Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-257-2015.pdf
PDF · 89.28 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/257/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom Mgr. Petrom Strakom v spore žalobcu Y.. Y. W., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, K. X. - K., štátny občan SR, proti žalovanému Y.. T. X., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX L., občanovi SR, o zaplatenie 2 157,60 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.157,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne od 09.05.2006 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom podaným dňa 24.03.2014 na Okresnom súde Bratislava V domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 157,60 Eur spolu s úrokom z omeškania 7 % ročne od 09.05.2006 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.03.2006 uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke, ktorou mu požičal sumu 1 659,70 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť do 08.05.2006. Dňa 27.03.2006 žalobca žalovanému požičal 497,90 Eur. Celková dlžná suma tak činila sumu 2 157,60 Eur, ktorú žalovaný sa zaviazal v Uznaní dlhu zo dňa 08.03.2006 zaplatiť. Žalovaný žalobcovi nevrátil požičanú sumu. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku predložil súdu Uznanie dlhu zo dňa 08.03.2006.
2. Okresný súd Bratislava V vydal v právnej veci dňa 26.03.2014 platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému. Žalovaný vo svojej žiadosti o zrušenie termínu pojednávania namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava V. Okresný súd Bratislava V zmysle vtedajšieho platného zákona podľa § 105 odsek 1,2 O.s.p. v spojení s § 11 odsek 1, 84 a 85 odsek 1 O.s.p. postúpil Okresnému súdu Lučenec.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému tunajšiemu súdu uviedol, že k právnemu odovzdaniu finančných prostriedkov nedošlo, ale ostalo to len pri prísľube o ich poskytnutí a to aj pri Zmluve o pôžičke aj pri Uznaní dlhu zo dňa 08.03.2006. Na vznik záväzkového vzťahu nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Uznanie dlhu zo dňa 08.03.2006 je nesprávne a neplatné od počiatku, teda ak Uznanie dlhu je neplatné od počiatku, tak Zmluva o pôžičke podlieha režimu premlčania a preto obžalovaný vzniesol námietku premlčania voči nej. Podľa žalovaného si uznanie dlhu podľa § 588 vyžaduje podpis oboch účastníkov ako dlžníka, tak i veriteľa, nakoľko ide o zmluvný vzťah, kde dlžník uznáva svoj dlh a veriteľ ho prijíma a teda je potrebný podpis oboma účastníkmi. Žalovaný poukázal na komentár k občianskemu zákonníku 2. diel od JUDr. Imrich
Feketeho, kde k § 588 OZ sa uvádza, že na uznanie dlhu je potrebný dvojstranný právny úkon, t. j. zmluva. To znamená, že uznávací prejav vôle dlžníka musí veriteľ akceptovať. Uznanie dlhu je druhom určovacej zmluvy, ktorou sa odstraňuje spornosť alebo pochybnosť o existencii alebo rozsahu pohľadávky veriteľa a to na základe ústupkov dlžníka. Uznanie dlhu je akcesorickým právnym vzťahom (zmluvou) vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu. Žalovaný namietal, že v Uznaní dlhu je uvedené, že sa spravuje § 588 OZ, čo je evidentne nesprávne a neuvádza sa zmluva o uznaní dlhu, čo je podľa § 558 nesprávne, nakoľko k uznaniu dlhu je potrebná existencia platného právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom a teda je presný názov pomenovaného zmluvného vzťahu vrátane odkazu na konkrétny paragraf. K uznaniu dlhu dochádza v dobe, keď nastala jeho splatnosť. Žalovaný tiež namietal, že v inkriminovanom období žiadne auto nekupoval, čím odpadá tiež dôvodu uznania dlhu.
4. Pôvodne tunajší súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie dňa 30.09.2016. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením spisová značka 12Co/42/2018 uznesenie prvostupňového súdu zrušil, z dôvodu že podľa druhostupňového súdu neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Z hľadiska ďalšieho postupu na súde prvej inštancie druhostupňový súd uviedol, že uznanie dlhu je podľa § 558 OZ jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Okrem toho, že zakladá plynutie novej desaťročnej premlčacej doby, jeho procesný význam je i ten, že práve dlžník musí v spore preukázať a teda ponúknuť dôkazy a uniesť dôkazné bremeno o tom, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo zanikol napríklad jeho splnením či inak. Nie je to teda veriteľ, ktorý musí dokázať existenciu dlžnej výšky v čase uznania, inak by uznanie dlhu strácalo svoj zmysel, čo je význam tohto právneho inštitútu, ktorý uľahčuje postavenie veriteľa v spore prenesením dôkazného bremena na dlžníka. Súd nariadil pojednávanie dňa 14.06.2019, ktoré bolo odročené na základe telefonického ospravedlnenia žalovaného.
5. Súd pojednávanie zo dňa 14.06.2019 na základe žiadosti o odročenie zo strany žalovaného odročil na 27.09.2019. Zároveň vyzval žalovaného, aby sa na ďalšom pojednávaní dal zastúpiť inou osobou, ak sa nemôže zúčastniť vytýčeného termínu. Vytýčeného termínu pojednávania dňa 27.09.2019, sa nezúčastnil žalovaný, ktorý mal doručenie riadne vykázané dňa 04.07.2019 a pojednávanie nežiadal odročiť.. Súd podľa § 180 CSP prejednal vec v neprítomnosti žalovaného.
6. Súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu, zistil nasledovné skutočnosti. Uznaním dlhu zo dňa 08.03.2006 žalovaný potvrdil, že si dňa 08.marca 2006 požičal od žalobcu sumu vo výške 50 000,-Sk. Na dokumente je rukou dopísaná suma 15 000,-Sk s podpisom žalovaného. V dokumente je uvedené, že žalovaný tento dlh uznáva a prehlasuje, že zaplatí dlhovanú sumu do 08.05.2006.
7. Podľa § 488 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ): Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
8. Podľa § 489 OZ. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
9. Podľa § 494 OZ. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
10. Podľa § 517 odsek 1,2 OZ: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 558 OZ: Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
12. Podľa § 559 odsek 1,2 OZ: (1) Splnením dlh zanikne.(2) Dlh musí byť splnený
riadne a včas.
13. Podľa § 657 OZ: Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinný do 31.01.2013 : Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Podľa § 10c nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinný po 31.01.2013: Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
16. Súd na základe vykonaného dokazovania za aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov uzatvára nasledovné: Medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah v súlade s § 489 OZ a to na základe právneho úkonu v súlade s § 494 OZ - Zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ, ktorým žalobca prenechal žalovanému finančné prostriedky v celkovej výške 2 157,60 Eur (50 000,-Sk a 15 000,-Sk) v súlade s § 657 OZ a § 494 OZ. Na základe zmluvy mal žalovaný v súlade s § 494 OZ a § 657 OZ povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu. Pôžička bola vykonaná tak, že dňa 08.03.2006 poskytol žalobca žalovanému sumu 1 659,70 Eur (50 000,-Sk), ktoré mal žalovaný vrátiť do 08.05.2006. Dňa 27.03.2006 žalobca žalovanému požičal ďalších 497,90 Eur (15.000,- Sk). Existenciu zmluvy preukazuje žalovaného uznanie dlhu zo dňa 08.03.2006 s ručným prípisom zo dňa 27.03.2006 podpísaná žalovaným, kde žalovaný uznáva svoj dlh čo do dôvodu - pôžičky a čo do výšky sumy 50 000,-Sk a 15 000,-Sk. Žalovaný samotnú pravosť listiny nepoprel, súd považoval písomný dôkazný prostriedok za pravý.
17. Podľa § 558 OZ vytvára uznanie prezumpciu, že dlh v času uznania trvá. Zároveň prenáša v prípadnom spore bremeno dokazovania na subjekt, ktorý tvrdí, že neexistuje právny dôvod uznania dlhu, čiže v danom prípade bolo na žalovanom preukázať neexistenciu zmluvy o pôžičke, prípadne, že dlh už zanikol.
18. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, súd sa s nimi nestotožňuje s poukazom na skutočnosť, že je predovšetkým na strane žalovaného, aby preukázal, že v prípade existencie uznania dlhu právny dôvod uvedeného uznania dlhu nie je daný. Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov ako pri Zmluve o pôžičke aj pri Uznaní dlhu, nijako nepreukázal. Žalovaný síce udáva, že na veriteľovi spočíva dôkazné bremeno, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, ale že bolo aj dlžníkovi plnené. S uvedeným názorom žalovaného sa však súd nestotožnil. Ako súd uviedol vyššie, rovnako ako Krajský súd v Banskej Bystrici, práve predložené Uznanie dlhu prenáša v prípadnom spore bremeno dokazovania na žalovaného a teda žalovaný musí preukázať neexistenciu pôžičky resp. skutočnosť, že bola uhradená. Pokiaľ žalovaný na jednej strane uvádza, že nedošlo k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke a na druhej strane však zároveň vznáša námietku premlčania voči pôžičke, a to z dôvodu, že uznanie dlhu zo dňa 08.03.2006 je neplatné od počiatku, jedná sa o dojem, akoby žalovaný uznával, že pôžička bola poskytnutá.
19. Pokiaľ ide o platnosť predmetného písomného dôkazu uznania dlhu, súd síce dáva za pravdu žalovanému, že pri uznaní dlhu je uvedený nesprávny paragraf Občianskeho zákonníka a t. j. § 588 OZ, ktorý upravuje kúpnu zmluvu, pričom správny paragraf mal byť § 558 OZ toto však v súlade s § 558 OZ v nadväznosti na § 34 a nasledovne OZ nespôsobuje neplatnosť predmetného právneho úkonu, keďže podľa súdu sa jedná o určitý právny úkon t. j. je zrejmé z textu, že ide o uznanie dlhu. Uvedený dôkazný prostriedok je tak v súlade s § 558, pretože je vykonaný v písomnej forme, v tomto uznávacom prejave žalovaného je uvedený prísľub zaplatiť dlh a je tam uvedený dôvod a výška dlhu. Dôvod dlhu však nemožno chápať ako žalovaný uvádzal ako dôvod zakúpenie motorového vozidla avšak z formulácie slova "požičal" vyplýva, že sa jedná o zmluvu o pôžičke, ktorá je právnym dôvodom uznania dlhu. Súd nezdieľa názor žalovaného, že Uznanie dlhu je dvojstranným právnym úkonom, kde musia byť podpisy obidvoch osôb, naopak odborná literatúra a to aj napríklad žalovaným zmieňovaný
Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava Eurokódex 2011 od JUDr. Imricha Feketeho na strane 1602 uvádza, že uznanie dlhu je písomným právnym úkonom a to vo forme jednostranného písomného vyhlásenia, na základe ktorého dlžník uznáva voči veriteľovi povinnosť zaplatiť dlh čo do dôvodu a výšky, čím dlžník zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu k okamihu tohto uznania. Listina o uznaní záväzku musí byť dlžníkom podpísaná s poukazom na § 40 odsek 3 OZ. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel, nakoľko mal z Uznania dlhu zato, že žalovaný si od žalobcu požičal predmetnú zmluvu a túto načas nevrátil.
20. Keďže žalovaný v Uznaní dlhu sa zaviazal zaplatiť dlhovanú sumu do 08.05.2006 dňom nasledujúcim po tomto dni, t. j. 09.05.2006 sa dostal do omeškania. Preto súd žalobcovi v súlade s § 517 odsek 2 OZ v nadväznosti na § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. patrí úrok z omeškania. Žalobca v súlade s § 10 c) nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. je v znení do 31.01.2013 § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. mal nárok na úrok z omeškania vo výške 8 percentuálnych bodov a k tomu sadzba Európskej centrálnej banky, keďže žalobca si uplatnil len 7 % úrok z omeškania 09.05.2006 súd mu priznal uvedenú hodnotu k úroku z omeškania.
21. Podľa § 255 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len "CSP"): (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 odsek 2 CSP: (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 odsek 1 CSP a to tak, že žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal plnú náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.