Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1758-2007.pdf
PDF · 74.69 KB
Case nature
Subarea
4Er/1758/2007
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, so sídlom ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 794 536, proti povinnému: Ľ.Z. L., P.. XX. XX. XXXX, V.. XX. XX. XXXX, P. Y. D. Y. XXXX/XX, Y. Y., na vymoženie pohľadávky vo výške 493,76 eura (14.875,- Sk) a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Milan Somík, Exekútorský úrad Martin, so sídlom Československej armády 1, 036 01 Martin, pod sp. zn. EX 715/2007, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 33,77 eura v lehote 3 dní od doručenia tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie začalo dňa 24. 09. 2007, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 493,76 eura (14.875,- Sk). Poverením číslo 5601 027735 * zo dňa 04. 10. 2007 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Viliama Kőniga, ktorý má od 14. 07. 2009 pozastavený výkon funkcie súdneho exekútora a za jeho zástupcu bol ustanovený Mgr. Milan Somík, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. KOEX 715/2007.
2. Súdny exekútor dňa 04. 09. 2019 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP (v znení účinnom do 31. 03. 2017) z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie po povinnom ako poručiteľovi bolo zastavené pre jeho nemajetnosť. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 45,72 eura, na úhradu ktorých žiadal zaviazať oprávneného a pripojil exekučný spis Ex 715/2007.
3. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XXD/XXX/XXXX-XXX, I. XX/XXXX V. I. XX. XX. XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX, mal preukázané, že povinný dňa XX. XX. XXXX zomrel a v čase smrti vlastnil iba majetok nepatrnej hodnoty. Súd vydal majetok nepatrnej hodnoty osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa a konanie o dedičstve po poručiteľovi zastavil v zmysle § 175h ods. 2 OSP.
7. Povinný v priebehu konania zomrel, čím došlo k strate spôsobilosti povinného mať práva a povinnosti a zároveň k strate jeho procesnej subjektivity, čo je dôvodom neprípustnosti exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013). V zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného? z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Súd vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu zastavil ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013).
8. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013). Exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, preto súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 45,72 eura pozostávajúce z časovej odmeny vo výške 6,64 eura, paušálnej odmeny vo výške 9,96 eura, náhrady hotových výdavkov vo výške 21,50 eura (z toho poštovné vo výške 11,54 eura, telekomunikačné poplatky vo výške 3,32 eura, náklady na archiváciu spisu vo výške 6,64 eura) a 20% DPH vo výške 7,62 eura.
9. Podľa § 27a vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
10. Po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 9,96 eura za celkom 3 vykonané úkony exekučnej činnosti á 3,32 eura - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe (§ 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30. 04. 2008). Súd priznal súdnemu exekútorovi aj časovú odmenu vo výške 6,64 eura za celkom jednu začatú hodinu exekučnej činnosti vynaloženú na spracovanie výzvy na poskytnutie súčinnosti (15 minút), prípis oprávnenému (20 minút) podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 30. 04. 2008. Za "prijatie návrhu" (20 minút) súd súdnemu exekútorovi časovú odmenu nepriznal, nakoľko ide o úkon odmeňovaný paušálnou odmenou podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky v znení účinnom do 30. 04. 2008 - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za ktorý bola súdnemu exekútorovi priznaná paušálna odmena (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6EMCdo/1/2013 zo dňa 13. 03. 2014).
11. Súd po preskúmaní dôkazov preukazujúcich vykonané doručovanie písomností prostredníctvom poštovej prepravy nachádzajúcich sa v predloženom exekučnom spise priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky za poštovné vo výške 11,54 eura (za doručenie: 1x žiadosti o udelenie poverenia, 8x upovedomenia o začatí exekúcie, 1x návrhu na zriadenie exekučného záložného práva, 2x žiadosti o súčinnosť, 1x podnetu na zastavenie exekúcie spolu so spisom) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30. 04. 2008. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky za telekomunikačné poplatky vo výške 3,32 eura, nakoľko súdny exekútor nepreukázal nespochybniteľnú výšku predmetných nákladov. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov vrátane telekomunikačných výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekučnom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi
hotové výdavky vo výške 6,64 eura za úkon označený ako "archivácia spisu". Tieto trovy si súdny exekútor vyúčtoval za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie t.j. ide o tzv. budúce úkony. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene.
12. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal z odmeny a náhrady hotových výdavkov uplatnenú 20% DPH. Po vykonaných úpravách súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 33,77 eura, ktoré pozostávajú z časovej odmeny vo výške 6,64 eura, paušálnej odmeny vo výške 9,96 eura, náhrady hotových výdavkov vo výške 11,54 eura a 20% DPH vo výške 5,63 eura.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.