Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoP-63-2019.pdf
PDF · 70.41 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/63/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľa: R. I., I.Š., L. X/B, proti odporkyni: R. N., I., N. XX/A, právne zastúpenej JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom v Prešove, Slovenská 69, o určenie príspevku pre manžela/ku, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 27Pc/85/2018-17 zo dňa 13.3.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania odvolacieho.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal manželského výživného voči osobe povinnej platiť výživné v sume 100,- Eur mesačne počnúc dňom 14.11.2018, splatné vždy do 10. dňa v mesiaci vopred.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením konanie zastavil. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 29 ods. 1 až 3 Civilného mimosporového poriadku. Navrhovateľ vzal podaný návrh v celom rozsahu späť. Osoba, povinná platiť výživné, so späťvzatím návrhu súhlasila, preto súd konanie zastavil.
4. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku.
III. Obsah odvolania
5. V zákonom stanovenej lehote podala proti výroku o trovách konania odvolanie osoba povinná platiť výživné. Uviedla, že navrhovateľ nadmerne a dlhodobo požíval alkoholické nápoje, čím neprimerane zaťažoval majetok BSM. Bol agresívny a hrubý voči odporkyni, čoho dôsledkom boli fyzické útoky. Odporkyňa ako aj mal. deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania mali a majú zo správania navrhovateľa strach.
6. Navrhovateľ sa vyjadril, že návrh podal v čase keď bol nezamestnaný, nachádzal sa v komplikovanej životnej situácii, ktorej dôvodom bol prebiehajúci rozvod s manželkou. Priznanie trov konania by pre
neho malo deštrukčný charakter, vzhľadom k tomu, že sa len nedávno zamestnal. Hneď po tom, ako si našiel zamestnanie, následne vzal návrh na začatie konania späť.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
10. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
11. V prejednávanom prípade bol podaný návrh o určenie manželského výživného, ktorý navrhovateľ vzal v priebehu konania späť. Odvolateľka so späťvzatím návrhu súhlasila, preto súd prvej inštancie konanie zastavil. Aj napriek uplatnenému návrhu odvolateľky, žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada trov konania.
12. Odvolateľka sa však domáha priznania nároku na náhradu trov konania, s poukazom na ust. § 55 CMP, keďže je to podľa jej názoru spravodlivé, prihliadajúc na všetky okolnosti veci. V priebehu konania bola právne zastúpená, a teda jej vznikli trovy konania, náhradu ktorých požaduje od navrhovateľa ako účastníka konania, ktorý vyvolal konanie vo veci samej a zároveň procesne zavinil aj jeho zastavenie.
13. V kontexte uplatnených odvolacích námietok je potrebné úvodom zdôrazniť, že odvolací súd nespochybňuje procesné zavinenie navrhovateľa na zastavení konania, ktoré bolo dôsledkom späťvzatia návrhu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je však potrebné zohľadniť skutočnosti stojace na strane účastníkov konania, ktoré viedli navrhovateľa k podaniu návrhu na začatie konania, ako aj dôvody jeho následného späťvzatia.
14. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ v čase podania návrhu na určenie manželského výživného bol nezamestnaný, požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Prešove o poskytnutie dávok v hmotnej núdzi.
15. Z dôvodov riešenia svojej nepriaznivej majetkovej a zárobkovej situácie a za účelom splnenia kritérií pre priznanie nároku na dávky v hmotnej núdzi podal navrhovateľ návrh o určenie manželského výživného. Účastníci konania boli toho času manželmi a ich vzájomná vyživovacia povinnosť vyplývala z ust. § 71 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V priebehu konania však došlo k zmene príjmovej situácie navrhovateľa. Po tom, čo sa navrhovateľ zamestnal, stal sa sebestačným, bez odkázania na výživné zo strany manželky, odvolateľky a po tom, ako súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, navrhovateľ vzal svoj návrh v celom rozsahu späť.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd zohľadnil pohnútku navrhovateľa podať návrh vo veci samej, ako aj jeho následné procesné správanie. Navrhovateľ sa ocitol v ťaživej životnej situácii, bez príjmu, z ktorého by bol spôsobilý zabezpečovať svoje základné životné potreby. Z dôvodu pretrvávajúceho manželstva sa legitímne domáhal určenia manželského výživného. Zmena skutkových okolností ho však viedla k späťvzatiu návrhu, stal sa zárobkovo-činným, preto netrval na zaťažovaní manželky výdajmi na jeho osobu.
17. Záverom odvolací súd uvádza, že náhrada trov konania sa v civilných mimosporových konaniach zásadne riadi ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd reflektuje návrhy odvolateľky na priznanie nároku na náhradu trov konania, z ich obsahu však nezisťuje dostatočný dôvod, z ktorého by bolo možné usudzovať spravodlivosť náhrady trov konania odvolateľke.
18. Za daného stavu odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP (pre vysvetlenie dôvodov viď vyššie uvedené).
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).