvere uvedených v žalobe (výrok V., VI.). Vo zvyšnej časti (určenie neplatnosti ustanovení čl. 8, bod 8.1 uzatvorených zmlúv o revolvingových úveroch, z dôvodu že predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky) žalobu zamietol (výrok VII.) O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalobkyni nepriznal (výrok VIII.).

4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodoval odvolací súd, a síce Krajský súd Trnava. O podanom odvolaní rozhodol svojím rozhodnutím č.k. -103 zo dňa 21.11.2018. Odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie

v časti určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy ako aj v časti určenia bezpoplatkovosti a bezúročnosti poskytnutých úveroch potvrdil (výrok I., II. a výrok V., VI. rozhodnutia súdu prvej inštancie), v časti, ktorým bola podaná žaloba zamietnutá (výrok VII. rozhodnutia súdu prvej inštancie) odvolanie odmietol a v časti určenia neplatnosti spotrebiteľských rozhodcovských zmlúv (výrok III., IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie) ako aj v časti trov konania (výrok VIII. rozhodnutia súdu prvej inštancie) rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Po vrátení veci predmetom konania teda ostali len trovy konania a určenie neplatnosti

- rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom dňa XX.X.XXXX;

- rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom dňa XX.X.XXXX.

6. Po vyvolaní veci, na pojednávaní, ktoré sa v danej veci uskutočnilo dňa 26.9.2019 súd zistil, že na pojednávanie sa strany sporu nedostavili, a to aj napriek tomu, že doručenie predvolania mali riadne vykázané. Svoju ako aj žalovaného neúčasť vopred ospravedlnila právna zástupkyňa žalovaného, a to podaním súdu doručeným dňa 16.5.2019. V predmetnom podaní zároveň vyjadrila súhlas, aby súd vo veci konal a rozhodol bez ich osobnej účasti. Žalobkyňa svoju neúčasť vopred neospravedlnila žiadnym spôsobom, o odročenie pojednávania nepožiadala. Súd teda pojednával v neprítomnosti strán sporu.

7. Súd v danej veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Oznámenia veriteľa o schválení úveru k jednotlivých zmluvám, Zmluvné dojednania, Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmoch) dlžníka č. XXXXXXXXXX O. Č.. XXXXXXXXXX, žiadosť žalovaného o realizovanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne, splátkový kalendár k úveru č. XXXXXXXXXX, výplatné pásky žalobkyne, ako aj s ostaným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci:

8. Žalobkyňa ako spotrebiteľ uzatvorila so žalovaným ako dodávateľom dve Zmluvy o revolvingovom úvere, a to zmluvu č. XXXXXXXXXX U. A. XX.X.XXXX a zmluvu č. XXXXXXXXXX U. A.Ň. XX.X.XXXX, na základe ktorých bol žalovanej poskytnutý úver. V prvom prípade išlo o sumu vo výške 1 140,- Eur (splácanie 42 mesiacov prostredníctvom splátok vo výške 36,04 Eur mesačne, RPMN 25,40 %, ročná úroková sadzba 18,07 %, odplata za poskytnutie služby podľa Dohody o poskytovaní služby 0,00 Eur). V druhom prípade išlo taktiež o sumu vo výške 1 140,- Eur (splácanie 42 mesiacov prostredníctvom splátok vo výške 36,04 Eur mesačne, RPMN 25,40 %, ročná úroková sadzba 18,07 %, odplata za poskytnutie služby podľa Dohody o poskytovaní služby 0,00 Eur). Súčasťou obidvoch zmlúv bola Dohoda o zrážkach zo mzdy, ako aj Rozhodcovské zmluvy. Na základe uvedených právnych úkonov si žalovaný zabezpečil plnenie svojej pohľadávky ako aj možnosť riešiť prípadne vzniknuté spory na rozhodcovskom súde. Úhrady, ktoré žalovaná uskutočnila, boli realizované prostredníctvom oddlžovacej spoločnosti v Žiline kam posielala peniaze a zrážkami zo mzdy, k realizácii ktorých žalovaný pristúpil na základe Dohody o zrážkach.

9. Rozhodcovské zmluvy boli v obidvoch prípadoch uzatvorené na samostatných, osobitných listinách, s riadnym označením strán a predmetu, ako aj ostatných náležitostí uvedených žalovaným vo svojom vyjadrení podanom k veci samej.

10. Vzťah, ktorý vznikol medzi žalobkyňou a žalovaným na základe uzatvorených zmlúv súd vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahuje všeobecná úprava o spotrebiteľských zmluvách obsiahnutá v , ako aj špeciálna úprava obsiahnutá v

11. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

13. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.

17. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.

18. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.

19. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu.

20. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.

21. Podľa ods. 6 cit. ustanovenia, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu,7) ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.

22. Podľa (platného a účinného v čase uzatvorenia zmlúv zo dňa 16.1.2015), za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa (platného a účinného v čase uzatvorenia zmlúv zo dňa 16.1.2015), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

24. Podľa (platného a účinného v čase uzatvorenia zmlúv zo dňa 16.1.2015), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Ak majú byť rozhodcovské zmluvy, ktorých neplatnosť je predmetom daného konania, posúdené ako nie neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, je dôležité posúdiť, či žalobkyňa (spotrebiteľ) mohla ovplyvniť ich obsah, pretože ak nie, tak by neboli individuálne dojednané, a teda boli by neplatné pre ich neprijateľnosť ( v spojení s ) Podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení a , pritom platí vyvrátiteľná domnienka, že rozhodcovská zmluva nie je individuálne dojednaná, a teda napĺňajúc skutkovú podstatu , je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Žalovaného v predmetnom konaní teda zaťažovalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno (pokiaľ ide o individuálne dojednanie), prostredníctvom ktorého by vyvrátil vyššie uvedenú domnienku. Žalovaný však v danom prípade nielenže nepreukázal, ale ani len netvrdil také skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, teda že by žalobkyňa mala možnosť ovplyvniť obsah žalovaným vopred predformulovaných rozhodcovských zmlúv, resp. že by si takúto rozhodcovskú zmluvu žalobkyňa ako spotrebiteľ výslovne vymienila. Z týchto dôvodov sa predmetné rozhodcovské zmluvy v zmysle a , (v znení účinnom ku dňu ich uzavretia) ex lege nepovažujú za individuálne dojednanú, a teda sú neplatné podľa v spojení s (v znení účinnom ku dňu ich uzavretia).

27. V danom prípade boli síce rozhodcovské zmluvy obsiahnuté na samostatnej, individuálnej listine, avšak boli spotrebiteľovi predložené formou predtlačeného formulára, kedy spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah - teda ich mohol iba ako celok prijať alebo odmietnuť (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 22. februára 2017). Rovnako, ak nie prísnejšie je potom potrebné posudzovať rozhodcovskú zmluvu (doložku) obsiahnutú v texte inej spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej rovnako platí, že jej obsah nemohol spotrebiteľ nijako ovplyvniť, avšak navyše tu dodávateľ nevie preukázať, že by spotrebiteľ o existencii tejto rozhodcovskej doložky vôbec vedel. V súlade s vyššie uvedenou rozhodovacou praxou NS SR, ako i s poukazom na a , v príslušnom znení je zrejmé, že zásadnou otázkou vo vzťahu k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy je možnosť spotrebiteľa meniť jej obsah a nie iba možnosť ako celok ju prijať alebo odmietnuť. Preto konštatovanie, že žalobkyni bola daná možnosť výberu medzi tým, či o vzájomných sporoch z úverových zmlúv bude príslušný rozhodovať rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, nie je a ani nemôže byť relevantná pre posúdenie rozhodcovských zmlúv ako nie neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách, keďže uvedené sa nijako nedotýka možnosti spotrebiteľa ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy.

28. Rozhodcovská zmluva je takým významným zmluvným dojednaním, ktoré jednoducho nemôže byť platne dojednané bez toho, aby si ho strany individuálne dojednali, resp. aby preukázateľne a nepochybne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. V uznesení sp. zn. zo 16. januára 2013 dokonca Najvyšší súd SR zaujal právny názor, podľa ktorého návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy/doložky musí dodávateľ predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé,

že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, v opačnom prípade je takáto rozhodcovská doložka/zmluva neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Veľký dôraz sa teda kladie na splnenie požiadavky individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy, na požiadavku jednoznačnosti, preukázateľnosti a informovanosti spotrebiteľa - a to nielen pokiaľ ide o obsah a význam (dôsledky) uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, ale aj vo vzťahu k samotnej existencii rozhodcovskej zmluvy.

29. Na základe vykonaného dokazovania, mal súd za preukázané, že rozhodcovské zmluvy, ktoré strany sporu medzi sebou uzatvorili, sú neplatné, a to pre ich neprijateľnosť, ktorá spočíva v tom, že súd ich nepovažoval za individuálne dojednané. Žalovaný len žalobkyni predostrel na podpis pripravené formulárové znenie rozhodcovských zmlúv, v texte ktorých sa mení len spotrebiteľ a číslo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahujú. Rozhodcovské zmluvy vo formulárovej podobe vyhotovil žalovaný - dodávateľ služby, veriteľ, a teda jedná sa o jednostranné nastavenie podmienok riešenia sporov prostredníctvom rozhodcovských súdov, ktoré druhá - slabšia zmluvná strana, dlžník, spotrebiteľ (žalobkyňa) ani nemôže ovplyvniť. Predmetnými rozhodcovskými zmluvami reálne došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Je možné konštatovať, že žalovaný od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovských zmlúv to, aby v prípade vzniku sporov zo spotrebiteľských zmlúv, boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde.

30. Súd rozhodol na základe dôkazov označených a navrhnutých stranami sporu. Sám žiadne dôkazy nevykonával ani neinicioval, a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán súdneho konania ako aj s prihliadnutím na právo strán sporu na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.

31. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu. Nakoľko však žalobkyni v konaní žiadne trovy nevznikli, žiadne si neuplatnila a žiadne jej nevyplývajú ani zo súdneho spisu, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.