Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/2/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej vo veci výkonu rozhodnutia maloletého U. T., narodeného XX.XX.XXXX, , bytom pri matke v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, na návrh oprávneného G. T., narodeného XX.XX.XXXX, bytom P. G. XXX/X, K. proti povinnej P.. U. T., narodenej XX.XX.XXXX, bytom P., Z. štvrť XXXX/XXX, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. -211 zo dňa 15.11.2016 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd“) návrh na výkon rozhodnutia zamietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade je nevyhnutné rozlišovať, či mal. U. styk s otcom odmieta, resp. ide o situáciu, keď matka na styk s otcom mal. U. nepripraví a na jeho neochotu sa nečinne prizerá, resp. ju bez relevantného dôvodu túto neochotu trpí (porov. Uznesenie Krajského súdu v Hradci Králové vo veci ). V uvedenom prípade súd nezistil, žeby matka nechcela plniť dobrovoľne to, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, t.j. rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k. - 73 zo dňa 04.02.2009. Príčinou toho, že sa styk nerealizuje je samotný U., ktorý sa s otcom nechce stretávať. Súd má za to, že mal. dieťa v konaní nie je objektom a preto nie je nejakým predmetom, ktorý sa odovzdáva, resp. vracia medzi rodičmi. Mal. dieťa je tu subjektom konania, osobou so všetkou ľudskou dôstojnosťou a ak má dieťa určitý vek, má aj procesné práva a povinnosti, ktorými môže ovplyvňovať priebeh i výsledok súdneho konania. Odmietavý postoj k styku mal. U. s otcom by pomohol zmeniť zodpovednejší prístup oboch rodičov a snaha o dosiahnutie harmonického vzťahu postupným budovaním dôvery, avšak nenásilným spôsobom. Ak dieťa vyslovene styk odmieta, je podľa ESĽP použitie donucovacích opatrení kontraproduktívne a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahu medzi dieťaťom a rodičom. ESĽP opakovane konštatoval, že článok 8 Dohovoru v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa (napríklad Fiala proti Českej republike, rozsudok z 18.07.2006). Samotný mal. U. sa jednoznačne vyjadril, že k otcovi nechce ísť, dokonca ako uviedol, nikdy k nemu nepôjde.

3. Poukázal na ustanovenia § 43 ods.1 Zákona o rodine, § 3 ods.1, 2, 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016.

4. Otec v zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu odvolanie. Uviedol, že súd nesprávne právne danú vec posúdil. Má za to, že súd prvej inštancie mal za celé obdobie od začatia súdneho konania o výkon rozhodnutia preukázané, že sa domáha styku s dieťaťom a že mu matka bezdôvodne bráni v styku, čoho dôkazom sú aj oznámenia na polícií. Od roku 2010 až do doby podania návrhu dochádzalo k značným prieťahom. Práve súd prvej inštancie spôsobil, že zo strany syna dochádzalo

postupne k citovanému odcudzeniu. Samotné prejednanie veci a vypočutie syna na pojednávaní malo určite na neho nepriaznivý dopad, pretože syn sa na pojednávaní rozplakal. Navrhol, aby odvolací súd si prehral nahrávku z pojednávania, z ktorej by bolo poukázané, ako súd prvej inštancie realizoval pokyny odvolacieho súdu a postupoval pri výsluchu rodičov. Je preukázané, že od roku 2010 sa domáha styku s dieťaťom, záujem o syna je skutočný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a nariadil výkon rozhodnutia.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne. Poukazuje na to, že počas celého obdobia, celých 10 rokov nešlo o bránenie stretávania sa s mal. U.. Ak by tomu tak bolo, tak by nedovolila U. stretnúť sa s otcom mimo súdom stanoveného času, dokonca pred pár týždňami bol U. u neho doma na návšteve. Celý proces bol postavený na žiadosti zrušiť víkendové pobyty u otca na stretávanie sa počas dňa, keďže U. odmietal spávať u otca, lebo sa nevedel vyporiadať so strachom.

6. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Poukazuje na názor maloletého, ktorý sa odmietol kontaktovať s otcom a na jeho vek, keď je nevyhnutné, aby sa rešpektoval jeho názor.

7. Vyjadrenie k vyjadreniam kolízneho opatrovníka a matky podal otec, ktorý uviedol, že na výkone rozhodnutia trvá a žiada, aby styk bol praktizovaný s U.. Matke platí výživné bez meškania, U. mu nikdy ani za pomoci úradu nevydala, ani za jej asistencie. Zvýšenie výživného však chcela. Nikdy nebol pozvaný na súťaže, oslavy, birmovky svojho syna, nikdy o nich nevedel, tak to bolo aj s výberom strednej školy, tanečnej školy a podobne.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ( Civilného sporového ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie možno považovať za vecné správne.

9. Predmetom prieskumu pred odvolacím súdom sa stala otázka posúdenia správnosti záverov o zamietnutí návrhu na výkon rozhodnutia v prvej fáze vykonávacieho konania. Odvolateľ namieta predmetný záver súdu tvrdiac, že v danej veci boli splnené podmienky pre nariadenie výkonu rozhodnutia.

10. Nová právna úprava vyplývajúca z týkajúca sa výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v spojení s MS SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „“) precizuje postup súdu v rámci vykonávacieho konania a zdôrazňuje ochranu maloletého dieťaťa pred ujmou, ktorá by mohla vzniknúť núteným výkonom rozhodnutia, ukladá súdu povinnosť zohľadňovať nielen správanie sa povinného pri plnení povinností, ale aj správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. Je povinnosťou súdu zistiť, či pre neplnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia existujú ospravedlniteľné dôvody. Novokoncipované ustanovenia štvrtej časti dôsledne sledujú dve fázy exekučného konania, ktoré sa uplatnia i v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, kde v prvej fáze súd rozhoduje o nariadení výkonu rozhodnutia a v druhej fáze uskutočňuje výkon rozhodnutia.

11. Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavila matka, maloletý U., otec, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca. Kolízny opatrovník zaslal súdu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení. Poukazuje na to, že prebiehalo konanie vo veci zvýšenia výživného na Okresnom súde Poprad, konanie nie je ukončené, v priebehu konania samotný otec uviedol, že sa s U. stretáva, stretnutia nie sú pravidelné, asi 1 x za mesiac mal. U. otca navštevuje. Otec uviedol, že mu zakupuje oblečenie, ak ho o to U. požiada.

12. Odvolací súd následne pristúpil k zisteniu názoru maloletého dieťaťa na možnosti stretávania sa s otcom ,možnosti rozvoja jeho vzájomných citových väzieb s otcom, či už prostredníctvom osobného

styku, ale aspoň telefonicky, za použitia telefónu, či iného zariadenia výpočtovej techniky, dôvody pre odmietanie stretávania sa s otcom, rozsah a spôsoby jeho aktuálneho stretávania sa s otcom.

13. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletým U. a zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dňa 10.09.2019 vykonal pohovor za účelom opätovného zistenia jeho názoru a postojov k nariadeniu výkonu rozhodnutia. U. uviedol, že s otcom sa toho času nestretáva a stretávať nechce. On sa chcel s otcom stretávať, začal s ním komunikovať cez sociálnu sieť, aj sa párkrát stretli. Otec sa s ním rozprával, bolo to dobré, kúpil mu nejaké veci. Myslel si, že to bude dobré, ale znovu to pokazil. Začal na neho útočiť vecami z minulosti a tým mu znova pripomenul čo sa dialo. Pochopil, že otec sa nezmenil a ani nezmení. Nechce s ním mať nič spoločné. Je už dosť veľký, aby vedel posúdiť čo je pre neho dobré a čo ho obťažuje. Otec si neuvedomuje, že má svoje povinnosti. Naposledy bol na svadbe u príbuzných v apríli 2019, odmietol spať u svojho otca, spal u svojho krstného. S otcom sa nedá komunikovať. Je úplne iný. Jeho krstný otec - jeho brat je úplne iný, jeho má rád, rád k ním chodieva. Už nestojí o konflikty s otcom. Chcel ešte uviesť, že mamka ho nikdy neodhovárala, aby bol s otcom v kontakte. To všetko sú otcove klamstvá a vykonštruované veci. Veď o tom svedčí aj to, že s rodinou otca je v kontakte často, navštevuje ich cez prázdniny, dokonca u nich aj brigádoval.

14. Cieľom vykonávacieho konania je faktické uskutočnenie práva na plnenie, a teda vynútenie povinnosti niečo plniť štátnou mocou, ktorá povinnosť bola uložená vykonateľným titulom, pokiaľ k plneniu povinností nedošlo dobrovoľne. Výsledkom vykonávacieho konania má byť teda splnenie povinnosti určenej vykonateľným exekučným titulom buď dobrovoľne alebo nútene a nemôže ním byť popretie exekučného titulu. Práve z uvedeného dôvodu a za súčasnej ochrany záujmov maloletého dieťaťa v tomto type vykonávacieho konania, štvrtá časť v spojení s citovanou ustanovujú postup súdu smerujúci k realizácii práv a povinností vyplývajúcich zo súdneho rozhodnutia. V tomto type konania musí rozhodovaniu súdu predchádzať dôkladná úvaha založená na dôslednom zistení skutkového stavu.

15. Vychádzajúc z obsahu spisu, na základe ktorého sa oprávnený domáha výkonu je rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.02.2009.

16. Súd prvej inštancie zamietol návrh postupom podľa . V súlade s citovaným ustanovením bolo povinnosťou súdu v prvej fáze vykonávacieho konania zistiť, či skutočne nedochádza k plneniu povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím a či existujú na to ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže rozhodnutiu podrobiť.

17. V prejednávanej veci bolo úlohou súdu po zrušení uznesenia súdu prvej inštancie odvolacím súdom uznesením č.k. -247 zistiť, či existujú ospravedlniteľné dôvody na strane povinnej, pre neplnenie rozhodnutia, vyrovnať sa postojom maloletého dieťaťa. Vo fáze preverovania a zisťovania dôvodov, pre ktoré nedochádza k plneniu povinnosti uložených rozhodnutím súdu, súd vykonal výsluch maloletého U. a oprávneného a povinnej.

18. Súd následne prijíma záver o existencii ospravedlniteľných dôvodov pre ktoré nedochádza k realizácií styku otca s maloletým synom a predpokladal, že vzhľadom na názor vyslovený maloletým U. pred súdom nie je možné tieto dôvody odstrániť. Dospel k záveru, že nie je možné pričítať matke maloletého dieťaťa odmietanie povinnosti plniť uloženú povinnosť a dospel k záveru, že na strane matky existujú ospravedlniteľné dôvody a uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia nevydá, ale návrh zamietne.

19. Postup súdu a jeho záver možno považovať za dôvodný. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov súd zohľadňuje viacero faktorov a to správanie povinného, čo urobil preto, aby došlo k realizácií plnenia, či povinný je príčinou neplnenia povinnosti, aké je správanie sa oprávneného, vzťah s maloletým a ako aj správanie a názor maloletého dieťaťa.

20. Podľa a ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

21. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa.

22. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

Podľa článku 5 o rodine (ďalej len „“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

23. Daný prípad poukazuje na to, že je nevyhnutne si uvedomiť, že v prípadoch výkonu rozhodnutia súd zabezpečuje vhodné predpoklady pre realizáciu rozhodnutia. Nemá však vo svojej moci dosiahnuť to, aby jeho pôsobenie vždy viedlo k výkonu rozhodnutia (porovnaj napríklad rozhodnutie ÚS IV. 452/2013).

24. Odvolací súd pri prijatí svojho záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie prihliadol tak rovnako na záujem maloletého dieťaťa. V každej veci, aj vo veci výkonu rozhodnutia je vždy najdôležitejší a prioritný záujem maloletého dieťaťa. V každom konaní musí byť rešpektovaný záujem dieťaťa, je výsostný. Súd musí pomôcť rodičom prekonať neschopnosť rodičov, ale nie je však možné, aby bolo nútené dieťa k plneniu povinností. Zároveň je nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, že realizácia rozhodnutia o výchove maloletých detí bude od určitého veku dieťaťa takmer vždy závislá nielen od vôle rodičov, ale aj od maloletého dieťaťa. V týchto prípadoch tak príslušný súd len vytvára, prípadne zabezpečuje vhodné predpoklady na realizáciu rozhodnutia, nemá však vo svojej moci dosiahnuť to, aby jeho pôsobenie vždy viedlo k výkonu rozhodnutia.

25. Vo veci nadradenia záujmu maloletého dieťaťa pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa maloletých detí bolo poukázané v rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (Nuutinen proti Fínsku č. 32842/96, § 110, Voleský proti Českej republike č. 63267/00, § 102 29. jún 2004). „najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča (Fiala proti Českej republike, rozsudok z 18.januára 2016, ods. 96).“ Použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku je v tejto chúlostivej oblasti nežiaduce. Bude odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije (Zavřel proti Českej republike, rozsudok z 18. januára 2007, ods. 52).

26. Odvolací súd akceptuje tvrdenia a názor otca, že v priebehu dlhej doby nedošlo k realizácii styku so synom. Súhlasí s tým, že je povinnosťou súdu prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, zdôrazňuje však že táto povinnosť nie je absolútna.

Porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy predstavuje dôležitý faktor.“ Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale ich povinnosť využívať donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená. Musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a hlavne na najvyšší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva čl. 8 dohovoru“ (Volský proti Českej republike, bod 118).

27. Vzhľadom na zistenia odvolacieho súdu o pocitoch, postojoch maloletého U. vo vzťahu k otcovi, o potrebe obnoviť vzťah syna s otcom už len pomocou snahy a záujmu oboch syna aj otca, postupnosťou, s maximálnym prihliadnutím na záujem maloletého, ktorý je vo veku, kedy bude dospelým človekom, dospel aj odvolací súd k záveru, že nie je v záujme maloletého aby sa pokračovalo vo vykonávacom konaní. Nútené stretávanie sa maloletého a otca nevytvorí medzi nimi puto, v tomto štádiu konania vyvíjanie tlaku by pôsobilo kontraproduktívne. Je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade je dôležitý záujem otca stretávať sa so svojím dieťaťom, podieľať sa na jeho výchove, ale samotný výkon rozhodnutia sa musí realizovať tak, aby bol prednostne sledovaný najlepší záujem dieťaťa, ktorý prevažuje nad záujmom rodiča. Je preto odôvodnené, v tomto štádiu konania nepokračovať vo vykonávacom konaní.

28. Veci týkajúce sa maloletých detí sú vždy citlivou oblasťou, preto je potrebné k použitiu donucovacích prostriedkov pristupovať s maximálnou opatrnosťou (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Reigado Ramos vs. Portugalsko).

29. Odvolací súd je toho názoru, že k vyriešeniu podstaty problému môže prispieť len zmena postoja maloletého U. a hľadanie si vzájomnej cesty k sebe. V prejednávanej veci nie je možné s určitosťou prijať záver o tom, či matka aj napriek jej prezentovanej snahe naozaj vždy pôsobí aktívne na maloletého, aby neodmietal styk s otcom, Preto v tejto prejednávanej veci, ktorá je veľmi zložitá, vyplývajúc z postojov účastníkov konania je nevyhnutné pristúpiť veľmi citlivo k posúdeniu predpokladov pre nariadenie výkonu rozhodnutia. V tejto fáze konania nie je možné existujúci vzťah medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na stav maloletého dieťaťa, v ktorom sa nachádza formalisticky zhodnotiť postoj matky ako odmietavý alebo taký, ktorý prináša nedobrovoľne podrobenie sa existujúcemu rozhodnutiu o úprave styku otca s dieťaťom.

30. Vzhľadom na to, že v danom prípade boli splnené podmienky pre zamietnutie návrhu odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne ( § 387 ods. 1 C.s.p).

31. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia s použitím ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia .

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).