Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-54-2019.pdf
PDF · 96.21 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/54/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, IČO: 51079721, proti žalovanej: Y. W. M.. I., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. F. XXX, zastúpenej: JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, IČO: 35510722, o zaplatenie 265,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5Csp/205/2017-35 z 5.4.2019, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 265,- eur s prísl.. Priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že z relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody zo dňa 3.10.2017 a z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Č.:B.-XXX/VYS-H.-XXXX zo dňa 30.01.2017 vyplýva, že žalovaná dňa 6.11.2016 v čase okolo 12:50 ako vodička viedla motorové vozidlo zn. D. ev. č. H., na ktorom použité pneumatiky nespĺňali hĺbku stanoveného dezénu na ceste č. I/77 medzi obcami I. a K. v kilometri 46,35 v smere na H., kde neprispôsobila rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, v dôsledku čoho pri prejazde pravotočivej zákruty na mokrej vozovke dostala s vozidlom šmyk, vozidlo sa stalo neovládateľné, prešla ním do protismernej časti vozovky, kde v šmyku narazila do prednej časti oproti idúceho osobného motorového vozidla zn. H. XXX U., ev. č. Y., v ktorom došlo k zraneniu spolujazdcov sediacich na zadných sedadlách okrem iných aj T., ktorá za účelom lekárskeho pozorovania bola hospitalizovaná v NsP H. od 6.11.2017 do 8.11.2017, pričom ďalšie lekárske ošetrenie nevyhľadala. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície zo dňa 30.1.2017 ďalej vyplýva, že znalec z odboru cestnej dopravy V.. N. G. vo svojom znaleckom posudku č. 4/2017 okrem iného konštatoval, že žalovaná na jazdu použila vozidlo s ojazdenými pneumatikami pod prípustnú mieru ich opotrebovania. V čase dopravnej nehody povrch vozovky bol mokrý a ak vodička vykonala kontrolu vozidla pred jazdou, mala mať vedomosť o tom, že jazdí s vozidlom, ktorého pneumatiky sú výrazne opotrebované. Na vozidle zn. D. ev.č. H. boli zistené ojazdené pneumatiky pod prípustnú mieru opotrebenia stanovenú zákonným opatrením. V zmysle platnej právnej úpravy, vozidlo s takto opotrebovanými pneumatikami je odôvodnené označiť ako vozidlo technicky nespôsobilé k premávke na pozemných komunikáciách. Ojazdené pneumatiky mali vplyv na
samotný priebeh pohybu vozidla oblúkom zákruty, ale danému následku sa dalo predísť prispôsobením, znížením rýchlosti jazdy daného vozidla vzhľadom k aktuálnemu mokrému povrchu vozovky.
3. Z poistnej zmluvy č. 6571202607 zo dňa 1.10.2012 vyplýva, že S. Š. ako poistník a žalobca ako poisťovateľ uzavreli na obdobie od 1.10.2012 do 1.10.2013 poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. D. číslo technického preukazu C., D.: U., J.: H..
4. Z Lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 19.12.2016 vystaveného I.. M. G. vyplýva, že hodnotenie poškodenia na zdraví T. W., T.. X.X.XXXX vzniknutého autonehodou dňa 6.11.2016 titulom bolestného bolo stanovené na celkový počet bodov 15.
5. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 20.2.2017 a potvrdenia o plnení vyplýva, že žalobca dňa 17.2.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého poskytol T. W. poistné plnenie vo výške 265,- eur, a to titulom bolestného za 15 bodov pri hodnote bodu 17,66 eur.
6. Žalobca svoj nárok v žalobe odvodzuje z ustanovenia § 12 ods. 2 písm. d) Zákona o povinnom zmluvnom poistení, v zmysle ktorého má poisťovateľ nárok na náhradu poistného plnenia za splnenia (preukázania) dvoch skutočností. Teda, že technická spôsobilosť motorového vozidla nezodpovedala podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu a táto bola v príčinnej súvislosti so vznikom škody a tiež vedomosti poisteného, ktorý škodu spôsobil o tejto technickej nespôsobilosti ním použitého motorového vozidla.
7. Z opísaného vykonaného dokazovania vyplynulo a zároveň medzi stranami nebolo ani sporné, že technická spôsobilosť motorového vozidla, ktoré žalovaná použila nezodpovedala podmienkam na jeho používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu tým, že na ňom boli použité pneumatiky, ktoré nespĺňali stanovenú hĺbku dezénu a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou.
8. Pokiaľ ide o druhú skutočnosť odôvodňujúcu nárok žalobcu v zmysle § 12 ods. 2 písm. d) Zákona o povinnom zmluvnom poistení a teda, že žalovaná o vyššie opísanej technickej nespôsobilosti motorového vozidla, ktorým ako vodička škodu spôsobila, aj skutočne vedela, súd uvádza, že tento predpoklad nebol v konaní preukázaný.
9. V prvom rade je potrebné uviesť, že samotný žalobca v podanej žalobe ani len netvrdil, že žalovaná mala vedomosť o technickej nespôsobilosti motorového vozidla. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 8.12.2017 vyslovene uviedla, že nemala vedomosť o zlom technickom stave motorového vozidla. Predmetné podanie žalovanej bolo žalobcovi doručené na vyjadrenie postupom podľa § 167 ods. 3 CSP, ktorý sa k predmetnému skutkovému tvrdeniu žalovanej o jej nevedomosti o zlom technickom stave motorového vozidla k dnešnému dňu vôbec nevyjadril. Keďže žalobca predmetné skutkové tvrdenie žalovanej výslovne (vôbec) nepoprel, súd prvej inštancie postupom podľa § 151 ods. 1 CSP ho považoval za nesporné.
10. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, že žalovaná mala vedomosť o zlom technickom stave motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Z dôvodu nesplnenia povinnosti tvrdenia, nemohol ani splniť povinnosť označiť dôkazy na preukázanie vedomosti žalovanej o zlom technickom stave motorového vozidla. Keďže z hľadiska uplatňovania regresu poisťovňou nepostačuje len samotná prevádzka, resp. použitie technicky nespôsobilého vozidla, ale vyžaduje sa aj vedomosť poisteného o technickej nespôsobilosti vozidla, ktoré použil v cestnej premávke, bez preukázania ktorej podľa názoru súdu nie sú naplnené zákonné predpoklady pre úspešné uplatnenie regresu, nebolo možné vo veci žalobe vyhovieť. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno, ktoré v konaní bol povinný znášať, následkom čoho je zamietnutie jeho žaloby.
11. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 262 ods. 1, 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
12. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.
13. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Poukázal na to, že na základe zistených dôkazov nebolo sporné, že žalovaná dopravnú nehodu zavinila, keď jazdila na vozidle, ktoré bolo technicky nespôsobilé a na jazdu použila vozidlo, na ktorom boli použité pneumatiky, ktoré nespĺňali stanovenú hĺbku dezénu, v pravotočivej zákrute na mokrej vozovke dostala s vozidlom šmyk, prešla s vozidlom do ľavého jazdného pruhu, kde v šmyku pravou bočnou časťou svojho vozidla narazila do prednej časti oproti idúceho motorového vozidla. Žalovaná ako vodič jazdiaci na pozemných komunikáciách na jazdu použila motorové vozidlo, ktoré nebolo v riadnom technickom stave. V danom prípade sa nejednalo o skrytú vadu na vozidle, ale o ojazdené pneumatiky, teda viditeľnú závadu technického stavu vozidla. Žalovaná ako vodič a účastník cestnej premávky bola povinná pred jazdou preveriť, či vozidlo je v riadnom technickom stave. Ak si žalovaná túto povinnosť nesplnila a následne jazdila s vozidlom, ktorého pneumatiky boli viditeľne v zlom technickom stave, a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, tak nesporne porušila povinnosti vodiča vyplývajúce zo zákona (§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. a § 2 ods. 2 vyhlášky č. 464/2009 Z.z.).
15. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
16. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
19. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
20. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky,15d) b) spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré použil neoprávnene, c) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom,16) d) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu17) a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou,
e) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu,18) f) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu,19) ktorá je poistnou udalosťou, g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky.15d)
21. Podľa § 2 písm. am) zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prevádzkovateľom vozidla sa rozumie vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii časť I a časť II, ktorí sú zapísaní v osvedčení o evidencii časť I a časť II a oprávnení rozhodovať o použití vozidla, alebo vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ technického osvedčenia vozidla, ktorí sú oprávnení rozhodovať o používaní vozidla,
22. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke je vodič povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke.
23. Podľa § 6 ods. 2 Zákona o cestnej premávke prevádzkovateľ vozidla nesmie prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo, ktoré vrátane nákladu alebo jeho upevnenia nespĺňa ustanovené podmienky.
24. Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky, vozidlo prevádzkované v cestnej premávke musí byť v riadnom technickom stave. Riadnym technickým stavom vozidla sa rozumie stav, v ktorom vozidlo spĺňa technické požiadavky ustanovené pre vozidlá prevádzkované v cestnej premávke.
25. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaná dňa 6.11.2016 ako vodička osobného motorového vozidla značky D. spôsobila predmetnú dopravnú nehodu, dostala šmyk, jej vozidlo sa stalo neovládateľné a narazila do osobného motorového vozidla značky H. XXX U.. Príčinou tejto dopravnej nehody, ktorú žalovaná takýmto spôsobom zavinila, boli nekvalitné ojazdené pneumatiky, ktoré nespĺňali hĺbku stanoveného dezénu podľa právnych predpisov. Všetky tieto okolnosti súd prvej inštancie riadne zistil a v odôvodnení svojho rozhodnutia opísal, pričom v tomto smere nie sú žiadne sporné okolnosti, ktoré by takýto skutkový stav z pohľadu sporových strán spochybňovali.
26. Základným predpokladom pre úspešné uplatnenie nárokov žalobcom v tomto konaní je však preukázanie nielen okolností, že žalovaná spôsobila predmetnú dopravnú nehodu z dôvodu zlého technického stavu motorového vozidla, ktoré riadila, ktorý spočíval v ojazdených pneumatikách, ale ďalším nevyhnutným predpokladom pre ustálenie jej zodpovednosti (tak, ako to uviedol aj súd prvej inštancie) je zistenie, že mala skutočne vedomosť o zlom technickom stave motorového vozidla, teda o tom, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách (§ 12 ods. 2 písm. d) zákona č. 381/2001 Z.z.).
27. V tomto smere (v zhode so súdom prvej inštancie) aj odvolací súd konštatuje, že táto okolnosť preukázaná nebola a nemožno uzavrieť, že by žalovaná si bola vedomá, že používa motorové vozidlo s ojazdenými pneumatikami, ktoré nezodpovedajú technickým požiadavkám na prevádzku na pozemných komunikáciách. Žalovaná totiž bez merania hĺbky dezénu nemohla vedieť, že pneumatiky nespĺňajú technickú normu a nie sú spôsobilé na jazdu po pozemných komunikáciách. Nebola prevádzkovateľkou predmetného motorového vozidla, pretože týmto bol jej priateľ, ktorý zveril žalovanej auto na jazdu tak, ako to vyplynulo z dokazovania vykonaného už na súde prvej inštancie. Žalovaná vzhľadom na absenciu vedomostnej zložky vo vzťahu k okolnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, nemohla predvídať možnosť spôsobenia škody.
28. Na základe toho súd prvej inštancie správne uzavrel pokiaľ uviedol, že nie sú zistené a preukázané všetky okolnosti, ktoré by zakladali zodpovednosť žalovanej za nároky uplatňovanej žalobcom v tomto konaní a správne postupoval pokiaľ žalobu zamietol.
29. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil, so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, pričom v ostatnom poukazuje odvolací súd na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).