Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/182/2011

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, A. - B. V., v zastúpení Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava, IČO: 47 248 301, proti žalovanej: Z. V.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, A. - T., v zastúpení JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, 811 07 Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 12.09.2019 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnosti zapísanej v Katastri nehnuteľností, Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava II, obec Bratislava - Ružinov, katastrálne územie Ružinov, na liste vlastníctva č. XXXX, a to na: byte č. XX, na 6. poschodí vo vchode V. XX bytového domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúcim sa na parcelách č. XXX/X a XXX/ X a k prislúchajúcemu podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 1993/100000.

2. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca zdôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava II rozhodol dňa 30.04.2019 čiastočným rozsudkom č.k. -321 o tom, že žalovaná je povinná vyplatiť žalobcovi z dôvodu vysporiadania bývalého členského podielu v SBD Bratislava II v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 64.000,- eur, v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Uvedený rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nemá okrem uvedenej nehnuteľnosti žiadny iný známy majetok, z ktorého by bolo možné priznaný nárok žalobcu uspokojiť, ako i na vyjadrenia žalovanej, má žalobca dôvodnú obavu, že uspokojenie pohľadávky žalobcu bude zmarené. Samotná žalovaná sa pred dcérou na adresu žalobcu vyjadrila „Radšej skapem, ako by som mu mala niečo dať.“ a obdobným spôsobom sa vyjadrila pred synom, kedy tvrdila, že uvažuje nad predajom uvedenej nehnuteľnosti. Obavy žalobcu z predaja nehnuteľnosti vyvrcholili, keď na stretnutí žalovanej a právneho zástupcu žalobcu žalovaná uviedla: Chlapec mohol mať aspoň nejaké peniaze, teraz nebude mať nič!“ Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zároveň snaží o vyhnutie sa potencionálnemu súdnemu sporu, ktorého predmetom by bolo odporovanie právnemu úkonu, ktorým by sa žalovaná snažila ukrátiť žalobcu tým, že by previedla byt na tretiu osobu. Z doterajších vyjadrení žalovanej je celkom zjavná obava, že žalovaná vyvinie snahu previesť všetok nehnuteľný majetok na tretie osoby.

3. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

5. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

6. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a doložených listinných dôkazov. Po vyhodnotení tam opísaných rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich podľa žalobcu obavu, že exekúcia bude ohrozená, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca túto obavu dostatočne neosvedčil.

9. Základnými predpokladmi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sú návrh, spôsobilý predmet záložného práva, peňažná pohľadávka a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Úlohou návrhu je osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku (peňažnej pohľadávky) a nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Účelom predmetného zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní, je preto povinnosťou žalobcu poskytnúť také dôkazy, ktoré tento legitímny cieľ jednoznačne osvedčia.

10. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

11. Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. Existencia takéhoto exekučného titulu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu a súd môže zriadením záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa poskytnúť žalobcovi ochranu z uvedeného dôvodu aj v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie, ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej, ako je tomu aj v danom prípade. Pri absencii exekučného titulu však musí súd s osobitným dôrazom posúdiť, či žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia hodnoverne osvedčil dôvodnosť chráneného nároku. Tento zákonný predpoklad v nevyhnutnej miere žalobca osvedčil skutočnosťou, že súd v prebiehajúcom konaní vydal dňa 30.04.2019 čiastočný rozsudok č.k. -321, ktorým uložil žalovanej povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu 64.000,- eur, v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (uvedený rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť). Samotný dlh však nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že exekúcia je ohrozená, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

12. Vo všeobecnosti, súd pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených sporovou stranou, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti skutočností obsiahnutých v návrhu.

13. Žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi žalovaného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený.

14. Obava z ohrozenia je tak objektívny stav, ktorý oprávneného núti, aby žiadal o zabezpečenie budúcej exekúcie. Základom tejto obavy je ohrozenie. Oprávnený musí tvrdiť a osvedčiť, že povinný koná tak (robí právne alebo faktické úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ohrozenie sa musí týkať majetku povinného, ktorý podlieha exekúcii podľa ustanovení Exekučného poriadku. Žalobca však podľa názoru súdu neosvedčil také úkony žalovaného, ktoré by postihovali jeho exekvovateľný majetok, ani také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť odôvodnený záver, že sa takto marí, sťaží alebo znemožní exekúcia.

15. Vyhodnotiac žalobcom tvrdené skutočnosti má súd za to, že v danom prípade obava z ohrozenia exekúcie nie je odôvodnená, keďže len z uvedených tvrdení nemožno dospieť k záveru, že by žalovaný realizoval také faktické alebo právne úkony, ktoré by smerovali k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, ani že skutočne vyvíja činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanou.

16. Žalobca síce v návrhu podrobne opísal skutkový stav a osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej, avšak žiadnym spôsobom, v zmysle vyššie uvedeného, neosvedčil dôvodnosť zriadenia záložného práva na majetok žalovanej ako ani obavu, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Tvrdenia žalobcu o tom, že skutkové okolnosti spočívajúce v údajných ústnych vyjadreniach žalovanej o zámere neuspokojiť pohľadávku žalobcu vyústili do obavy, že postavenie žalobcu ako veriteľa sa relevantne zoslabilo, súd vyhodnotil ako nepresvedčivé. Žalobca v návrhu žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaná fakticky vyvíja takú činnosť, ktorou by zmenšovala svoj majetok a ohrozovala postavenie žalobcu ako veriteľa. Súd nemá za osvedčené, že by žalovaná reálne vyvinula činnosť smerujúcu k zmenšeniu majetku spočívajúcu v predaji uvedenej nehnuteľnosti. Samotné údajné vyjadrenia žalovanej nemožno považovať za konanie spôsobilé vzbudzovať obavu ohrozenia budúcej exekúcie. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie dôvodnosti ním navrhovaného návrhu a osvedčenie hrozby zmarenia exekúcie, čo však vzhľadom na uvedené v tomto konaní splnené nebolo.

17. Súd vyhodnotil skutkové tvrdenia žalobcu tak, že tieto nie sú spôsobilé odôvodniť opodstatnenosť nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca popísaným skutkovým stavom neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená, teda podaným návrhom neosvedčil základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, spočívajúce v zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej v Katastri nehnuteľností, Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava II, obec Bratislava - Ružinov, katastrálne územie Ružinov, na liste vlastníctva č. XXXX, a to na: Byte č. XX, na 6. poschodí vo vchode V. XX bytového domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúcim sa na parcelách č. XXX/X a XXX/X a k prislúchajúcemu podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 1993/100000.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.