Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_6Sa-13-2019.pdf
PDF · 107.58 KB
No categories available
6Sa/13/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: NOTHEGGER Slovakia, s.r.o., so sídlom kpt. Nálepku 20, 071 01 Michalovce, IČO : 36 579 459, právne zastúpeného JUDr. Danielom Grigeľom, advokátom, AK so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 42 262 828, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Správnej žalobe zo dňa 9.7.2019 p r i z n á v a odkladný účinok do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej a ukladá žalovanému povinnosť výmazu žalobcu zo zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca správanou žalobou zo dňa 9.7.2019, elektronicky doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 10.7.2019, v zmysle § 252 a nasl. SSP namietal porušenie svojich subjektívnych práv iným zásahom žalovaného, za ktorý označil oznámenie žalovaného zo dňa 16. 5. 2019, ktoré bolo žalobcovi doručené 20.05.2019, ktorým vybavil podnet žalobcu na preskúmanie rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice zo dňa 21. 6. 2017 mimo odvolacieho konania. Žiadal, aby správny súd uložil žalovanému: zákaz pokračovať v evidovaní žalobcu v zozname fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, uložiť žalovanému vymazať žalobcu zo zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, najneskôr do troch pracovných dní od právoplatnosti uznesenia a priznať náhradu trov konania.
2. Žalobca konštatoval, že správnu žalobu podal 10.7. 2019 v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobca dozvedel, že je dotknutý označený iným zásahom žalovaného ako orgánu verejnej správy, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy, rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice vydaného podľa zákona č. 126/2006 Z. z. dňa 21. 6. 2017.
3. Žalobca podal dňa 08.03.2019 žalovanému podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a žiadal preskúmať rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice vydané dňa 21. 6. 2017, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 2000 euro za porušenie povinností uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 126/2006 Z. z. o inšpekcii práce, v spojení so zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní podľa § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. b/, za nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby, s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah a nesplnil povinnosť uloženú podľa § 231 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
4. Žalovaný v opatrení zo dňa 16. 5. 2019 uviedol, že v dňoch 08.08.2016 do 05.09.2016 bola u žalobcu Sociálnou poisťovňou, pobočkou Michalovce (ďalej len „Sociálna poisťovňa“) vykonávaná kontrola odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobia od 01.05.2006 do 31.12.2008 a za obdobia od 01.01.2009 do 30.04.2016 (ďalej len „Kontrola
SP“) Sociálna poisťovňa vydala dňa 05.09.2016 rozhodnutie č. 700-3610697116- GC04/16 o uložení pokuty vo výške 413,10 EUR (ďalej len „Pokuta SP“) za porušenie povinnosti ustanovenej v zmysle § 231 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Inšpektorát práce Košice (ďalej len „Inšpektorát“) vykonal v dňoch 29.12.2016, 04.01.2017, 05.01.2017, 19.01.2017 a 26.01.2017 u žalobcu inšpekciu práce (ďalej len „Kontrola“). Výsledkom Kontroly je Protokol o výkone inšpekcie práce Inšpektorátu práce Košice, č. IKO-018- 50-2.3/P-E22,24,25,27-17, č.ú. 638/16/15886 zo dňa 26.01.2017 (ďalej len „Protokol“), v ktorom Inšpektorát uviedol zistené nedostatky. Inšpektorát Oznámením o začatí správneho konania zo dňa 15.05.2017, č. 176/17/Or (ďalej len „Oznámenie“) informoval žalobcu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZIP“), konkrétne: § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZNP“) spočívajúce v tom, že žalobca využíval dňa 03.12.2015 závislú prácu fyzickej osoby A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Č. XX, XXX XX G. (ďalej len „Zamestnanec“), mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu a tohto prihlásil do Sociálnej poisťovne až 21.01.2016. Inšpektorát práce Košice rozhodnutím zo dňa 21.06.2017, č.: 176/17/Or (ďalej len „Rozhodnutie“) (doručené žalobcovi dňa 27.06.2017) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,00 EUR (ďalej len „Pokuta") za porušenie povinnosti stanovenej predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 ZIP. Žalovaný k žalobcom namietanému porušeniu zásady ne bis in idem, s poukazom na to, že už sociálna poisťovňa už uložila žalobcovi pokutu za oneskorené prihlásenie zamestnanca svojím rozhodnutím z 5. 9. 2016 uviedol, že i Inšpektorát práce Košice (ďalej len „Inšpektorát“) vykonal v dňoch 29.12.2016, 04.01.2017, 05.01.2017, 19.01.2017 a 26.01.2017 u žalobcu inšpekciu práce (ďalej len „Kontrola“). Výsledkom Kontroly bol Protokol o výkone inšpekcie práce Inšpektorátu práce Košice, č. IKO-018- 50-2.3/P-E22,24,25,27-17, zo dňa 26.01.2017 (ďalej len „Protokol“). V Protokole Inšpektorát uviedol zistené nedostatky ako ich konštatoval následne i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice zo dňa 21.06.2017, doručeným žalobcovi 27.06.2017, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 2.000,00 EUR (ďalej len „Pokuta") za porušenie povinnosti stanovenej predpismi uvedenými podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5. Žalovaný vybavil podnet žalobcu na preskúmanie rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice č.k.“174/17/ Or zo dňa 21. 6. 2017 mimo odvolacieho konania opatrením zo dňa 16. 5. 2019, ktoré bolo žalobcovi doručené 20.05.2019, negatívne. V napadnutom opatrení žalovaný uviedol, že argumenty žalobcu nie sú dôvodnými pre zmenu záverov rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice zo dňa 21. 6. 2017 o uložení pokuty žalobcovi za porušenie predpisov o nelegálnom zamestnávaní. Vylúčil aplikáciu alebo uplatňovanie zásady ne bis in idem (nie 2 krát o tom istom). Mal za to, že sociálna poisťovňa žalobcom označeným rozhodnutím uložila pokutu svojim právoplatným rozhodnutím, dôvodne. Žalovaný vychádzal z objektívnej povinnosti po zistení nelegálneho zamestnávania vyvodiť administratívnu zodpovednosť voči žalobcovi. Mal za to, že skutkový stav bol zistený riadne, že žalobca neuviedol nič relevantné počas výkonu kontrolnej činnosti ani v správnom konaní, preto mu uložil pokutu na dolnej hranici spodnej sadzby vo výške 2.000,- Eur. Dôvodil judikatúrou správnych orgánov i súdov o tejto otázke, zaužívanou v praxi úradov práce. Uviedol, že rozhodnutie sociálnej poisťovne chránilo poistenie uvedeného zamestnanca a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 21.06.2017 je vyvodením zodpovednosti žalobcu za porušenie právnych predpisov na ochranou závislej práce fyzických osôb a pred nelegálnym zamestnávaním zamestnávateľmi. Pripomenul princíp objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za rešpektovanie predpisov o zamestnanosti a povinnosť správnych orgánov a Inšpektorátu práce Košice vyvodiť objektívnu zodpovednosť za zistený správny delikt, spočívajúci v porušení § 2 ods.2 písm. b/ a § 3 ods.2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v spojení s § 231 ods.1 písm. b/ bod 1 zák. č. 461/2003 Z. z., /žalobca zamestnanca zamestnával od 3. do 5.12.2015 a prihlásil až 21.1.2016 do sociálnej poisťovne/. Argumenty žalobcu žalovaný vyvrátil i s odkazom na judikatúru a na pôsobnosť Národného inšpektorátu práce s poukazom na jeho procesný postup podľa § 65 ods.2 a § 68 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Nezistil totiž, že by bolo rozhodnutie o uložení správnej pokuty v napadnutom rozhodnutí vydané v rozpore so zákonom alebo so všeobecne záväzným právnym predpisom a preto konštatoval, že ho nie je možné v mimo odvolacom konaní zrušiť alebo zmeniť. Odkázal na prax Národného inšpektorátu práce a na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR k otázke nariaďovania
ústneho pojednávania podľa § 21 Správneho poriadku. Zhrnul, že nariadenie ústneho pojednávania je podľa týchto autorít potrebné, ak je potrebné vykonaním pojednávania dôjsť k ozrejmeniu alebo doplneniu skutkového stavu. Ak však bol skutkový stav bol riadne a spoľahlivo zistený a ide len o právne posúdenie, ktoré neprinesie zmenu právneho postavenia účastníka konania, nie je dôvod pre nariadenie ústneho pojednávania. Navyše žalovaný uviedol, že inštitút preskúmavania rozhodnutia mimo odvolacieho konania v správnom konaní má odstraňovať rozpory v rozhodnutiach, ktoré sú nezákonnými pre rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
6. Žalovaný uviedol aj v odpovedi z 24.1.2019, že má za to, že žalobca nespĺňa zákonom stanovené podmienky generálneho pardonu na výmaz z centrálneho zoznamu fyzických osôb, pretože v posledných 5 rokoch porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Podľa žalovaného sa nová právna úprava týka len tých zamestnávateľov, u ktorých bolo zistené nelegálne zamestnávanie podľa zákona účinného do 31.12.2017, ktorí však prihlásili do sociálnej poisťovne svojho zamestnanca do 7 dní a na tomto právnom hodnotení založil svoje negatívne stanovisko k žiadosti žalobcu o generálny pardon.
7. Žalobca v správnej žalobe tvrdí, že žalovaný ho vedie v registri zamestnávateľov, ako zamestnávateľa, ktorý porušuje povinnosti uložené zákonom o nelegálnej práci a nelegálneho zamestnávania v rozpore s právnou úpravou, ktorá sa na žalobcu vzťahuje. Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnaností a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zmenený zákonom č. 376/2018 Z. z., od 1.1.2019. Ustanovenia § 21b ods. 3 písm. a/ stanovuje od 1.1.2019, že zamestnávateľ musí spĺňať podmienku, nebyť evidovaný ako porušovateľ zákonov upravujúcich nelegálne zamestnávanie počas 5 rokov od podania žiadosti, kým ten istý zákon do 31. 12. 2018 vyžadoval túto podmienku „počas dvoch rokov“.
8. Podľa žalobcu žalovaný po nadobudnutí zákona č. 376/2018 Z. z., od 1.1.2019 vedie žalobcu v zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania podľa označeného zákona účinného od 1.1.2019 ktorý novelizoval i zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnaností.
9. Žalobca požiadal neúspešne žalovaného podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania dňa 8.3.2018, aby preveril podľa neho nezákonné rozhodnutie, ktoré bolo základom pre uloženie povinnosti žalovanému viesť žalobcu v takomto zozname, ako je vyššie uvedené. Žalobca trval na tom, že jeho vedenie v tejto evidencii skončilo uplynutím dvoch rokov a to podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2018, ktorá sa na žalobcu vzťahuje. Dôvodil tým, že vykonaná kontrola inšpektorátom práce v dňoch od 29.12.2016 až 26.1.2017 bola ukončená protokolom, ktorý konštatoval porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, zamestnanca A.U. S.. Žalobca tohto zamestnanca zamestnával od 3. do 5. decembra 2015 a do Sociálnej poisťovne ho prihlásil už 21.1.2016. Poukazujúc, že ešte pred zahájením kontroly v decembri 2016 pred vypracovaním protokolu 26.1.2017 i pred samotným uložením pokuty rozhodnutím z 21.6.2017 napravil svoje pochybenie 21. 1. 2016 a vyrovnal všetky dlžoby titulom poistenia a prihlásil zamestnanca do sociálnej poisťovne, protokol sa stal podkladom nielen pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti voči žalobcovi rozhodnutím žalovaného z 21.6.2017 o uložení pokuty 2.000,- Eur a súčasne sa vedie ako zamestnávateľ v evidencii porušovateľov predpisov o nelegálnom zamestnávaní.
10. Vychádzajúc z uvedeného sa konštatuje, že protokol z 26. 1. 2017, z ktorého vychádza rozhodnutie žalovaného z 21.6.2017 o uložení pokuty, /ktoré žalobca požadoval preskúmať žalovaným v konaní mimo odvolacieho konania/ a vyvodenie administratívnej zodpovednosti vychádza z protokolu, hoci argumenty žalobcu sa sústreďujú na zákonnosť rozhodnutia o uložení pokuty. Ako vyplýva z administratívneho spisu, Národný úrad práce vedie žalobcu v evidencii ako nelegálneho zamestnávateľa na základe protokolu.
11. Pokuta bola uložená žalobcovi napriek tomu, že žalobca namietal, že oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni splnil sám (bez ingerencie správnych orgánov) a svojvoľne učinil nápravu ešte dňa 21.01.2016 o 12:16 hod. v podobe dodatočného prihlásenia zamestnanca, ktorý bol v pracovnom pomere u žalobcu od 03.12.2015 do 05.12.2015 a prihlásil ho dobrovoľne pred začatím kontroly zo strany Sociálnej poisťovne alebo inej kontrole podľa zákona.
12. Správny súd v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy bude mať povinnosť posúdiť, či žalovaný opatrením zo dňa 16. 5. 2019, postupoval zákonne či nezasiahol
svojim opatrením do práv a právom chránených práv žalobcu a posúdiť zákonnosť jeho správnou žalobou napadnutého opatrenia. Toto sa bezprostredne týka nelegálneho zamestnávania, ktorého sa mal žalobca dopustiť hore popísaným konaním a ktoré spadá pod právne hodnotenie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Toto má pre žalobcu dopady aj podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Základom pre vyvodenie všetkých dopadov pre žalobcu v oblasti jeho práv a právom chránených záujmov je posúdenie otázky nelegálneho zamestnávania žalobcom v rôznom právnom prostredí, ako vyplýva z predošlého textu.
13. Podľa § 65 Zák. č. 71/1967 Zb. z. o správnom konaní (1) Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).(2) Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.(3) Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
14. Podľa zákona č. 5/2004 Z.z účinného do 30.4.2017, kedy bolo zistené a posúdené ako nelegálne zamestnávanie žalobcom, 26. 1. 2017 na základe Protokolu sa podmienky hodnotenia jednoznačne zmenili v porovnaní s ustanovením § 21b ods. 3 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení zákona č. č. 376/2018 Z. z., od 1.1.2019.
Podľa § 21b ods. 7 zák. 5/2004 Z .z. o službách zamestnanosti /právny stav v čase protokolu 26.1.2017/, Úrad, ktorý potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta vydal, môže toto potvrdenie zrušiť, ak bolo kontrolnou činnosťou podľa § 68 zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom prihliada na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov a opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 6 (1), písm. s) zákona č. 125/2006 Z.z. o Inšpekcii práce Národný inšpektorát práce pr. stav do 30.4. 2017 vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty,
Zákon č. 82/2017 Z.z. v § 21b novelizoval zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti od 1. 5. 2017 tak, že sa za odsek 2 vložil nový odsek 3, ktorý znel: Ak ide o sezónne zamestnanie alebo vnútropodnikový presun, podmienkou na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, je, a) že zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, alebo hostiteľský subjekt bod 2. neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania; na zisťovanie a preukazovanie splnenia tejto podmienky sa primerane vzťahuje § 70 ods. 8.
Podľa zákona č. 376/2018 Z. z., od 1.1.2019 ust. § 21b ods. 3 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti „Podmienkou na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, je, že a) zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, užívateľský zamestnávateľ, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 4 druhej vety, alebo hostiteľský subjekt neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania; na zisťovanie a preukazovanie splnenia tejto podmienky sa primerane vzťahuje § 70 ods. 8.“
15. Žalobca vychádzajúc z protokolu zo dňa 26.1.2017 tvrdí, že po 1.1.2019 bol žalobca nedôvodne vedený v registri zamestnávateľov porušujúcich predpisy o nelegálnom zamestnávaní. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že na základe protokolu z 26.1.2017 je žalobca skutočne
vedený ako subjekt porušujúci predpisy o nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný tento záznam vykonal po tom, čo došlo k zmene právnej úpravy na zistený skutkový stav o nelegálnom zamestnávaní samotným výkonom kontrolnej činnosti uzavretej protokolom žalovaného z 26.1.2017. Na druhej strane však protokol bol základom pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti i zápisov do registra zamestnávateľov porušujúcich nelegálne zamestnávanie.
16. Ustanovenie § 21b/ zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v čase vyhotovenia protokolu 26.1.2017 v ustanovení § 21b/ neuvádza podmienku neexistencie zápisu o nelegálnom zamestnávaní u subjektu, ktorý je zamestnávateľom a ktorý hodlá zamestnávať osoby pochádzajúce z tretích krajín.
V zmysle § 6 písm. s/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce i podľa stavu do 30.4.2017 inšpektorát práce vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich 5 rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania.
17. Správny súd konštatuje, že zák. č. 5/2004 Z .z. o službách zamestnanosti /právny stav do 30.4. 2017/, nevyžadoval splnenie podmienky zamestnávateľom v čase prijatia protokolu 26.1.2017 nebyť pre účely vydania súhlasu so zamestnaním osôb z tretích krajín vedený v registri zamestnávateľov ako zamestnávateľ, ktorý porušuje predpisy o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, hoci sa táto evidencia viedla podľa § 6 písm. s/ zákona č. 125/2006 Z.z. o Inšpekcii práce .
18. Žalobca žiadal priznať žalobe zo dňa 9.7.2019 odkladný účinok a ochranu pred iným zásahom žalovaného až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v nasledovnom znení: „súd ukladá žalovanému povinnosť výmazu žalobcu zo zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej“. Takáto evidencia je dopadom, ktorý bráni žalobcovi zamestnať zamestnancov z tretích krajín. Takto formulovaná požiadavka sa spája s úspešným pre žalobcu konaním pred žalovaným v posudzovanom procese preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Účastník správneho konania môže požiadať o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania za splnenia podmienok upravených v zákone č. 71/1967 Zb. z. o správnom konaní.
19. Úlohou súdu je posúdiť dôvodnosť žiadosti žalobcu o priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe v konaní, t.j., či je vedenie žalobcu v evidencii ako porušovateľa predpisov o nelegálnej práci a nelegálneho zamestnávateľa dôvodné a zákonné a či spĺňa podmienky § 185 a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku.
20. Žalobca doplnil odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby smerujúcej proti inému zásahu žalovaného do práv a oprávnených záujmov žalobcu a poukazuje rovnako ako v samotnej žalobe na hrozbu značnej škody, ktorá žalobcovi vznikne tým, že nemôže zamestnávať ako vodičov nákladnej kamiónovej dopravy, zamestnancov z tretích krajín, ako v predchádzajúcom období čo mu spôsobí škody, ktoré nie sú v súlade s verejným záujmom, lebo žalobca odvádza poistné v sumu 150.000 Eur ročne, čo nebude zrejme možné, ak sa na neho vzťahuje súčasná platná úprava daná ust. § 21b zákona č. 5/2004 Z. z o službách zamestnanosti účinná po 1 .1. 2019.
21. Súd sa až v konaní o veci samej bude zaoberať tým, v akom rozsahu sa na žalobcu vzťahuje nová právna úprava účinná od 1.1. 2019 a či zákonná povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa preukázať z registra právnických osôb, že, alebo či neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania trvá, podľa § 21b ods.3 zákona č. 5/2004 Z. z o službách zamestnanosti v platnom znení.
22. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobca je vedený snahou priznať správnej žalobe dôvod a odkladný účinok, preto žiadal, vzhľadom na podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktoré žalovaný označil za účelové na prinavrátenie lehoty včas podať správnu žalobu, aby správny súd správnu žalobu a rovnako i návrh na priznanie odkladu správnej žaloby zamietol.
23. Podľa § 258 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa § 252 ods. 1 hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189.
24. Ustanovenie § 185 písm. a/ SSP podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žaloby hrozbou ujmy na subjektívnych právach žalobcu, a to vo forme závažnej ujmy, značnej hospodárskej, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iným vážne nenapraviteľným následkom v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a splnením ďalšej podmienky, t.j., že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca hrozbu ujmy na svojich subjektívnych právach konkretizoval vo vzťahu hroziacej závažnej ujmy, ktorá by v prípade okamžitého výkonu rozhodnutia mala za následok ujmy na subjektívnych právach žalobcu, a to vo forme závažnej ujmy, značnej hospodárskej, či finančnej škody, závažnej ujmy.
25. Podľa § 186 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).
26. Správny súd pripomína, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní strán v súdnom preskúmavacom konaní pred správnym súdom mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.
27. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.
28. Správny súd konštatuje, že žalobca bol do zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania zapísaný na základe záverov a zistení Inšpektorátom práce Košice, zdokumentovaných v protokole č. IKO-018-50-2.3/P- E22,24,25,27-17 zo dňa 26. 01. 2017. Žalobcom tvrdený záznam nelegálneho zamestnávania, t. j. po dni 26. 01. 2019 v zozname trvá a to v súvislosti so zmenou právnej úpravy podľa bodu 13 tohto uznesenia.
29. V rámci vyjadrenia k žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy žalovaný uviedol, že opatrením nezasiahol nezákonným zásahom do práv žalobcu v dôsledku čoho by mohla byt' spôsobená žalobcovi značná finančná škoda z dôvodu nemožnosti obsadenia voľných pracovných miest u žalobcu príslušníkmi tretích krajín a následné zablokovanie prevádzky vozového parku žalobcu. Žalobca podľa neho uvedeným tvrdením hodnoverným spôsobom nepreukázal žiadne konkrétne relevantné dôkazy, ktoré by mohli naznačiť existenciu hrozby závažnej ujmy, resp. ktoré by preukazovali. že by takýto stav mal, alebo mohol u žalobcu vzniknúť. Žalovaný tak navrhol nepriznať odkladný účinok správnej žalobe a žalobu ako takú zamietnuť.
30. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na odkladný účinok správnej žaloby dospel správny súd k záveru, že žalobca predložil rozhodnutia správnych orgánov o prerušení konaní podľa zákona o pobyte cudzincov, v počte niekoľkých zamestnancov žalobcu a z nich bolo možné vyvodiť záver, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda, finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a to v dôsledku nezákonného vyžadovania splnenia podmienky podľa právnej úpravy uvedenej v tomto uznesení bod 17. Rozhodnutia, ktoré predložil správnemu súdu žalobca sú rozhodnutiami Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce z 18.4.2019 27.4. 2019 a 29.4. 2019, ktorými prerušil správne konanie vedené podľa zákona o pobyte cudzincov.
31. V tomto štádiu konania, bolo preukázateľné zistené, že zo strany žalobcu bolo konštatované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Na základe týchto vyššie uvedených faktov žalobcovi posledný deň dvojročnej objektívnej lehoty, ktorá začína plynúť odo dňa vykonania zásahu orgánom verejnej správy (iný zásah orgánom verejnej správy odo dňa 26.01.2017) by mohol pripadnúť koniec dvojročnej lehoty na deň 26.01.2019. Zásahom môže byť len vedenie v registri po tomto termíne, pričom žalobca podal žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy 10. 7. 2019, potom, čo podal podnet na preskúmanie Protokolu i rozhodnutia o uložení pokuty podnetom na preskúmanie žalovaným mimo odvolacieho konania a to vzhľadom na zmenenú právnu úpravu o ktorej tvrdí, že sa na neho nevzťahuje.
32. Z administratívneho spisu, pod bodom 11 je založený výpis z registra nelegálnych zamestnávateľov a jeho základom je „Kontrola z 26.1.2017“. Žalobca je vedený snahou vymazať žalobcu z takéhoto zoznamu právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania.
33. Hoci žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nezistil, že by bolo rozhodnutie o uložení správnej pokuty vydané v rozpore so zákonom alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi a pokladal procesný postup uplatnený podľa § 65 ods.2 a § 68 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní za nedôvodný, odkazujúc na protokol z 26.1.2017, podľa správneho súdu ani nelegálne zamestnávanie konštatované s poukazom na zákon č. 125/2005 Z.z o inšpekcii práce nevylučuje vyhovieť požiadavke žalobcu, s poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy SR. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že síce žalobca je vedený Národným inšpektorátom práce ako porušovateľ predpisov o nelegálnom zamestnávaní v zozname právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania podľa zákona č.125/2006 o Inšpekcii práce, ale vedenie evidencie je založené na protokole zo dňa 26. 1. 2017, kedy zákon č. 5/2004 Z. z. z tejto evidencie nevyvodzoval v súčasnosti požadované nevydanie súhlasu so zamestnávaním osôb z tretích krajín do uplynutia zákonnej doby 5 rokov.
34. Správny súd konštatuje, že ak právna úprava v minulosti neupravila nelegálne zamestnávanie tak, ako tomu je podľa súčasného právneho stavu, pre vedenie evidencie porušovateľov predpisov o nelegálnom zamestnávaní základom ktorého sa stal Protokol z 26. 1. 2017, pre ochranu práv žalobcu, predbežne je potrebné prihliadnuť na to, aby za neporušenia zásad verejného záujmu, do právoplatného rozhodnutia súdu o správnej žalobe vo veci ochrany práv žalobcu pred iným zásahom bola odložená vykonateľnosť napadnutého opatrenia žalobcom, lebo vedenie žalobcu v evidencii zamestnávateľov ako porušovateľov predpisov o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spôsobuje, že zamestnávanie osôb z tretích krajín ho obmedzuje a znemožňuje mu zamestnávanie týchto osôb. V dôsledku čoho mu hrozí predovšetkým ekonomická ujma.
35. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov správny súd mal za preukázané naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nevzhliadol prekážku verejného záujmu v tejto otázke, preto návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe postupujúc podľa § 185 písm. a/ SSP vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho poriadku).