Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoZm/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovaným v 1. rade: I electro s.r.o., Medvedzie 129/4, 027 44 Tvrdošín, IČO: 47 151 935, v 2. rade: G. N., I.. XX.XX.XXXX, X. W. XXX/XA, XXX XX G., práv. zast. JUDr. Miroslav Kučera, advokát, Krajinská 30, 821 06 Bratislava, o zaplatenie 49.243,11 eur s príslušenstvom a odmenou 164,14 eur zo zmenky, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. -55 zo dňa 29.06.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. -55 zo dňa 29.06.2017 p o t v r d z u j e .

Žalobca má proti žalovanému v 2. rade právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 49.243,11 eur s 6 % úrokom zo zmenkovej sumy 49.243,11 eur od 10.10.2015 do zaplatenia, odmenu zo zmenky vo výške 164,14 eur, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd zároveň priznal žalobcovi proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.11.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zmenkovým platobným rozkazom na zaplatenie zmenkovej sumy 49.243,11 eur s 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 49.243,11 eur od 10.10.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 164,14 eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.12.2010 v Senci vystavil právny predchodca žalovaného v 1. rade, spoločnosť M L R s.r.o. vlastnú blankozmenku č. XXXXXXXXP/BX na rad žalobcu, ktorú podpísal ako aval za vystaviteľa žalovaný v 2. rade. Žalobca uviedol, že blankozmenku vyplnil v časti zmenkovej sumy vo výške 49.243,11 eur a dátumom splatnosti zmenky 09.10.2015, žalovaní v deň zročnosti zmenky zmenkovú sumu 49.243,11 eur žalobcovi nezaplatili. K žalobe pripojil prvopis zmenky. Na základe výzvy súdu žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.05.2016 doplnil žalobu. Uviedol, že dňa 29.12.2010 uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, spoločnosťou M L R s.r.o., zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXP, v znení dodatkov (ďalej len „Úverová zmluva“) ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade úverový limit vo výške 30.000 eur, ktorý bol čerpaný z úverového účtu žalovaného v 1. rade a vedený pod č. XXXXXXXXXX/XXXX. Poukázal na to, že na zabezpečenie predmetnej pohľadávky žalobcu bola uzavretá dňa 29.12.2010 Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke č. XXXXXXXP/X (ďalej len „Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke“), na základe ktorej bola vystavená blankozmenka č. XXXXXXXP/BX, ktorú podpísal žalobca, právny predchodca žalovaného v 1. rade ako vystaviteľ a žalovaný v 2. rade ako avalista za vystaviteľa, dohodu podpísala aj manželka avalistu, ktorá s jej obsahom súhlasila. Ďalej uviedol, že vzhľadom na mu, že právny predchodca žalovaného v 1. rade úver nesplácal riadne a včas, pristúpil žalobca k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 30.09.2013 a v súlade s Dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke doplnil do blankozmenky chýbajúce údaje v časti zmenkovej sumy a údaj splatnosti zmenky, z blankozmenky sa stala zmenka perfektná, no žalovaní na zmenku neplnili ani čiastočne. Žalovaný v 1. rade sa do dňa vyhlásenia napadnutého rozsudku k žalobe nevyjadril. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobou uplatnený nárok neuznáva. Poukázal na to, že žalovaný v 1. rade prevzal všetky záväzky, pohľadávky ako aj majetok spoločnosti MLR, s.r.o. - pôvodného vystaviteľa zmenky a má dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie zmenky. Žalobca považoval vyjadrenie žalovaného v 2. rade za nedôvodné a irelevantné, s úmyslom vyhnúť sa riadnemu splateniu pohľadávky. Žalovaný v 2. rade je podľa jeho názoru stranou tohto sporu z dôvodu ručenia za vystaviteľa zmenky, ktorú žalobca vyplnil v súlade s Dohodou o vyplňovacom práve, pričom žalovaným v 2. rade deklarovaná nemajetnosť nie je právnym dôvodom, ktorý by zabraňoval priznaniu nároku žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy v tomto konaní. Na pojednávaní žalobca zotrval na žalobe a svojich písomných vyjadreniach. Poukázal na to, že na žalovaného v 1. rade bol vyhlásený konkurz a zmenková pohľadávka bola prihlásená do konkurzu, avšak vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade má v spoločnosti žalobcu viacero záväzkov, žalobca nepredpokladal uspokojenie zmenkovej sumy z výťažku z konkurzu. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že vo firme právneho predchodcu žalovaného v 1. rade figuroval síce ako konateľ spoločnosti, zmenku podpísal, avšak bol zaradený len ako technický pracovník, o písomnosti, či právne záležitosti spoločnosti sa nestaral, nakoľko toto malo na starosti vedenie spoločnosti. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovení , , , (ďalej len „“), čl. I , čl. I , čl. III , čl. I , čl. I , čl. a zákon zmenkový a šekový (ďalej len „“), o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Súd prvej inštancie mal z prvopisu zmenky vystavenej v Senci dňa 29.12.2010 preukázané, že právny predchodca žalovaného v 1. rade, spoločnosť M L R s.r.o. sa zaviazal ako vystaviteľ vlastnej zmenky zaplatiť na rad žalobcu dňa 09.10.2015 v Bratislave zmenkovú sumu 49.243,11 eur, bez protestu. Žalovaný v 2. rade zmenku podpísal jednak ako štatutárny orgán za vystaviteľa - spoločnosť M L R s.r.o. a jednak ako ručiteľ za vystaviteľa. Súd konštatoval, že predmetná zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I pre vlastnú zmenku. S poukazom na čl. I uviedol, že prvopisom zmenky žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že zaviazanosť žalovaných zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXP, uzavretá medzi dvomi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Uviedol, že žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba nepodnikateľ do právneho vzťahu so žalobcom vstúpil len avalovaním zmenky, čím sa zaručil za zaplatenie zmenky za vystaviteľa, napriek tomu ho v zmenkovo-právnom vzťahu nie je možné považovať za spotrebiteľa, nakoľko sa žalovaný v 2. rade za zaplatenie zmenky nezaručil za účelom uspokojenia svojich súkromných, osobných potrieb, ale aby umožnil vystaviteľovi zmenky, ktorého bol konateľom, vykonávať jeho podnikateľskú činnosť. Súd preto dospel k záveru, že zmenku nie je možné považovať za neplatnú ani podľa čl. III . Z Obchodného vestníka mal súd preukázané, že na majetok žalovaného v 1. rade bol s účinnosťou od 12.04.2017 vyhlásený konkurz, vedený na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. . Konštatoval, že s poukazom na je konanie voči žalovanému v 1. rade prerušené ex lege. Ďalej uviedol, že žalovaný v 2. rade je ako zmenkový ručiteľ podľa čl. I zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručil, podpísaním zmenky per aval sa stal samostatným dlžníkom a má povinnosť zmenku zaplatiť. Poukázal na to, že na rozdiel od všeobecného ručenia, ktorého podstatou je zabezpečenie povinnosti dlžníka, sa zmenkovým ručením v zmysle čl. I zabezpečuje zaplatenie zmenky ako takej a zmenkový ručiteľ je samostatným dlžníkom, v zmysle čl. I a by majiteľ zmenky mohol žiadať plnenie hoci len od avalistu bez toho, aby súčasne alebo vopred plnenie žiadal od iných zmenkovo zaviazaných osôb. Zdôraznil, že záväzok zmenkového ručiteľa nie je závislý od toho, či má dlžník - žalovaný v 1. rade majetok, z ktorého si majiteľ zmenky mohol pohľadávku uspokojiť, nie je ku záväzku dlžníka subsidiárny, akcesorický je len ku zmenke ako listine. Súd preto vyhodnotil obranu žalovaného v 2. rade, spočívajúcu v tvrdení, že žalovaný v 1. rade prevzal všetky záväzky, pohľadávky ako aj majetok pôvodného vystaviteľa zmenky, spoločnosť MLR, s.r.o., a má dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie zmenky, ako nedôvodnú. S prihliadnutím na to, že čl. I sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou, pričom na majetok žalovaného v 1. rade bol počas konania vyhlásený konkurz, je voči nemu konanie ex lege prerušené, súd rozhodol tak, že na zaplatenie zmenkovej sumy a postihových záväzkov zaviazal žalovaného v 2. rade, nakoľko tento sa na zmenku podpísal per aval za vystaviteľa - právneho predchodcu žalovaného v 1. rade.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade, ktoré odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa , súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Žalovaný v 2. rade sa nestotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. Namietal, že súd dostatočným spôsobom nezisťoval za akých okolností došlo k podpisu kontokorentného úveru v znení jeho dodatkov s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade a za akých okolností bola zabezpečená pohľadávka žalobcu formou dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, na základe ktorej bola vystavená blankozmenka, ani za akých okolností podpísala dohodu manželka avalistu a či skutočne s touto súhlasila. Uviedol, že k tomuto súd nedostatočným spôsobom vypočul sporové strany, najmä neumožnil v konaní dostatočným spôsobom vyjadriť sa žalovanému v 2. rade. Zdôraznil, že nebolo v skutočnosti z jeho strany vážnosťou vôle uzavrieť dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke a takto zabezpečiť pohľadávku žalobcu voči právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade, pretože týmto sa vystavil riziku, že ak svoj záväzok voči žalobcovi nesplní právny predchodca žalovaného v 1. rade, resp. v danom prípade žalovaný v 1. rade, ako jeho právny nástupca v postavení dlžníka voči žalobcovi, záväzok bude povinný splniť on. Namietal, že nemal ani možnosť dostatočným spôsobom sa oboznámiť s listinami, ktoré podpisuje a podpísal ich iba preto, že bol uistený žalobcom, že sa jedná iba formálne právne úkony, ktoré je potrebné učiniť k listinám o poskytnutí kontokorentného úveru právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že on, ani jeho manželka nemali žiadnu vedomosť o obsahu listín ktoré podpisujú, preto mal za to, že tu chýbala vážnosť vôle u menovaných pri podpise listín. Vyjadril názor, že s poukazom na sa mal súd touto skutočnosťou zaoberať, pretože úkony ktoré učinil žalovaný v 2. rade voči žalobcovi a ktoré ho dostali do situácie dlžníka namiesto žalovaného v 1. rade považoval za právne úkony neplatné (ex tunc) od počiatku a súd to mal skúmať ako prejudiciálnu otázku. Poukázal na to, že pri uskutočňovaní právnych úkonov, týkajúcich sa zabezpečenia pohľadávky žalobcu, vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade, bol zo strany žalobcu uvedený do omylu v tom smere, že tento mu vedome uviedol nepravdu, že úkony uskutočnené žalovaným v 2. rade sú iba formálne, majúce vzťah iba k doplneniu právnych náležitostí zmluvy týkajúcej sa kontokorentného úveru a jej dodatkov a nemajú žiaden vplyv na postavenie žalovaného v 2. rade, čo sa týka vo vzťahu k žalobcovi, už vôbec nie jeho postavenia ako dlžníka úveru. Okrem toho namietal, že súd sa nezaoberal . Poukázal na svoju obranu použitú v konaní, že spoločnosť žalovaného v 1. rade prevzala od žalovaného v 2. rade pri prevode obchodného podielu v spoločnosti všetky práva a povinnosti ako aj majetok spoločnosti právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, a teda prevzala najmä povinnosť splatiť úver poskytnutý žalobcom právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade až do úplného vyrovnania, k čomu existujú riadne písomnosti, ktoré súd nezabezpečil a uspokojil sa iba s dôkazmi, ktoré vykonal. Namietal, že nie je pravdou, že strany nenavrhli v konaní ďalšie dôkazy, ktoré mal súd vykonať, ale tento odmietol vykonať na návrh žalovaného v 2. rade napr. dôkaz pripojením úplného registrového spisu žalovaného v 1. rade, vrátane výpisu zo zbierky listín. Poukázal na to, že existujú doklady, na základe ktorých žalovaný v 1. rade od žalovaného v 2. rade prevzal všetky povinnosti voči žalobcovi tak, že Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke zo strany žalovaného v 2. rade voči žalobcovi sa stala právne neúčinná a žalovaný v 2. rade na jej základe nie je povinný voči žalobcovi plniť, s čím súhlasil i žalobca. Namietal, že súd sa uvedenými skutočnosťami bezdôvodne odmietol zaoberať a namiesto toho predčasne vo veci rozhodol. Uviedol, že konaním súdu a nevykonaným navrhnutých dôkazov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čím bolo u neho hrubým spôsobom porušené právo na spravodlivý proces i základné ústavné právo - domáhať sa svojich nárokov slobodne pred nezávislým súdom. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.10.2017. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného v 2. rade o údajnej chýbajúcej vôli žalovaného v 2. rade a jeho manželky pri podpise Úverovej zmluvy, Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke a blankozmenky č. XXXXXXXP/BX. Mal za to, že súd prvej inštancie skutkový stav zistil úplne a poskytol žalovanému v 2. rade dostatočný priestor na vyjadrenie a na navrhnutie dôkazov. Poukázal na to, že žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa 29.6.2017 súdu objasnil, za akých okolností došlo k podpisu zmenky, potvrdil že blankozmenku podpísal a zároveň uviedol, že v spoločnosti právneho predchodcu žalovaného v 1. rade figuroval ako konateľ iba formálne, spoločnosť neriadil a pracoval v nej ako technický pracovník. Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že mu žalobca nedal možnosť sa dostatočne oboznámiť s listinami, ktoré podpisoval a žalovaný v 2. rade spolu s manželkou nemali vedomosť o obsahu listín, ktoré podpisujú, sa podľa žalobcu nezakladá na pravde. Konštatoval, že z vyjadrení žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa 29.6.2017 naopak vyplýva, že zavádzaný bol žalobca, nakoľko mu bola zatajená skutočnosť, že žalovaný v 2. rade ako konateľ a avalista je tzv. „biely kôň“. Uviedol, že v prípade, ak by mu boli tieto skutočnosti známe v čase podpisovania dokumentov, z ktorých odvodzuje svoje nároky, k uzavretiu Úverovej zmluvy, Dohody a vystaveniu zmenky by nikdy nedošlo. Tvrdenie žalovaného v 2. rade ohľadom existencie súhlasu zo strany žalobcu s „vypustením“ avalu zmenky pri účelovom zlúčení spoločnosti označil za nepravdivé, nelogické a nezmyselné. Uviedol, že v čase zlúčenia spoločnosti MLR s.r.o. s jej právnym nástupcom, bola pohľadávka z Úverovej zmluvy už zosplatnená a odstránením zmenkového ručiteľa delikventného úveru by žalobca šiel sám proti sebe, nakoľko by značne znížil svoje šance na vymoženie dlžnej sumy, pričom takýto postup žalobcu nedovoľuje ani o bankách v . Dal do pozornosti, že žalovaný v 2. rade na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Konštatoval, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 29.6.2017 vyplýva, že žalovaný v 2. rade dostal priestor na doplnenie svojho vyjadrenia, ako aj na doplnenie dokazovania, no skutočnosti popísané v odvolaní na pojednávaní neuviedol a nenavrhol vykonať žiadny dôkaz. Mal za to, že súd v danom prípade dodržal všetky procesné práva žalovaného v 2. rade a neexistuje dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 09.04.2018, v ktorom uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní v celom rozsahu.

5. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a vyjadrením žalobcu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. -55 zo dňa 29.06.2017 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

7. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

9. Podľa zákon zmenkový a šekový (ďalej len „“), zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením. Túto záruku môže dať tretia osoba alebo aj ten, kto sa už na zmenku podpísal.

10. Podľa , zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.

11. Podľa , všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.

12. Podľa , majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.

13. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

14. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

15. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

16. Podľa , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

17. Podľa , súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa , súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

19. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -55 zo dňa 29.06.2017, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný v 2. rade neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

22. Odvolací súd poukazuje na to, že v civilnom sporovom procese platí tzv. prejednacia zásada, súd nemá vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu, nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou sporových strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy, tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastník má teda jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Ak sporová strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila.

23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

24. Jedinou argumentáciu žalovaného v 2. rade v prvoinštančnom konaní bolo, že žalovaný v 1. rade, ako právny nástupca M L R s.r.o., prevzal záväzky, pohľadávky, ako aj majetok firmy do ktorého patrilo aj 5 nákladných automobilov, pričom dňa 18.08.2016 žalovaný v 1. rade podľa výpisu z obchodného registra odpredal časť svojej spoločnosti, teda má finančné prostriedky na zaplatenie zmenky, čo žalovaný 2. uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.10.2016 (č.l. 39) a okrem toho v rámci prednesu na pojednávaní dňa 29.06.2017 žalovaný v 2. rade uviedol, že vo firme právneho predchodcu žalovaného v 1. rade figuroval síce ako konateľ spoločnosti, zmenku podpísal, avšak bol zaradený ako technický pracovník, o písomnosti, či právne záležitosti spoločnosti sa nestaral, to malo na starosti vedenie spoločnosti (č.l. 54). V odvolaní žalovaný v 2. rade uviedol, že k uvedeným skutočnostiam existujú riadne písomnosti, ktoré súd nezabezpečil a uspokojil sa iba s dôkazmi, ktoré vykonal. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade počas celého konania pred súdom prvej inštancie nepredložil jediný dôkaz na preukázanie týchto tvrdení a žiadne dôkazy nepredložil ani v odvolacom konaní. Je potrebné zdôrazniť, že súd nemá vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu, naopak, navrhovať dôkazy, podporujúce tvrdené skutočnosti, je výlučne vecou sporových strán. Keďže civilný sporový proces je ovládaný prejednacou zásadou a strana ktorá určitú skutočnosť tvrdí, má dôkaznú povinnosť, odvolací súd dospel k záver, že žalovaný v 2. rade ohľadnom vyššie uvedených tvrdení neuniesol dôkazné bremeno. Všetky ďalšie tvrdenia uvedené v odvolaní, žalovaný v 2. rade použil až v odvolacom konaní.

25. Vo vzťahu k zvyšnej odvolacej argumentácii žalovaného v 2. rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade v priebehu konania na súde prvej inštancie, skutočnosti namietané v odvolaní nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil. Žalovaný v 2. rade teda okrem dôkazného bremena neuniesol ani bremeno tvrdenia, keď v konaní nebol dostatočne procesne aktívny a netvrdil skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na , v zmysle ktorého odvolacie konanie v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Žalovaný v 2. rade môže prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, použiť len v prípadoch taxatívne vymenovaných v . Nakoľko odvolacia argumentácia žalovaného v 2. rade nepredstavuje prípustné novoty v odvolacom konaní podľa , odvolací súd nemohol na takéto tvrdenia prihliadnuť a zohľadniť ich pri rozhodovaní.

26. Žalovaný v 2. rade ďalej namietal, že súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom vypočul sporové strany, najmä neumožnil v konaní dostatočným spôsobom vyjadriť sa žalovanému v 2. rade. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že žalobcovi bola žaloba doručená na vyjadrenie (č.l. 33), mal možnosť uviesť všetky skutočnosti, ktoré v danej veci považoval za podstatné. Žalobcovi bolo následne dňa 20.03.2017 (č.l. 47) doručené vyjadrenie žalobcu, ku ktorému mal možnosť podať vyjadrenie, no túto nevyužil. Zároveň, žalovaný v 2. rade mal možnosť vyjadriť sa na pojednávaní dňa 29.06.2017. Odvolací súd preto považoval uvedenú námietku žalovaného v 2. rade za nedôvodnú, nakoľko súd prvej inštancie mu poskytol dostatočný priestor na vyjadrenie a navrhovanie dôkazov. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil taktiež námietku žalovaného v 2. rade o nevykonaní navrhovaných dôkazov. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie nevykonal žalovaným v 2. rade navrhované dôkazy. Ak to žalovaný v 2. rade považoval za potrebné, mal v rámci svojej procesnej aktivity navrhnúť súdu doplnenie dokazovania, čo však neurobil. Naopak, zo zápisnice z pojednávania dňa 29.06.2017 odvolací súd zistil, že žalovaný nemal ďalšie návrhy na dokazovanie.

27. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

28. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -55 zo dňa 29.06.2017 potvrdil ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalobca má voči žalovanému v 2. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).