Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33C/17/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: W. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XXX, F., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Alexander Floriš, advokát advokátskeho združenia JUDr. Sopko & JUDr. Floriš & JUDr. Spál, so sídlom Paulínska 24, Trnava, IČO: 33 213 879, proti žalovanému: H. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. - D. XX, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária GRUJBÁR s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Adama Štrekára 8255/50, Trnava, IČO: 47 238 488, konajúci prostredníctvom JUDr. Radovana Grujbára, advokáta a konateľa, o zaplatenie 8.298,48 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 27.05.2016, doplnenou dňa 29.07.2016, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.298,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 8.298,48 Eur od 17.05.2016 do zaplatenia. V žalobe žalobca uviedol, že v apríli 2004 mu žalovaný čestne prehlásil, že po smrti ich matky mu vyplatí finančnú čiastku 100.000,- Sk a 150.000,- Sk, spolu 8.298,48 Eur. Sumy predstavovali finančné vyrovnanie medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko sa s ostatnými súrodencami dohodli, že rodičovský dom zostane žalovanému. Žalobca navyše do domu investoval sumu 150.000,- Eur na jeho čiastočnú rekonštrukciu, ktorú sumu sa mu tiež žalovaný zaviazal uhradiť. Matka žalobcu a žalovaného zomrela dňa XX.XX.XXXX a žalobca dňa 28.04.2016 písomne vyzval žalovaného, aby splnil svoj sľub a žalovanú sumu mu v lehote 10 dní od doručenia výzvy uhradil. Žalovaný výzvu na úhradu dlžnej sumy prevzal dňa 06.05.2016. Žalovaný na písomnú výzvu nereagoval a dlžnú sumu neuhradil. Žalobca si preto uplatnil aj nárok na úrok z omeškania od 17.05.2016 do zaplatenia.

2. Okresný súd Trnava vydal dňa 08.11.2016 platobný rozkaz, ktorý uznesením č. k. -41 zo dňa 21.04.2017 zrušil, pretože žalovaný podal voči platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 29.12.2016 poprel akýkoľvek finančný nárok žalobcu voči žalovanému. Namietal žalobcom predloženú listinu - čestné vyhlásenie, o ktorý žalobca opiera svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Z kópie prehlásenia nie je podľa žalovaného zrejmé či bolo vôbec vyhotovené, kedy bolo vyhotovené, kto ho vyhotovil. Zároveň namietal aj obsah čestného prehlásenia a jeho existenciu, nakoľko v spise je založená len neverifikovaná kópia. Žalobcom uplatnená suma má podľa jeho tvrdení pozostávať z finančných čiastok 100.000,- Sk a 150.000,- Sk. Žalobca

svoje tvrdenia o dôvodoch existencie takého záväzku žalovaného voči žalobcovi nepodložil žiadnymi dôkazmi a tvrdenia žalobcu sú nepreskúmateľné. Žalobca nepreukázal aké finančné prostriedky, v akej výške a kedy mal použiť na čiastočnú rekonštrukciu. Žalovaný potvrdil, že žalobca bol dňa 26.04.2004 podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele 8/14 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX, katastrálne územie D., parc. č. XXX/X - zastavaná plocha s domom súpisné č. XX a dvor vo výmere 380 m2 a parcela č. XXX/X - záhrady vo výmere 420 m2 vrátane plotov, studne, vedľajších stavieb, vonkajších úprav trvalých porastov (ďalej aj „nehnuteľnosť“ alebo „rodičovský dom“), a to titulom dedičstva po jeho otcovi (osvedčenie o dedičstve D XXX/XX - N.. XXX/XX - X/XX) a titulom daru od matky (darovacia zmluva zo dňa 18.02.1998). Obsahom darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice NZ XXX/XX zo dňa 18.12.1998 bol osobný záväzok žalobcu poskytnúť darkyni akúkoľvek pomoc a starostlivosť v prípade choroby a v starobe a v prípade smrti jej vystrojiť primeraný pohreb. V skutočnosti, keď sa v apríli 2004 ich matke náhle zhoršil zdravotný stav, žalovaný vyzval žalobcu, aby splnil svoj záväzok a postaral sa o ňu. Žalobca sa vyjadril, že sa o matku nepostará, a preto prevzal túto starostlivosť žalovaný s tým, že žalobca mu daruje spoluvlastnícky podiel na rodičovskej nehnuteľnosti. Dňa 26.04.2014 (pozn. súdu: správne malo byť zrejme 26.04.2004) bola spísaná darovacia zmluva, ktorou žalobca previedol svoj podiel na žalovaného.

4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 24.05.2017 uviedol, že žalobca disponuje originálom listiny - čestného prehlásenia, pričom pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce či ide o originál listiny, odpis alebo fotokópiu. Pravosť a pravdivosť listiny je možné preukázať na základe znaleckého posudku znalca z odboru písmoznalectvo. Poprel tvrdenia žalovaného, že neinvestoval žiadne finančné prostriedky do rodičovského domu. Finančnú investíciu mu potvrdil sám žalovaný práve v predmetnej listine, a to v roku 2004, keď písal čestné vyhlásenie. Nárok žalobcu existuje práve na základe uvedenej listiny, čestného prehlásenia, keď žalovaný vlastnou rukou deklaroval a uznal finančný nárok žalobcu voči žalovanému. Začiatok povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi finančné prostriedky je dátumovo ohraničený smrťou matky, alebo 12 rokov pred smrťou matky, a preto chýbanie dátumu nespôsobuje neplatnosť tohto dokumentu. Z textu čestného prehlásenia vyplýva, že bolo spísané pred dňom XX.XX.XXXX, teda pred smrťou matky. Z textu tiež jasne vyplýva, že okrem nároku vrátiť žalobcovi 100.000,- Sk sa žalovaný zaviazal iba žalobcovi doplatiť doplatok vo výške 150.000,-Sk, ktoré už v tom čase investoval do domu. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný svoj dlh písomne uznal v roku 2004 a okamih, kedy začal mať povinnosť svoj dlh mu uhradiť začal plynúť po dni smrti ich matky, t. j. dňom XX.XX.XXXX. Poprel tvrdenia žalovaného, že by sa o matku nestaral, staral sa podľa svojich schopností a možností. Darovacia zmluva, ktorou žalobca daroval svoj spoluvlastnícky podiel bola spísaná dňa XX.XX.XXXX, práve v ten týždeň, kedy bolo spísané predmetné čestné prehlásenie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k replike žalobcu doručenom súdu dňa 13.12.2017 zotrval na tvrdení o popretí akéhokoľvek finančného a právneho nároku žalobcu voči žalovanému. Zo súkromnej listiny (čestné vyhlásenie), o ktorú žalobca opiera svoj nárok, nie je vôbec zrejmé, či bola reálne vyhotovená, kto ju vyhotovil, kedy sa tak malo stať, lebo na nej absentuje dátum a či ju osoby podpísané na listine skutočne podpísali. Žalovaný poprel, že by takúto listinu vôbec podpisoval a poprel aj jej pravdivosť, lebo nikdy neprejavil vôľu konať tak ako je uvedené v kópii súkromnej listiny. Poukázal na kópiu darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, kde sa podpisuje iným spôsobom. V tejto súvislosti pripojil kúpnu zmluvu zo dňa 09.06.2005, kde som od svojho brata a svojej sestry kupoval spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach (rodičovskom dome), kde sa tiež podpisuje iným spôsobom ako na kópii súkromnej listiny predloženej žalobcom. Žalovaný poprel všetky tvrdenia žalobcu ohľadom súkromnej listiny, keď uviedol, že žiadnu takú listinu nevyhotovil, nepodpísal, nezaviazal sa vyplatiť žalobcovi žalovanú sumu a poprel aj obdobie kedy mala byť kópia súkromnej listiny podľa tvrdenia žalobcu vyhotovená. Žalovaný taktiež poprel tvrdenie žalobcu, že malo ísť o „určité finančné vyrovnanie medzi žalobcom a žalovaným“ , nakoľko žalobca neuviedol ani reálne skutočnosti a dôvody (kauzu), o ktoré opiera svoje tvrdenie ani právny dôvod (právny titul), pod ktoré by tieto skutočnosti boli subsumované. Poprel aj tvrdenia žalobcu, že „preinvestoval do rodičovského domu sumu 150.000,- Sk na jeho čiastočnú rekonštrukciu“, pretože toto svoje tvrdenie nepodložil ani jedným dôkazom. Poprel tvrdenia žalobcu, že sa mu čokoľvek „zaviazal uhradiť“ , „splniť svoj sľub“, „uznal jeho finančný nárok“. Žalobca používa také slovné spojenia a zvraty, ktoré nemajú žiadnu oporu v ním predložených dôkazoch, iných skutočnostiach a ani v samotnom obsahu kópie súkromnej listiny, ktorej pravdivosť a pravosť popiera. Ďalej žalovaný uviedol, že žiadny dlh neuznal, pretože predmetom uznania môže byť len dlh, ktorý vznikol z platného záväzkového vzťahu. Kópia predloženej súkromnej listiny nespĺňa ani jednu z podstatných náležitostí právneho inštitútu uznania dlhu. Navyše žalobca svoj nárok opiera o kópiu

súkromnej listiny, ktorá je absolútne neplatná a ak by aj bola platná jeho nárok vyplývajúci z jej obsahu je právne nenárokovateľný. Žalovaný namietal vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré je nadbytočné a neekonomické, lebo žalobca doteraz nepreukázal kauzu ani právny titul na základe si uplatňuje peňažný nárok proti žalovanému. Kópia súkromnej listiny takúto kauzu neobsahuje a nie je ani nárokovateľným právnym titulom. Obsah kópie súkromnej listiny nepreukazuje kauzu, prečo by mal žalovaný žalobcovi čokoľvek platiť a ak tvrdí, že investoval financie do rodičovského domu, tak to asi bolo jeho rozhodnutie. Na druhej strane by však o takomto kroku žalobcu musel vedieť, lebo spoluvlastníkmi rodičovského domu sa stali súčasne naraz dedením, keď zomrel ich otec, pričom o takejto investícii by som musel mať vedomosť, resp. by musel žalobca odo mňa ako spoluvlastníka mať písomný súhlas s akoukoľvek investíciou do rodičovského domu. Záverom žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca a iní jeho súrodenci, ktorí mu chceli darovať svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach zapísaných v katastrálnom území D., na LV č. XX, tak urobili Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Na druhej strane dvaja jeho súrodenci mu svoje podiely na rodičovskom dome nechceli darovať, ale chceli mu ich predať, preto ich od nich kúpil na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 09.06.2005 za cenu spoluvlastníckeho podielu podľa znaleckého posudku.

6. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.02.2019 uviedol, že kauzu právneho úkonu je potrebné hľadať v kontexte vtedajších vzťahov nielen strán sporu, ale aj ich ďalších súrodencov - G., T., F.. Všetci títo súrodenci uzatvorili dňa 25.04.2004 dohodu o tom, že prevedú vlastnícke právo k ich spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach parc.č. XXX/X a č. XXX/X a rodinnom dome súp. č. XX, kat. územie D. na žalovaného s tým, že tento sa s nimi finančne vyrovná. Následne došlo k uzavretiu darovacej zmluvy dňa XX.XX.XXXX a podpisu listiny o právnom úkone zo dňa 25.04.2004. K uzatvoreniu darovacej zmluvy dňa XX.XX.XXXX a podpisu listiny dňa XX.XX.XXXX došlo zo strany žalobcu v presvedčení, že žalovaný bude plniť svoju povinnosť, t. j. zaplatí mu sumu 100.000,- Sk ako finančné vyrovnanie za prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach. Po podpise oboch listín dal žalovaný žalobcovi najavo, že mu uvedenú sumu nezaplatí. V dôsledku toho žalobca dňa 14.07.2004 adresoval (vtedajšej) Správe katastra F. podanie, ktorým sa ako účastník konania o vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam odstupujúc od darovacej zmluvy vzal svoj návrh späť. Napriek uvedenému katastrálny úrad povolil vklad argumentujúc, že nie je možné jednostranného odstúpenia od darovacej zmluvy, pričom v odôvodnení sa zaoberal dôvodmi odstúpenia žalobcu. Konanie žalobcu by teda dávalo zmysel len vtedy, ak by naozaj medzi stranami sporu existovala dohoda o finančnom vyrovnaní. Podľa názoru žalobcu čo sa týka jeho investícii do rodičovského domu vo výške 150.000,- Sk s poukazom na predmetnú listiny tu nie je rozpor ohľadom kauzy, nakoľko je v predmetnej listine vyjadrená výslovne.

7. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 14.03.2019 opätovne uviedol, že popiera akúkoľvek existenciu súkromnej listiny, z tohto dôvodu preto jej rovnopisom logicky nedisponuje ani nedisponoval, osobne takúto súkromnú listinu nikdy nepodpísal, a ani s pravdivosťou obsahu kópie súkromnej listiny nesúhlasí, lebo nikdy neprejavil svoju vôľu konať tak ako je v kópii súkromnej listiny uvedené. Žalobca žiadnym dôkazom ani inými skutočnosťami nepreukázal, že kópia súkromnej listiny, na obsah ktorej sa odvoláva mala byť osobami v nej uvedenými podpísaná práve dňa XX.XX.XXXX, je to len jeho nepodložené tvrdenie. Zdôraznil, že nie je pravdivé a žiadnym dôkazom preukázané tvrdenie žalobcu, že kópia súkromnej listiny mala byť podpísaná dňa XX.XX.XXXX a to pred uzatvorením samotnej darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (pozn. súdu: správne malo byť zrejme XX.XX.XXXX) a podpisu kópie súkromnej listiny zo dňa XX.XX.XXXX malo prísť zo strany žalobcu v presvedčení, že žalovaný si bude plniť svoje povinnosti, t.j. že mu zaplatí sumu 100.000,- Sk ako finančné vyrovnanie za prevod jeho spoluvlastníckeho podielu na rodičovskom dome. Tvrdenie samotného žalobcu o podpise kópie súkromnej listiny vraj konkrétne dňa XX.XX.XXXX je výslovne špekulatívne a nepravdivé, žalobca toto svoje tvrdenie žiadnym dôkazom nepreukázal. Celá konštrukcia tvrdení žalobcu o podpísaní kópie súkromnej listiny dňa XX.XX.XXXX, a to pred uzatvorením samotnej darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a podpisu kópie súkromnej listiny zo dňa XX.XX.XXXX malo prísť zo strany žalobcu v presvedčení, že žalovaný si bude plniť svoje povinnosti, t.j. že žalobcovi zaplatí sumu 100.000,- Sk ako finančné vyrovnanie za prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti je úplne nelogická. Potom nemusela byť vôbec uzatvorená darovacia zmluva, mohla byť uzatvorená zmluva kúpna, ktorá by zohľadnila všetky finančné nároky žalobcu. Neobstojí argumentácia, že forma prevodu bola zvolená z daňového hľadiska, nakoľko v roku 2004 už platila rovnaká právna úprava týkajúca sa oslobodenia dani z príjmu z predaja nehnuteľností nadobudnutej dedením v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa. Spoluvlastnícke podiely boli pri prevode už oslobodené od dane

z príjmu (a nebolo vôbec podstatné či sa prevod realizoval darovaním alebo predajom). Súrodenci, ktorí žalovanému svoje spoluvlastnícke podiely darovali zohľadnili tú skutočnosť, že žalovaný sa o ich chorú matku staral. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca ani v samotnom späťvzatí návrhu na vklad V XXXX/XX zo dňa 14.07.2004, neuvádza žiadne konkrétne okolnosti, ktoré ho mali oprávňovať domáhať sa vrátenia daru. Neuviedol ich ani neskôr a žalobca sa do dnešného dňa ani vrátenia daru na súde zo zákonných dôvodov nedomáhal. Popísané konanie žalobcu nedáva zmysel, pretože žalobca svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti riadne daroval a darovacia zmluva je právnym úkonom bezodplatným. Vo vzťahu k nepravdivému tvrdeniu žalobcu o investíciách do nehnuteľnosti vo výške 150.000,- Sk, ku ktorej sa mal žalovaný tiež dňa 25.04.2004 podľa žalobcu zaviazať, poukazuje na to, že k žiadnemu takémuto záväzku sa nikdy voči žalobcovi nezaviazal. Navyše žalobca a žalovaný neboli sami spoluvlastníci nehnuteľnosti, a pokiaľ žalobca podľa jeho tvrdení investoval do nehnuteľnosti, mal by si v pomere k spoluvlastníckym podielom túto investíciu žiadať od vtedy aktuálnych spoluvlastníkov. Žalobca žiadnym dôkazom objektívne nepreukázal akékoľvek investície do nehnuteľnosti, žiadne investície nekonkretizoval.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, a to so žalobou zo dňa 25.05.2016, podacím lístkom, výzvou zo dňa 28.04.2016, úmrtným listom zo dňa XX.XX.XXXX, doručenkou, fotokópiou listiny „čestného prehlásenia“, doplnením žaloby, notárskou zápisnicou NZ XXX/XX, N XXX/XX zo dňa 18.12.1998, rozhodnutím správy katastra F. zo dňa 06.12.2004, darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa 09.06.2005, výsluchom žalobcu a svedkov, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.

9. V listine (ďalej označená aj ako „súkromná listina“), jej fotokópii, písanej rukou sa uvádza, že H. R. čestne prehlasuje, že po smrti matky vyplatí svojim súrodencom finančnú časť, žalobcovi W. R. 100.000,- Sk a k tomu ešte doplatok vo výške 150.000,- Sk, ktoré investoval do rodinného domu. Listina nie je datovaná a je podpísaná osobami označenými ako H. R., F. R., T. H., rod. R., G. H., rod. R., W. R..

10. Z úmerného listu č. XX/XXXX zo dňa 25.04.216 vyplýva, že V. R., rod. L., narodená dňa XX.XX.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX v V..

11. Z výzvy zo dňa 28.04.2016 vyplýva, že výzvou žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 8.298,48 Eur v lehote 10 dní od doručenia. Žalovaný výzvu prevzal dňa 06.05.2016.

12. Z notárskej zápisnice NZ XXX/XX, N XXX/XX zo dňa 18.12.1998 vyplýva, že darkyňa V. R., nar. XX.XX.XXXX darovala obdarovanému W. R., nar. XX.XX.XXXX nehnuteľnosti v katastrálnom území D., zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XX, ako parcela č. XXX/X - zastavaná plocha s domom č. súpisné XX a dvor vo výmere 380 m2, parcela č. XXX/X - záhradu vo výmere 420 m2, ktoré vlastnila v 1/2.

13. Z rozhodnutia Správy katastra F. zo dňa XX.XX.XXXX č. V XXXX/XX vyplýva, že povoľuje vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy, uzavretej v F., dňa 26.04.2004 medzi darcami G. H., rod. R., T. H., rod. R., F. R. a W. R. a obdarovaným H. R.. Predmetom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe uvedenej darovacej zmluvy je prevod spoluvlastníckeho podielu 11/14 v nehnuteľnostiach zapísaných v katastrálnom území D., LV č. XX ako rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele č. XXX/X a pozemky, parcelné č. XXX/X - zastavaná plocha vo výmere 380 mX a parcelné č. XXX/X - záhrada vo výmere 420 m2, ktoré darom nadobúda obdarovaný H. R. od darcov G. H. v 1/14-ine, od T. H. v 1/14-ine, od F. R. v 1/14-ine a od W. R. v podiely 8/14 do svojho výlučného vlastníctva. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že dňa 14.07.2004 bola Správe katastra F. doručená žiadosť W. Benkovského, ktorou berie návrh na vklad späť. N. žiadosti žalobcu o zastavenie konania o vklade vlastníckeho práva bolo nezaplatenie sumy 250.000,- Sk, ktorú sa obdarovaný písomne zaviazal zaplatiť darcovi. Správa katastra F. vklad povolila s odôvodnením, že možnosť jednostranného odstúpenia od darovacej zmluvy neumožňuje.

14. Z Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi darcami G. H., rod. R., T. H., rod. R., F. R. a W. R. a obdarovaným H. R. vyplýva, že darcovia ako podieloví spoluvlastníci prenechávajú bezplatne predmet tejto zmluvy (rodičovský dom), spoluvlastnícky podiel 11/14 na nehnuteľnostiach do vylúčeného vlastníctva obdarovanému, ktorý spoluvlastnícky podiel príma. Podpisy účastníkov zmluvného vzťahu boli notársky overené.

15. Z kúpnej zmluvy zo dňa 09.06.2005 uzavretej medzi predávajúcimi G. R. a K. L., rod. R. a kupujúcim H. R. vyplýva, že predávajúci sú podielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu každý o veľkosti 1/14 na nehnuteľnosti (rodičovský dom). Kúpnou zmluvou predávajúci predávajú predmet kúpy do výlučného vlastníctva kupujúceho a kupujúci predmet kúpy kupuje a preberá do svojho výlučného vlastníctva a zaväzuje sa zaplatiť kúpnu cenu.

16. Z výsluchu svedkyne G. H. vyplýva, že svedkyňa je sestra žalobcu a žalovaného. H. rodičovského domu bola aj ona, asi v 1/7 podielu, v súčasnosti už vlastníčkou žiadneho podielu na nehnuteľnosti nie je. Vlastníctvo bolo prevedené na žalovaného na základe darovacej zmluvy, ako súrodenci mu podiely darovali, lebo ona sa o matku starať nemohla, keďže mala chorého manžela. Boli 5 súrodenci, ktorí sa dohodli, že sa o matku budú starať a tiež že jej pripravia aj pohreb, keď zomrie. Dohoda bola ústna, ale aj niečo vtedy spísali. Žalovaný vtedy uviedol, že ak sa budú o matku starať, tak ich vyplatí. Odplata za starostlivosť o matku mala byť vo výške 100.000,- Sk. Žalovanému darovali dedičstvo aj po otcovi, v sume výplaty 100.000,- Sk pre každého zo súrodencov bola zahrnutá aj táto časť za otca. Žalobca v dome býval. Mal dostať aj sumu navyše keďže vraj do nehnuteľnosti nejaké peniaze investoval. Žalovaný si voči svedkyni svoj záväzok splnil a vyplatil jej sumu 100.000,- Sk, peniaze jej dal krátko po tom ako bola ich matka prepustená z nemocnice, niekedy v júni 2004. Ona ale žiadne peniaze nechcela, starostlivosť o matku vykonávala nezištne. K nedatovanej súkromnej listine svedkyňa uviedla, že takú listinu spísali. Nevie kto ju spísal, jej písmo to nie je, ale podpis je jej. Spísali ju niekedy večer, keď sa ich matka vrátila z nemocnice a bolo sa treba o ňu postarať. Ďalej uviedla, že žalobca ani žalovaný sa o otca nestarali, staral sa o neho najmä ona. Žalobca býval s matkou a verí, že sa o ňu staral, tak ako syn. Nevedela uviesť ako sa o matku staral žalovaný, nebývala v dome. Žalobca sa asi rok alebo dva predtým ako ich matka ochorela oženil a odsťahoval sa k manželke. O matku sa starala ona so sestrou cez týždeň a žalobca cez víkend. Nevidela ako sa žalobca o matku staral. Za starostlivosť o matku jej bola zo strany žalovaného vyplatená suma 70.000,- Sk a 30.000,- Sk ako podiel za otca. Podiel jej bol vyplatený u sestry T. v jej dome. Prítomní pri tom boli sestra T., brat F., žalovaný, svokra sestry T.. Žalovaný sa do rodičovského domu nasťahoval niekedy v júli 2004. Svedkyňa nevedela uviesť či ani čo bolo žalobcom do domu investované. Vzťah medzi ňou a ostatnými súrodencami špecifikovala tak, že si žiadneho z nich nepraje na svojom pohrebe.

17. Z výsluchu svedkyne T. H. vyplýva, že bola podielovou spoluvlastníčkou rodičovského domu, nakoľko všetci 7 súrodenci mali podiel po otcovi. nemala vedomosť o tom, že matka svoj podiel darovala žalobcovi. V čase keď matka ochorela a bolo treba sa o ňu starať, žalobca starostlivosť o ňu odmietol. R. G. a sestra K. sa o matku nevedeli postarať. Oslovila žalovaného, či by sa nenasťahoval k matke. Následne mu darom previedli svoje podiely na nehnuteľnosti s tým, že mu bude pomáhať ten kto bude môcť. Žalobca ako vlastník najväčšieho podielu sa musel o matku z tohto titulu starať, ale nemal o to záujem. Žalovaný predal svoj byt a presťahoval sa k matke s tým, že bude s ňou cez noc a ona so sestrou G. sa budú o matku starať počas dňa. Svoje spoluvlastnícke podiely žalovanému darovali. Na starostlivosti o matku sa dohodli ústne. Žalobca sa o matku staral pokým mala peniaze. Negatívny vzťah nemá k žiadnemu zo súrodencov, teda ani k stranám sporu. k súkromnej listiny svedkyňa uviedla, že si nepamätá či takú listinu podpisovala. Podpis na nej vyzerá ako jej. Ona žiadne peniaze od žalovaného nedostala. Nevedela uviesť či bolo niečo vyplatené sestre G.. Nepamätala si dokedy býval žalobca v rodičovskom dome. Podľa nej žalobca do rodičovského domu žiadne finančné prostriedky neinvestoval, nemal peniaze, požičiaval si aj o nej, aj ich matka platila jeho dlhy.

18. Z výsluchu svedka F. R. vyplýva, že bol podielovým spoluvlastníkom rodičovského domu, až pokým svoj podiel daroval žalovanému. Žaloba a o matku odmietol starať, preto sa dohodli, že sa k matke nasťahuje žalovaný a bude sa o ňu starať on. Poprel existenciu akejkoľvek dohody, svoje podiely žalovanému darovali. Žalobca sa o matku nestaral. K predloženej súkromnej listine uviedol, že mu nie je známa. Je na nej uvedené jeho meno, ale podpis nie je jeho. Nevie o tom, že by niektorý zo súrodencov dostal od žalovaného vyplatenú nejaké finančnú čiastku, žalovaný peniaze nemal a musel investovať do rodinného domu, pretože bol v zlom stave. V čase keď žalobca býval v rodičovskom dome, do času kým ich matka ochorela niečo prerábal, ale prostriedky aj investície hradili rodičia. Žalobca hral automaty, nemal peniaze.

19. Žalobca pri výsluchu uviedol, že v roku 2004 bola ich matka zdravotne na tom zle, muselo byť o ňu 24 hodín postarané. Žalovaný s bratom F. navrhli, aby som daroval väčšiu časť nehnuteľnosti, ktorú som vlastnil žalovanému, s tým, že po smrti matky mi vyplatí zainvestovaných 150.000,- Sk a

tak isto 100.000,- Sk na základe, toho že žalovanému darovali podiely. Čo sa týka jeho investícii do nehnuteľnosti žiadne doklady si neuchoval, nakoľko nepredpokladal, že nastane takáto situácia. Sumy vyrovnania uvedené na súkromnej listine navrhol žalovaný. Po podpise predmetnej listiny žalobca a žalovaný už spolu nekomunikovali. Všetci ostatní súrodenci boli vyplatení. Predmetom jeho investícii v rodičovskom dome bola voda, kúrenie, záhrada, plyn, plot, sociálne zariadenie, žumpa, dvor, sadenie stromov. Investície prebehli pred spísaním predmetnej listiny t. j. pred aprílom 2004.

20. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

21. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

22. Podľa , z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

23. Podľa , platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.

24. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

25. Podľa (ďalej len „“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

26. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

27. Podľa a , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

28. Žalobca si podanou žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 8.298,48 Eur s 8% úrokom z omeškania zo sumy 8.298,48 Eur od 17.05.2016 až do zaplatenia, a to na podklade čestného prehlásenia žalovaného, že mu uvedenú sumu zaplatí po smrti ich matky. Žalovaný sa podľa tvrdenia žalobcu mal zaviazať k výplate sumy 3.319,39 Eur (100.000,- Sk) titulom finančného vyrovnania za prevod podielu na rodičovskom dome a k výplate sumy 4.979,09 Eur (150.000,- Sk) titulom investícii žalobcu do rodičovského domu. Predmetná listina bola súdu predložená len vo fotokópii, nakoľko originálom listiny žalobca nedisponuje. Listina nebola datovaná. Žalovaný existenciu nároku žalobcu poprel v celom rozsahu, poprel jej existenciu, podpis, vyhotovenie ako aj titul uvádzaný žalobcom.

29. Nie je sporné, že žalobcom predloženú listinu možno označiť ako listinu súkromnú, ktoré na rozdiel od verejných listín, pri ktorých platí, že sú pravdivé pokiaľ nie je preukázaný opak, pri súkromnej listine je potrebné jej pravdivosť a pravosť preukázať. Pri skúmaní listinného dôkazu podstatnými aspektmi sú predovšetkým jej pravosť (či je vydaná, resp. vyhotovená tým, kto je označený ako jej autor alebo vystaviteľ) a pravdivosť alebo správnosť (súlad jej obsahu so skutočnosťou). Listina je pravá, ak pochádza od vystaviteľa a je ním tiež podpísaná. Ak je listina pravá, nie je sfalšovaná alebo pozmenená, dokazuje, že vystaviteľ prejavil vôľu o obsahu v listine zachytenom, prípadne urobil vyhlásenie v listine označené. Spochybnením listiny je potrebné rozumieť tvrdenie a preukázanie skutočností, ktoré robia pravdivosť jej obsahu pochybnou; len tvrdenie neoveriteľných skutočností nie je možné považovať za spochybnenie listiny. Popretie pravosti listiny nie je pritom len popieraním (ako je to v prípade popretia pravdivosti), ale implicitne v sebe zahŕňa tvrdenie, že údajný vystaviteľ listinu nepodpísal alebo nevystavil. Ak strana poprie pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno týkajúce

sa pravosti na tej strane, ktorá zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky. Ak poprie strana pravdivosť súkromnej listiny, nie je možné si vystačiť výlučne s tým, že strana predkladajúca súkromnú listinu nesie dôkazné bremeno týkajúce sa jej správnosti. Samotné nijako nešpecifikované popieranie pravdivosti súkromnej listiny nemôže mať za následok oslabenie jej dôkaznej sily. Je na tom, kto pravdivosť popiera, aby uviedol, prečo listina nie je pravdivá a ponúkol k svojmu tvrdeniu dôkazy. Následne pri hodnotení takéhoto dôkazu je potrebné postupovať podľa vyjadrujúceho zásadu voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V prejednávanej veci pravosť aj pravdivosť predmetnej listiny bola žalovaným spochybnená, keď žalovaný namietal vôbec existenciu takej listiny, pričom súdu uviedol skutkové tvrdenia a dôvody, pre ktoré spochybňuje vôbec jej existenciu. Na doplnenie a podporu tvrdení uvedených v žalobe žalobca navrhol výsluch svedkov (ostatných osôb, ktoré mali podpísať danú listinu). Súd následne posudzoval pravosť a pravdivosť predmetnej listiny v kontexte so svedeckými výpoveďami, teda že titulom plnenia na ktoré sa žalovaný zaviazal v predmetnej súkromnej listine má byť finančné vyrovnanie a plnenie za investície do rodinného domu.

30. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že dňa XX.XX.XXXX uzavreli Darovaciu zmluvu, ktorou súrodenci, G. H., nar. XX.XX.XXXX (podiel o veľkosti 1/14), T. H., nar. XX.XX.XXXX (podiel o veľkosti 1/14), F. R., nar. XX.XX.XXXX (podiel o veľkosti 1/14) a W. R., nar. XX.XX.XXXX (podiel o veľkosti 8/14) darovali (teda bezodplatne previedli) svoje podiely na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX, katastrálne územie D. celkovo 11/14 do výlučného vlastníctva brata, H. R., teda žalovaného. Na základe tejto darovacej zmluvy bol dňa 06.12.2004 povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Tiež nebolo sporné, že súrodenci G. R., nar. XX.XX.XXXX (podiel o veľkosti 1/14) a K. L., nar. XX.XX.XXXX (podiel o veľkosti 1/14) dňa 09.06.2005 uzavreli so žalovaným Kúpnu zmluvu, ktorou svoje spoluvlastnícke podiely na rodičovskej nehnuteľnosti o veľkosti 2/14 previedli (odplatne) na žalovaného za kúpnu cenu uvedenú v zmluve.

31. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana v spore má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. V sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a uplatňuje svoj nárok a tieto predložiť spolu so žalobou. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevzniklo prípadne zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný neúspech tej strany sporu, ktorá nedokázala preukázať tvrdené skutočnosti. Splnenie dôkaznej povinnosti bez ďalšieho neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojitosti so svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi, dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalobca v spore neuniesol svoje dôkazné bremeno. Bolo na žalobcovi, aby preukázal existenciu jeho nároku na plnenie zo strany žalovaného. Žalovaný nárok žalobcu účinne poprel, keď uviedol, že sa voči žalobcovi nezaviazal na plnenie žalovanej sumy titulom finančného vyporiadania za prevod spoluvlastníckeho podielu k rodičovskému domu a titulom rekonštrukcie rodičovského domu. Ako súd uvádzal vyššie na unesenie dôkazného bremena nestačí len tvrdiť, ale tvrdené skutočnosti je potrebné aj preukázať dôkazmi. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, pričom zároveň uviedol, že je nelogické, aby sa zaviazal k výplate žalovanej sumy, keď mu žalobca (aj s ďalšími súrodencami) svoj spoluvlastnícky podiel na rodičovskej nehnuteľnosti daroval a darovacia zmluva je bezodplatným právnym úkonom. Ako uviedli aj svedkovia (najmä brat F. R. a sestra T. H.) žalovanému chceli spoluvlastnícke podiely na rodičovskej nehnuteľnosti darovať a aj mu ich darovali, o čom navyše svedčí aj Darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX. Túto skutočnosť tiež potvrdila aj

svedkyňa G. H., keď na pojednávaní výslovne uviedla, že žalovanému svoje podiely na rodičovskej nehnuteľnosti všetci darovali. Uviedla síce, že žalovaný jej zaplatil sumu 3.319,39 Eur (100.000,- Sk ), avšak táto suma jej mala byť vyplatená za pomoc pri starostlivosti o ich matku. Čo sa týka vierohodnosti, resp. nevierohodnosti jednotlivých výpovedí svedkov, možno uzavrieť, že vzťahy medzi stranami sporu a svedkami (teda súrodencami navzájom) nie sú dobré. Súd ale nemôže prikladať vyššiu váhu pri hodnotení svedeckej výpovede jednému svedkovi (svedkyni G. H.) ako sa to snažil naznačiť žalobca vo svojom vyjadrení s poukazom na indiferentný vzťah jedného svedka k stranám sporu. Súd hodnotí každú výpoveď samostatne a následne vo vzájomnej súvislosti. S poukazom na výpovede svedkov, ktoré neboli konzistentné v potvrdení alebo vyvrátení existencie predmetnej súkromnej listiny (teda či došlo alebo nedošlo k jej spísaniu) súd konštatuje, že nemal jednoznačne za preukázanú jej existenciu, resp. jej pravdivosť a pravosť. Jednoznačne však z výpovede svedkov vyplynulo, že všetci mali v úmysle uzavrieť darovaciu zmluvu, ktorú aj uzavreli a svoje podiely na rodičovskej nehnuteľnosti darovali žalovanému. Napokon o tom svedčí aj Darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej boli spoluvlastnícke podiely darcov prevedené na žalovaného. Tu súd musel dať za pravdu žalovanému, že je nelogické uvažovať o konštrukcii, že by sa deň pred podpisom Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX podpisovala kópia súkromnej listiny s takým obsahom ako je žalobcom prezentované, keď všetky nároky mohol mať zohľadnené v samotnej kúpnej zmluve, a to bez akýchkoľvek pochybností. Tento fakt podporuje aj skutočnosť, že súrodenci, ktorí nechceli svoje podiely žalovanému darovať tak ich na žalovaného previedli Kúpnou zmluvou zo dňa 09.06.2005, teda odplatne. Poukazovanie žalobcu, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a podpisu listiny o právnom úkone (súkromnej listiny) zo dňa XX.XX.XXXX došlo zo strany žalobcu v presvedčení, že žalovaný si splní svoju povinnosť deklarovanú v súkromnej listine je podľa názoru súdu zo strany žalobcu len účelové. Opäť ide len o tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo súdu preukázané. V prípade, ak by sa aj žalovaný zaviazal k plneniu v zmysle predloženej súkromnej listiny dňa XX.XX.XXXX, je v rozpore s týmto záväzkom následné konanie strán, teda uzavretie Darovacej zmluvy dňa XX.XX.XXXX, keď mohli jednoducho uzavrieť zmluvu kúpnu, prípadne využiť iný spôsob odplatného prevodu podielu na rodičovskej nehnuteľnosti v prospech žalovaného. Túto skutočnosť nepreukazuje ani podanie adresované žalobcom (vtedajšej) Správe katastra F., ktorým ako účastník konania o vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti odstupujúc od darovacej zmluvy vzal svoj návrh späť. Súdu nie je zrejmé z akého dôvodu žalobca najskôr uzavrel so žalovaným darovaciu zmluvu, od ktorej chcel následne odstúpiť z dôvodu nezaplatenia sumy 8.298,48 Eur (250.000,- Sk) obdarovaným (žalovaným) darcovi (žalobcovi), keď darovacou zmluvou darca bezodplatne prenecháva predmet darovania obdarovanému. Súd sa javí aj toto konanie zo strany žalobcu len ako účelové. Navyše žalobca mal aj iné možnosti ako sa domôcť ním deklarovaného práva, pričom niektoré z nich boli uvedené aj v rozhodnutí Správy katastra č. V XXXX/XX-X zo dňa 06.12.2004, na ktoré žalobca poukazoval. Žalobca však takýmto spôsobom nepostupoval a ak by už vtedy nemal v úmysle svoj podiel na rodičovskej nehnuteľnosti previesť na žalovaného bezodplatne, súd nevidí žiaden dôvod prečo sa svojho údajného nároku na výplatu nedomáhal inak a skôr. Navyše, keď podľa tvrdenia samotného žalobcu už v tom čase (v roku 2004) mal mať vedomosť o tom, že žalovaný nemieni svoj záväzok, ku ktorému sa mal žalovaný zaviazať v súkromnej listine, dodržať. Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v časti ním tvrdeného údajného nároku prezentovaného tiež v predmetnej súkromnej listine na výplatu sumy 4.979,09 Eur (150.000,- Sk) titulom investícii do rodičovskej nehnuteľnosti. V prvom rade možno konštatovať, že žalobca nepreukázal, že by nejaké finančné prostriedky do rodičovského domu vôbec investoval. Nepreukázal, čo investoval, koľko investoval, kedy investoval, ako investoval. Investície žalobcu nepotvrdili ani v konaní vypočutí svedkovia, keď všetci zhodne uviedli, že im nie sú známe žiadne investície žalobcu do rodičovskej nehnuteľnosti. Výslovne uviedli, že žalobca nemal finančné prostriedky na nejaké investície a ak aj niečo na dome opravil alebo upravil, tak to bolo výlučne z prostriedkov rodičov. Samotné ničím nepodložené a nepreukázané tvrdenie žalobcu, že predmetom investícií do rodičovského domu bola voda, kúrenie, záhrada, plot, sociálne zariadenie, žumpa nie sú dostačujúce, aby bez ďalšieho zakladali akýkoľvek nárok žalobcu na výplatu jeho údajných investícií.

33. Súd nevykonal ďalšie žalobcom navrhnuté dôkazy, nakoľko podľa názoru súdu tieto dôkazy neboli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia, boli nadbytočné a navrhnuté žalobcom v rozpore s koncentračnou zásadou. V zmysle , súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Súd musí ale dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom.

34. Dôkaz pribratím znalca z odboru písmoznalectvo, ktorý bol žalobcom navrhnutý včas, na preukázanie pravosti podpisu, ako aj pravosti listiny súd nepovažoval za účelný a hospodárny. V prvom rade súd pripúšťa, že aj fotokópia listiny môže byť v konaní dôkazným prostriedkom a súd môže na takú listinu v konaní prihliadať ako na dôkaz. Avšak ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom predložená súkromná listina, má viaceré vady (absencia „kauzy“, teda na základe akej skutočnosti má žalovaný žalobcovi, resp. aj ostatným tam uvedeným osobám vyplatiť predmetnú sumu), ako aj dátumu jej vyhotovenia. V prípade pribratia znalca do konania, by znalec len z fotokópie listiny ťažko s určitosťou potvrdil, prípadne vyvrátil jej pravosť. Len z originálu listiny je možné zistiť, či nedošlo k mechanickému falšovaniu podpisu jeho kopírovaním (príp. pretlačením) podľa originálneho vzoru. Znalec toto preveruje skúmaním originálu sporného podpisu (resp. celej listiny) pod mikroskopom. Z dôvodu dôkaznej núdze žalobcu (nedisponoval originálom danej listiny), súd aj napriek koncentračnej zásade pripustil vykonanie ďalších dôkazov, ktoré boli žalobcom navrhnuté až tesne pred pojednávaním (v rozpore s koncentračnou zásadou), a to výsluchy osôb uvedených na predmetnej súkromnej listine. Ďalej súd uvádza, že v zmysle platí, že k výpovedi nemožno stranu nijako donútiť. Vynútiť možno iba jej dostavenie sa na súd (poriadkovou pokutou alebo predvedením). Súd v konaní nevykonal výsluch žalovaného, ktorý uplatnil svoje právo, na pojednávanie sa dostavil, ale vo veci sa vyjadril len prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Súd nevykonal ani dôkaz výsluchom manželky žalobcu, ktorý bol navrhnutý žalobcom až po výsluchu svedkov v konaní, opätovne v rozpore s koncentračnou zásadou. Tento dôkaz nebolo možné pripustiť a vykonať z dôvodu jeho oneskoreného navrhnutia, keď žalobca neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý tento dôkaz nenavrhol už skôr ako aj z dôvodu, že svedkovia, ktorí boli v konaní už vypočutí popreli (všetci zhodne) tvrdenia žalobcu o jeho investíciách do rodičovského domu. Sám žalobca navyše pripustil, že nevie inak preukázať svoje investície, nakoľko si písomné doklady nezachoval. Žalobca nijak inak investície do rodičovskej nehnuteľnosti nepreukázal. Takisto návrh dôkazu až po výpovediach svedkov (ktorí popreli žalobcom tvrdené skutočnosti ohľadom investícií) súd vyhodnotil ako účelový v tom zmysle, že žalobca zrejme nebol „spokojný“ s výpoveďou ním navrhnutých svedkov, tak navrhol vypočuť ďalšieho, na preukázanie tých istých tvrdení, ktoré po výsluchu svedkov súd nemal za sporné. Takisto výroky žalobcu o údajných účelových vyjadreniach svedkov (svedkovia boli v konaní riadne poučení), súd nemal za preukázané. Ide len o ničím nepodložené tvrdenia žalobcu, ktoré navyše žalobca začal uvádzať až potom ako sa svedkovia vyjadrili „v jeho neprospech“. Žalobca sám navrhol výsluch svedkov, pričom žalobca mal zvážiť, či týmto spôsobom preukáže skutočnosti, na ktoré sa odvoláva v podanej žalobe. Vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázané, že by medzi stranami sporu, žalobcom a žalovaným, na základe žalobcom predloženej listiny vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého by bol žalovaný povinný žalobcovi plniť. Žalobca si už pri podávaní žaloby a navrhovaní dôkazov musí byť vedomý svojej povinnosti v spore, teda či bude schopný uniesť dôkazné bremeno a preukázať, že mu vznikol nárok, ktorý si žalobou uplatňuje, nakoľko nesplnenie tejto povinnosti a neunesenie dôkazného bremena znamená pre stranu stratu sporu.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemal za preukázaný vznik nároku žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

36. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %), nakoľko strany netvrdili a súd sám nezistil existenciu dôvodu pre aplikáciu . O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.