Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-36-2019.pdf
PDF · 109.67 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/36/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa - manžela: Ing. B. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. K. XXX/XX, X. - P., v zastúpení právne - ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, a manželky - matky: C. V., rod. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, v zastúpení právne - JUDr. Martin Olos, advokát so sídlom T. T. X., O. P., o rozvod manželstva, v spojenom konaní o úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode ich manželstva k maloletej E. V., nar. X.XX.XXXX, v zastúpení kolíznym opatrovníkom
- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na základe odvolania navrhovateľa (otca) proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 37P/217/2018-116 zo dňa 14.2.2019 čo do výrokov III, IV a na základe odvolania matky čo do výroku III., takto
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku III., v ktorom súd určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú E., nar. X.XX.XXXX vo výške 125 eur mesačne s povinnosťou otca výživné uhrádzať do 15. dňa v mesiaci, na ktoré sa výživné poskytuje, k rukám matky do plnoletosti dieťaťa a následne k rukám dieťaťa, tak, že:
- výživné na maloletú E., nar. X.XX.XXXX, ktorá na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičom, sa od otca n e u r č u j e .
Rozsudok z r u š u j e vo výroku IV., v ktorom súd uložil otcovi povinnosť hradiť náklady súvisiace so školskou dochádzkou a mimoškolskou činnosťou maloletej.
Rozsudku sa n e d o t ý k a vo zvyšných výrokoch - I., II., odvolaním nenapadnutých.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo Ing. B. V. a C. V., rod. C., uzatvorené dňa XX.X.XXXX v X. a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X. vo zväzku 5, ročník XXXX, na strane 126, pod poradovým číslom 22 (výrok I.). Na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva súd v spojenom konaní schválil (výrok II.) dohodu rodičov, ktorou:
- mal. E. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že bude v osobnej starostlivosti otca vždy v nepárnom týždni v roku a v osobnej starostlivosti matky vždy v párnom týždni v roku. K striedaniu osobnej starostlivosti bude dochádzať v nedeľu o 18. hod.
- Otec je povinný maloletú prevziať i odovzdať do/z osobnej starostlivosti v mieste bydliska matky v stanovenom čase.
- Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
- Každý z rodičov je povinný zabezpečiť maloletej stravu, ošatenie a hygienu vo vlastnej domácnosti.
- Poberateľkou rodinných prídavkov a daňového bonusu na maloletú bude matka.
- Trvalé bydlisko bude mať maloletá v mieste trvalého bydliska otca.
Na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva okresný súd vo výroku III. určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú vo výške 125 eur mesačne s povinnosťou otca výživné uhrádzať do 15. dňa v mesiaci, na ktoré sa výživné poskytuje, k rukám matky do plnoletosti dieťaťa a následne k rukám dieťaťa. Vo výroku IV. súd uložil otcovi povinnosť hradiť náklady súvisiace so školskou dochádzkou a mimoškolskou činnosťou maloletej. Vo výroku V žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Pri hodnotení splnenia hmotnoprávnych podmienok pre rozvod manželstva navrhovateľa a jeho manželky okresný súd vychádzal z ustanovenia § 23 Zákona o rodine. Za príčinu rozvratu manželstva považoval nadviazanie mimomanželského pomeru zo strany manžela. Okrem uvedeného neboli preukázané zásadné predchádzajúce rozpory medzi manželmi. Žili riadny rodinný život, stýkali sa s príbuznými, zabezpečovali potreby rodiny a starostlivosť o maloletú spoločne. Odchod manželky bol len vyústením nátlaku zo strany manžela, ktorý chcel zdieľať domácnosť už s novou partnerkou ešte pred formálnym ukončením manželstva. Takéto počínanie manžela podľa názoru súdu nie je možné považovať za súladné s dobrými mravmi, najmä ak išlo o domácnosť, ktorú predtým zdieľal s manželkou. Za daných okolností nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia, navyše, rozvodom manželstva nebudú poškodené záujmy maloletej, pretože ani doterajšia situácia medzi manželmi nespĺňala podmienky prirodzeného rodinného prostredia.
3. V spojenom konaní o úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletej na čas po právoplatnosti rozvodu postupoval súd v intenciách ustanovení § 24 ods.1 až 5 Zákona o rodine. Schválil dohodu rodičov o striedavej osobnej starostlivosti o maloletú E., mal za to, že je v jej záujme, obaja rodičia pritom zostanú jej zákonnými zástupcami v plnom rozsahu.
4. Okresný súd pri určení vyživovacej povinnosti otca vo výške sumy 125 eur mesačne na maloletú ( s povinnosťou uhradzovať túto sumu do 15 - ho dňa v mesiaci na ktoré sa výživné poskytuje k rukám matky do plnoletosti dieťaťa a následne k rukám dieťaťa) rozoberá v rovine teoreticko - právnej, ekonomickej svoje úvahy (v bodoch 16 až 23 odôvodnenia) ktoré viedli k záveru o tom, že aj za stavu striedavej rodičovskej starostlivosti je namieste určiť výživné na maloletú od otca.
5. V konkrétnej súdenej veci okresný súd zistil, že otec pracuje ako generálny manažér s čistým mesačným príjmom 2.100 eur a je mu poskytované aj osobné motorové vozidlo na súkromné účely. Otec býva v osobitnej bytovej jednotke v dome svojich rodičov. Manželia sú spoluvlastníkmi dvojizbového bytu, ktorý bol zrekonštruovaný a v súčasnosti v byte býva manželka. Táto je zamestnaná ako manažérka v práčovni s čistým príjmom 730 eur mesačne, používa staršie motorové vozidlo, ktoré majú manželia v spoluvlastníctve. U maloletej E. súd poukazuje na jej vek (17 rokov), ďalej, že navštevuje súkromné gymnázium, má veľa športových aktivít. Zo strany rodičov sú jej poskytované nadštandardné plnenia a rodičia by mali počítať s tým, že v prípade stavu, ktorý nastane po rozvode manželstva pôjde o plnenia nad ich životný štandard. Súd uložil obom rodičom povinnosť zabezpečovať výdavky maloletej vznikajúce v ich domácnosti, za primerané vyhodnotil výdaje na bežnú stravu, ošatenie, hygienu, kultúru vo výške sumy 360 eur mesačne, na jedného rodiča tak pripadá suma 180 eur, keďže dieťa je v ich osobnej starostlivosti v rovnakom rozsahu. Súd bol názoru, že pomery otca sú lepšie oproti matke, nemusí si zadovážiť ani nové bývanie, pretože zostal bývať v bytovej jednotke u svojich rodičov, naopak matka bude nútená bývanie si zabezpečiť formou hypotekárneho úveru, ktorý zrejme preberie v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov; hypotéku v pôvodnej výške 70 tisíc eur aktuálne spláca manžel v mesačných splátkach 289 eur vrátane poistenia.
6. Celkové výdavky matky na maloletú vrátane bytových potrieb predstavujú sumu 216 eur (36 eur je podiel na bytových nákladoch), od uvedenej sumy súd odpočítal rodinné prídavky a daňový bonus, ktoré bude poberať matka, následne tak výdavky matky na maloletú budú činiť 170 eur. Pomer príjmov medzi rodičmi predstavuje 25 % ku 75 % v prospech otca (700 eur : 2100 eur). Preto súd za spravodlivé považoval, aby otec prispel ešte matke na výživu maloletej E. v jednej štvrtine jej výdavkov, teda v sume 125 eur mesačne pritom zohľadnil aj plnenia poskytované otcom v prospech maloletej, otec totiž uhradzuje aj jej ďalšie náklady, napr. školské výdavky 116 eur mesačne, poistenie 26 eur, školské výlety 30 eur, vreckové 40 eur a iné záujmy. Súd zdôraznil, že v prípade zverenia maloletej iba do osobnej starostlivosti matke, ktorá by všetky výdavky dcéry hradila sama, určil by vyživovaciu povinnosť
otca medzi 15 až 20 percentami z jeho čistého mesačného príjmu (skôr pri hornej hranici, keďže E. dosiahne čoskoro plnoletosť),- teda vo výške 420 eur mesačne. Z rovnakých dôvodov súd uložil otcovi povinnosť uhradzovať náklady súvisiace so školskou dochádzkou a mimoškolskou činnosťou maloletej; napokon otec uvádzal ochotu sa výlučne sám podieľať na týchto výdavkoch tvrdiac, že nechce maloletú po rozvode ukracovať. Povinnosťou otca je výživné uhradzovať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v súlade s § 76 ods. 1 Zákona o rodine k rukám matky do doby, kým maloletá nenadobudne plnoletosť.
7. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec čo do výroku určenia jeho vyživovacej povinnosti na maloletú E. (výrok III.) a do výroku o určenej povinnosti hradiť náklady súvisiace so školskou dochádzkou a mimoškolskou činnosťou maloletej (výrok IV.), domáha sa zrušenia rozsudku a žiada vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Hodnotí rozhodnutie súdu v týchto odvolaním napadnutých výrokoch za nespravodlivé, extrémne zvýhodňujúce matku, čo so záujmami dieťaťa nemá nič spoločné. Podľa názoru otca súd pri určení výživného na maloletú nesprávne právne vyhodnotil zistený skutkový stav a v odvolaním dotknutej časti umožňuje matke „parazitovať“ na výživnom pre dieťa.
9. Otec zdôraznil obsahový význam ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine upravujúceho hmotnoprávne otázky súvisiace s vyživovacou povinnosťou rodičov k deťom, znenie tohto ustanovenia aj zacitoval.
10. V súvislosti s argumentáciou súdu, že dieťa zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov v rovnakom rozsahu má mesačné výdavky v sume 360 eur (bežná strava, ošatenie, hygiena, kultúra) a u matky má aj ďalšie výdavky na bývanie v sume 36 eur, - vytýka, že súd nebral v úvahu výdavky na bývanie u neho, hoc sa o takmer dospelé dieťa stará v úplne v rovnakom rozsahu ako matka, čo znamená, že takmer dospelé dieťa podľa súdu u neho/ otca nemá žiadne náklady na bývanie, resp. že on neprispieva na bývanie svojej takmer plnoletej dcére. Súd nespomenul vôbec tú skutočnosť, že on platí mesačne školné pre svoju dcéru v sume 116 eur študujúcu na súkromnej strednej škole. V rozsudku špekuluje súd o tom, ako pravdepodobne vysporiadajú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov s matkou hoc táto otázka nie je predmetom tohto konania, dokonca vykonal vo vzťahu k tejto otázke aj výsluchy účastníkov. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že matka obýva spoločný byt a hypotekárny úver na byt platí on v sume 289 eur mesačne, čo nie je zanedbateľná zložka príspevku na bývanie pre matku. Otcovi nie je zrejmé, z čoho súd nadobudol presvedčenie, že úver na bývanie si bude brať iba matka dieťaťa, pretože okolnosť, že on zatiaľ býva v dome svojich rodičov neznamená, že to tak bude aj do budúcnosti. Povinnosťou súdu je vychádzať zo skutočnosti existujúcej v čase, kedy rozhodnutie vydá. Otázkou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa môžu s matkou dieťaťa ako manželia zaoberať až po zániku BSM, teda po právoplatnosti rozvodu manželstva. Súd v ich prípade spolu s rozhodnutím o rozvode manželstva už mal vyriešenú aj otázku vyporiadania BSM, čo je z hľadiska práva neprípustné.
11. On síce má nepopierateľne vyšší príjem ako matka, nikdy však svoje dieťa nezanedbával, dobrovoľne sám plnil všetky náhodné výdavky dieťaťa, aj výdavky spojené so vzdelávaním a mimoškolskými aktivitami, všetko bez toho, aby žiadal matku o príspevky na tieto výdavky. Každé rozhodnutie týkajúce sa maloletého dieťaťa má byť predovšetkým v jeho záujme, zároveň musí byť zákonné a spravodlivé. Rozhodnutie prvostupňového súdu je podľa hodnotenia otca v záujme matky, vo vzťahu k nemu je nezákonné a extrémne nespravodlivé, je zvláštne a sarkastické, že jeho „ochota“ ako otca sa doslova stala terčom výsmechu súdu, pretože aj keď svojmu dieťaťu poskytuje dobrovoľne a bez akýchkoľvek zlých úmyslov plnenia vo väčšom rozsahu ako matka, súd mu „určil povinnosť“ hradiť náklady súvisiace so školskou dochádzkou a mimoškolskou činnosťou maloletej dcéry. Okrem toho, že takýto výrok súdu nemá kvalitu vykonateľnosti, je v súdenom prípade aj prejavom arbitrárnosti a nenáležitého mocenského zásahu do rodičovských práv a povinností.
12. Namieta aj matematické zdôvodnenie v bode 27 odôvodnenia rozsudku, výsledkom matematickej kalkulácie je fakt, že matka zamestnaná ako manažér v obchodnej spoločnosti s deklarovaným
mesačným príjmom cca 700 eur, žije sama a inú vyživovaciu povinnosť nemá, ktorej bývanie stále zabezpečuje on tým, že platí hypotéku na tento byt (hoci aj matka dieťaťa je dlžníčkou) a ktorá sa osobne o dieťa vo veku viac ako 17 rokov stará časovo v rovnakom rozsahu ako on, má,- podľa súdu povinnosť podieľať sa na výžive svojho dieťaťa takmer na úrovni povinných 30% zo životného minima (rovnako ako každý bezdomovec a rodič bez zamestnania).
13. Poukazuje aj na to, že súd vlastné názory uvedené v bodoch 16 a 17 odôvodnenia „pozabudol“ zakomponovať do svojho rozhodnutia, pretože úvahy pri vyhlásení rozsudku o výživnom sú zjavne odlišné od týchto záverov súdu.
14. Podľa schválenej rodičovskej dohody súdom maloletá bola zverená do starostlivosti oboch rodičov. Jeden rodič (otec) zarába viac aj preto, že vďaka svojim schopnostiam dosiahol vrcholovú pozíciu u zamestnávateľa, pracuje denne min. 12 hodín s pohotovosťou a zodpovednosťou aj v sobotu a nedeľu a druhý rodič (matka) zarába menej, hoc ako manažérka riadiaca niekoľkých zamestnancov sa uspokojila s minimálnou mzdou a pracuje max. 8 hodín denne, s voľnými sobotami a nedeľami. Otec uvádza ďalej, že ho súd potrestal za to, že sa o svoje dieťa príkladne stará, že v širokom rozsahu mu zabezpečuje všetky potreby bez toho, aby žiadal od matky nejakú kompenzáciu, dokonca platí úver na byt aj v časti, kde je dlžníkom matka a ktorá v byte pokojne býva, takže sa on podieľa aj na bytových nákladoch samotnej matky. Súd tak zvýhodnil matku, aby jej zostalo čo najviac z „nízkeho“ príjmu na jej vlastné potreby a životnú úroveň, v rozpore so svojim záverom, že výživné oprávnených detí nemá byť určené ani použité na plnenie potrieb iných osôb a ani rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, nemôže parazitovať na výživnom mal. dieťaťa. Maloletá E. dosiahne plnoletosť za niekoľko mesiacov a pokiaľ by to považovala za potrebné, má možnosť ako procesne samostatne spôsobilý účastník konania kedykoľvek požiadať svojich rodičov o výživné.
15. Proti rozsudku čo do výroku III. podala odvolanie aj matka, domáha sa v tomto odvolaním napadnutom výroku zmeny rozsudku, v rámci nej žiada určiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletú na čas po rozvode manželstva v sume 300 eur mesačne vždy do 15.tého dňa v mesiaci k jej rukám počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
16. Matka namieta vecnú i formálnu nesprávnosť a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Podľa jej názoru malo byť v uvádzanom výroku jasne uvedené za účelom vykonateľnosti rozhodnutia, že výživné je otec povinný platiť počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Súd určil otcovi výživné uhrádzať do 15. dňa v mesiaci na ktoré sa výživné poskytuje, čo je nesprávne a v rozpore s hmotným právom. Výživné je totiž ex lege splatné vždy mesačne vopred a nie v priebežnom mesiaci, nakoľko dieťa potrebuje byť vyživované už od prvého dňa mesiaca a nie až od 15-teho dňa mesiaca. Matka hodnotí súdom určené výživné vo výške 125 eur mesačne za zjavne nedostatočné, v tejto súvislosti poukazuje na to, že otec je vrcholový manažér, súčasne konateľ prosperujúcej spoločnosti Pretolog, s.r.o. (bývalá Ryba Žilina), riadi celú firmu, jeho priemerná základná čistá mesačná mzda je aktuálne cca 2.500 eur, čo je vyše tri a pol násobok jej mesačného zárobku, okresný súd nesprávne uzavrel, že otec dosahuje čistý príjem iba vo výške 2.100 eur mesačne.
17. Pre súd je vždy rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, preto bol povinný vychádzať nie z nižšej mzdy, ktorú dosahoval otec ešte v dobe pred preradením, ale po preradení na pracovnú pozíciu generálneho riaditeľa spoločnosti z výšky hrubého mesačného príjmu 3 000 eur ( od 1.9.2018 v tejto výške poberá základnú hrubú mesačnú mzdu), následne z čistého mesačného príjmu vo výške cca 2.500 eur, navyše, otcovi sa vyplácajú mesačné a ročné prémie. Otec dosahuje viac ako trojnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR, čo by sa malo jasne prejaviť aj vo výške určeného výživného, nakoľko maloleté dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni rodiča. V možnostiach a schopnostiach otca je aj tvorba úspor pre dcéru, ktorá je jeho jediným dieťaťom, keďže otec iné vyživovacie povinnosti už nemá. Predmetnú mzdu nemá otec šancu pri bežnej spotrebe minúť na seba a na svoje náklady. Príjmy a životná úroveň otca je zreteľne vyššia ako jej, maloletá dcéra má svoje oprávnené potreby, ktoré ona zo svojho príjmu nie je objektívne schopná splniť.
18. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniam rodičov vyjadril iba „formálny súhlas“ s rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci bez nariadenia pojednávania.
19. Matka v písomnom vyjadrení hodnotí odvolanie otca za nedôvodné, odkazuje na obsah a dôvody svojho odvolania, žiada rozhodnúť v súlade s jej odvolacím návrhom. Zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť ku dcére plní z omnoho nižšieho príjmu (okrem zabezpečovania bývania a stravy) pritom aj ona pravidelne kupuje dcére veci, ošatenie, uhradzuje náklady na lekára a zubára, bola s ňou na dovolenke na ktorú šetrila celý rok. Nie všetko dcére zakupuje iba otec, ten svoje plnenia značne nadsadzuje. Dcére oproti nej platí iba školu, má však omnoho vyšší príjem a vyššiu úroveň života ako ona.
20. V ďalšom štádiu odvolacieho konania účastníci už ďalej písomne nereagovali.
21. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení že odvolanie podali na to oprávnení účastníci, proti rozsudku, ktorému je odvolanie prípustné, odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote, odvolací súd postupujúc v intenciách § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletú (výrok III.) podľa § 388 CSP zmenil a vo výroku IV. rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1, písm. c/ CSP. Rozsudku sa nedotýkal v odvolaním nenapadnutých výrokoch ( výrok I., II., ).
22. Podľa hmotnoprávnej úpravy s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu/deťom na čas po rozvode ich manželstva. Okresný súd po konštatácii splnenia hmotnoprávnych podmienok rozvodu manželstva navrhovateľa a jeho manželky, upravil ich práva a povinnosti k maloletej E. na čas po rozvode. Rodičia ohľadne starostlivosti o dcéru uzatvorili dohodu (výrok II.) obaja zhodne súhlasili s tým, aby maloletá E. bola vychovávaná v ich striedavej osobnej starostlivosti tak, že u otca bude vždy v nepárnom týždni v roku a u matky vždy v párnom týždni v roku. V súvislosti s priamou realizáciou a výkonom striedavej osobnej starostlivosti o maloletú E. rodičia upravili vo výroku II. aj bezprostredne súvisiace otázky a ani jeden z rodičov proti výroku II. rozsudku sa neodvolal.
23. Odvolací súd je presvedčený o tom, že obaja rodičia pri zhodnom súhlase ( pretavený do ich rodičovskej dohody schválenej súdom) o striedavej osobnej starostlivosti o dcéru na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva sledovali prioritne jej najlepší záujem. Súd pri každom zverovaní dieťaťa či už do výlučnej osobnej starostlivosti alebo do striedavej osobnej starostlivosti zisťuje majetkové pomery oboch rodičov. Až po dôkladnom zvážení pomerov môže rozhodnúť o výške výživného pre maloleté dieťa. Dochádza však aj k takým prípadom, že jeden z rodičov môže poskytnúť dieťaťu nadštandardné životné podmienky a druhý z rodičov iba základné životné podmienky, druhý rodič je preto znevýhodnený a veľmi ľahko by z psychologického hľadiska mohlo dôjsť k situácii, že dieťa si skôr zvykne na pohodlnejší spôsob života na vyššej úrovni aj napriek tomu, že citové väzby k obom rodičom môžu byť rovnaké, teda môže nastať situácia, že dieťa bude chcieť byť zverené do starostlivosti toho z rodičov, ktorý mu môže poskytnúť nadštandardnú starostlivosť. Práve na predchádzanie opísanej nepriaznivej situácie a v záujme dieťaťa súd môže uložiť rodičovi, ktorého hmotné zabezpečenie je v zjavnom nepomere voči druhému rodičovi, aby prispieval výživným na maloleté dieťa aj v prípade zverenia do striedavej osobnej starostlivosti, vychádzajúc však z individuálnych okolností prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že takáto opísaná situácia nevyvstala. Maloletá E. má rovnako pozitívny vzťah k obom rodičom, o čom svedčí aj ich dohoda aby na čas po rozvode manželstva jej poskytovali osobnú starostlivosť striedavou formou. Treba uznať odvolací argument matky, že disponuje podstatne nižším príjmom ako otec, avšak nenamietala, že by otec odoprel uhradzovať tie náklady súvisiace s výchovou a starostlivosťou o dcéru, ktoré ona vzhľadom na svoj nižší príjem uhradzovať nemohla. Odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení okresného súdu, priklonil sa ale k odvolaniu otca a vyhodnotil za nesprávne rozhodnutie vo výroku v ktorom okresný súd určil výživné vo výške 125 eur mesačne od otca na maloletú dcéru zverenú do striedavej osobnej starostlivosti rodičom. Riadil sa prioritne nasledovnými kritériami : osobnú starostlivosť svojej dcére poskytnú rodičia z hľadiska časového vymedzenia v rovnakom rozsahu - formou tejto starostlivosti obaja rovnako voči nej plnia vyživovaciu povinnosť. Obaja ( vrátane matky ktorá je tiež zamestnaná a disponuje pravidelným mesačným príjmom) sú povinní participovať na úhrade bežných výdajov svojho dieťaťa. Treba dať za pravdu matke, že otec má preukázateľne vyšší mesačný príjem ako ona, avšak preukázateľne otec je tým rodičom, ktorý zo svojho príjmu prevažne uhradzuje zvýšené náklady svojej dcéry, napr. platí pravidelne školné vo výške sumy 116 eur mesačne ( maloletá navštevuje súkromnú strednú školu ) čo ani matka nespochybnila, a uhradzuje aj prevažný rozsah výdajov dcéry súvisiacich s mimoškolskou aktivitou a jej záujmami. Takéto plnenia otec poskytoval dobrovoľne, čo matka akceptovala, v prospech
dcéry prijala, čo svedčí o zaužívanom štandardnom spôsobe zabezpečovania odôvodnených potrieb dieťaťa rodičmi. Z dokazovania nevyplynulo, že by otec plnenia takejto povahy pre dcéru v čase po rozvode manželstva poskytovať nemal, práve naopak, jeho postoje a vyjadrenia svedčia o tom, že mieni svojej dcére zabezpečenie materiálnej povahy poskytovať v rovnakom rozsahu naďalej. Pokiaľ okresný súd za rozhodujúce kritérium vyhodnotil okolnosť, že otec nemusel riešiť otázku bývania na rozdiel od matky, bolo potrebné podľa názoru odvolacieho súdu zohľadniť v rámci plnenia vyživovacej povinnosti otca aj výdajovú položku ( matkou nespochybnenú ), že za byt v ktorom rieši otázku svojho bývania matka i s maloletou ( počas jej pobytu v osobnej starostlivosti matky) spláca zo svojho príjmu splátky hypotekárneho úveru vo výške sumy 289 eur mesačne iba otec a aj za situácie, že matka zo svojho príjmu uhradzuje mesačné náklady súvisiace s užívaním bytu ( napr. energie ) aj za dcéru, otec uvedenou platbou podporuje finančne nielen bývanie svojej dcéry počas jej pobytu u matky ale podporuje aj riešenie bytovej otázky ( bývanie ) matky. Úvaha okresného súdu, že v rámci vyporiadania BSM sa nadobúdateľom hypotekárneho úveru stane matka s predpokladom aj jeho splácania je zatiaľ v rovine hypotetickej z hľadiska riešenia majetkového spoločenstva manželov na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, pretože z dokazovania nevyplynul jednoznačný zámer rodičov ( teraz už bývalých manželov ), že mienia tento záväzok majetkového charakteru usporiadať práve spôsobom ako to uzavrel okresný súd.
24. Výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že otec ako rodič výživou povinný zo svojho mesačného príjmu v adekvátnej výške a dobrovoľne poskytuje svojmu dieťaťu finančné plnenia na zabezpečenie jej odôvodených potrieb, primerane príjmovým možnostiam participuje na zabezpečovaní nielen bežných potrieb svojho dieťaťa ale uhradzuje aj zvýšené náklady svojej dcéry a takto mieni pokračovať aj počas striedavej rodičovskej starostlivosti po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Preto odvolací súd dospel k záveru, že nebol dôvod určovať výživné od otca na dieťa v striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Z totožných dôvodov neboli splnené podmienky ani pre určenie povinnosti otca hradiť náklady súvisiace so školskou dochádzkou a mimoškolskou činnosťou dcéry, jednak na týchto nákladoch je povinná participovať zo svojho príjmu aj matka ( odvolací súd nepochybuje o tom, že matka sa na týchto nákladoch tiež primerane svojim príjmovým možnostiam podieľa ), otec tieto náklady aj reálne uhradzuje a mieni uhradzovať naďalej. Odvolací súd dodáva navyše, že vzhľadom na obsahové vymedzenie tento odvolaním napadnutý výrok ( IV) by nemohol byť ani podkladom pre prípadný budúci súdny výkon rozhodnutia.
25. Krajský súd v závere svojho rozhodnutia upriamuje pozornosť na to, že ak by rodičia svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére E. ktorá X.XX.XXXX dovŕši plnoletosť, adekvátne svojim možnostiam a schopnostiam a primerane jej odôvodneným potrebám neplnili po dovŕšení jej plnoletosti, môže ako oprávnená na výživné vo vlastnom mene samostatným návrhom uplatniť takýto nárok u súdu.
26. V súhrne všetkých horeuvedených argumentácii odvolací súd odvolaniu matky vyhovieť nemohol, naopak musel konštatovať opodstatnenosť odvolania otca.
27. V dôsledku zmeny rozsudku vo výroku III. odvolací súd rozhodoval postupujúc podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 ods. 1 CMP o náhrade trov celého konania (prvoinštančné, odvolacie) tak, že žiadnemu z jeho účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu, čo znamená, že každý z účastníkov si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. V súdenej veci odvolací súd nezistil výnimku zo zásady uvedenej v § 52 CMP.
28. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.