Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/110/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: INDUSTRIAL ZONE KÚTNIKY, a.s., so sídlom Štúrova 1090/7, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 241 083, právne zastúpený: VIRE law & consulting s. r. o., so sídlom Sasinkova 12, 811 08 Bratislava, IČO: 47 254 921, substitučne zastúpený: Baranyay Law Firm s.r.o., so sídlom Žihárec 801, 925 83 Žihárec, IČO: 54 203 058, proti žalovanému: Úrad pre verejnú reguláciu sieťových odvetví, so sídlom Tomášikova 28C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 069 841, v konaní o preskúmanie zo dňa 31.07.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 02.10.2023, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 02.10.2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 02.10.2023 (ďalej len „žaloba“) domáha preskúmania opatrenia žalovaného obsiahnutého v Zápisnici o prerokovaní protokolu o výsledku vykonanej kontroly č. 208/2022 zo dňa 31.07.2023 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), ktorým žalovaný uložil žalobcovi podľa o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej „“) povinnosť odstránenia a vykonania nápravy nedostatku zisteného pri vykonávaní kontroly tým spôsobom, že zníži počet zapojených panelov tak, aby celkový inštalovaný výkon dotknutého zariadenia (fotovoltická elektráreň A. – B. C.) bol v súlade s vydaným povolením na podnikanie. Žalovaný pri uložení povinnosti vychádzal z Protokolu o výsledku vykonanej kontroly č. 208/2022 a dôvodom uloženého opatrenia je zistenie žalovaného, že celkový inštalovaný výkon (3 576,155 kWp) je vyšší ako inštalovaný výkon uvedený na povolení vydanom pre dané zariadenie (3,200 MW).

2. V žalobe žalobca s odkazom na v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“) navrhol, aby správny súd priznal žalobe odkladný účinok. Žalobca návrh odôvodnil tým, že okamžitý výkon napadnutého opatrenia ho môže závažným spôsobom postihnúť v podobe významnej finančnej ujmy spojenej s jeho realizáciou a výpadkom výroby, ktorá by naviac, v prípade preukázania odôvodnenosti správnej žaloby, mohla byť znásobená nákladmi spojenými s navrátením veci do pôvodného stavu.

3. K návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby sa žalovaný vyjadril v rámci vyjadrenia k žalobe zo dňa 29.12.2023. Uviedol, že z návrhu žalobcu nie je preukázané splnenie podmienok podľa , konkrétne, že by okamžitý výkon napadnutého opatrenia závažným spôsobom postihol žalobcu ním uvádzaným spôsobom. Navyše, žalobcove argumenty sa javia ako účelové. Žalovanému bola zákonom o regulácii sieťových odvetví zverená kompetencia kontroly dodržiavania podmienok ustanovených v predmetnom zákone a taktiež kompetencia ukladať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri vykonávaní kontroly, teda sa jedná o vykonávanie kompetencií v súlade

s verejným záujmom. Práve priznanie odkladného účinku napadnutému opatreniu, ktorým žalovaný vykonáva svoje kompetencie v zmysle zákona o regulácii sieťových odvetví, by bolo možné považovať za konanie v rozpore s verejným záujmom. Nedôvodnosť návrhu žalobcu videl žalovaný aj v tom, že v napadnutom opatrení bol stanovený presný termín, dokedy mal žalobca uloženú povinnosť zrealizovať, pričom tento termín (01.10.2023) uplynul už pred podaním žaloby a návrhu na priznanie odkladného účinku na správny súd (02.10.2023).

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posúdil ako nedôvodný, keďže neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie v súlade s . Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

8. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie alebo opatrenie smeruje. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

9. V súvislosti s argumentáciou žalovaného o nedôvodnosti podaného návrhu z dôvodu uplynutia lehoty na vykonanie napadnutým opatrením uloženej povinnosti správny súd uvádza, že táto argumentácia sama o sebe nedôvodnosť podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nepreukazuje. Aj keď je z predloženého spisového materiálu zrejmé, že povinnosť uložená žalobcovi v napadnutom opatrení mala byť splnená do termínu predchádzajúceho času podania správnej žaloby spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku, z doposiaľ predložených relevantných listinných podkladov a vyjadrení účastníkov konania, nie je zrejmé, či žalobca do času určeného v napadnutom opatrení uloženú povinnosť aj splnil. Zároveň je potrebné dodať, že aj pokiaľ by žalobca uloženú povinnosť do času určeného v napadnutom opatrení nesplnil, uložená povinnosť naďalej trvá (nezaniká). Argumentácia týkajúca sa termínu uloženej povinnosti vo vzťahu k času podania správnej žaloby spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku, tak v danom prípade nie je relevantná.

10. Napriek uvedenému správny súd po oboznámení sa návrhom na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoj návrh podložil len všeobecnými tvrdeniami o tom, že nepriznanie odkladného účinku je spôsobilé privodiť mu finančnú ujmu a prípadne aj dodatočné náklady v prípade, že by správny súd žalobe vo veci samej vyhovel a napadnuté opatrenie zrušil,

avšak tieto svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Pokiaľ žalobca poukázal na prípadnú finančnú ujmu spojenú s výpadkom výroby, v tejto súvislosti poukazuje správny súd na tvrdenia samotného žalobcu uvádzané v podanej žalobe o tom, že panely s výkonom presahujúcim limit uvádzaného inštalovaného výkonu boli plánované a inštalované len ako tzv. výkonová rezerva, ktorá nie je zapojená do procesu výroby elektrickej energie. Argumentácia o finančnej ujme spôsobenej výpadkami výroby sa tak javí ako účelová. Tvrdenie žalobcu o dodatočných nákladoch spojených s návratom daného zariadenia do pôvodne inštalovaného stavu pre prípad úspechu v konaní o správnej žalobe, ktoré naviac nebolo preukázané ani osvedčené žiadnymi relevantnými dôkaznými prostriedkami, taktiež neobstojí. Len hypotetická možnosť vzniku subjektívnej ujmy či iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade úspechu žalobcu s podanou správnou žalobou nepostačuje k tomu, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

11. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku, je povinný preukázať relevanciu dôvodov na priznanie odkladného účinku – jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou, ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zastáva názor, že poukázanie na hypotetické následky a na následky, ktoré ešte ani nenastali, nepredstavujú dôvod na vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe.

12. Správny súd zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp zn.: vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a opatrení napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí a opatrení, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

13. Vzhľadom na to, že žalobca neoznačil a ani neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení , preto správny súd v súlade s ustanovením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

14. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( )