Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/30/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. G. č. XX, zast. Mgr. Matúš Macko, advokát so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. -98 zo dňa 09.10.2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úver zo spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.11.2016 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

2. Určil, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.11.2016 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.

3. Určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.11.2016 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.

4. Žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

5. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 132,50 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §; ods. 1; ; ods. 1 až 4; ods. 1, ; a ods. 1; ods. 1, ; ods. 1 až 3 , §; ods. 1, , , §; 9 ods. 1, 2; 11 ods. 1 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, , o ochrane spotrebiteľa a aplikoval Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993.

7. Konštatoval, že žalobca pri uzavretí úverovej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba - nepodnikateľ a žalovaný v postavení dodávateľa. Predmetná úverová zmluva je preto spotrebiteľskou zmluvou. Preto súd pri právnom posúdení uvedených zmlúv vychádzal z ustanovení o spotrebiteľských úveroch ako aj všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v ( a nasl.).

8. Súd prvej inštancie primárne skúmal otázku naliehavého právneho záujmu, pričom konštatoval, že žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany práva má naliehavý právny záujem na určení, že poskytnuté úvery sú bezúročné a bez poplatkov tým, že potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov - úroky, poplatky. Jeho právne postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, na ktorú veriteľ nemá nárok. Pri dohode o zrážkach zo mzdy žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z , z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Osobitným predpisom v zmysle , ktorý výslovne splnomocňuje a oprávňuje žalobcu v pozícii spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojich práv je o ochrane spotrebiteľa. Takéto oprávnenie zákonodarca výslovne uvádza ako jedno zo základných práv spotrebiteľa.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalobcovi poskytnutý, je bezúročný a bez poplatkov, pričom k uvedenému záveru dospel na základe zistenia, že strany sporu dňa 10.11.2016 uzatvorili zmluvu, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3.000 Eur. Žalobca mal poskytnutý úver splácať v 42 mesačných splátkach po 103,40 Eur. Keďže bolo preukázané, že poskytnutý úver bol poistený, výška náhrady poistného musela byť zohľadnená v celkovej výške mesačnej splátky. Zmluva o úvere obsahuje údaj o výške mesačnej pravidelnej splátky v sume 103,40 Eur, pozostávajúcej z istiny úveru 71,43 Eur a z úroku vo výške 31,97 Eur. Žalovaný by postupoval v súlade so zákonom, ak by uviedol výšku pravidelnej mesačnej splátky s poistením v sume 132,05 Eur, ktorá pozostáva z istiny 71,43 Eur, úroku 31,97 Eur a poistného plnenia 28,65 Eur. Keďže zmluva o úvere obsahuje nesprávny údaj o výške pravidelnej mesačnej splátky, má to za následok neuvedenie obligatórneho údaja v zmysle o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpisu zmluvy, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Poistné plnenie predstavuje jednoznačne poplatok, ktorý je potrebný zahrnúť do celkových nákladov, resp. do výpočtu RPMN. Keďže žalovaný poistné plnenie nezohľadnil pri výpočte RPMN, zmluva tak obsahuje nesprávny výpočet RPMN, čo má za následok absenciu údaja o RPMN.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že strany sporu dňa 10.11.2016 uzatvorili okrem spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, pričom sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy. Konštatoval, že existencia samostatnej listiny s možnosťou dlžníka od takejto zmluvy odstúpiť ešte nepreukazuje individuálnosť dojednania, ak o opaku svedčí samotný postoj spotrebiteľa. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca pri podpise úverovej zmluvy bol informovaný len o základných údajoch vyplývajúcich zo zmluvy o úvere (o výške úveru, o počte a výške splátok), nebol informovaný o tom, že podpisuje aj rozhodcovskú zmluvu, nebol oboznámený s obsahom a účelom tejto zmluvy, nebolo mu jasne a zrozumiteľne vysvetlené, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy mohol odmietnuť, ani to, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, taktiež nebol poučený ani o následkoch podpísania rozhodcovskej zmluvy a ani o možnosti odstúpenia od tejto zmluvy. V prípade, ak by dlžníkovi ako spotrebiteľovi bolo náležite vysvetlené, aké následky pre neho vyplývajú z rozhodcovského konania, už pred podpisom zmluvy sa môže rozhodnúť, či do tohto zmluvného vzťahu vstúpi a nie je dôvod potenciálne uvažovať o dodatočnom odstúpení od zmluvy. Pokiaľ by úverovú zmluvu vrátane rozhodcovskej zmluvy pripravil dodávateľ vopred a náležite by s jej obsahom oboznámil žalobcu a nedal by mu podpísať len vopred sformulovanú rozhodcovskú zmluvu, bolo by možné takúto rozhodcovskú zmluvu považovať za individuálne dojednanú a platnú. Žalobca za daného stavu nevedel posúdiť svoje možnosti, ovplyvniť obsah takej zmluvy, keďže takú zmluvu, podľa jeho výpovede, predtým nikdy nepodpisoval. To bol zrejme aj dôvod, prečo nereagoval po podpise zmluvy a neodstúpil následne od rozhodcovskej zmluvy, pretože nepochybne nerozumel, k čomu ho zmluva zaväzuje a nechápal význam ani dôsledky podpísania predformulovanej

rozhodcovskej zmluvy. Je možné dohodnúť v rozhodcovskej zmluve alternatívny spôsob riešenia sporov, avšak spotrebiteľ má byť riadne upozornený na obsah a význam takejto rozhodcovskej zmluvy a čo to pre neho znamená, aby ho znenie zmluvy a v nej zahrnutý alternatívny spôsob nemohli uviesť do omylu. Pokiaľ bol v rozhodcovskej zmluve upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo zmluvy o úvere s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, ide o formálne upravený mechanizmus riešenia sporov, kde sa môže dlžník len formálne obrátiť na všeobecný súd. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania je v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy bol v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Na uvedenom tlačive sa doplnili len údaje žalobcu, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy s konkrétnym uvedením troch rozhodcovských súdov. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu, tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia nekvalifikovaná strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje. Rozhodcovská zmluva teda nesporne nebola individuálne dojednaná a takúto rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za platne uzavretú. Výkon práv a povinností z takejto zmluvy je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, zo strany žalovaného sa to javí ako snaha vyhnúť sa súdnej kontrole podľa spotrebiteľského práva. Ďalším prejavom neprijateľnosti je aj tzv. geografická neprijateľnosť miesta konania prejavujúca sa aj v tom, že miesto bydliska žalobcu od miesta konania rozhodcovského súdu by bolo v prípade, že si žalovaný vyberie jeden z rozhodcovských súdov v Bratislave, príp. v Žiline, značné. Je to ďalšia nevýhoda, ktorá sťažuje prístup spotrebiteľa k súdu.

11. Teda na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá je absolútne neplatná od počiatku a preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie tiež za preukázané, že strany sporu dňa 10.11.2016 uzatvorili okrem spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy aj Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa . Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy aj napriek tomu, že bola vypracovaná na samostatnom dokumente s osobitným označením, ktorý bol žalobcom osobitne podpisovaný, je formulárovou zmluvou, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, teda žalobca nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť jej obsah. Uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná a tým aj neplatná zmluvná podmienka spôsobujúca hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, a teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník preto tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Z tohto dôvodu moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa - žalovaného, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá dohoda poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku žalobcu, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnenie v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy je teda zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu a je v rozpore s . V tomto prípade, keď zamestnávateľ žalobcu už začal vykonávať zrážky z jeho mzdy, žalobca mu predloží súdne rozhodnutie, že dohoda o zrážkach je neplatná, čo jednoznačne pre zamestnávateľa bude znamenať, že nesmie vykonávať zrážky zo mzdy.

13. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. § a ods. 2 .

14. Konštatoval, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku v zmysle ustanovenia , písm. za/ o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia Zákona o súdnych poplatkov vznikla poplatková povinnosť neúspešnému žalovanému, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur zo žaloby a vo výške 33 Eur z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že závery súdu prvej inštancie vychádzajú z nesprávneho hodnotenia dôkazov, z nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia. v ust. určuje, že zmluva má obsahovať výšku, počet a termín splatnosti splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z rozsudku nie je jednoznačné, pod ktorú položku by poistné malo patriť a teda len na základe dedukcie by sa malo javiť, že súd prvej inštancie mal na mysli zrejme, že ide o „iný poplatok.“ Poistenie schopnosti splácať úver bolo dobrovoľne uzavreté, čo nebolo v konaní ani sporné a namietané. Okrem faktu, že táto skutočnosť sa zdôrazňuje aj v samotnej zmluve, vyplýva aj z prihlášky do poistenia. Samotné poistenie bolo možné ukončiť kedykoľvek tak, ako to upravuje jednoznačne nedefinuje pojem poplatok, ale z viacerých jeho ustanovení je možné vyvodiť, že ide platbu inú ako úrok, a ktorý súvisí s úverom, s jeho poskytnutím a predstavuje obligátnu položku, ktorá sa musí platiť práve preto, lebo spotrebiteľ čerpal úver a uzavrel úverovú zmluvu. Zreteľne to vyplýva z ust. zákona, podľa ktorého sa rozumejú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Poistné v prejednávanej veci nepredstavuje poplatok, ktorý musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Nepredstavuje ani čiastku, ktorú musí platiť, lebo poistenie úveru nie je podmienkou na získanie úveru. Zo znenia ust. vyplýva, že suma splátky pozostáva z takých položiek, ktorými sa spláca úver. Podľa uvedeného ustanovenia sa uvádza: „prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.“ Zákon tak jednoznačne definuje splátku ako súčet tých všetkých položiek, ktorými sa platí úver a úrok za úver, prípadne poplatky spojené s úverom.

17. Súd prvej inštancie bez oprávneného dôvodu zaraďuje poistné medzi „poplatky“, hoci toto z vyššie uvedených dôvodov tam zaradiť možné nie je. Závery sú pritom neurčité a arbitrárne, pretože konkretizovanie dôvodov zaradenia poistného do splátky absentuje. Nedáva pritom žiadne vysvetlenie, aby na jednej strane zákonná úprava výslovne určovala, že poistné nepredstavujúce podmienku na získanie úveru nepatrí do celkových nákladov spojených s úverom a teda ani do celkovej čiastky, a súčasne na druhej strane aby bolo súčasťou splátky, prostredníctvom ktorej je možné určiť aj celkovú čiastku na splatenie. Súd prvej inštancie zákon nevykladal vo vzájomných súvislostiach, ale izolovane, a dospel preto k nesprávnym záverom. Nesprávny je aj záver k tom, že RPMN je určená nesprávne, pretože do jej výpočtu nie je zahrnuté poistné. Postup súdu je v rozpore s ust. a Poistenie schopnosti splácať úver bolo dobrovoľné, nešlo o podmienku pre čerpanie úveru. Dobrovoľnosť vyplýva nielen z textu zmluvy, ale aj zo spôsobu ukončenia, kedy spotrebiteľ môže kedykoľvek využiť svoje oprávnenie vyplývajúce z a poistenie vypovedať. Poistenie je poskytované treťou osobou, ktorá má k tomu povolenie Národnej banky Slovenska. Poistný vzťah medzi poisťovňou a poisteným je ich samostatný vzťah, ktorého existencia neovplyvnila čerpanie úveru. V konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz a ani preukázaný žiadny zákonný dôvod pre to, aby poistenie bolo súčasťou celkových nákladov. Prípustnosť predloženia prihlášky do poistenia odôvodňuje žalovaný ustanovením a , a to na odôvodnenie rozporov, ktoré súd dôvodil v rozpore s obsahom zmluvy. Preto závery súdu prvej inštancie o bezúročnosti úveru sú nesprávne, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a ani v právnych predpisoch.

18. Vo vzťahu k druhému výroku napadnutého rozsudku, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je neprijateľná podmienka, je neplatná, nebola dohodnutá individuálne a má nútiť spotrebiteľa k

rozhodcovskému konaniu žalovaný namietal, že skutočnosť, že nejaká dohoda je alebo nie je individuálne dohodnutá nie je sama o sebe kvalifikačným a deliacim kritériom na to, aby išlo alebo nešlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Individuálnosť dojednania ipso facto vylučuje záver o neprijateľnosti podmienky. Ak dohoda nie je individuálne dojednaná, potom môže byť neprijateľná len vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Vo vzťahu k rozhodcovským zmluvám výslovne stanovil, že neprijateľné sú v zásade vtedy, ak umožňujú riešiť spory v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným To, že by spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nemala náležitosti resp. nebola v súlade s uvedeným zákonom súd prvej inštancie ani nekonštatuje, čiže pre aplikáciu neboli splnené ani podmienky. Súd prvej inštancie odôvodňuje neprijateľnosť na základe toho, že spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, ak ho ako prvý začne dodávateľ. Záver o neprijateľnosti nie je možné založiť na skutočnostiach, ktoré upravuje bol prijatý ako samostatná, ucelená a modernejšia právna úprava, ktorá zohľadňuje osobitosti spotrebiteľského rozhodcovského konania, zavádza nové prvky pre takéto rozhodcovské konanie a odčlenila spotrebiteľskú arbitráž od všeobecnej, komerčnej arbitráže. Ani nová úprava nezakazuje, aby rozhodcovské konanie začal dodávateľ a ani nevyžaduje, aby spotrebiteľ dával osobitný súhlas v čase podania žaloby dodávateľom. Zákonná úprava výslovne predpokladá, že konanie bude začaté aj na základe žaloby dodávateľa. Pre podanie žaloby alebo pre začatie konania okrem uzavretia rozhodcovskej zmluvy nevyžaduje žiadne osobitné súhlasy spotrebiteľa (okrem uzavretia spomenutej rozhodcovskej zmluvy) a ani neurčuje, že len spotrebiteľ môže podať žalobu. Úprava v zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní výslovne počíta s tým, že rozhodcovské konanie voči spotrebiteľovi začne aj na základe žaloby dodávateľa (napr. ; ods. 5 daného zákona). Žiadny zákon Slovenskej republiky účinný od uzavretia rozhodcovskej zmluvy nezaviedol úpravu, podľa ktorej by rozhodcovské konanie mohlo začať len na základe žaloby spotrebiteľa, alebo v prípade žaloby dodávateľa by sa vyžadoval osobitný dodatočný súhlas spotrebiteľa (nad rámec uzavretia rozhodcovskej zmluvy). Ak teda súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že podanie žaloby dodávateľom núti spotrebiteľa k rozhodcovskému konaniu, potom takýto záver nemá oporu v právnom poriadku a nepripúšťa vlastne žiadne rozhodcovskú zmluvu. Ide o záver, ktorý je v rozpore so , a teda nemôže ísť o dôvod neprijateľnosti. Z rozsudku nie je zrejmé ani to, prečo sa súd prvej inštancie uvedeným predpisom nezaoberal. Postup a rozhodnutie súdu je založené na záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, sú subjektívnymi a nepredvídateľnými z pohľadu adresáta právnej normy a platného právneho stavu.

19. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, žiadny zákon ako podmienku platnosti právneho úkonu so spotrebiteľom neurčuje, že musí byť jeho znenie ovplyvniteľné resp. zmeniteľné spotrebiteľom (, ). Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi sporovými stranami bola uzavretá v podobe a forme, akú zákon pripúšťa a povoľuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá dňa 10.11.2016. Súd prvej inštancie nepostupoval podľa ust. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Ak dohoda o zrážkach zo mzdy je v súlade s týmto ustanovením, potom ide o zákonom dovolený spôsob zabezpečenia. Zákon nepredpisuje ako podmienku prípustnosti a platnosti dohody o zrážkach zo mzdy to, že dlžník má mať možnosť aj do jej textu zasahovať. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, akou formou môže žalobca odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach, zároveň mu predchádza text „Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“ Rovnako aj poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy je v texte zvýraznené práve pre to, aby priemerne opatrná osoba konajúca s rozumne očakávateľnou mierou obozretnosti si pri prvom pozretí textu dohody o zrážkach zo mzdy všimla uvedené skutočnosti. Hoci zákon vyžaduje uviesť dohodu o zrážkach zo mzdy len na samostatnom liste, s uvedením poučenia a s tým, že jej uzavretie nie je povinnosťou, žalovaný sa aj uvedením v texte snažil graficky zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textu, ale aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň hneď v prvom a druhom bode dohody o zrážkach zo mzdy sa opakuje informácia o tom, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nie je povinné a ako môže dlžník „odmietnuť“ jej uzavretie. S prihliadnutím na tvrdenia uvádzaného žalobcom nie je pritom možné zistiť, že by žalobca poprel možnosť prečítania si dohody o zrážkach zo mzdy či samotné prečítanie, možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy či akékoľvek námietky nasledujúce po jej uzavretí. Žalobca v podanej žalobe nespochybnil vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa obsahu dohody o zrážkach zo mzdy a jej uzavretia. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy teda spĺňa všetky

podmienky, ktoré určil o ochrane spotrebiteľa, a teda predstavuje individuálne dojednaný právny úkon.

20. Na základe uvedeného žalovaný žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

21. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

22. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 13.09.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

23. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

24. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky žalovaného sú iba zhrnutím jeho právnej argumentácie predostretej v priebehu konania na súde prvej inštancie, pričom na tie súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom vo svojom rozhodnutí reagoval. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument, teda argument majúci súvis s prejednávanou vecou, a ktorý by bol súčasne takej povahy, že by mohol priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje náležitosti vyžadované o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o neprijateľnosti zmluvných podmienok a na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku konštatuje:

26. K odvolacím námietkam žalovaného týkajúcim sa poistenia úveru odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že do celkových nákladov spotrebiteľa žalovaný nezahrnul aj náklady za poskytnutú doplnkovú službu - poistenie schopnosti splácať úver. Zmluvné dojednanie o poskytnutí uvedenej doplnkovej služby je súčasťou formulárovej zmluvy bez uvedenia, že žalobca ako spotrebiteľ mohol poskytnutie uvedenej doplnkovej služby odmietnuť. Preto súd prvej inštancie správne vychádzal z predpokladu, že zmluvné dojednanie o uvedenej doplnkovej službe bolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, a preto náklady, ktoré spotrebiteľovi vznikli s týmto poistením mali byť zahrnuté do celkových nákladov pre účely výpočtu RPMN. Žalovaný poistné plnenie nezohľadnil pri výpočte RPMN, zmluva tak obsahuje nesprávny výpočet RPMN, čo má za následok absenciu údaja o RPMN. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

27. Súd prvej inštancie pritom správne poskytol výklad k ním aplikovaným zákonným ustanoveniam pri zachovaní pravidiel formálnej logiky.

28. Žalovaný uviedol žalobcu do omylu nesprávnym uvedením RPMN. Judikatúra takéto praktiky spája s omylom v podstatnej veci (porov. rozsudok NS SR ,,Uvedením nepravdivého údaju o výške ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), došlo k uvedeniu nepravdivého údaju o úrovni nákupných podmienok týkajúcich sa leasingových zmlúv a tým aj ku klamaniu spotrebiteľa“).

29. Používanie tejto praktiky je nekalou obchodnou praktikou (porov. Rozsudok súdneho dvora C-453/10 Pereničová/S.O.S. Financ) ,,Obchodnú praktiku, o akú ide vo veci samej, ktorá spočíva v uvedení nižšej než skutočnej ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere, treba kvalifikovať ako „klamlivú“ v

zmysle článku 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 84/450/EHS, Smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („Smernica o nekalých obchodných praktikách“), pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či to tak je vo veci samej. Konštatovanie nekalosti takej obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorých príslušný súd môže podľa článku 4 ods. založiť svoje posúdenie nekalosti zmluvných podmienok týkajúcich sa nákladov na úver poskytnutý spotrebiteľovi. Také konštatovanie však nemá priamy vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy o úvere podľa článku 6 ods. .

30. Uvedenie nesprávneho údaju RPMN je klamaním spotrebiteľa a niet dôvodu priznávať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá zákon pri neuvedení RPMN v ustanovení

31. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

32. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX. uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 10.11.2016, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd pripomína body 25-29 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza Claro cit.: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25).

33. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27).

34. Na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mat odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 28, ako aj z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32).

35. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).

36. Ochrana, ktorú Smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, už citovaný, bod 34).“

37. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. ako nekalú.“

38. V zmysle ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vrchný krajinský súd v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) v rozhodnutí z 21.06.2006 č. k. konštatoval, že „Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy“.

39. Článok 3 ods. 3 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že príloha, na ktorú odkazuje toto ustanovenie, obsahuje len orientačný a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé.“

40. Rovnako tak rozsudok Súdneho dvora Európskeho súdu vo veci Caja de Ahorros C-484/08 cit: „Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.

41. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, za neprijateľnú podmienku sa považuje taká, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a je (musí byť) v neprospech spotrebiteľa.

42. Takéto podmienky skúmal prvoinštančný súd, ktorý v súlade so zákonom posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku z dôvodu, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, a to aj napriek možnosti voľby medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. Inak povedané, o rozhodcovskú zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má právo vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

43. Spotrebiteľ pri predmetnej zmluve nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd.

44. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi predložená, je skôr o nevhodnom predložení zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým dodávateľ - žalovaný sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. V čase rozhodovania odvolacieho súdu žalovaný nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si žalobca vymieňoval rozhodcovské konanie ( ).

45. Odvolací súd preto nemal dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2). Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať. Ani skutočnosť, že zmluva je formulovaná na samostatnej listine, neodôvodňuje záver, že žalovaný preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“, články 5 a nasl.

46. Javí sa nanajvýš nevierohodné, že zrazu by si spotrebiteľ - žalobca v tomto konaní, osobitne vyjednával rozhodcu, o pravidlách postupu ktorého, ako to aj namietal, nemá vedomosti. Nie je treba aplikovať ani nepriamy účinok Smernice na to, aby bolo možné skonštatovať, že žalovaný ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície (porov. rozsudok súdneho dvora MOSTAZA CLARO , bod. 25), by rovnako nemali byť žiadne pochybnosti. Z uvedeného (aj zo Smernice) teda vyplýva, že na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj v predmetnej právnej veci.

47. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením zo strany prvoinštančného súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci. Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Súd prvej inštancie sa s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.

48. K odvolacím námietkam žalovaného týkajúcim sa dohody o zrážkach zo mzdy, odvolací súd konštatuje, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

49. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (, o ochrane spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky ( ).

50. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.

51. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. ). Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.

52. Žalobca sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

53. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

54. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

55. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

56. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú ( ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl. 4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

57. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C/2013/180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).

58. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

59. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

60. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

61. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s a . V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohol byť priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. .

62. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).