Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3C/45/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou v spore žalobcu Slovenská republika, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, proti žalovanému A.. C. S., X.. XX.XX. XXXX, bytom J., Ď. XX, právne zastúpenému JUDr. Mariánom Karáskom, advokátom, so sídlom v Považskej Bystrici, M.R. Štefánika 136, IČO: 37 922 556 o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

I. Určuje, že:

a) nehnuteľnosti - parcely registra „., J.. Č.. XXX - ostatná plocha vo výmere 1146 m2, J.. Č.. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 813 m2, J.. Č.. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 1347 m2, J.. Č.. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 1555 m2, J.. Č.. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 1788 m2, J.. Č.. XXX - ostatná plocha vo výmere 5788 m2, J.. Č.. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 502 m2, J.. Č.. XXXX - trvalý trávny porast vo výmere 3859 m2, J.. Č.. XXXX - ostatná plocha vo výmere 101 m2, J.. Č.. XXXX - trvalý trávny porast vo výmere 1782 m2, J.. Č.. XXXX - ostatná plocha vo výmere 632 m2, parc. č. 712 - trvalý trávny porast vo výmere 464 m2, J.. Č.. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 1400 m2 a J.. Č.. XXXX - trvalý trávny porast vo výmere 2318 m2, všetky zapísané na Z. Č.. XXXX, pre obec Ď., k. ú. Ď. sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu v podiele 1/1-ina,

b) nehnuteľnosť - parcela registra „., J.. Č.. XXXX - trvalý trávny porast vo výmere 2410 m2, zapísaná na Z. Č.. XXXX, pre obec Ď., k. ú. Ď. , je vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu v spoluvlastníckom podiele 1200/2410-ín, ktorý podiel je na danom liste vlastníctva evidovaný na žalovaného pod L..

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že nehnuteľnosti v katastrálnom území Ď. vedené ako a) M. J.. Č.. XXX, ostatná plocha vo výmere 1146 m2, M. J.. Č.. XXX, trvalý trávny porast vo výmere 813 m2, M. J.. Č.. XXX, trvalý trávny porast vo výmere 1347 m2, M. J.. Č.. XXX, trvalý trávny porast vo výmere 1555 m2, M. J.. Č.. XXX, trvalý trávny porast vo výmere1788 m2, M. J.. Č.. XXX, ostatná plocha vo výmere 5788 m2, M. J.. Č.. XXX trvalý trávny porast vo výmere 502 m2, M. J.. Č.. XXXX, trvalý trávny porast vo výmere 3859 m2, M. J.. Č.. XXXX, ostatná plocha vo výmere 101 m2, M. J.. Č.. XXXX, trvalý trávny porast vo výmere 1782 m2, M. J.. Č.. XXXX, ostatná plocha vo výmere 632 m2, M. J.. Č.. XXX, trvalý trávny porast vo výmere 464 m2, M. J.. Č.. XXX, trvalý trávny porast vo výmere 1400 m2 a M. J.. Č.. XXXX, trvalý trávny porast vo výmere 2318 m2, všetky zapísané na Z. XXXX sú vo vlastníctve

Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu v spoluvlastníckom podiele 1/1-ina, b) M. J.. Č.. XXXX, trvalý trávny porast vo výmere 2410 m2, zapísaná na Z.. XXXX je vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu v spoluvlastníckom podiele ín. V žalobe uviedol, že k podaniu predmetnej žaloby došlo z dôvodu spísania a následného zápisu do katastra nehnuteľnosti notárskej zápisnice - Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva X. XXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX zo dňa 2.10.2014 notárom E.. E. P. k nehnuteľnostiam k.ú. Ď. a to okrem iných nehnuteľností aj k nasledovným U. parcelám zapísaným na LV číslo XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, a XXXX. Uvedená notárska zápisnica osvedčuje, že vydržiteľ C. S., X.. XX.X.XXXX (ďalej len „C. S.“) sa stal z titulu vydržania vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré následne po spísaní notárskej zápisnice previedol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.10.2014 na žalovaného. Žalobca uviedol, že vydržiteľ C. S. nesplnil podmienky vydržania stanovené v platného účinného od 1.4.1964 a v Stredného (zákon č. 141/1950 Sb.) účinného od 1.1.1951 do 31.3.1964. Menovaný nedisponuje ani v jednom prípade titulom vydržania, ktorý v ňom vyvolal dobrú vieru, že je vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Má dôvodné pochybnosti o realizácii danej kúpy - kúpe dotknutých nehnuteľností otcom vydržiteľa Y. S. od ich pôvodných vlastníkov - členov rodiny H. v roku 1941, keďže o nej nebol predložený žiadny písomný dôkaz a Y. S. by mal v čase danej kúpy iba XX rokov, pričom veková hranica pre plnoletosť bola v tom čase 21 rokov veku života. Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy nadobudol ten kto nehnuteľnosť po dobu XX K. mal ako svoju v pokojnej držbe. V čase platnosti obyčajového práva na Slovensku sa k prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam vyžadoval zápis (intabulácia) do pozemkovej knihy. Vo vzťahu ku kúpnej zmluve zo dňa 22.10.2014 žalobca skonštatoval, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon keďže odporuje zákonu a platnej právnej zásade, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práva než má sám. Predávajúci C. S. nebol vlastníkom daných nehnuteľností ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy k 22.10.2014, a teda nemohol platne a účinne previesť toto vlastnícke právo na žalovaného. Žalobca uviedol, že aktívne legitimovaným subjektom domáhať sa vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam nie sú ich pôvodní pozemnoknižní vlastníci (členovia rodiny H.), nakoľko sa tieto nehnuteľnosti stali vlastníctvom štátu (Slovenskej republiky), a to na základe na nariadenie vlády Slovenskej republiky zo dňa 9.9.1941 o právnom postavení Židov č. 198/1941 Slovenského zákonníka a zákon Dočasného národného zhromaždenia 128/1946 Sb. o neplatnosti niektorých majetko

- právnych rokovaní z doby neslobody a o nárokoch z tejto neplatnosti a z iných zásahov do majetkov vznikajúcich. Žalobca tvrdil, že všetci členovia rodiny H. boli Židmi a taktiež to, že neexistuje žiadna listina ohľadne uplatnenia reštitučného nároku po žiadnom členovi z rodiny H., ktorí boli ako vlastníci vydržaných nehnuteľností vedení v kat. nehnuteľností, t.j. po C. O., rod. H., D. W., rod. H., E. H., E. H., H. H. a K. F.. Žalobca ďalej skonštatoval, že v k.ú. Ď. došlo k vykonaniu pozemkových úprav, ktoré boli schválené Rozhodnutím o schválení PPU č. OU PB PLO 2015/000432 120 LJ 1 Z 1159/15, preto vydržané nehnuteľnosti v pôvodnom katastrálnom operáte zanikli a boli nahradené novými nehnuteľnosťami s novými parcelnými číslami a novou výmerou. V súvislosti s naliehavým právnym záujmom poukázal žalobca na to, že iba prostredníctvom súdneho konania o určení vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam sa žalobca môže domôcť obnovenia svojich vlastníckych práv k dotknutým a neoprávnene vydržaným nehnuteľnostiam. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil nasledovné listinné dôkazy: notárska zápisnica X. XXX/ XXXX, X. XXXXX/XXXX zo dňa 2.10.2014, listy Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor zo dňa 30.12.2014, Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „SPF“) zo dňa 12.6.2017, 24.4.2018, 20.4.2018, 4.7.2017, 18.5.2018, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči zo dňa 18.5.2018, 9.8.2017, Ministerstva vnútra SR, Štátneho archívu v Trenčíne, pracovisko Pov. Bystrica, zo dňa 25.5.2018, emailová komunikácia zo dňa 16.11. - 20.11.2017, výpisy z listu vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX,X XXXX všetko k. ú. Ď. a zo dňa 1.10.2014, vyhláška štátneho pozemkového úradu zo dňa 13.5.1942, výpis z matriky zo dňa 26.7.2017 2-krát, súpis Židov zo dňa 3.3.1942 2-krát, doručujúci list k prezentácii židov, zápis smrtného pádu, výpis z Z. Č.. XXXX, XXXX oba k.ú. Ď. zo dňa 3.7.2018, projekt pozemkových úprav Ď. zo dňa 29.11.2013.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 3.10.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom vyjadrení uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko je riadnym vlastníkom predmetných nehnuteľností. Je nesporné, že vlastnícke právo Y. S. nebolo intabulované, svedčí mu však

vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva k daným nehnuteľnostiam. Dôkazom o existencii oprávnenosti držby je uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi Y. S. a členmi rodiny H. na konci roka 1941 (21 rokov nadobudol 3.12.1941), ktorej existenciu zmluvy potvrdili svojimi vyhláseniami právni nástupcovia rodiny H., a to E. K. (vnuk Y. H. - syn H. H.), Y. D. - vnučka R. H. (syna H. H. ) a U. H.Á.

- manželka E. H. (syna R. H.), ktorý E. H.P. bol osobou reálne žijúcou v čase prevodu majetku na Y. S. a osobu, ktorá mala vedomosť o prevodu majetku rodiny H.. Držba Y. S. bola pokojná a nikým nespochybňovaná, a to ani zo strany štátu. Y. S. aj pred svojou smrťou danými nehnuteľnosti nakladal ako so svojimi, keď tieto nehnuteľnosti daroval svojmu synovi C. S.. Splnenie všetkých zákonných podmienok vyžadovaných Stredným malo za následok s poukazom na vydržanie vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam Y. S. a to uplynutím 10 ročnej vydržacej doby počítacej od 1.1.1951, t.j. dňom 1.1.1961. Na preukázanie svojich tvrdení predložil nasledovné listinné dôkazy: vyhlásenia Y. D., E. S., H. P., E. K., U. Ď., U. S., H. P., F. P.Í., U. H., rodný list E. H., sobášny list E. H. a U. J., smrtný list R. H., uznesenie G. XXX/XX.

3. Žalobca na margo vyjadrenia žalovaného k žalobe v písomnom podaní - v replike zo dňa 5.11.2018 uviedol, že žalovaný spochybnil existenciu kúpnej zmluvy z roku 1941, pričom poukázal na rôzne datovanie času jej uzavretia v jednotlivých prehláseniach predložených žalovaným. Opätovne poukázal na vyhlášku Štátneho pozemkového úradu zo dňa 13.5.1942, na ktorú sa vzťahuje § 150 nariadenia č. 198/1941 Sl. z. do vlastníctva slovenského štátu. Vykonaním lustrácie v úradných novinách v roku 1941 až 1942 zo strany žalobcu nebolo zistené, že by pre obec Ď. bola vydaná osobitná skoršia vyhláška, preto na prechod poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve Židov na Slovenský štát je rozhodný dátum 16.3.1942.

4. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na podanej žalobe, nakoľko jeho nárok bol v konaní preukázaný. Predaj nehnuteľností Y. S. nebol preukázaný. Žalovaný teda nedisponuje titulom vydržania, ktorý by eventuálne mohol preukázať nadobudnutie žalovaných nehnuteľností titulom vydržania.

5. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia k žalobe s tým, že kúpnu zmluvu potvrdili žijúci právni nástupcovia rodiny H., o čom predložil ich čestné vyhlásenia. Nepriamym dôkazom o existencii kúpnej zmluvy je oznámenie Štátneho archívu v Bytči zo dňa 09. 08. 2017, z ktorého obsahu je zrejmé že E. H. ako nástupca R. H., syna H. H., si uplatnil svoje reštitučné nároky len k pozemkom v obci K.. Nebolo preukázané, že by si právni nástupcovia rodiny H. žiadali reštitučné nároky v roku 1991, resp. 1992, v súvislosti s pozemkami v obci Ď.. Vzhľadom k tomu, že v obci Ď. sa vojna reálne dotkla obyvateľov až niekedy okolo roku 1944, vyhlásenie týchto osôb, že k uzatvoreniu zmluvy došlo pred vojnou, je stotožniteľné s týmto obdobím pred rokom 1944. V zbernom liste zo dňa 08. 12. 1951, ktorý slúžil na evidenciu poľnohospodárskej produkcie, je Y. S. vedený pod poradovým číslom 37 a z ktorého vyplýva výmera pôdy, z ktorej sa odvádzalo príslušné obilie. Y. S. s danými nehnuteľnosťami hospodáril až do roku 1958, kedy vzniklo družstvo. Y. S. dané nehnuteľnosti užíval pokojne a nerušene s tým, že s nimi aj nakladal. Žalobca neupravil svoje vlastnícke právo cca 80 rokov a to ani za situácie, že v roku 2005 bolo vydané osvedčenie o dedičstve týkajúce sa časti pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania. Ak je teda preukázané vlastnícke právo Y. S., nie je daná aktívna legitimácia žalobcu.

6. V priebehu konania strany sporu predložili nasledovné listinné dôkazy: žalovaný - zoznam roľníkov, rozpočet príjmov na rok 1955, súpis pozemkov, súpisový hárok k 28.9.1952, obecný prehľad o časovej dodávke v roku 1952, zoznam roľníkov v obci Ď., rôzne iné listinné dôkazy týkajúce sa poľnohospodárstva v obci Ď. na č. l. 188 až 2012, PKN vložka Č.. XX, k. ú. Ď., rozhodnutie Štátneho notárstva sp. zn. D 1234/83 zo dňa 10.2.1984, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX zo dňa 8.4.2008, zberný list pre Obec Ď.; žalobca - výpisy z Z. Č.. XXXX, XXXX, všetko k. ú. Ď. zo dňa 1.4.2019, notárska zápisnica N 120/2014, NZ 36061/2014 zo dňa 2.10.2014, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. zo dňa 30.9.2005.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov C. S. a Y. D., ktorých výsluch navrhol žalovaný, resp. prečítaním a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré strany sporu predložili na podporu svojich tvrdení a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z notárskej zápisnice N 118/2014, NZ 3604/2014 spísanej dňa 2.10.2014 u notára JUDr. Jána Hamaru mal súd za preukázané, že v uvedený deň sa k danému notárovi dostavil C. S. (ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok - pozn. súdu) s tým, že požiadal notára, aby s ním spísal osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva v nehnuteľnosti. C. S. pred notárom vyhlásil, že je vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálny odbor, katastrálne územie Ď., a to okrem iných i nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vo vlastníctve C. O. pod B1 v 1/1, č. XXX pod B5 vo vlastníctve C. O. v 1/1, č. XXX pod B11 vo vlastníctve E. H. v 11/120-inách, č. XXX pod B1 vo vlastníctve K. F. v 1/4, pod B 2 vo vlastníctve H. H. v 1/2, pod B3 vo vlastníctve H. H. v 1/4, č. XXX pod B5 vo vlastníctve C. O. v 1/56-ine, pod B9 vo vlastníctve E. H. v 1/70, pod B30 vo vlastníctve D. Y. v 1/280, pod B45 vo vlastníctve E. H. v 11/1344-inách, č. 792 pod B10 vo vlastníctve E. H. v 11/60-inách, č. XXX pod B2 vo vlastníctve H. H. v 1/2, č. XXX pod B2 vo vlastníctve C. O. v 1/6 a pod B17 vo vlastníctve E. H. v 11/240-inách, č. XXX pod B1 vo vlastníctve C. O. v celosti, č. XXX pod B1 vo vlastníctve C. O. v 1/3, č. XXX pod B2 vo vlastníctve C. O. v 1/6 a pod B 17 vo vlastníctve E. H. v 11/240-inách, č. XXX pod B2 vo vlastníctve C. O. v 1/6 a pod B17 vo vlastníctve E. H. v 11/240-ine, č. XXX pod B2 vo vlastníctve C. O. v 1/6 a pod B17 vo vlastníctve E. H. v 11/240-ine, č. XXX pod B2 vo vlastníctve C. O. v 1/6 a pod B17 vo vlastníctve E. H. v 11/240-inách, č. XXX pod B20 vo vlastníctve E. H. v 11/480- inách, č. XXX pod B20 vo vlastníctve E. H. v 11/480-inách, č. XXX pod B2 vo vlastníctve C. O. v 1/8 a pod B20 vo vlastníctve E. H. v 11/320-inách, č. XXX pod B2 vo vlastníctve C. O. v 1/8 a pod B20 vo vlastníctve E. H. v 11/320-inách, č. XXXX pod B2 vo vlastníctve C. O. v 1/6, č. XXXX pod B2 vo vlastníctve C. O. v 1/6, č. XXXX pod B1 vo vlastníctve C. O. v 1/6, č. XXXX pod B1 vo vlastníctve C. O. v 1/3, č. XXXX pod B5 vo vlastníctve C. O. v 1/4, č. XXXX pod B10 vo vlastníctve E. H. v 11/60-inách, č. XXXX pod B20 vo vlastníctve E. H. v 11/480-inách, č. XXXX pod B2 vo vlastníctve H. H. v 1/2, č. XXXX pod B2 vo vlastníctve C. O. v 1/6 a pod B17 vo vlastníctve E. H. v 11/240-inách, č. XXXX pod B1 vo vlastníctve C. O. v 1/3 a č. XXXX pod B20 vo vlastníctve E.X. H. v 11/480-inách. V uvedenom osvedčení sa ďalej konštatuje, že vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam odvodzuje C. S. nasledovne: Pôvodnými vlastníkmi boli H.K. (H.) H., ktorého manželka bola K. H., rodená F., obyvatelia obce Ď., ktorí mali deti: R. H., Y. H. a C. (P.) O., rodenú H., D. W., rodenú H.Ú. a E. H.. H. H. zomrel 09.10.1936. K. H. zomrela pred jeho smrťou. C. O., E. H. a R. H. boli v roku 1942 deportovaní do koncentračného tábora v Poľsku, kde v roku 1944 všetci zahynuli. D. W. odišla pred druhou svetovou vojnou do USA, kde sa zdržiavala na neznámom mieste. C. O., X.. XX.XX.XXXX ani E. H. nemali deti. Jedinými známymi právnymi nástupcami po uvedených vlastníkoch boli: E. H., X.. XX.X.XXXX, ktorý zomrel 14.06.2010, syn R. H. a po Y. H. E. K., syn Š. K., rod H., ktorá bola dcérou Y. K.. Pôvodní vlastníci koncom dvadsiatych rokov začali predávať časti svojho nehnuteľného majetku na obyvateľov obce Ď.. Po vzniku Slovenského štátu a po značnom zhoršení postavenia židovského obyvateľstva predali pôvodní vlastníci v roku 1941 svoje nehnuteľnosti v obci Ď. Y. S., X.. XX.XX.XXXX, obyvateľovi obce Ď., ktorý podľa vedomostí C. S. aj za prevod riadne zaplatil. Vzhľadom na spoločenskú situáciu sa kúpna zmluva nezachovala a prevod nebol realizovaný pozemkovoknižne. C. S. je synom Y. S. a jeho manželky V.B., K. L., pričom mu tento majetok otec Y. S. daroval. Prevody sa uskutočnili v dávnej minulosti a nezapísali sa pozemkovoknižne. Zmluvy sa do dnešného dňa nezachovali. Až pri pozemkových úpravách v katastri obce Ď. C. S. zistil, že predmetné nehnuteľnosti stále vlastnia jeho právni predchodcovia. Na základe uvedených skutočností notár osvedčil vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam v prospech C. S. ku dňu 11.8.1983.

9. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom osvedčenia svedčiace v prospech osôb, ktoré sú uvedené v danom osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva je zrejmé aj z výpisov z katastra nehnuteľností - výpisov z listov vlastníctva č. l. 16 až 84 spisu zo dňa 1.10.2014.

10. Svedok C. S., otec žalovaného vypovedal, že Y. S. mu kedysi ešte ako 20-ročnému ukazoval doklady o tom, že kúpil od H. nejaké pozemky. Svedok nevedel uviesť, o aké pozemky sa jednalo ani od ktorých konkrétnych osôb Y. S. dané pozemky kúpil. Vypovedal, že pozemky sa obrábali, avšak nevedel uviesť, kde sa tie pozemky nachádzali, nevedel uviesť ich výmeru, rovnako tak nevedel uviesť ani to, ktoré pozemky boli tie tzv. „židovské“. Uviedol, že otec svedkovi ani neukázal, o aké pozemky sa má jednať. Y. S. mal svedkovi ústne povedať, že tie „židovské pozemky“ majú byť svedkove, dedovizeň zasa svedkovho brata E.. Uviedol, že všetky podklady pre vyhlásenie o vydržaní vlastníctva zaobstaral jeho syn - žalovaný.

11. Žalovaný vypovedal, že po páde komunizmu sa dožadovali 10 hektárov pozemkov, preto jeho rodine vydali kvázi náhradnú pôdu až do času, kým družstvo zaniklo. V súvislosti s notárskou zápisnicou o

osvedčení vyhlásení vydržania vlastníckeho práva jeho otcom uviedol, že všetko pripravoval žalovaný, nakoľko otec mu povedal, že mu to daruje a nech si to teda vysporiada. Informácie o jednotlivých parcelách má z katastra. Najskôr uviedol, že nevie uviesť, kto konkrétne predával Y.X. S. pozemky. Od otca vie, že na zmluve boli viaceré podpisy, a keďže pre neho je to stále jedna rodina - H. H. a U. H., alebo K. a ich deti, predpokladá, že to predávala celá rodina, lebo celá rodina odchádzala. Následne uviedol, že celý príbeh mu vyrozprávala U. H., manželka E. H. s tým, že U. H. mu rozprávala, že zmluvu s Y. S.Á. uzavreli H. H. a K., R. H., Y. H. a jeho manželka C. H., D. Y., ktorá bola v Amerike a C. O..

12. Svedkyňa Y. D., dcéra E. H., vypovedala, že od rodičov vie, že v roku 1941 sa jej príbuzní snažili speňažiť to málo, čo mali, preto E. H. riešil pozemky svojho otca R. a jeho súrodencov s výnimkou Viliama, ktorý si svoje pozemky riešil sám. Uviedla, že prevod pozemkov bol za odplatu, svedkyňa však nevedela uviesť, kto bol kupujúci. Nemala vedomosť o tom, že by jej otec žiadal niekedy o vrátenie pozemkov v Ď., resp. že by niekedy žiadal o ich prejednanie po svojom otcovi R.. Nemala vedomosť o tom, kde sa odpredané nehnuteľnosti v k. ú. Ď. nachádzali a aká bola ich výmera.

13. Z vyhlásení Y. D. a U. H., K.. J. zo dňa 22.9.2014, resp. 19.9.2014 vyplýva, že menované podpísali pred notárom tieto vyhlásenia, v ktorých sa uvádza, že nemajú výhrady, aby C. S. nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam k. ú. Ď., ktoré boli predmetom osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 2.10.2014 do notárskej zápisnice N 118/2014, NZ 36040/2014 u JUDr. Jána Hamaru. V uvedených vyhláseniach sa uvádza, že pôvodnými vlastníkmi boli H. (H.) H., ktorého manželka bola K.Z. H., rodená F., obyvatelia obce Ď., ktorí mali deti: R. H., Y. H. a C. (P.) O., rodenú H., D. W., rodenú H. a E. H.. H. H. zomrel XX.XX.XXXX. K. H. zomrela pred jeho smrťou. C. O., E. H. boli v roku 1942 deportovaní do koncentračného tábora, kde v roku 1944 všetci zahynuli. R. H. bol zastrelený v 2.11.1944 počas SNP a je pochovaný na Žilinskom židovskom cintoríne. D. W. odišla pred druhou svetovou vojnou do USA, kde sa zdržiavala na neznámom mieste. C. O., X.. XX.XX.XXXX ani E. H., nemali deti. Jedinými známymi nástupcami po uvedených vlastníkoch boli: E. H., X.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, syn R. H. a po Y. H. E. K., syn Š. K., rod. H., ktorá bola dcérou Y. H.. Pôvodní vlastníci koncom dvadsiatych rokov začali predávať časti svojho nehnuteľného majetku na obyvateľov obce Ď.. Po vzniku Slovenského štátu a po značnom zhoršení postavenia židovského obyvateľstva predali pôvodní vlastníci v roku 1941 svoje nehnuteľnosti v obci Ď. Y. S. X.. XX.XX.XXXX, obyvateľovi obce Ď., ktorý podľa mojich vedomostí aj za prevod riadne zaplatil. Vzhľadom na spoločenskú situáciu sa kúpna zmluva nezachovala a prevod nebol realizovaný pozemkovoknižne. C. S. je synom Y. S. a jeho manželky V., rodenej L.. V uvedených prehláseniach sa uvádza, že Y. D. je dcéra E. H. a U. H. je manželkou E. H..

XX. Obdobné prehlásenie podpísal aj E. K. dňa 22.9.2014 pred notárom, v ktorom prehlásení sa okrem vyššie uvedeného s výnimkou informácií o predaji nehnuteľností Y. S.R. a rodinných väzbách k E. H. uvádza, že E. K. je právnym nástupcom po Y. H., synom Š. K., rod. H., ktorá bola dcérou Y. K.. Po vypuknutí druhej svetovej vojny a po značnom postavení židovského obyvateľstva v Slovenskom štáte darovali pôvodní vlastníci pozemky pred deportáciou v roku 1940 E. H., X.. XX.X.XXXX, ktorý zomrel XX.X.XXXX.

15. Z prehlásení E. S., X.. XX.X.XXXX, H. P., U. Ď., U. S.R., H. P. a F. P. je zrejmé, že títo podpísali prehlásenie dňa 20.9.2014 v súvislosti so žiadosťou C. S. o vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam k. ú. Ď., v ktorých prehláseniach sa uvádza, že tieto nehnuteľnosti po H. H., C. O., E. H.P., E. H. a D. Y. mali vlastnícky patriť Y. S., ktorý ich pred vojnou odkupoval. E. S. je synom Y. S., H. P. je dcérou Y.Í. S., U. Ď. je dcérou Y. S. rovnako tak aj U. S.; H. P. je pravnukom Y. S., F. P. pravnučkou Y. S..

16. Z výpisu z matriky narodených židovskej náboženskej obce/židovského matričného obvodu Ilava zväzok A., strana XX por. č. XX rok XXXX mal súd za preukázané, že R. H. sa narodil X.X.XXXX. Z výpisu z matriky narodených židovskej náboženskej obce/židovského matričného obvodu Ilava, zväzok A., strana XX por. č. XX rok XXXX je zrejmé, že dňa XX.X.XXXX sa narodila P. H.. Obe tieto osoby mali otca H. H. a K. H., rod. F..

17. Zo súpisov židov Obvodného notárstva J. zo dňa 3.3.1942 mal súd za preukázané, že do tohto súpisu boli poňatá aj C. H., X.. XX.X.XXXX.

XX. Z listiny - doručujúci list Obvodného notariátu v J. mal súd za preukázané, že listina Prezentácia židov bola doručovaná aj C. H. v Ď. a H. O., bytom Ď..

19. Zo zápisu smrtného pádu D 437/36 mal súd za preukázané, že H. H., ktorý bol manželom K. F., zomrel ako XX-ročný dňa X.XX.XXXX, pričom mal deti R. H., bývajúceho v K., C. O., bývajúcu v Ď.S., D. H., bývajúcu v X. T., Y. H., bývajúceho v Ď. a E. H., bývajúcu v P. H..

20. Z rodného listu zo dňa XX.X.XXXX je preukázané, že XX.X.XXXX sa narodil E., syn R. H. a H. G..

21. Zo sobášneho listu zo dňa X.X.XXXX je zrejmé, že dňa XX.X.XXXX v K. sa zosobášil E. H., syn R. H. a H. G. s U. J., dcérou Ľ. J. a C. R..

22. Zo smrtného listu z XX.X.XXXX je zrejmé, že R. H., ktorý mal manželku H. G.Ú. a ktorého rodičmi boli H. H. a K. F., zomrel dňa X.XX.XXXX.

23. Z uznesenia Okresného súdu v Ilave sp. zn. D 437/36 zo dňa 4.1.1938 je zrejmé, že na podiel H. H. sa podľa uznesenia o odovzdaní pozostalosti vložilo vlastnícke právo D. W. v 1/5 a E. H. v 4/5-inách. D. W. už v tom čase bývala v N..

24. Z listov SPF mal súd za preukázané, že uvedená inštitúcia požiadala štátne archívy v Považskej Bystrici a v Bytči o vyhľadanie archívnych dokumentov ohľadne reštitúcie majetku židovských občanov po druhej svetovej vojne v obci Ď., resp. o lustráciu v evidencii Židov v obci Ď. v období Slovenského štátu, prípadne o výpis z matriky narodených (z matriky sobášených) židovskej náboženskej obce a žiadosť o lustráciu v evidencii Židov v obci P. H. v období Slovenského štátu.

25. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči listom zo dňa 9.8.2017 oznámil SPF, že vo fonde Pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Martine sú uložené písomnosti reštitučné záležitosti týkajúce sa majetkov v okrese Považská Bystrica z rokov 1949 až 1953, pričom priamo na majetok Y. H. a jeho manželky C. v obci Ď. sa vzťahujú dva spisy. Matričné výpisy, ktoré uvedený archív zaslal SPF majú potvrdzovať narodenie troch detí rodičom H. H. a jeho manželke K. F.. Taktiež je k dispozícii aj spis E. H., potomka R. H. nárokujúceho si majetok v meste K. v rokoch 1949 až 1950. V identifikačných údajoch o E. H. sa v spise uvádza to, že E. H. bol mäsiarom v K., ženatý bol s H. rod. G. a bol potomok nebohého R. H.. V archíve sú uložené aj evidenčné hárky Židov z okresu Ilava, pričom podľa tejto evidencie v obci Ď. v roku 1942 žili: Y. H.K., X.. XX.XX.XXXX, C. H., X.. XX.X.XXXX s tým, že v tomto hárku s menovanou je spolu s ňou uvedená aj H. O., X.. XX.X.XXXX ako dcéra, všetci traja žijúci v Ď. Č.. XX. Podľa evidenčných hárkov Židov v okrese Žilina v obci Rajec v roku 1942 žili R. H., X.. X.X.XXXX v Ď., H. H., X.. XX.X.XXXX, E. H., X.. XX.X.XXXX ako syn vyššie menovaných, všetci traja žijúci v K. Č.. XXX.

26. Z emailovej komunikácie medzi zamestnancami SPF vyplýva, že E. H., X.. XX.X.XXXX bol na liste vlastníctva zapísaný titulom dedičského konania po R. H., X.. X.X.XXXX zomretom X.XX.XXXX - dedičské rozhodnutie sp. zn. .

27. Z výpisov z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. Ď. zo dňa 3.7.2018 je zrejmé, že výlučným vlastníkom nehnuteľností - parciel registra „M.“ - parcelné číslo XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX je na predmetnom LV vedený žalovaný v celosti. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. Ď. zo dňa 3.7.2018 vyplýva, že podiel žalovaného na parcele registra „M.“ - parcelné číslo XXXX, je 1200/2410-in.

28. Z projektu pozemkových úprav Ď. zo dňa 29.11.2013 vyplýva, že C. O. vlastnila podľa registra pôvodného stavu spoluvlastnícke podiely v parcelách č.XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, ktoré parcely zápisom pozemkových parciel zanikli a C. O. získala zápisom pozemkových úprav spoluvlastnícke podiely na nových parcelách podľa registra nového stavu č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX. D. Y.

vlastnila podľa registra pôvodného stavu spoluvlastnícke podiely v parcelách č. XXX, XXXX a XXXX, ktoré parcely zápisom pozemkových úprav zanikli a menovaná získala zápisom pozemkových úprav spoluvlastnícke podiely na nových parcelách č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX. E. H. vlastnil podľa registra pôvodného stavu spoluvlastnícke podiely v parcelách č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, pričom tieto parcely zápisom pozemkových úprav zanikli a E. H. získal zápisom pozemkových úprav spoluvlastnícke podiely na nových parcelách č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. H. H. vlastnil podľa registra pôvodného stavu spoluvlastnícke podiely v parcelách č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, X-XXXXX/X, X-XXXXX/XX, pričom tieto parcely zápisom pozemkových úprav zanikli a H. H. získal zápisom pozemkových úprav spoluvlastnícke podiely na nových parcelách č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. K. F. vlastnila podľa registra pôvodného stavu spoluvlastnícke podiely v parcelách č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, pričom tieto parcely zápisom pozemkových úprav zanikli a K. F. získala zápisom pozemkových úprav spoluvlastnícke podiely na nových parcelách č. XXX, XXX, XXX, XXXX. E. H. vlastnila podľa registra pôvodného stavu spoluvlastnícke podiely v parcelách č.XXX, XXXX, pričom tieto parcely zápisom pozemkových úprav zanikli a E. H. získala zápisom pozemkových úprav spoluvlastnícke podiely na nových parcelách č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX.

29. Z listín predložených žalobcom na č.l. 188 až 212 resp. zo zberného listu č.l. 233 je zrejmé, že Y.Í. S. odvádzal deputáty v 50-ich rokoch konkrétne v rokoch 1951 až 1955, je zrejmý rozsah koľko Y. S. odovzdal mäsa, odviedol zemiaky, platil poplatky za zvieratá a pod., prípade na akej výmere sadil.

30. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Považskej Bystrici vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi Y.X. S. zo dňa 10.2.1984 je zrejmé, že nadobúdateľom starého domu v J. časť Ď., ako aj poľnohospodárskej pôdy v užívaní socialistických organizácii k. ú. Ď., nadobudnutých dedičstvom po otcovi H. S., bol syn E. S. bez povinnosti výplatku ostatným spoludedičom s dodatkom, že v prípade, že by bola pôda vykúpená alebo vyvlastnená, má povinnosť vyplatiť ostatným súrodencom okrem iných aj C. S., každému po 1/5 získanej hodnoty.

31. Z notárskej zápisnice N 120/2014, NZ 36061/2014 zo dňa 2.10.2014 spísanej JUDr. Jánom Hamarom mal súd za preukázané, že C. S. požiadal uvedeného notára o spísanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti. Menovaný pred notárom vyhlásil, že je vlastníkom nehnuteľností v k. ú. Ď. - iných ako sú predmetom tohto konania, písané na meno Y. H., resp. C. H. s tým, že pôvodnými vlastníkmi daných nehnuteľností bol Y. H. a C. H., ale titulom osvedčenia vyhlásenia vydržaním vlastníckeho práva spísaného vo forme notárskej zápisnice notárkou B. L. pod č. N 58/2005 patrili uvedené nehnuteľnosti E. K., X.. XX.X.XXXX. Dňa 20.6.2005 uzavrel E. K. so žiadateľom C. S. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností uvedených v tejto notárskej zápisnici. Táto notárska zápisnica ani kúpna zmluva nebola podaná na zápis do katastra a medzitým došlo po zápise registra obnovenej evidencie pozemkov k prečíslovaniu parciel a preto túto zápisnicu nebolo možné podať na záznam vlastníckeho práva. Z predmetnej notárskej zápisnice vyplýva, že notár osvedčil vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva v prospech C. S. ku dňu 20.6.2005.

32. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. zo dňa 30.9.2005 vydanom JUDr. C. H., notárom so sídlom v Žiline mal súd za preukázané, že uvedená notárka na základe poverenia Okresného súdu Žilina vydala dané osvedčenie o dedičstve za prítomnosti účastníka konania - E. H., X.. XX.X.XXXX, a to v dedičskej veci po poručiteľovi menom R. H., X.. X.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX. Predmetom tohto dedičského konania boli nehnuteľnosti v k. ú. Ď. zapísané na meno poručiteľa na listoch vlastníctva č. XXX - parcely registra „U.“ - parc. č. XXX XXX XXXX XXXX C. XXXX, LV č. XXX- parcely registra „U.“ - parc. č. XXX a XXXX, LV č. XXX - parcela registra „U.“- parc. č. XXX, LV č. XXX- parcela registra „U.“

- parc. č. XXX, LV č. XXX - parcely registra „U.“ - parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX a LV č. XXX - parcela registra „U.“ - parc. č. XXXX. Nadobúdateľom celého daného dedičstva bol syn poručiteľa E. H., X.. XX.X.XXXX.

33. Podľa pred bodkočiarkou, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodol o určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

34. Podľa § 150 ods. 1 nariadenia č. 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov, (1) Poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve Židov a židovských sdružení stanú sa dňom, ktorý určí Štátny pozemkový úrad vyhláškou v Úradných novinách, vlastníctvom slovenského štátu. Za tieto nehnuteľnosti sa poskytne dodatočne náhrada, ktorej výšku určí podľa § 156 a ktorú podľa § 159 vyplatí Štátny pozemkový úrad.

35. Podľa vyhlášky č. 231 Štátneho pozemkového úradu zo dňa 13.5.1942 o prechode poľnohospodárskych nehnuteľností na území Slovenskej republiky, na ktoré sa vzťahuje § 150 nariadenia č. 198/1941 Sl. z. do vlastníctva slovenského štátu, Všetky poľnohospodárske nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, na ktoré sa vzťahuje § 150 nariadenia č. 198/1941 Sl. z., pokiaľ sa ešte nestali vlastníctvom slovenského štátu, stanú sa vlastníctvom slovenského štátu dňom 16.5.1942.

36. Podľa , úč. do 31.3.1964, (1) Lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. (2) To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

37. Predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam k. ú. Ď., ktoré boli predmetom vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva C. S. pred JUDr. Jánom Hamarom, notárom dňa 2.10.2014, a to v prospech žalobcu - Slovenskej republiky.

38. Súd predovšetkým skúmal naliehavý právny záujem na danom určení ( ). Dospel pritom k záveru, že žalobca disponuje týmto naliehavým právnym záujmom vzhľadom k tomu, že v súčasnosti (ako to vyplýva z príslušných listov vlastníctva) je ako vlastník daných nehnuteľností evidovaný žalovaný. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Je notorietou, že v prípade, ak na liste vlastníctva figuruje ako vlastník nehnuteľnosti žalovaný, pričom žalobca tvrdí a zároveň preukazuje, že práve on je vlastníkom nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, a určovacia žaloba je procesne vhodným inštitútom, ktorý spor medzi stranami sporu rieši, nakoľko odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu.

39. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodné pozemnoknižné parcely v k. ú. Ď. vedené na C. O., E. H., K. F. a H. H. v rámci realizácie pozemkových úprav (tzv. komasácia) v danom katastrálnom území zanikli, a tieto nehnuteľnosti boli nahradené nehnuteľnosťami, ku ktorým určenie vlastníckeho práva je predmetom tohto sporu.

40. Medzi stranami sporu nie je spor o tom, že tieto pôvodné pozemnoknižné parcely boli poľnohospodárskymi pozemkami, že pôvodní vlastníci - členovia rodiny H. - C. O., E. H., K. F. a H. H. boli Židia, a že nikto z uvedených osôb, resp. ich právnych nástupcov si neuplatnili v zmysle zákona Dočasného národného zhromaždenia č. 128/1946 Sb. o neplatnosti niektorých majetkovo-právnych rokovaní z doby neslobody a o nárokoch z tejto neplatnosti a z iných zásahov od majetku vznikajúcich nejaký nárok vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam.

41. Žalobca tvrdí, že nie žalovaný, ale práve žalobca je vlastníkom daných nehnuteľnosti odvolávajúc sa na nariadenie č. 198/1941 zo dňa 9.9.1941 o právnom postavení Židov (ďalej len „nariadenie o právnom postavení Židov“) v spojení s vyhláškou Štátneho pozemkového úradu č. 231/1942.

42. Jedným z dôsledkov rasovej perzekúcie, ktorú vykonával fašistický režim v rámci tzv. Slovenského štátu proti Židom, bola konfiškácia ich majetku. Nariadenie o právnom postavení Židov bolo vydané na základe ustanovenia zákona č. 210/1940 Sl. z., ktorým bola vláda splnomocnená, aby robila opatrenia vo veciach arizácie. Toto nariadenie bolo súčasťou právneho poriadku platného na území bývalého Slovenského štátu. Podľa § 150 nariadenia o právnom postavení Židov, poľnohospodárske

nehnuteľnosti vo vlastníctve Židov a židovských združení stanú sa dňom, ktorý určí Štátny pozemkový úrad vyhláškou v Úradných novinách vlastníctvom slovenského štátu. Na základe vyššie uvedeného právneho poriadku platného na území bývalého Slovenského štátu došlo k odňatiu vlastníctva predmetných nehnuteľností bývalým pozemnoknižným vlastníkom, ktorí boli Židia a vlastníctvo k nehnuteľnostiam prešlo zo zákona na Slovenský štát, a to bez pozemnoknižného zápisu, čo bolo v normách bývalého Slovenského štátu vyjadrené priamo tým, že prechod vlastníctva bol stanovený na určený deň. Je zrejmé, že tu zákonodarca výslovne upustil od vtedy platnej intabulačnej zásady, podľa ktorej vlastníctvo sa nadobúdalo zápisom do pozemkovej knihy. Zásahy do majetku Židov mali z hľadiska občianskeho práva veľmi blízko k vyvlastneniu a pri vyvlastnení ani v tomto čase nebol potrebný pozemnoknižný zápis. Tomu, že sa tak stalo priamo zo zákona nasvedčuje aj ust. § 9 zákona č. 148/1943 Sl. z. zo dňa 28. 10. 1943 o úprave niektorých otázok súvisiacich s právnym postavením Židov a prenajímateľov židovských podnikov, podľa ktorého súdy na žiadosť Štátneho pozemkového úradu vložia v pozemkovej knihe vlastnícke právo pre slovenský štát /Štátny pozemkový úrad/ na nehnuteľnosti, ktoré sa stali vlastníctvom štátu podľa § 150 nariadenia č. 198/1941 Sl. z. V zmysle vyhlášky Štátneho pozemkového úradu č. 231 zo dňa 13.5.1942 sa poľnohospodárske nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, na ktoré sa vzťahuje § 150 nariadenia o právnom postavení Židov, ak sa ešte nestali vlastníctvom slovenského štátu, stanú sa ním dňom 16.5.1942. Ustanovenie § 150 nariadenia o právnom postavení Židov pojednáva o poľnohospodárskych nehnuteľnostiach vo vlastníctve Židov a židovských združení a o tom, že tieto nehnuteľnosti sa stanú dňom, ktorý určí Štátny pozemkový úrad vyhláškou v úradných novinách, vlastníctvom slovenského štátu.

43. Žalovaný nesúhlasí so žalobou tvrdiac, že jeho právny predchodca - dedo Y. S. od členov rodiny H. nadobudol dané nehnuteľnosti, a to kúpnou zmluvou, ktorá sa však nezachovala v písomnej podobe. Uhorské právo platné v čase, kedy mal podľa tvrdení žalovaného nadobudnúť vlastnícke právo Y. S. od členov rodiny H., stanovovalo, že vlastníkom nehnuteľnosti do pozemkovej knihy zapísanej spravidla mohol byť len ten, kto bol ako vlastník v pozemkovej knihe ako vlastník zapísaný. Z uvedeného pravidla existovali dve výnimky, keď niekto právo vlastníctva na nehnuteľnosť nadobudne aj bez pozemnoknižného zápisu. Jednou z týchto dvoch výnimiek bolo aj vydržanie. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Bolo to tak napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník vedený niekto iný. K takým prípadom dochádzalo napríklad vtedy, keď prevod vlastníctva k nehnuteľnosti na základe zmluvy, uzavretej za platnosti obyčajového práva nebol nadobúdateľ v pozemkovej knihe zapísaný. V takom prípade vlastnícke právo na nadobúdateľa len na základe zmluvy nemohlo prejsť. To však dôvodne mohlo v užívateľovi vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti, čo potom svedčilo o jeho oprávnenej držbe ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby, a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne.

44. Predpokladom vydržania nehnuteľnosti je spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby a nepretržitosť držby počas celej zákonom stanovenej doby. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku v tom, že držba je oprávnená. Dobromyseľnosť je vnútorný psychický stav. Tento však nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva, patria.

45. Tieto okolnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva, to znamená musí preukázať, že má nadobúdací titul, i keď prípadne neplatný (napr. kúpna alebo darovacia zmluva), takže musí okrem iného preukázať okolnosti, z ktorých možno vyvodzovať jeho dobromyseľnosť.

46. Žalovaný vlastnícke právo Y. S. odvodzuje od kúpnej zmluvy s členmi rodiny H.. Z dôkazov produkovaných žalovaným v priebehu konania však podľa názoru súdu nebolo preukázané, že Y. S. s pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností - členmi rodiny H. - naozaj takúto kúpnu zmluvu uzatvoril.

47. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že vlastníkom daných nehnuteľností je on, a to z dôvodu, že jeho dedo Y. S. nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy s pôvodnými vlastníkmi - členmi rodiny H., ktorá kúpna zmluva sa podľa tvrdení žalovaného nezachovala. Následne Y. S. tieto nehnuteľnosti

daroval svojmu synovi ústnou zmluvou C. S., ktorý ich daroval svojmu synovi - žalovanému, tiež ústnou zmluvou.

48. Nesporné medzi stranami bolo to, že vlastnícke právo Y. S. nebolo intabulované do pozemkovej knihy. Do úvahy preto prichádza skúmať nadobudnutie vlastníckeho práva v prospech Y. S.R. vydržaním. Na to, aby Y. S. mohol byť považovaný za dobromyseľného držiteľa, musel by žalovaný preukázať to, že Y. S. skutočne uzatvoril s pôvodnými židovskými vlastníkmi kúpnu zmluvu ohľadne daných nehnuteľností.

49. Žalovaný svoje tvrdenia o existencii, resp. uzatvorení kúpnej zmluvy, preukazoval najmä prehláseniami U. H., Y. D. a E. K., resp. prehláseniami rodinných príslušníkov žalovaného a výpoveďou svedka C. S..

50. Sám žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdí, že existenciu zmluvy medzi Y. S. a členmi rodiny H. potvrdzujú písomné vyhlásenia E. K. ako potomka Y. H., ktorý bol synom H. H., U. H. ako manželky E. H. - syna R. H. a Y. D., dcéry E. a U. H.. Tvrdí, že E. H. bol osobou reálne žijúcou v čase prevodu majetku na Y. S.. V konaní vyšlo najavo, že prehlásenia Y. D., U. H. a E. K. pripravil práve žalovaný, pričom pri spisovaní zoznamu nehnuteľností vychádzal výlučne z údajov v katastri nehnuteľností. Uvedená skutočnosť už sama o sebe spochybňuje vierohodnosť všetkých troch prehlásení právnych nástupcov pôvodných vlastníkov, resp. manželky jedného z členov. Žalovaný ako právny nástupca Y. S. a C. S. za situácie, že sa ním tvrdená kúpna zmluva nezachovala, pričom ani samotný C. S. nemá vedomosť o tom, čo bolo predmetom údajnej kúpnej zmluvy a kto bol predávajúcim, nemohol mať pri koncipovaní predmetných prehlásení vedomosť nielen o konkrétnych nehnuteľnostiach, ale ani vedomosť o predávajúcich - nemohol vedieť, ktorá osoba rodiny H. ktoré nehnuteľnosti predala a komu. Svedok C. S.Á. - otec žalovaného, síce vypovedal, že Y. S. uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mali byť tzv. „židovské pozemky“, nevedel však ozrejmiť, s ktorými konkrétnymi osobami mal Y. S. danú zmluvu uzatvoriť, a ktoré konkrétne pozemky mali byť predmetom danej zmluvy. A keďže to nevedel uviesť svedok, nemohol o tom mať vedomosť ani samotný žalovaný. Za situácie, že ani svedok S.- otec žalovaného nevedel uviesť, kto z rodiny H. mal predať v roku 1941 Y. S. pozemky a o aké pozemky sa jednalo, je nepreukázané, že Y. S. skutočne nadobudol od C. O., E. H., resp. R. H., K. F. a H. H. pozemky v k. ú. Ď., v ktorých podiely týchto vlastníkov v rámci komasácie zanikli a vznikli im podiely na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto sporu. Nebolo teda preukázané, že práve tie pozemky, ktoré sú uvedené v predmetných prehláseniach U. H., Y. D. a E. K. boli predmetom tvrdenej kúpnej zmluvy medzi Y. S. a ich pôvodnými vlastníkmi židovského pôvodu. Okrem toho, obsah prehlásení je spochybnený aj výpoveďou svedkyne Y. D., ktorá jedno prehlásenie podpísala. Svedkyňa síce na pojednávaní vypovedala, že od svojich rodičov mala vedomosť o tom, že členovia jej rodiny prevádzali svoje pozemky v k. ú. Ď., pričom nevedela uviesť, kto mal byť kupcom, uvedené však nekorešponduje s konaním samotného E. H.Á.. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že E. H. bol ako spoluvlastník na listy vlastníctva zapísaný titulom rozhodnutia vydaného v rámci dedičského konania vedenom pred Okresným súdom Žilina sp. zn. po poručiteľovi R. H.. Je teda zrejmé, že E. H. ako jediný dedič, požiadal o vykonanie dedičského konania po svojom otcovi R. H., predmetom ktorého dedičského konania boli nehnuteľnosti v k. ú. Ď., ktoré boli zároveň aj predmetom vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva C. S. zo dňa 2.10.2014. Uvedená skutočnosť tiež spochybňuje tvrdenie žalovaného o existencii údajnej kúpnej zmluvy z roku 1941, o zmluvných stranách ako i o predmete zmluvy. Keďže dedičstvo po otcovi E. H. R. H. bolo prejednané až v roku 2005, pričom predmetom dedenia boli nehnuteľnosti uvádzané v prehláseniach, resp. v osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva, v čase údajnej kúpy bol vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dedenia, ešte stále žijúci R. H. (ktorý zomrel v roku 1944), a nie jeho syn E. H..

XX. Zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že C. O., H. H., K. F. a E. H.Á., ale ani R. H. predali nejaké nehnuteľnosti Y. S.; dokonca prehlásenie podpísané E. K. je v rozpore aj so samotným tvrdením žalovaného, nakoľko v danom prehlásení sa uvádza, že členovia rodiny H. darovali dané pozemky E. H. - o žiadnej kúpnej zmluve v prospech Y. S. nie je v danom prehlásení zmienka.

52. Svedok C. S. tvrdil, že bola jedna kúpna zmluva, na ktorej boli viaceré podpisy; žalovaný zasa uvádzal, že predávajúcimi boli aj D. W. a Y. H. s manželkou, čo mu mala povedať U. H.. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že D. W. už v čase smrti H. H. , zomr. v roku 1936 žila v USA, čo vyplýva z uznesenia sp. zn. D 437/1936 zo dňa 4.1.1938 ale aj z listiny - zápis smrtného pádu D 437/1936. Preto

za situácie, že D. W. žila v čase podpisu údajnej kúpnej zmluvy v USA, nemohla podpísať predmetnú kúpnu zmluvu, keďže údajná kúpna zmluva musela byť podpísaná na Slovensku. Svedkyňa Y. D. vypovedala, že Y. H. si riešil pozemky sám. Z listiny - odpoveď Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči zo dňa 9.8.2017 pritom vyplýva, že v pracovnej skupine pre pozemkovú reformu sú uložené písomnosti ohľadne reštitučných záležitostí týkajúcich sa majetkov v okrese Pov. Bystrica, pričom priamo na majetok Y. H. a jeho manželky C. v obci Ď. sa vzťahujú dva spisy. Aj uvedené spochybňuje tvrdenie žalovaného ohľadne osôb, ktoré mali údajne na Y. S.Á. previesť vlastnícke právo k tzv. „židovským pozemkom“, pretože Y. S. to podľa daných dôkazov nemal byť.

53. Vo vzájomnom rozpore sú aj jednotlivé listinné dôkazy predložené žalovaným, ktoré podľa neho majú preukazovať titul nadobudnutia. Kým v prehláseniach Y. D. a U. H. sa uvádza, že pôvodní vlastníci predali nehnuteľnosti v obci Ď. Y. S., v prehlásení podpísanom E. K. sa však uvádza, že pôvodní vlastníci darovali nehnuteľnosti v roku 1940 E. H.. Vzhľadom k tomu, že tieto prehlásenia písal samotný žalovaný, možno z toho vyvodiť, že ani samotný žalovaný nemá vedomosť o tom, ktorí pôvodní vlastníci - členovia rodiny H. - a ako naložili so svojimi pozemkami.

54. No a v neposlednom rade sú v rozpore s tvrdeniami žalovaného aj čestné prehlásenia E. S., H. P., U. Ď., U. S. - detí Y. S., v ktorých prehláseniach sa uvádza, že Y. S. mal nehnuteľnosti v k. ú. Ď. od H. H., C. O., E. H.P., E. H. a D. Y. odkupovať pred vojnou. V tom čase mal totiž Y. S. len 18 rokov, a tým pádom nemohol sám kúpou nadobudnúť nehnuteľnosti, keďže nebol plnoletý (v tom čase sa plnoletosť nadobúdala dovŕšením 21 roku). Žalovaný sa snažil argumentovať, že „pred vojnou“ ľudia v Ď. mysleli rok 1944, keďže dovtedy sa vojna obyvateľov tejto obce zvlášť nedotýkala, súd však tomuto neuveril. Je totiž všeobecne známe, že obdobím „pred vojnou“ sa rozumie obdobie pred 1.9.1939, obdobím „počas vojny“, resp. „cez vojnu“ zasa obdobie od 1.9.1939 až do jej skončenia v roku 1945. Z listinných dôkazov

- súpisu Židov a podobne je zrejmé, že vojna a jej následky sa obyvateľov obce Ď. dotýkali podstatne skôr, ako v roku 1944. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že vnímanie E. S.R., H. P., U. Ď. a U. S. - všetko osôb, ktoré sa narodili po skončení druhej svetovej vojny, t. j. po roku 1945, vo vzťahu k daným obdobiam bolo iné, než je všeobecne povedomé.

55. Ako podporný dôkaz o existencii kúpnej zmluvy, resp. o užívaní tzv. „židovských nehnuteľností“ žalovaný predložil listiny z 50-tych rokov minulého storočia, z ktorých malo vyplývať, že právny predchodca žalovaného Y. S. za dané pozemnoknižné parcely odvádzal deputáty a pod., t. j. že rodina žalovaného tzv. „židovské pozemky“ užívala. Tieto listinné dôkazy však preukazujú len to, že Y. S. v období od roku 1951 do roku 1955 odvádzal či už úrodu alebo chovné zvieratá, resp. mäso z nich, prípadne na akej výmere pestoval rôzne obilniny, uvedené však nepreukazujú, o aké pozemky sa jednalo a na základe čoho (akého právneho titulu) Y. S. tieto obhospodaroval. Ani pokojné a nikým nerušené užívanie veci nemôže samo o sebe preukazovať, že osoba, ktorá vec užíva, je osobou dobromyseľnou bez toho, že by preukázala (hoci putatívny, domnelý) právny titul, na základe ktorého sa užívania daných nehnuteľností chopila.

56. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že Y. S. nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam pôvodne vedeným na C. O., H. H., K. F. a R. H., nemohol riadne nadobudnúť vlastnícke právo titulom darovania ani C. S. a následne ani žalovaný, a to vzhľadom na zásadu „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, t. j. nikto nemôže na druhého preniesť viac práv než má sám. Naopak, žalobca preukázal, že ku dňu 16.5.1942 sa vlastníkom daných nehnuteľností stal Slovenský štát, a to podľa § 150 nariadenia o právnom postavení Židov v spojení s vyhláškou Štátneho pozemkového úradu č. 231 zo dňa 13.5.1942, nakoľko dané pozemky boli poľnohospodárskymi nehnuteľnosťami vo vlastníctve Židov, pričom žiaden z týchto vlastníkov, resp. ich právnych nástupcov si neuplatnili nárok na ich vrátenie v zmysle zákona Dočasného národného zhromaždenia č. 128/1946 Sb. o neplatnosti niektorých majetkovo-právnych rokovaní z doby neslobody a o nárokoch z tejto neplatnosti a z iných zásahov od majetku vznikajúcich. Keďže žalobca preukázal, že je vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa domáhal v tomto konaní, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

57. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a túto priznal úspešnej strane sporu - žalobcovi v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h) ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).