Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/31/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo a plnoleté dieťa (plnoletosť nadobudnutá v priebehu odvolacieho konania): C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, deti rodičov: matka D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, F., zastúpená splnomocneným zástupcom: G. H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, F. a otec D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XXX, J., zastúpený spoločnosťou AK | AK s. r. o., so sídlom Suché mýto 6, Bratislava – mestská časť Staré mesto, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -192 zo dňa 15. februára 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. -192 zo dňa 15. februára 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol, že sa mení rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -66 zo dňa 03.03.2009 v časti výroku II. týkajúceho sa úpravy výživného na maloleté deti tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého C. sumou 340 Eur mesačne a na maloletú A. sumou po 305 Eur mesačne, a to vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.08.2022; výrokom II. rozhodol, že zameškané výživné za obdobie od 01.08.2022 do 15.02.2023 (do vyhlásenia rozsudku) na maloletého C. nevzniklo; výrokom III. rozhodol, že zameškané výživné za obdobie od 01.08.2022 do 15.02.2023 (do vyhlásenia rozsudku) na maloletú A., ktoré vzniklo otcovi vo výške 122,39 Eur je otec povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletej; výrokom IV. rozhodol, že sa mení rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -66 zo dňa 03.03.2009 v časti výroku II. týkajúceho sa tvorby úspor na maloleté deti tak, že otec je povinný prispievať na tvorbu úspor pre maloletého C. sumou po 100 Eur mesačne a na maloletú A. sumou po 100 Eur mesačne, a to od 01.08.2022 na osobitný bankový účet maloletých detí, ktorý bol matkou zriadený v prospech maloletých detí na základe výroku II. rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -66 zo dňa 03.03.2009, na ktorý osobitný bankový účet otec doteraz platil tvorbu úspor pre maloleté deti; výrokom V. určil, že zameškanú tvorbu úspor za obdobie od 01.08.2022 do 15.02.2023 (do vyhlásenia rozsudku) vo výške 422,57 Eur, ktorá vznikla otcovi na maloletého C., je otec povinný zaplatiť na osobitný bankový účet maloletého, ktorý bol matkou zriadený v prospech maloletého na základe výroku II. rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -66 zo dňa 03.03.2009, na ktorý osobitný bankový účet otec doteraz platil tvorbu úspor pre maloletého, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom VI. rozhodol, že zameškanú tvorbu úspor za obdobie od 01.08.2022 do 15.02.2023 (do vyhlásenia rozsudku) vo výške 422,57 Eur, ktorá vznikla otcovi na maloletú A., je otec povinný zaplatiť na osobitný bankový účet maloletej, ktorý bol matkou zriadený v prospech maloletej na základe výroku II. rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -66 zo dňa 03.03.2009, na ktorý osobitný bankový účet otec doteraz platil tvorbu úspor pre

maloletú, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom VII. vo zvyšnej časti návrh matky zamietol; výrokom VIII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Na základe vykonaného dokazovania citujúc o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , , , , , , a , a mal súd prvej inštancie po vyhodnotení relevantných okolností prejednávanej veci za preukázané, že na strane maloletých detí aj na strane otca nastali okolnosti spôsobujúce zmenu pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu výživného v jeho zvýšení v porovnaní s výživným, ktoré bolo súdom naposledy určené. U maloletých detí ako dôvod na zmenu pomerov súd prvej inštancie vzhliadol jednak skutočnosť, že sú vekovo staršie, a to rádovo o 13 rokov – C. má skoro 18 rokov (vtedy 4 roky), Diana má teraz 16 rokov (vtedy 2 roky), ako aj skutočnosť, že obe maloleté deti navštevujú stredné školy, v rámci ktorých sa pripravujú na výkon svojho budúceho povolania. Samotné tieto skutočnosti aj v zmysle súdnej judikatúry sú skutočnosťami odôvodňujúcimi zmenu pomerov ako dôvodov na zvýšenie výživného, keďže potreby maloletých detí vo veku 2 a 4 roky boli jednoznačne iné ako potreby teenagerov v tomto veku a v tomto školskom režime, ktorého sú účastní, a to nielen v nákladoch matky na prípravu na vyučovanie v podobe potrebných školských pomôcok, ale aj v nákladoch na obhospodarujúci režim dieťaťa v súvislosti s ich školskou dochádzkou a pobytom na internáte (oblečenie, prípadne výlety atď), nehovoriac o nákladoch na stravu a kozmetické potreby. Zmena pomerov nastala aj u otca pokiaľ ide o výšku jeho príjmu, keďže tento príjem sa mu zvýšil na sumu 2.971,30 Eur v porovnaní s posledným rozhodujúcim príjmom, ktorý mal otec dosahovať v sume od 2.300 Eur do 2.600 Eur. K výške výživného na maloleté deti súd prvej inštancie dospel po zhodnotení príjmov ako aj výdavkov, na ktoré otec vo svojej výpovedi ako aj v listinných dokladoch poukazoval pri zohľadnení výdavkov maloletých detí. Výdavky na maloletého C. súd mesačne vzhliadol v sume 508,85 Eur a na maloletú A. v sume 455,52 Eur (náklady na bývanie a stravu v domácnosti matky, náklady na internát, stravu tam a cestovné v tejto súvislosti), tiež kozmetické potreby a jednorazové darčeky a oblečenie), kde potom prihliadol na defacto výlučnú osobnú starostlivosť matky, keďže v konaní bolo preukázané, že otec deti ani oni jeho nenavštevujú, osobnú starostlivosť o tieto nevykonáva. Potom súd prvej inštancie rozdelil výživné pri zachovaní pomeru 2/3 a určil ho v sume 305 Eur na maloletú A. a v sume 340 Eur na maloletého C.. Výživné priznal odo dňa podania návrhu matkou tak, ako ho požadovala. Vo zvyšnej sume požadovaného výživného ho ako nedôvodné zamietol. Dlžné výživné súd prvej inštancie priznal odo dňa podania návrhu od 01.08.2022 do vyhlásenia rozsudku do 15.02.2023 a konštatoval, že otcovi vo vzťahu k maloletému C. zameškané výživné nevzniklo, pretože rozdiel medzi výživným, na ktoré bol otec zaviazaný vo výške 340 Eur mesačne za dané obdobie a platbami výživného, na ktoré bol otec zaviazaný posledným rozhodnutím súdu vo výške 133 mesačne, tiež vreckovým, ktoré otec maloletému C. rovnako platil po dobu 7 mesiacov a po odpočítaní jednorazových výdavkov dieťaťa, ktoré otec uhradil v sume 300 Eur na stužkovú dňa 30.09.2022, 12.12.2022 v sume 100 Eur a 31.01.2023 v sume 200 Eur by tento rozdiel medzi platbami bol v sume 8,90 Eur navyše v prospech otca. Vo vzťahu k maloletej A. súd určil, že za dané obdobie otcovi vznikol nedoplatok na výživnom vo výške 122,39 Eur, ku ktorému súd prvej inštancie dospel tak, že od určeného výživného vo výške 305 Eur mesačne za obdobie podania návrhu odpočítal sumu výživného, na ktoré bol otec zaviazaný posledným rozhodnutím súdu, a tiež aj sumy 100 Eur mesačne, ktoré otec zasielal na osobitný účet ako vreckové, spolu vo výške 700 Eur, odpočítal aj jednorazové platby, ktoré otec maloletej uhradil 11.01.2023 na nechty 90 Eur, 12.12.2022 – 100 Eur, 14.11.2022 – 50 Eur. K zvýšeniu výživného určeného na tvorbu úspor súd prvej inštancie uviedol, že dospel k záveru, že majetkové pomery otca ako povinného rodiča, umožňujú aj uloženie takejto povinnosti otcovi. Otec dosahuje čistý príjem cca v priemere 2.971,30 Eur, pričom po odrátaní všetkých jeho nevyhnutných výdavkov na bývanie, a teda nájom 457,99 Eur, elektriku 38,33 Eur, kúrenie naftou 90 Eur ako aj bežných výdavkov na stravu a oblečenie 500 Eur, dopravu do práce 250 Eur, poistku na deti 34,33 Eur, jeho životnú poistku 55,90 Eur, poistenie nehnuteľnosti 12 Eur, TV a rozhlas 10 Eur, ako aj spotrebného úveru 200 Eur, a tiež po odrátaní stanoveného výživného vo výške 645 Eur, tomuto zostáva suma 628,75 Eur. Z uvedenej sumy je v možnostiach otca, aby na osobitný účet detí okrem bežného výživného prispieval aj formou tvorby úspor. Súd prvej inštancie pri zvýšení výživného určeného na tvorbu úspor vo výške 100 Eur na každé z maloletých detí následne vypočítal zameškanú tvorbu úspor, ktorá predstavovala na každé dieťa sumu 422,57 Eur, kedy odpočítal od novourčenej sumy určenej na tvorbu úspor sumu, ktorou bol otec zaviazaný predchádzajúcim rozhodnutím. Vo zvyšnej časti, teda v časti, v ktorej matka žiadala priznať výživné v sume do 450 Eur na každé dieťa, súd návrh matky zamietol ako nedôvodný, keďže v konaní nebolo preukázané, že by odôvodnené potreby maloletých detí odôvodňovali priznanie výživného v takej výške ako matka požadovala. Skutočnosť, že otec má vyšší príjem sa premietla práve

do povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor pre maloleté deti. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa .

3. Proti výrokom I., II., III. a VII. vyššie uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie podala odvolanie matka a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. zo dňa 15.02.2023 týkajúci sa úpravy výživného na maloleté deti tak, že otec bude povinný prispievať na výživu maloletého C. výživným vo výške 450 Eur mesačne a výživným na maloletú A. výživným vo výške 450 Eur mesačne. Uviedla, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na to, že otec maloletých detí prispieva nad rámec výživného sumou 100 Eur mesačne na každé dieťa ako vreckové k rukám maloletých. Zasielanie vreckového však mal otec zasielať k jej rukám, rovnako ako stanovené výživné. Súd prvej inštancie opomenul, že toto vreckové zasielal len od času nástupu detí na strednú školu, teda C. od septembra roku 2020 a A. od septembra roku 2022. Zároveň uviedla, že otec maloletých detí hneď po vyhlásení rozsudku maloletým deťom oznámil, že vreckové im posielať od marca 2023 nebude, k čomu reálne aj došlo. Čo sa týka úhrady ďalších výdavkov v podobe napr. nechtového krúžku, platby na stužkovú a podobne, tieto otec realizoval účelovo, pretože takéto výdavky hradil výnimočne až po podaní návrhu na súd. Súd prvej inštancie nevyhovel jej návrhu na zvýšenie výživného v celom rozsahu, pričom dôvodil, že otcovi po zaplatení všetkých výdavkov ostáva na živobytie 628,75 Eur. Súdu prvej inštancie pritom musí byť zrejmé, že otec na rozdiel od nej je v podstate lepšom postavení pokiaľ ide o zárobkové možnosti a na území Slovenskej republiky je od minulého roka vysoká inflácia, ktorá sa momentálne pohybuje okolo 15%. Zároveň sa zvyšujú platby súvisiace so štúdiom, dopravou aj stravou a u maloletej - dospievajúcej ženy sa tieto výdavky pohybujú takmer v dvojnásobnej sume ako u maloletého. Je nepochybné, že maloletý C. vo veku 17 rokov a A. vo veku 16 rokov majú oveľa vyššie nároky na zabezpečenie základných životných potrieb ako keď boli v útlom veku, kedy bolo naposledy upravované výživné (14 rokov). Výživné priznané súdom prvej inštancie na maloleté deti sa jej nezdá primerané zárobkovým možnostiam otca, ktorý zarába takmer 3.000 Eur mesačne. Jej maximálny príjem je pritom 530 Eur mesačne a k tomu prídavky a výživné, pričom náklady na deti vrátane nej pravidelne prevyšujú sumu príjmov, preto je nútená ísť do debetu alebo si požičiavať od príbuzných a známych. Posledné výživné na maloleté deti bolo priznané v roku 2009 v čiastke 133 Eur na každé dieťa a od tejto doby otec sám od seba dobrovoľne nezvýšil výšku výživného a žiadnym spôsobom neprispieval ani na nepredpokladané výdavky detí. Poukázala na neodôvodnený výdavok otca v podobe nájmu domu, najmä za situácie, že deti boli v tomto dome len jeden jediný krát a nemajú záujem tam chodiť, keďže sa tam nudia, hoci otec tvrdí opak a navyše býva s priateľkou. Ona napriek jej zdravotnému stavu sa vzorne stará o výživu a materiálne zabezpečenie detí, čo si od nej vyžaduje prípravu stravy, ošatenie, pranie, žehlenie a úsporné vynakladanie peňažných prostriedkov na všetky nevyhnutné aktivity a zdravotnú starostlivosť. Ak súd prvej inštancie vo výroku II. a III. napadnutého rozsudku odpočítal jednorazové platby, ktoré otec maloletých detí uhradil na ich osobné účty, podľa nej tak urobil nesprávne. Tieto totiž otec uhradil dobrovoľne, nad rámec výživného a podľa nej aj z vypočítavosti až po podaní návrhu na zvýšenie výživného. Pred podaním návrhu na zvýšenie výživného prosila otca, aby sa spoločne podieľali na výdavkoch spojených so začiatkom školského roka maloletých detí. Tieto výdavky predstavovali sumu okolo 640 Eur, čo otec neakceptoval a odporučil je obrátiť sa na súd. Tieto výdavky potom v celom rozsahu uhradila odvolateľka.

4. Proti výrokom I., III., IV., V. a VI. vyššie uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie podal odvolanie aj otec. Namietal naplnenie odvolacích dôvodov podľa , a , teda, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Súd prvej inštancie pochybil, keď pri zisťovaní a ustálení skutkových okolností odmietol vykonať jeho návrh na doplnenie dokazovania vo forme výsluchu maloletých detí. Súd prvej inštancie neskúmal ďalší, iný príjem matky maloletých detí a v odôvodnení sa nijakým spôsobom nevysporiadal s jeho návrhom na hradenie dlžného výživného a výživného určeného na tvorbu úspor v mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Súd prvej inštancie neprihliadol na všetky jeho odôvodnené výdavky a ustálil nesprávne zostatkovú sumu, ktorá mu zostáva na konci mesiaca. Rovnako neprihliadol na všetky vynakladané výdavky na maloletú a v tejto časti určil nesprávne dlžné výživné. Čo sa týka postupu súdu prvej inštancie vo vzťahu k príjmu matky, súd rezignoval na vyšetrovací princíp a na svoju procesnú aktivitu. Jeho úlohou bolo zistiť, aký je ďalší mesačný príjem matky, keď táto tvrdí, že pravidelne chodí na brigády. Bolo povinnosťou okresného súdu zistiť, či matka skutočne neprenajíma časť bytu a či za tento prenájom nepoberá nájomné. Rovnako bolo povinnosťou okresného súdu prihliadnuť nielen na reálny príjem matky, ale aj na jej majetkové možnosti a schopnosti nájsť si lepšie platené zamestnanie. V ďalšom kroku mal súd prvej inštancie

predvolať na výsluch ním označenú svedkyňu a obe maloleté deti, ktoré by sa vedeli vyjadriť k počtu osôb žijúcich v spoločnej domácnosti s matkou ako aj k ďalším výdavkom otca vo vzťahu k ich osobám. Obom maloletým deťom dáva pravidelne finančné prostriedky na nákup oblečenia a obuvi, čo má priamy dopad na vyčíslené zročné výživné a na zameškané výživné určené na tvorbu úspor. Pri žiadnom z týchto foriem výživného súd prvej inštancie nezohľadnil tú skutočnosť, že na žiadosť matky maloletým deťom zriadil poistky, ktoré hradí v sume 34 Eur na každé dieťa. Ďalej platí maloletým deťom ročné poistenie na účely cestovania do zahraničia v prípade úrazov na horách či iných havarijných stavov vo výške 4,20 Eur na každé dieťa mesačne, t.j. celkovo 76,40 Eur mesačne. Súdom prvej inštancie určené bežné výživné a zročné výživné má pre neho likvidačný charakter. Nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť bežné výživné na maloletú vo výške 305 Eur a tvorbu úspor vo výške 100 Eur mesačne a na maloletého bežné výživné vo výške 340 Eur a 100 Eur na tvorbu úspor, t.j. celkovo vo výške 845 Eur mesačne na obe maloleté deti. Rovnako nesúhlasí v tejto súvislosti s vyčísleným zročným výživným na maloletú v sume 122,39 Eur a so zameškanou tvorbou úspor v sume 2 x 422,57 Eur na maloletého a maloletú, t .j. celkovo 967,53 Eur a s tým, aby celkovú sumu uhradil do 3 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. V odvolaní otec konštatoval, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že maloleté deti v súčasnosti sú študentami strednej školy a obaja počas školského roka v dobe školského vyučovania bývajú na internátoch, kde mesačné výdavky na ubytovanie sú v sume 35 Eur mesačne a strava 100 Eur mesačne na každého z nich. Cestovné výdavky do školy a späť boli ustálené na sume 15 Eur mesačne. Ďalšie výdavky sú: náklady spojené so začiatkom školského roka pre obe maloleté deti spolu v sume 153,50 Eur, hygienické potreby na internát - 74,40 Eur, školské pomôcky, ZRPŠ - 37 Eur, poistné – 10 Eur, údržba školy, nezistené škody – 20 Eur a oblečenie a obuv – 166 Eur. Ako osobitné výdavky na maloletú matka uviedla aj v súvislosti so začiatkom školského roka pracovné zošity anglický jazyk – 38,30 Eur, divadelné predstavenia – 7 Eur, kurz líčenia – 37 Eur, odev na prax a pomôcky – 24 Eur, ISIC karta 20 Eur, čip 10 Eur, iné výdavky na internáte – 7 Eur. Matka ako výdavky na stravu, drogériu, lieky, hygienické a čistiace prostriedky uvádzala sumu 220 Eur mesačne, kde sa malo jednať len o výdavky súvisiace s maloletými deťmi. Z napádaného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že pravidelné mesačné výdavky uznané okresným súdom sú na maloletú vo výške 455,52 Eur a na maloletého 508,85 Eur. Z tejto sumy je potrebné odrátať štátne dávky, ktoré slúžia na zabezpečenie potrieb maloletých detí, tzn. 60 Eur ako rodinné prídavky na maloleté dieťa a daňový bonus na maloleté dieťa v sume 74,97 Eur. Z čoho vyplýva, že výdavky na maloletú sú po odrátaní štátnych dávok, ktoré nie je možné považovať za príjem matky a ktoré slúžia na pokrytie nákladov maloletých detí vo výške 320,55 Eur na maloletú a na maloletého sú vo výške 373,88 Eur. Má za to, že ak by súd aj chcel zaviazať k úhrade vyčíslených odôvodnených výdavkov maloletých detí jeho a matku v pomere 2/3 : 1/3, reálna suma výdavkov na maloletú by bola vo výške 213,70 Eur a na maloletého 249,25 Eur. Otec v podanom odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o mesačnom príjme matky. Súd prvej inštancie v priemernom mesačnom príjme matky vo výške 527,09 Eur nezohľadnil vianočnú odmenu matky v sume 70 Eur a ďalšie príjmy matky ako napríklad príjem vo výške 650 Eur zo dňa 10.11.2022 za účasť matky vo volebnej komisii, pričom sama matka sa na pojednávaní priznala k mimoriadnym príjmom v podobe napríklad vianočnej odmeny, avšak aj k tomu, že si chodí privyrábať brigádne. Tento brigádnický príjem s najväčšou pravdepodobnosťou podľa neho nie je oficiálny a tieto sumy si následne matka vkladá na bankový účet. Skutočnosť, že matka má a disponuje nepochybne omnoho vyšším mesačný príjmom preukazujú aj ňou vyčíslené a údajne hradené výdavky na maloleté deti, ktoré vyčíslila spolu vo výške 964,37 Eur mesačne. Rozdiel spolu s jeho výživným, ktorý by musela matka hradiť každý mesiac na obe maloleté deti spoločne, je suma 598,37 Eur, čo je suma vyššia ako jej mesačný príjem. Pritom v tejto sume nie sú zahrnuté ďalšie výdavky matky ako je strava, oblečenie, hygiena, obuv, náklady na jej bývanie, mobil, napríklad aj cestovné. Domnieva sa teda, že matka má iný vedľajší príjem, ktorý okresnému súdu vedome zatajila, či už sa jedná o príjem v podobe prenájmu bytu, pravidelnú brigádu či iné. Matka v konaní deklarovala a zdokladovala, že pracuje ako predavačka, jej priemerný mesačný príjem je vo výške 527,09 Eur. Nezdokladovala a sama nepriznala príjem za účasť vo volebnej komisii 650 Eur a ani neuviedla príjem z brigád, a to aj napriek tomu, že sama na pojednávaní povedala, že pravidelne na brigády chodí. Súd prvej inštancie ďalej vo výške hradeného výživného zohľadnil rodinné prídavky na maloleté deti za rok 2022 a nie v novo zvýšenej sume 60 Eur mesačne na každé z maloletých detí, teda 120 Eur mesačne na dve deti. Nevyhovel jeho návrhu na vykonanie dokazovania vo vzťahu k preukázaniu počtu osôb žijúcich v spoločnej domácnosti s matkou, naopak, jeho náklady na domácnosť uznal len vo výške 1/2, pretože žije so svojou priateľkou. Uvedené odôvodnil tým, že povinnou osobou z platenia výživného je on, a preto je irelevantné s kým v domácnosti žije matka. Má za to, že pracovné ponuky umožňujú matke zamestnať sa a dosahovať vyšší príjem, než reálne dosahuje. Rovnako sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s daňovým bonusom na maloleté

deti, ktorý poberá matka a ktorý má slúžiť primárne na pokrytie odôvodnených potrieb maloletých detí a tento by mal byť vo výške vzhľadom na príjem matky 149,94 Eur. Nesprávne súd prvej inštancie postupoval v prípade, ak rozrátal mesačné náklady na byt celkovo vo výške 279,28 Eur na 3 žijúce osoby v spoločnej domácnosti, teda 93 Eur na osobu, ak výšku hypotekárneho úveru v sume 71,19 Eur započítal ako výdavok maloletých detí. Má za to, že sa jedná o výdavok matky, pretože matka postupne spláca byt, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a nie je možné od otca požadovať, aby matke prispieval na hypotekárny úver a na jej osobné vlastníctvo. Súd prvej inštancie nesprávne ustálil aj jeho čistý príjem, pričom jeho príjem za mesiac 3/2022 bol vo výške 1.827,63 Eur, 4/2022 – 1.872,16 Eur, 5/2022 – 830,99 Eur, 6/2022 – 2.241,54 Eur, 7/2022 – 3.323,01 Eur, 8/2022 – 2.534,56 Eur, 9/2022 – 2.486,81 Eur, 10/2022 – 2.668,43 Eur, 11/2022 – 4.109,80 Eur (vrátane jednorazového štátneho príspevku v sume 2.000 Eur, čo bola inflačná prémia), to znamená, že čistá mzda bola vo výške 2.109,80 Eur, 12/2022 – 4.208,07 Eur, 1/2023 – 2.300,40 Eur, 2/2023 – 2.570,43 Eur. V priemere sa jeho mesačná mzda za posledných 12 mesiacov v čistom pohybuje vo výške 2.414,49 Eur a nie súdom uvádzaných 2.971,38 Eur. V dôsledku nesprávneho zistenia jeho mesačného príjmu potom súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že došlo k zmene jeho pomerov vo vzťahu k príjmu, kedy bola zmena príjmu v čase pôvodného rozhodnutia 2.300 Eur – 2.600 Eur, aktuálne dosahuje sumu 2.971,30 Eur, pričom jeho reálny príjem je vo výške 2.414,49 Eur. To znamená, že k zvýšeniu príjmu na jeho strane nedošlo. Po odrátaní jeho nákladov je v strate každý mesiac v sume 375,30 Eur. Súd prvej inštancie sa podľa odvolateľa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho návrhom uhrádzať dlžné výživné v 12. mesačných splátkach spolu s bežným výživným, tak ako to uviedol na pojednávaní. Žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zmeniť a návrh v týchto

5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

6. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že ak matka uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval pri vyčíslení zameškaného výživného, keď nemal prihliadať na sumu, ktorú prispieval dobrovoľne, a teda sumu 100 Eur na každé z maloletých detí minimálne v rozhodnom čase z dôvodu, že tak konal účelovo a začal s tým kvôli prebiehajúcemu súdnemu konaniu, považoval za irelevantnú. Medzi nimi ako rodičmi nebolo sporné, že sumu vo výške celkovo 200 Eur na obe maloleté deti nad rámec pôvodne určeného výživného, maloletým deťom zasiela. Podstatným je to, že sa podieľa na úhrade výživného, a to odo dňa podania návrhu. Ak matka mala finančnú tieseň do toho času, nič jej nebránilo v tom, aby podala návrh kedykoľvek skôr. Opätovne poukázal na prehľad svojich mesačných zárobkov za obdobie od mesiacov 3/2022 do 2/2023 a prehľad svojich výdavkov tak, ako to uviedol vo svojom odvolaní. Argument matky, že je od minulého roka vysoká inflácia, ktorá sa podľa nej pohybuje až vo výške 15%, považoval rovnako za irelevantné, nakoľko inflácia sa nedotkla len matky, ale rovnako aj jeho, ktorý je v značnej miere dnes odkázaný na finančnú výpomoc svojej partnerky, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti. Pokiaľ matka poukazovala na to, že úhrada výživného má prednosť pred neodôvodnenými výdavkami na jeho strane, vyčíslil si len bežné výdavky, nemá napríklad hypotekárny úver na ďalší byt, naopak, náklady, ktoré vyčíslil slúžia len na zabezpečenie jeho primárneho bývania. To, že žije a pracuje v Rakúsku neznamená len, že má vyšší príjem, ale má aj omnoho vyššie mesačné výdavky, kedy tieto náklady na bývanie sú v Rakúsku nepomerne vyššie ako na Slovensku. Rovnako tak strava a bežné služby sú prispôsobené rakúskym príjmom, s čím sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal. Matka aj v podanom odvolaní opätovne zatajila svoj ďalší príjem, kedy opakovane uvádza, že jej príjem je len vo výške 530 Eur, avšak nezohľadnila rovnako ako súd prvej inštancie vianočnú odmenu v sume 70 Eur, jej ďalšie príjmy napríklad príjem vo výške 650 Eur zo dňa 10.11.2022 za účasť matky vo volebnej komisii. Z jej vyjadrení matky v zápisnici z pojednávania zo dňa 10.11.2022 jednoznačne vyplýva, že matka chodí na brigády. Rovnako to podľa otca preukazuje aj skutočnosť v akej výške vyčíslila výdavky maloletých detí a na rozdiel medzi týmito výdavkami a jej príjmom. Opätovne zdôraznil, že súd prvej inštancie neprihliadal na to, že matka je poberateľkou prídavku na maloleté deti a uplatňuje si daňový bonus, čo bolo potrebné zohľadniť aj pri určení výšky výživného.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie matky aj otca bolo podané včas ( v spojení s ) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa , s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný ( ) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania ( a contrario), konštatujúc dôvodnosť odvolania matky aj otca podľa písm.

b) v spojení s zrušil a podľa v spojení s vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Z obsahu spisu v dotknutej veci odvolací súd zistil, že matka sa návrhom na začatie konania podaným na súde prvej inštancie dňa 01.08.2022 domáhala počnúc dňom podania návrhu zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú na sumu 350 Eur a na maloletého na sumu 350 Eur mesačne, kedy obe vyživovacie povinnosti otca boli naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. -66 zo dňa 03.03.2009. Svoj návrh odôvodnila zmenou pomerov u maloletých detí spočívajúcou v náraste výdavkov potrebných na krytie ich odôvodnených potrieb. V priebehu odvolacieho konania nadobudol plnoletosť syn rodičov, Alex.

9. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ( ) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov ( veta prvá ). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. zo dňa 30.09.1968 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 5/1969). Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič totiž nemusí mať žiadny preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Za takýchto okolností súd určí výživné a je vecou povinného rodiča, aby ich speňažením z výťažku alebo inak zabezpečil výživné (inak je to pri bežnom rozsahu majetkových pomerov rodiča). Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného rodiča, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.

10. Na tomto mieste pripomína odvolací súd, najmä vo vzťahu k odvolaniu otca, že obligatórnym zákonným hľadiskom pri stanovení výživného je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa ( ). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá.

11. Odvolací súd vo vzťahu ku svojim záverom prijatým v tomto rozhodnutí považuje za podstatné uviesť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov ( veta prvá ). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete veta druhá , v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr. výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča. Všeobecne teda platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.

12. Na strane druhej, odvolací súd akcentuje, že rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa ( ), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( veta druhá ). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote

- prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež aj tvorbu úspor. ( ). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa so životnou úrovňou rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovací povinnosti rodičov k dieťaťu) mimo iné aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak - vzhľadom k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. zo dňa 03.12.1965 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 14/1966).

13. Podľa odvolacieho súdu nemožno opomenúť, že procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia( v spojení s ). Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať. Vychádza sa z teoretického predpokladu, že sa podstatne nezmenia. V dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Jednorazová úhrada výživného sa neujala z dôvodu spotrebného charakteru vyživovacej povinnosti, neopomenuteľné je hľadisko hospodárnosti konania, keďže nie je možné, aby o každej splátke výživného rozhodoval súd osobitne. Vzhľadom na takúto konštrukciu v (rovnako procesný predpis - ) ustanovuje osobitný mechanizmus nápravy (ktorý nemožno využiť pri iných právoplatných rozhodnutiach) pre prípady, keď sa skutkový stav odchýlil od podmienok daných pri rozhodnutí, ako výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Rozsudky o výživnom sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia) a prostredníctvom tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerovo dôvodnenej už uvedenými skutočnosťami. Zmenu pomerov možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu, ktorá môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Ustanovenie umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam (musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná,

prípadne zmenená), ako aj vo vzťahu k dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nielen rozhodnutím súdu.

14. Z hľadiska skutkových podkladov pre rozhodnutie je procesný súd v konaní o výžive maloletého podľa povinný zisťovať skutočný stav veci ( ) a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci ( ). Procesný súd tak nie je limitovaný dôkaznými návrhmi účastníkov, ako je tomu zásadne v sporovom konaní podľa .

15. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že tak na strane maloletých detí, ako aj otca došlo k zásadnej zmene pomerov (odsek č. 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku), s čím sa odvolací súd najmä vzhľadom na obdobie, ktoré uplynulo od posledného určenia vyživovacej povinnosti k deťom stotožňuje.

16. Konštatovanú zmenu pomerov na strane oprávnených detí, teda zmenu ich odôvodnených potrieb, odôvodnil súd prvej inštancie tým, že sú vekovo staršie, každé o 13 rokov, navštevujú stredné školy. V dôsledku uvedených zmien sa zvýšili výdavky spojené so školskou dochádzkou, pobytom na internáte, ale aj každodenné náklady na stravu, ošatenie a hygienu. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku však dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nedôsledne zaoberal posudzovaním zmeny pomerov na strane každého jedného oprávneného dieťaťa. Okresný súd podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku neaplikoval správne vyššie ozrejmené zásady determinujúce jednak určenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu, ako aj posudzovania zmeny pomerov podľa nevyhnutnej pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom na maloleté dieťa. Skutkovo sa totiž nedôsledne zaoberal zisťovaním, aké boli odôvodnené potreby maloletých detí v čase posledného rozhodovania súdu o úprave vyživovacej povinnosti otca k nim (v odseku 6 sa súd prvej inštancie venuje len uvedeniu pomerov matky a otca a aj to nie dôsledne, viď nižšie), aktuálne výdavky plnoletého a maloletej následne súd prvého stupňa uvádza vo svojom odôvodnení v odseku 7. V odseku 15 rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vzhliadol náklady na plnoletého v sume 508,85 Eur a na maloletú v sume 455,52 Eur, avšak z jeho ustálenia pomerov detí nie je možné vyhodnotiť zmenu v jednotlivých výdavkoch maloletých detí (teda ako sa zmenili náklady existujúce aj v čase posledného určenia vyživovacej povinnosti otca, ktoré náklady zanikli a ktoré vznikli). Odôvodnené potreby maloletých detí majú predstavovať konkrétne vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na každé maloleté dieťa tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa boli jednoznačne určiteľné. Ak aj matka uvádzala (a súd prvej inštancie ich považoval za preukázané) náklady maloletých detí sumárne (napr. ods. 7 napadnutého rozsudku – „Náklady spojené so začiatkom školského roka matka uvádzala pre obe deti spolu v sume 153,30 Eur...“), bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyhodnotiť, v akej výške je možné výdavky považovať za účelne vynaložené na výživu toho ktorého dieťaťa. Nadviažuc na uvedené, súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho postupu, ak ustálil (i keď na základe vyššie uvedeného nesprávne/nepreskúmateľne) výdavky plnoletého a maloletého a tieto následne rozdelil „pri zachovaní pomeru 2:3“. Okresný súd vo vzťahu k tomuto svojmu postupu a aplikácii pomeru „2/3“ (odsek 15 rozhodnutia okresného súdu) neuviedol žiadne bližšie odôvodnenie, ktoré by umožňovalo uvedené závery okresného súdu v tejto rovine podriadiť odvolaciemu prieskumu.

17. Odvolací súd vo vzťahu k svojim nasledujúcim záverom považuje za podstatné primárne uviesť, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Účelom odôvodnenia je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenia súčasne. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených nepresvedčivých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie, súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Odvolací súd len nad rámec uvádza, že najdôležitejšou súčasťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je tzv. právna veta, t.j.,

právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok, korešponduje s výrokom a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol.

18. Po vykonaní odvolacieho prieskumu vo vzťahu tak k odvolaniu matky aj otca odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nedôsledne zisťoval pomery existujúce na strane oboch rodičov v čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom a v čase aktuálneho rozhodovania a ani ich neposudzoval, preto nemožno ustáliť, že časť ním, v tomto smere prijatých skutkových záverov, zodpovedá vykonanému dokazovaniu. Z vykonaného dokazovania okresným súdom, z odôvodnenia napadnutého rozsudku a v konečnom dôsledku i obsahu spisu okresného súdu, odvolací súd zistil, že absentuje potvrdenie o príjme otca a matky u zamestnávateľa v rozhodnom období pre určenie zvýšeného výživného (spätne 12 kalendárnych mesiacov pred podaním návrhu), z ktorého je možné adekvátnym spôsobom ustáliť ich brutto a netto príjem. Preto pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že otcov čistý zárobok je vo výške 2 971,30 Eur mesačne a matky vo výške 527,09 Eur mesačne, ide o predčasný záver súdu prvej inštancie, kedy tento záver prijal len na základe potvrdení o príjme otca za obdobie 7 mesiacov (07/2022-01/2023, čl. 118-134 spisu) a o príjme matky za obdobie 5 mesiacov (08/2022-12/2022, čl. 60 spisu). Z potvrdenia matky v dôsledku tohto pochybenia súdu nie je možné ustáliť jej priemerný mesačný zárobok aj s ohľadom na uplatňovanie si daňového bonusu na deti. Z potvrdenia o príjme matky je možné ustáliť len, že daňový bonus na maloleté deti si v preskúmavanom období neuplatňovala mesačne, ale nie je možné ustáliť, či si matka daňový bonus neuplatňuje ročne, alebo si ho neuplatňuje vôbec a prečo. Uvedená skutočnosť, môže mať vplyv na výšku priemerného mesačného zárobku, rovnako ako aj potencionálny príjem matky z brigád (viď vyjadrenie splnomocnenej zástupkyne matky na pojednávaní zo dňa 15.02.2023 „...navrhovateľka si privyrába kde sa dá...“, čl. 190 spisu), na ktoré poukazoval otec, ale ktorým sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Súd prvej inštancie sa nezaoberal vo svojom vyhodnotení dokazovania zmenou na strane matky nielen vo vzťahu k jej príjmom, ale ani vo vzťahu k zmene jej oprávnených výdavkov. Odvolací súd nemôže súhlasiť s tvrdením súdu prvej inštancie, že „...pokiaľ otec vo svojom vyjadrení zo dňa 13.02.2023 (čl. 183 spisu) tvrdil, že matka žije v spoločnej domácnosti so E. G., ktorá sa má spolupodieľať na nájomnom, tak uvedené matka popierala, kde otec toto preukazoval len screenshootom z facebooku z príspevku danej osoby (čl. 182 spisu). Odhliadnuc od uvedeného je potrebné brať na zreteľ, že v danom prípade je povinnou osobou z výživného a teda aj s tvorby úspor otec a nie matka maloletých detí a teda bližšie skúmanie uvedenej skutočnosti sa súdu javilo ako irelevantné“ (odsek 19 napadnutého rozsudku). Odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že počet osôb žijúcich v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi má priamy vplyv na výšku mesačných nákladov domácnosti, a teda aj na jeden z faktorov, ktorý ovplyvňuje výšku vyživovacej povinnosti otca. K odvolacej námietke otca, ohľadom započítania hypotéky do nákladov maloletých detí, vzhľadom k tomu, že nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru o mesačných výdavkoch plnoletého a maloletého, pretože táto suma je uvedená na každé dieťa sumárne, odvolací súd, a to aj pre ďalší postup súdu prvej inštancie uvádza, že k výdavku matky na splátky hypotéky je potrebné prihliadnuť, táto suma je výdavkom, ktorý je uznateľný z dôvodu zabezpečovania bývania maloletým deťom. Nie je možné však túto sumu zahrnúť do výdavkov na starostlivosť o deti.

19. Súčasne súd prvej inštancie nesprávne prihliadal na strane matky na jej výlučnú osobnú starostlivosť, kedy len na základe tejto skutočnosti „zachoval“ pomer 2/3. Odvolací súd vo vzťahu k pomeru 2/3 aplikovaným okresným súdom sa už vyjadril v odseku 16 rozhodnutia odvolacieho súdu. Na tomto mieste považuje, preto za potrebné odvolací súd uviesť, že je nesporné, že vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom majú obaja rodičia rovnakým dielom. Okrem otca, ktorý je povinný z vyživovacej povinnosti, má túto aj matka. Iba časť tejto vyživovacej povinnosti vyvažuje matka osobnou starostlivosťou o maloleté deti. Vzhľadom na vek detí, kedy maloletá je od posledného rozhodnutia súdu takmer plnoletá a syn rodičov bol takmer plnoletý (aktuálne už plnoletý) je kompenzovanie vyživovacej povinnosti matky v peňažnej (hmotnej) podobe osobnou starostlivosťou o deti možné brať v zmysle len v minimálnom rozsahu (najmä vo vzťahu k plnoletému).

20. Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nedostatočne posudzoval zmeny pomerov na strane otca, teda zmeny v jeho možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch, ku ktorej zmene malo dôjsť oproti času poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Súd prvej inštancie v prípade osoby otca žiadnym spôsobom neskúmal a nevysporiadal sa s otázkami v akej miere (ne)došlo k zvýšeniu/zníženiu výdavkov spojených s uspokojovaním jeho životných potrieb (uviedol a čiastočne vyhodnotil opodstatnenosť len výšky aktuálnych nákladov otca), čo bez najmenších pochybností determinuje jeho schopnosti a možnosti

prispievať na výživu maloletých detí. Nedôsledný postup súdu prvej inštancie sa následne prejavil aj vo zvýšení výživného určeného na tvorbu úspor, kedy argumentoval dostatočnou výškou zostávajúcej sumy otcovi na jeho úhradu po odrátaní všetkých jeho pravidelných výdavkov, teda sumy 628,75 Eur. V tom videl súd prvej inštancie zmenu v majetkových pomeroch otca až do takej miery, že pristúpil k zvýšeniu výživného určeného na tvorbu úspor o viac ako 200% na každé z maloletých detí. Podľa názoru odvolacieho súdu je však záver súdu prvej inštancie predčasný, a to nielen vzhľadom na vyššie vytýkané nedostatky vo vykonaní dokazovania, ale aj vzhľadom na nezodpovedanie otázky ako sa zmenili celkové majetkové pomery otca ( ). Pri tomto inštitúte výživného, nie je, bez ďalšieho, možné vyhodnocovať len zvýšenie príjmu otca, ale je potrebné vyhodnocovať zmenu jeho celkovej životnej úrovne.

21. Pre opätovné rozhodnutie v otázke výživného bude vo vzťahu k plnoletému C. kľúčové zamerať pozornosť na výživné určené na tvorbu úspor od plnoletosti syna rodičov, pretože nadobudnutím plnoletosti sa totiž výživné vyčlenené predchádzajúcim rozhodnutím súdu na tvorbu úspor, stáva súčasťou bežného výživného s plnením k rukám plnoletého dieťaťa. V prípade dospelej oprávnenej osoby odpadá oprávnenie súdu „kontrolovať“ použitie finančných prostriedkov ( posledná veta ).

22. Odvolací súd k ozrejmeniu, čo je potrebné vnímať pod odňatím možnosti konať pred súdom uvádza, že „......Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 07. marca 2013).

23. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

24. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

25. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez toho, aby sa riadil vyššie spomenutými všeobecnými zásadami posudzovania vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom, t. j. aby komplexne preskúmal zmenu pomerov, a to nie len na strane detí, ale aj na strane oboch rodičov. V danom prípade podľa odvolacieho súdu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa v spojení s , teda, že súd prvej inštancie vec nevyhodnotením vyššie ozrejmených skutočností odvolacím súdom privodil nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá sa premietla do predčasnosti prijatých právnych a skutkových záverov, ktoré na seba viazali dôsledok odňatia možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti tiež neúplne a nesprávne zistil skutočný stav veci, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa . V dôsledku tohto potom odvolací súd podľa v spojení s napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a podľa CSP v spojení s vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

27. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

28. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, a to i v rozsahu vyššie uvedených skutočností odvolacím súdom v tomto rozhodnutí, komplexne objasní a zhodnotí schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a rovnako oprávnené potreby detí. Na podklade tohto potom dôsledne zhodnotí a kvantifikuje zmenu pomerov, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre zmenu ostatného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca. Dokazovanie vykonaná v rozsahu potrebnom pre svoje rozhodnutie v súlade s jeho povinnosťou podľa a . Vzhľadom na to, že maloletý C. medzičasom nadobudol plnoletosť, bude zároveň potrebné aby ho súd prvej inštancie vyzval, či sa pripája k návrhu matky na zvýšenie výživného a či žiada zvýšiť výživné aj za dobu po dosiahnutí plnoletosti a v akej výške. Na podklade riadne zisteného skutočného stavu potom vec teda opätovne právne posúdi, vysporiada sa s argumentáciou účastníkov (produkovanou aj v odvolacom konaní) a nanovo rozhodne, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( v spojení s ). V zmysle v spojení s v ďalšom súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania.

29. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu považuje za podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 12. októbra 2023.

30. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.