Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-14-2019.pdf
PDF · 109.34 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/14/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému: G.. U. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., X. ulica XX/X, o vymoženie 1.245,45 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 30. mája 2017 č. k.14Er/648/2014-29 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a rozhodnutie o trovách exekúcie si vymienil na samostatné rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6, 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 2 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. platného a účinného v čase vystavenia zmenky, § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, čl. 2 písm. b) Smernice rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993. Vychádzal zo zistenia, že dňa 08. 04. 2011 oprávnená ako veriteľ uzatvorila s povinným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 404400488. Po preštudovaní súdneho spisu, kópie zmenky a rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 03410/12, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom, mal za preukázané, že oprávnená a povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) zmenkou vystavenou dňa 08. 04. 2011, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnená ako remitent. Argumentoval, že povinný ako dlžník mal v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky postavenie spotrebiteľa, nakoľko ako fyzická osoba nekonal pri uzavretí vyššie uvedenej zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dospel k záveru, že uvedeným konaním oprávnená ako veriteľ porušil ustanovenie § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase vystavenie zmenky. Poukázal na skutočnosť, že Najvyšší súd SR vo svojom spoločnom stanovisku občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20. 10. 2015, ktoré sa týka postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa uviedol: „právna úprava Zákona o spotrebiteľských úveroch v určitom časovom úseku umožňovala v striktne stanovenom rozsahu používať zmenky aj v spotrebiteľských vzťahoch a až od 01. 01. 2011 sa zmenka v spotrebiteľských vzťahoch používať nemôže, pričom na prejednávané veci je potrebné aplikovať hmotno-právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola v konaní uplatnená zmenka vystavená. Inak by išlo o porušenie zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. Samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch v období do 31. 12. 2010 bolo povolené, a preto nemožno považovať vystavenie zmenky bez ďalšieho skúmania spôsobu ich vystavenia ako
protiprávne“. V intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku preto súd prvej inštancie predmetnú exekúciu zastavil.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukázala na skutočnosť, že dňa 08. 04. 2011 uzavrela s povinným zmluvu o úvere č. 404400488, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Mala za to, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa na ňu nevzťahujú výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Je teda dôležité, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Oprávnená v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzala z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania. Povinný toto svoje vyhlásenie potvrdil svojim osobitným podpisom v zmluve o úvere a zdôraznila, že zmluva o úvere umožňuje aj iný obsah vyhlásenia v podobe poskytnutia úveru na účel zamestnania, podnikania alebo iného účelu. Trvala na tom, že povinný nijako nepreukázala skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. Zvýraznila, že v zmenkovom konaní až do 22. 12. 2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personám vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku, ako je od 01. 01. 2016 stanovená, je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pravou retroaktivitou. Túto situáciu riešil zákonodarca v § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. zodpovednosťou veriteľa z takéhoto zmenkového uplatnenia voči dlžníkovi zodpovednosťou za škodu, ktorú mu takto spôsobí. Takúto námietku potom dlžník mohol uplatniť v rozhodcovskom konaní. Takúto námietku in personám pre porušenie zákonného zákazu mohol dlžník v rozhodcovskom konaní sp. zn. SR 02234/10 uplatniť, ak by preukázal vznik škody. K rozhodcovskej doložke v úverovej zmluve uviedla, že táto je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z jej textu vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Táto potom nie je dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a je právne prípustná v zmysle vnútroštátneho práva aj európskeho práva. Tiež poukázala na to, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná. Ďalej poukázala na to, že povinným vystavená blankozmenka pri podpise zmluvy má všetky zákonom stanovené podstatné náležitosti. Keďže povinný nesplnil uzatvorenú zmluvu o úvere v súlade s dojednanými podmienkami riadne a včas, čím sa jeho dlh stal splatný vcelku, oprávnená prostredníctvom svojho právneho zástupcu pristúpila k vyplneniu zmenky v zmysle Dohody o vyplnení zmenky a následne podala aj návrh na začatie rozhodcovského konania, keďže povinný si v určenej lehote povinnosť z vystavenej zmenky nesplnil. Pokiaľ ide o dohodnutú výšku úrokov, táto podľa oprávneného nie je neprimeraná a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
3. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej aj ako CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd prvej inštancie dňa 26. 05. 2014. Spolu so žiadosťou predložil i návrh oprávnenej, ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 1245,45 eura s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, zo dňa 15. 10. 2012 sp. zn. SR 03410/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 10. 2012 a vykonateľnosť dňa 02. 11. 2012. Súčasťou spisu je i zmluva o úvere zo
dňa 08. 04. 2011, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) a kópia zmenky. Dňa 29. 09. 2014 súd prvej inštancie vydal poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, Bratislava, vykonaním exekúcie pod EX 7471/14. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.
9. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
13. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
14. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
15. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
16. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
17. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
21. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase vystavenia zmenky, spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
22. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom
23. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o úvere č. 404400488, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Obsah spisu, na podklade ktorého vydal súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, tvoria žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 20. 02. 2014, návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie zo dňa 19. 02. 2014, exekučný titul - Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03410/12 zo dňa 15. 10. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 10. 2012 a vykonateľnosť dňa 02. 11. 2012, kópia Zmenky zo dňa 24. 02. 2012. Z exekučného titulu vyplýva, že v danom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tiež konštatoval že medzi oprávnenou a povinným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe Zmenky v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky /bod 14. VPPÚ/, ktorá je právnym titulom uplatneného nároku žalobcu. Z uvedeného je potom nesporné, že v danom prípade exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.
24. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluva o úvere uzatvorená účastníkmi konania dňa 08. 04. 2011 je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenou štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky tak, ako to správne učinil i súd prvej inštancie. Na zvýraznenie správnosti len dodáva, že spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 129/2010 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Znenie zmluvy povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. K námietkam oprávnenej uvedených v odvolaní, že povinný v zmluve o úvere označil, že mu je úver poskytnutý na účel zamestnania, čo vylučuje v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch jeho postavenie ako spotrebiteľa, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účel „zamestnania“ totiž považoval odvolací súd za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento záväzkovo-právny vzťah spod pôsobnosti Zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o úvere uzatváral povinný ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnená pri jej uzatváraní konala v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávnennou a povinným je vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a rozhodcovský súd na túto skutočnosť pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), teda veriteľa. Bezpečným preukázaním tejto skutočnosti pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na vymedzený účel, v danom prípade na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním
- predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. V uvedenom zmysle tak oprávnená svoju dôkaznú povinnosť nesplnila, preto odvolací súd konštatuje, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávnenej malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec, t.j. súd na vec musel aplikovať i ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy možno jednoznačne vyvodiť zo skutočností, že predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostranne adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich povinného, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Najmä ak uzavretá zmluva je totožná s tisíckami iných zmlúv známych odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti. Jej forma na predtlačenom formulári skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán.
25. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnená tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný v každej fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku. V prípade ich zistenia preto súd musí exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť. V tejto súvislosti však nemožno opomínať, že judikatúrou Súdneho dvora EÚ bola vyslovená všeobecná zásada, podľa ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice 93/13/ EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok 14 Smernice 87/102/EHS. Smernica rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „smernica“) síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa článku 10 smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem „vhodná ochrana“ spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na článok 14 smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa, a preto je ju potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora
EÚ, ktorá zahŕňa aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Znamená to potom, že pokiaľ súd spoľahlivo zistí, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, bez ohľadu podľa akého procesného predpisu sa nárok uplatňuje, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere už Ústavný súd ČR vo svojich nálezoch judikoval, že súčasné napätie spojené so zmenkami je spôsobené ich nevhodným používaním (zneužívaním) najmä voči subjektom, na ktorých nemožno znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať. V prípade spotrebiteľov, ktorých práva boli dotknuté konaním remitenta (prvého majiteľa ako veriteľa) zmenky, všeobecné súdy nesmú odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia a pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Tiež vyslovil pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší, než dovolenie dané právom, a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje, a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami (sp. zn. Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16. 10. 2012, IV. ÚS 457/10 zo dňa 18. 07. 2013, I. ÚS 210/15 zo dňa 16. 09. 2015).
26. S poukazom na uvedené s prihliadnutím na tú podstatnú skutočnosť, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, potom v intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd prvej inštancie správne skúmal, či rozhodcovský súd v pôvodnom konaní prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky a na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky.
27. Citované ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vystavenia zmenky zakazovalo v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Rozhodcovský súd v danom prípade v základnom rozhodcovskom konaní neprihliadol na povinného ako na spotrebiteľa a tým pádom ani na neprípustnosť použitia zmenky. Odvolací súd dodáva, že rozhodcovský súd nevenoval žiadnu pozornosť povinnému ako spotrebiteľovi a absolútne neprihliadol, resp. neskúmal existenciu neprijateľných podmienok v zmluvnom vzťahu medzi oprávnenou a povinným. Je teda nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci exekúcie domáhať.
28. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že tým, že oprávnená s povinným zabezpečil svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) porušil § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože skutočnosť, že povinný musela vyplniť blankozmenku, pričom dohoda o vyplnení blankozmenky bola obsiahnutá vo všeobecných podmienkach a povinná ju nemohla odmietnuť, možno považovať za nekalú obchodnú praktiku, pričom takéto konanie je podľa citovaného ustanovenia zakázané. Na základe uvedených skutočností tak odvolací súd dospel k záveru, že je tak naplnený dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, pretože rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky.
29. K podaniu oprávnenej zo dňa 22. 01. 2016 označeného ako „doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“ záverom odvolací súd dodáva, že uvedené podanie oprávnenej neobsahuje žiadne nové rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mali vplyv na záver súdu vyjadrený v odôvodnení tohto rozhodnutia. Sama oprávnená záverom uvedeného podania konštatuje, že všetky osvedčujúce skutočnosti pomenované v ust. § 39 ods. 4 EP sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu. S ohľadom na uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého uznesenia a vysporiadajúc sa so všetkými námietkami oprávnenej v jej odvolaní, opätovne len konštatuje, že na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vznikla exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil a na základe dôkazov predložených oprávnenou dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní vymáhaný nárok
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázala. Pre tento prípad zákon stanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 6). Súd prvej inštancie preto správne podľa §57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).