Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_38P-38-2019.pdf
PDF · 121.57 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C.r. 0X.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matka: DC.ková, nar. XX.XX.XXXX, bytom F. nad G. XXX a otec: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Výživné otca na maloletú C. sa z v y š u j e zo sumy 90,- Eur mesačne na sumu 160,- Eur mesačne, a to s účinnosťou od 26.06.2019, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 26.06.2019 do 30.09.2019 na maloletú Alexandru v sume 226,31 Eur sa otcovi povoľuje zaplatiť k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.
III. Týmto sa m e n í rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/24/2010-83 zo dňa 27.10.2010 v časti výšky bežného výživného otca na maloleté dieťa.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom, doručeným súdu dňa 24.06.2019, domáhala zvýšenia výživného na maloletú C. zo sumy 90,- Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne počnúc dňom 01.09.2018. V návrhu uviedla, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/24/2010-83 zo dňa 27.10.2010 odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a výšku vyživovacej povinnosti k maloletej Alexandre určil v sume 90,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2009. Ďalej matka uviedla, že od poslednej úpravy náklady spojené s výživou maloletej vzrástli. V čase pôvodného rozhodovania maloletá navštevovala materskú školu. Od septembra 2018 navštevuje prvý ročník Strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Trnave.
2. Otec maloletej vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 06.09.2019 uviedol, že si vyživovaciu povinnosť určenú súdom vo výške 90,- Eur mesačne riadne plní. Ďalej poukázal na skutočnosť, že dňa 10.11.2007 uzatvoril manželstvo s G. J., rod. B?hmanovou. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, C., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX. Otec maloletej pracuje v spoločnosti ZF Slovakia, a.s., pričom v roku 2018 a 2019 vykonával prácu v štvorzmennej prevádzke a boli mu vyplácané príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu a za nočnú smenu. Od 01.08.2019 sa zamestnávateľ rozhodol zrušiť štvrtú zmenu, čo bude mať bez jeho pričinenia značný dopad na odpracované hodiny a výšku príplatkov.
Jeho priemerná mzda za posledný rok bola vo výške 1.445,10 Eur mesačne, pričom v nasledujúcom období predpokladá pokles jeho príjmu o 30%. Jeho manželka je nezamestnaná, stará sa o deti vo veku do 6 rokov veku a je poberateľom prídavkov na deti vo výške 48,68 Eur. Priemerný príjem spolu s rodinnými prídavkami potom do septembra 2019 predstavuje sumu 1.493,80 Eur a predpokladaný príjem spolu s prídavkami po septembri 2019 bude vo výške 1.045,70 Eur. Ako svoje výdavky otec špecifikoval nepravidelné ročné výdavky za auto (servis a poistka) vo výške 300,- Eur, komunálny odpad 9,60 Eur, daň z nehnuteľnosti 47,16 Eur, školné škôlka 15,- Eur a 30,- Eur, pravidelnými mesačnými výdavkami sú hypotéka vo výške 250,89 Eur, spotrebný úver 124,81 Eur, pôžička 21,83 Eur, elektrika, voda, plyn, rozhlas 200,- Eur, strava 200,- Eur, strava v škôlke 22,- Eur, cestovné 100,- Eur, telefón 25,- Eur, hygienické a čistiace potreby 20,- Eur, ošatenie 100,- Eur, lekárska starostlivosť 30,- Eur, výživné na maloletú C. 90,- Eur. Nakoľko jeho výdavky (resp. výdavky celej rodiny) aktuálne predstavujú sumu 1.384,53 Eur nesúhlasí so zvýšením vyživovacej povinnosti na sumu 250,- Eur mesačne. V súčasnosti si plní vyživovaciu povinnosť voči trom maloletým deťom a nezamestnanej manželke. Býva v menšom rodinnom dome, ktorého kúpu a čiastočnú rekonštrukciu riešil úverom na bývanie. Manželka je vyučená kaderníčka, avšak z dôvodu atopického ekzému a diabetesu si nemôže nájsť zamestnanie. Majú vo vlastníctve staršie sedemročné auto, ktorého kúpu financovali spotrebným úverom a ešte ho splácajú. Starší syn navštevuje základnú školu vo Veľkých F., kde má výdavky spojené s nákupom školských potrieb, účasť v krúžkoch a na výletoch. Mladšia dcéra chodí do H. školy v J., kde okrem školného dopláca aj na stravu. Navrhol zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletú AlU.C. na sumu 120,- Eur mesačne.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojeným spisom Okresného súdu Trnava sp. zn. 20P/337/2009, najmä rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/24/2010-83 zo dňa 27.10.2010, výsluchom matky, otca a procesného opatrovníka, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
4. Matka maloletej v konaní, na pojednávaní uviedla, že maloletá aktuálne navštevuje 2. ročník SŠ, a to Poľnohospodársku školu v V.. Do školy matka uhrádzala naposledy ZRPŠ 30,- Eur, potreby do školy ako montérky a pracovná obuv 30,- Eur, splátka na stužkovú 30,- Eur, ďalšie pravidelné výdavky tvorí strava v škole 30,- Eur, hygiena a kozmetika 15,- Eur, strava doma minimálne 100,- Eur, oblečenie 40,- až 50,- Eur mesačne, telefón 30,- Eur (15,- Eur paušál a 15,- Eur splátka telefónu s poistkou). Zdravotný stav maloletej je dobrý. Platené krúžky nenavštevuje. Minulý školský rok absolvovali lyžiarsky výlet, ktorý bol v sume 150,- Eur. Otec sa s maloletou začal stretávať od kedy mu bol doručený návrh. Nemá vedomosť o nákupe nejakých darčeky pre maloletú otcom. Okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá. Bývam v 4. izbovom rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Býva tam len s maloletou. Náklady na bývanie tvoria energie vo výške 150,- Eur mesačne (plyn, elektrina), kanalizácia 30,- Eur štvrťročne, poistka na dom 30,- Eur ročne a daň 80,- Eur ročne). Platí hypotekárny úver vo výške 199,- Eur mesačne. Má aj spotrebný úver, ktorého splátka je 150,- Eur mesačne (dva spotrebné úvery), ktorý si brala v banke z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti, aby mala na splátky hypotéky. Jej príjem je aktuálne 550,- Eur mesačne a tiež poberá invalidný dôchodok vo výške 219,- Eur. Poberá rodinné prídavky aj daňový bonus na maloletú. Má zvýšené výdavky na lieky z dôvodu jej zhoršeného zdravotného stavu, vo výške približne 35,- Eur mesačne. A tiež má výdavky v súvislosti s dochádzkou do práce. Za prácou dochádzam auto. Vlastní staršie auto rok zn. Kia Rio, rok výroby 2006.
5. Otec v konaní, na pojednávaní uviedol, že pracuje ako robotník a jeho príjem je aktuálne okolo 1.000,- Eur, pretože zamestnávateľ zmenil prevádzku už len na trojzmennú, tým sa znížil jeho príjem. Má ďalšie 2 maloleté deti. C. navštevuje 6. ročník ZŠ vo VeľF.ch, mladšia C. navštevuje MŠ v J.. Prídavky na maloleté deti poberá manželka vo výške 24,- Eur na každé dieťa, daňový bonus vyplácajú jemu. Manželka nemá príjem, nakoľko skončila materskú a nedá sa jej zamestnať kvôli zdravotným problémom. Býva v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Náklady na dom sú hypotéka 250,- Eur, plyn 150,- Eur, elektrina 37,- Eur, voda 30,- Eur, poistka na dom 100,- Eur. Spláca spotrebný úver na prerobenie domu vo výške 128,- Eur mesačne. Inú nehnuteľnosť nevlastní. Vlastní auto zn. Renault Koleos, rok výroby 2012 a jeho aktuálna hodnota je približne 6.000,- Eur. Výživné na maloletú platí pravidelne. Nad rámec súdom určenej sumy jej neprispieval. Darčeky jej nekupoval. Posledný mesiac sa stretávajú častejšie. Jeho zdravotný stav je v súčasnosti dobrý. Má ale problémy s chrbticou, preto musel zmeniť aj zamestnanie. Manželka príjem nemá, má predĺženú rodičovskú dovolenku. V rodinnom dome býva s manželkou a dvoma maloletými deťmi. Výdavky udávané matkou na maloletú nerozporuje, ale vie, že na lyžiarsky výlet jej prispela jeho matka.
6. Procesný opatrovník maloletej k veci uviedol, že navrhujú výživné na maloletú zvýšiť vzhľadom na odstup času od poslednej úpravy, nakoľko je to v prospech maloletej, pričom jeho výšku ponechávajú na úvahe súdu vzhľadom na majetkové možnosti a schopnosti otca.
7. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 20P/337/2009 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 20P/337/2009-49 zo dňa 16.10.2010 vyplýva, že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy 66,38 Eur na sumu 120,- Eur mesačne. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie bol z dôvodu podaného odvolania zo strany otca zmenný rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/24/2010-83 zo dňa 27.10.2010, ktorým odvolací súdu zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 66,38 Eur na sumu 90,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2009. V predmetnom rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že v danom prípade došlo k zmene pomerov na strane účastníkov, pričom za najpodstatnejšiu zmenu pomerov považoval zmenu na strane maloletého dieťaťa, keď maloletá Alexandra začala navštevovať základnú školu, v dôsledku ktorej skutočnosti je opodstatnené a dôvodné zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, keď nebolo nesporné, že od tohto dátumu sa matke maloletej podstatne zvýšili náklady, spojené s výživou a výchovou maloletej AZ.dry. Odvolací súd zohľadnil zmenu pomerov na strane matky, ktorej sa pomery zmenili tým, že sa jej zvýšil príjem na sumu 660,- Eur a odpadla jej vyživovacia povinnosť na dcéru Y., i keď táto žije s ňou v spoločnej domácnosti, je bez príjmu, je zrejmé, že matka na jej výživu stále prispieva, avšak ako zákonnú vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére už nemá. Na strane otca sa pomery zmenili tým, že sa mu takisto zvýšil príjem na sumu 470,- Eur mesačne, avšak pribudla mu vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, k maloletému AG.vi a v súčasnosti je povinný prispievať aj na výživu manželky, ktorá poberá len rodičovský príspevok z dôvodu starostlivosti o maloletého C..
8. Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov zo dňa 23.08.2019 vyplýva, že matka maloletej C. má dve deti, a to Y., t. č. už plnoletú a C., otec má tri maloleté deti, a to maloletú C., nar. XX.XX.XXXX, maloletého C., nar. XX.XX.XXXX a maloletú C., nar. XX.XX.XXXX.
9. Zo sobášneho listu vyplýva, že otec maloletej dňa 10.11.2007 uzavrel manželstvo s G. B?hmanovou a z priložených rodných listov vyplýva, že z manželstva sa narodili dve maloleté deti, C., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX.
10. Z potvrdenia o príjme otca vyplýva, že za obdobie od augusta 2018 do júla 2019 jeho priemerná mesačná mzda je vo výške 1.445,12 Eur v čistom. Zároveň mu bol vyplácaný aj daňový bonus. Z výplatnej pásky za august 2019 vyplýva, že otec maloletej mal v auguste 2018 príjem vo výške 1.160,28 Eur v čistom.
11. Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 02.09.2019 vyplýva, že manželka otca maloletej poberala rodičovský príspevok na maloletú Adelu v období od 01.02.2016 do 28.02.2019. Z potvrdenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 02.09.2019 vyplýva, že manželka otca maloletej je od 01.03.2019 evidovaná v kategórii štátom hradených poistencov z dôvodu starostlivosti o dieťa vo veku do 6 rokov. Z potvrdenia za obdobie august 2019 vyplýva, že manželka otca maloletej poberá prídavok na maloleté deti vo výške 48,68 Eur.
12. Z technického preukazu vyplýva, že manželka otca maloletej je zapísaná ako vlastníčka osobného automobilu zn. Renault Koleos, rok výroby 2012, na ktoré platí ročne zákonné poistenie vo výške 110,80 Eur.
13. Z potvrdenia Obce J. zo dňa 25.03.2019 vyplýva, že otec maloletej platí poplatok za komunálny odpad vo výške 9,60 Eur ročne a zo dňa 10.06.2019 vyplýva, že platí daň z nehnuteľností vo výške 47,16 Eur.
14. Z potvrdenia Wüstenrot poisťovňa, a.s. zo dňa 23.11.2017 vyplýva, že otec maloletej platí poistenie nehnuteľnosti vo výške 85,- Eur ročne.
15. Z potvrdenia Materskej školy Pečeňady zo dňa 03.09.2019 vyplýva, že otec maloletej má v danej materskej škole umiestené maloleté dieťa, C. a pltí poplatok XX,- Eur ročne ako príspevok na ZRPŠ.
16. Z úverovej zmluvy Poštovej banky, a.s. č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2017 vyplýva, že otec maloletej spláca úver na bývanie mesačnou splátkou vo výške 250,89 Eur a z úverovej zmluvy Poštovej banky, a.s. č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2018 vyplýva, že otec maloletej spláca spotrebiteľský úver mesačnou splátkou vo výške 124,81 Eur. Zo splátkového kalendára k úverovej zmluve Všeobecnej úverovej banky, a.s. č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.03.2019 vyplýva, že otec maloletej spláca úver mesačnou splátkou vo výške 21,83 Eur.
17. Z predložených poukážok vyplýva, ž otec maloletej uhrádza maloletej C. stravu v materskej škole v sume 21,60 Eur, poplatok za RTVS vo výške 4,64 Eur, zálohu za plyn vo výške 150,- Eur, zálohu za elektrinu vo výške 37,- Eur, poplatok za vodu vo výške 26,23 Eur a poplatok za telefón vo výške 25,- Eur.
18. Z Dohody o brigádnickej práci študentov zo dňa 08.08.2019 vyplýva, že maloletá AZ. uzavrela dohodu, na základe ktorej bude vykonávať prácu ako pomocná barmanka, na obdobie od 09.08.2019 do 31.12.2019 v rozsahu max 20 hodín týždenne za odmenu vo výške 3,- Eur brutto/ hod.
19. Z potvrdení predložených matkou maloletej vyplýva, že matka platí poplatok za RTVS vo výške 4,64 Eur, produkty innogy vo výške 2,70 Eur, poplatok za elektrinu vo výške 103,- Eur, poistenie vo výške 30,90 Eur, poplatok za telefón vo výške 77,14 Eur.
20. Z potvrdenia Trnavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa 13.05.2019 vyplýva, že matka maloletej uhrádza poplatok za vodu vo výške 34,56 Eur ročne.
21. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 29.11.2018 vyplýva, že matka maloletej poberá invalidný dôchodok vo výške 219,- Eur mesačne.
22. Zo mzdového listu matky maloletej za obdobie od januára 2019 do mája 2019 vyplýva, že matka maloletej mala príjem celkom vo výške 2.312,35 Eur, t. j. v priemere 462,47 Eur mesačne. Je jej vyplácaný aj daňový bonus vo výške 22,17 Eur mesačne. Zo mzdového listu zároveň vyplýva, že matke maloletej bol od 28.03.2014 priznaný nárok na invalidný dôchodok z dôvodu miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60%.
23. Z lustrácie rodičov maloletej v Sociálnej poisťovni zo dňa 23.08.2019 vyplýva, že otec maloletej za obdobie od augusta 2018 do júla 2019 dosiahol príjem zo zamestnania v priemere 1.846,17 Eur mesačne v hrubom. Matka maloletej je od septembra 27.09.2018 zamestnaná v spoločnosti O.K. SHOOTING Security, s.r.o. a jej príjem zo zamestnania za obdobie od októbra 2018 do júla 2019 bol vo výške 553,46 Eur mesačne v hrubom. Matka je tiež poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 219,- Eur mesačne.
24. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
28. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
29. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu matky maloletej AleI. na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Výživné na maloletú C. bolo naposledy upravené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/24/2010-83 zo dňa 27.10.2010, keď súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletej Alexandry na sumu 90,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2009.
30. Hmotnoprávnou podmienkou, aby mohol súd opakovane vo veci rozhodnúť je zmena pomerov, pričom je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Výška vyživovacej povinnosti sa potom odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú dané vzhľadom na vek, zdravotný stav, návštevu predškolského alebo školského zariadenia, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov.
31. Súd preskúmal pomery na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov od 27.10.2010 ku dňu rozhodnutia a dospel k záveru, že od poslednej úpravy o výživnom, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/24/2010 zo dňa 27.10.2010 uplynulo takmer deväť rokov, počas ktorých došlo k vývoju životných nákladov, ktorý dôvod je sám o sebe v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine objektívnou skutočnosťou odôvodňujúcou zmenu výšky výživného. Na strane maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov tým, že od poslednej úpravy výživného od roku 2010 vyrástla, je staršia o 9 rokov, fyzicky i duševne vyspelejšia, v dôsledku čoho sa úmerne veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jej odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, strava, školské potreby a podobne) ako i ďalších potrieb pre jej výchovu, vývoj a výživu. V súčasnosti má maloletá C. 16 rokov a navštevuje druhý ročník strednej školy, teda prešla na druhý stupeň vzdelávania, pričom jej oprávnenými pravidelnými mesačnými výdavkami sú strava doma vo výške 100,- Eur, strava v škole 30,- Eur, oblečenie a obuv 40,- Eur, hygiena a kozmetika 10,- Eur, telefón 10,- Eur, bývanie 88,50 Eur mesačne (177,- Eur / 2 osoby). Ďalej má matka s maloletou nepravidelné výdavky v súvislosti so školou, a to nákup potrieb ako montérky a pracovná obuv (približne vo výške 30,- Eur na rok), ZRPŠ vo výške 30,- Eur ročne, splátka na stužkovú 30,- Eur ročne a školské výlety (napr. lyžiarsky v minulom školskom roku 150,- Eur). Tieto nepravidelné výdavky predstavujú v priemere sumu 20,- Eur mesačne. Súd posúdil výdavky matky na maloletú ako oprávnené, okrem výdavku na telefón (30,- Eur mesačne), ktorý sa súd aj napriek splácaniu mobilného telefónu považoval za neprimerane vysoký. Výdavky maloletej otec nerozporoval. Uviedol len, že poplatok za lyžiarsky výcvik, ktorý maloletá absolvovala v predchádzajúcom školskom roku uhrádzala jeho matka a nie matka maloletej. Je potom zrejmé, že tento výdavok matke vznikol a neuhradil ho otec maloletej (napríklad vo forme podieľania sa na zvýšených jednorazových výdavkoch, ktoré matke vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o maloletú), preto je možné považovať ho za dôvodný.
32. U matky maloletej došlo tiež k zmene pomerov tým, že v čase poslednej úpravy výživného matka maloletej bola zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 660,- Eur v čistom. Bývala v rodinnom dome, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve. Okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemala. V súčasnosti matka maloletej je naďalej zamestnaná s priemerným mesačným príjmom vo výške 462,47 Eur v čistom. K zníženiu príjmu u matky maloletej došlo z objektívnych príčin, keď
zo zdravotných dôvodov bol matke priznaný invalidný dôchodok pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %. Zároveň matka poberá aj invalidný dôchodok vo výške 219,- Eur. Príjem matky teda v priemere predstavuje sumu 681,47 Eur mesačne v čistom. Matke je tiež vyplácaný daňový bonus na maloletú vo výške 22,17 Eur a poberá aj rodinné prídavky na maloletú vo výške 24,34 Eur. Žije sama s maloletou v rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve a zároveň vlastní aj starší osobný automobil, rok výroby 2006. Vyživovacia povinnosť matke nepribudla, stále má vyživovaciu povinnosť len k maloletej Alexandre. Matka má viaceré úvery, ktorými financovala rekonštrukciu domu a následne aj vypadnutie príjmu z dôvodu jej dlhodobejšej práceneschopnosti.
33. Otec maloletej v čase ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletej bol zamestnaný a dosahoval priemerne príjem 470,- Eur mesačne v čistom. Bol druhýkrát ženatý. Bývali s manželkou v nájomnom byte. Okrem maloletej AZ.al vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi C., nar. XX.XX.XXXX ktorý pochádza z jeho druhého manželstva a bol povinný prispievať aj na výživu manželky, ktorá poberala len rodičovský príspevok z dôvodu starostlivosti o maloletého C.. Príjem jeho rodiny tvoril príjem zo zamestnania, rodičovský príspevok manželky a rodinné prídavky na dieťa. S maloletou C. sa otec nestretával a okrem súdom určeného výživného sa iným spôsobom na jej výchove a výžive nepodieľal. V tomto čase je otec zamestnaný s priemerným mesačným príjmom vo výške 1.396,- Eur v čistom (za posledných 12 mesiacov, t. j. obdobie od septembra 2018 do augusta 2019). Spolu s manželkou a maloletými deťmi bývajú v rodinnom dome. Od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej AG.16. Odbudla mu ale vyživovacia povinnosť na manželku, ktorú mal v čase ostatnej úpravy. Manželka nie je zamestnaná, stará sa o deti do veku 6 rokov a poberá len prídavky na maloleté deti. Prácu si nevie nájsť, nakoľko má zhoršený zdravotný stav. S maloletou AlU.u sa otec stretáva len posledný mesiac, na jej výchove a výžive sa iným spôsobom ako platením súdom určeného výživného inak nepodieľa. Otec maloletej má viaceré úvery, ktorými rodina financovala kúpu rodinného domu a jeho rekonštrukciu.
34. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že od poslednej úpravy o výživnom na maloletú C. došlo k podstatnej zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom k zmene pomerov došlo tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj otca maloletej. Na strane matky maloletej došlo k zmene len v tom smere, že sa jej príjem nepatrne zvýšil, keď aktuálne dosahuje príjem vo výške 681,47 Eur mesačne v čistom. Zmena u matky maloletej nastala ale najmä v tej skutočnosti, že v súčasnosti jej príjem netvorí len príjem zo zamestnania, ale aj príjem pozostávajúcich z invalidného dôchodku, ktorého je matka maloletej poberateľkou pre jej pokles vykonávať zárobkovú činnosť. Zmena pomerov na strane maloletej C. je daná najmä samotnou objektívnou skutočnosťou zvýšenia jej výdavkov úmerne k jej veku, keďže ide už o takmer dospelú osobu. Navyše je k prospechu maloletej, že sa snaží privyrobiť si, aby si pokryla časť výdavkov tým, že vykonáva brigádnickú činnosť, ktorá ale v žiadnom prípade nezbavuje otca jeho vyživovacej povinnosti k maloletej (ani jeho povinnosť v žiadnej miere neznižuje). Na strane otca maloletej C.ošlo k podstatnému zvýšeniu jeho príjmu. Aktuálne dosahuje príjem vo výške 1.396,- Eur mesačne v čistom, z ktorého súd pri určovaní výšky výživného otca na maloletú vychádzal. Pretože pre súd je v zmysle § 217 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) záväzný stav v čase vyhlásenia rozsudku, posudzoval príjem otca za posledných 12 kalendárnych mesiacov a nemohol prihliadať na opakované námietky otca, že z dôvodu na strane zamestnávateľa od augusta 2019 (zmena prevádzky zo štvorzmennej na trojzmennú) už nebude môcť dosahovať taký príjem ako mal v minulosti. Ďalšou zmenou na strane otca je pribudnutie novej vyživovacej povinnosti k maloletej C., nar. XX.XX.XXXX. Otcovi ale zároveň odbudla vyživovacia povinnosť k manželke (túto mal v čase ostatnej úpravy), ktorá je dobrovoľne nezamestnaná a stará sa o dieťa do 6 rokov veku. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že aj matka maloletej má zdravotné problémy, pre ktoré jej bol priznaný invalidný dôchodok a napriek tomu sa zamestnala, aby zabezpečila výživu pre maloletú dcéru. U otca maloletej došlo tiež k zmene aj v jeho životnej úrovni, keď v súčasnosti ako rodina žijú vo vlastnom rodinnom dome.
35. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia. Napriek tomu, judikatúra súdov v súčasnosti zastáva názor, že výška výživného by sa mala pohybovať v rozsahu 20 - 30 % z čistého mesačného príjmu povinného rodiča (na všetky vyživovacie povinnosti). Aj s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine má súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné vo výške 160,- Eur mesačne (ktorá suma predstavuje 11,46 % z tohto príjmu), aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom (mal.
Adam a mal. C.), o ktoré sa ale aj osobne stará. Súd pri zvýšení výživného prihliadol aj na skutočnosť, že otec sa nijakým spôsobom nepodieľa na výchove maloletej C. (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Stretávanie otca s maloletou v poslednom období (v podstate od doručenia návrhu súdom) nemožno považovať za podieľanie sa otca na jej výchove, keď otec sám uviedol, že sa predtým nestretávali a inak ako platím sumy výživného určenej súdom sa na jej výžive, či výchove inak nepodieľa.
36. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samé sa živiť, súd takto určenú výšku výživného považoval za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa (spolu s výživným poskytnutým matkou a prídavkom na maloleté dieťa) ako i primeranú majetkovým a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá.
37. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
38. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
39. Súd výživné zvýšil s účinnosťou od podania návrhu matkou s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, nakoľko nezistil žiadne okolnosti pre určenie výživného spätne (od 01.09.2018). Matke nič nebránilo v podaní návrhu na súd skôr, a teda v konaní nebol zistený žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by súd mal priznať výživné spätne.
40. Zvýšením vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 24.06.2019 do 30.09.2019 (od podania návrhu matkou) vznikol nedoplatok na zročnom výživnom v sume 226,31 Eur (517,31 Eur - 291,- Eur), keď otec mal za uvedené obdobie zaplatiť výživné na maloletú Alexandru vo výške 517,31 Eur (pomerná časť za jún 2019 vo výške 37,31 Eur + za 3 mesiace, t. j. júl až september 2019 x 160,- Eur), pričom otec v zmysle predchádzajúcej úpravy výživného mal uloženú povinnosť uhradiť výživné vo výške 291,- Eur. Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 10,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, keď súd rozhodol v súlade s § 232 ods. 3 a 4 CSP, pričom zohľadnil výšku určeného výživného a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do troch rokov.
41. Týmto rozsudkom súd v súlade s § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) zmenil rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/24/2010-83 zo dňa 27.10.2010 v časti výšky bežného výživného otca na maloleté dieťa.
42. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
44. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporovcýh konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v § 53 a nasl. CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie zo strany matky a procesného opatrovníka maloletej by nebolo právne účinné, nakoľko uvedení účastníci konania sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
Odvolanie zo strany matky by nebolo právne účinné, nakoľko uvedený účastník konania sa práva podať odvolanie výslovne vzdal do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.