Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-112-2017.pdf
PDF · 75.5 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/112/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: Nemzeti Útdíjfizetési Szolgátató Zrt., IČO: 01-10-043108, so sídlom Váci út 45/B, Budapešť, Maďarsko, zastúpeného PETKOV & Co s. r. o., IČO: 50 430 742, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti: Držitelia motorových vozidiel s EČV podľa prílohy žaloby, o zaplatenie poplatkov za užívanie diaľnic, takto
rozhodol:
Súd podanie žalobcu zo dňa 02.08.2017, predstavujúce žalobu, odmieta.
odôvodnenie:
1. Podaním zo dňa 02.08.2017, predstavujúcim žalobu, sa žalobca domáhal, aby „každý zo žalovaných jednotlivo zaplatil žalobcovi sumu vo výške určenej podľa § 7/A v spojení s § 6 ods. 1 nariadenia maďarského Ministerstva hospodárstva a dopravy č. 36/2007 o poplatkoch za používanie diaľnic, rýchlostných ciest a hlavných ciest v závislosti od zistenej platobnej kategórie podľa kategórie vozidla, najvyššej prípustnej hmotnosti vozidla a počtu miest na sedenie“, pričom žalovaných označil ako „držitelia motorových vozidiel s EČV podľa prílohy žaloby“.
2. Súd uznesením zo dňa 20.11.2017, postupom podľa § 129 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), vyzval žalobcu, aby doplnil svoju žalobu o označenie žalovaných v súlade so spôsobom predpokladaným ustanovením § 133 ods. 1 a 2 C.s.p., jasný, určitý a zrozumiteľný žalobný návrh a doložil CD nosič so zoznamom žalovaných, a to všetko pod následkom odmietnutia žaloby.
3. Žalobca podaním zo dňa 27.11.2017, na margo procesného postupu súdu uviedol, že odstrániť vytknuté vady žaloby môže objektívne len v rozsahu doloženia chýbajúcich listinných dôkazov a CD s obsahom EČV žalovaných, prostredníctvom ktorých môže súd postupom podľa § 190 C.s.p. jednoznačne a nezameniteľne identifikovať žalovaných.
4. Podľa § 131 C.s.p. žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
5. Podľa § 133 ods. 1 C.s.p. fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Podľa § 133 ods. 2 C.s.p. právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
6. Podľa § 137 písm. a) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
7. Podľa čl. 2 ods. 1 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa čl. 2 ods. 2 C.s.p. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
8. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
9. Žaloba je procesný úkon, prostredníctvom ktorého žalobca realizuje svoje ústavné právo (čl. 46 Ústavy SR) domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Aby žalobca svojou žalobou vyvolal zamýšľaný účinok, musí žalobca ako strana sporu, ktorej ako jedinej svedčí dispozičné právo, v žalobe obsiahnuť všetky jej požadované náležitosti, pretože len tzv. „perfektná“ žaloba so všetkými zákonom vyžadovanými náležitosťami má za následok začatie civilného sporového konania s následnou nastupujúcou povinnosťou súdu vec čo najrýchlejšie a bez zbytočných prieťahov prejednať a rozhodnúť (čl. 17 C.s.p.).
10. V zmysle uvedené, žaloba ako procesný úkon žalobcu, ktorým si uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva musí okrem všeobecných náležitostí podľa § 127 C.s.p., obsahovať aj osobitné náležitosti stanovené v § 132 C.s.p..
11. Jednou z osobitných náležitostí žaloby je „žalobný návrh“, resp. petit žaloby, ktorý nadväzuje na všeobecnú náležitosť podania a to uvedenie toho, čo sa podaním sleduje, ktorú žalobný návrh bližšie špecifikuje. Žalobným návrhom je súd podľa § 216 ods. 1 C.s.p. viazaný a prenáša sa do výroku rozhodnutia súdu vo veci samej. Preto je dôležité, aby bol žalobný návrh formulovaný jasne, určito a zrozumiteľne tak, aby prenesenie takéhoto žalobného návrhu do výroku súdneho rozhodnutia nemalo za následok materiálnu nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. V prípade, ak sa žalobca žalobou domáha, aby sa rozhodlo podľa § 137 písm. a) C.s.p. o splnení povinnosti, je nevyhnuté, aby v žalobnom návrhu určil kto, komu a čo má plniť, teda presne špecifikoval osobu oprávnenú z povinnosti, ktorá sa má splniť, osobu povinnú na predmetné splnenie povinnosti a špecifikoval predmet plnia, teda samotnú povinnosť, napr. pri peňažnom plnení je to presné uvedenie výšky peňažného plnenia. Presné a určité vyjadrenie (vymedzenie) žalobného nároku v žalobnom návrhu je významné nielen pre vymedzenie predmetu konania (t.j. o čom má súd konať), ale aj pre posúdenie prekážky skôr začatého konania (§ 159 C.s.p.), prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 C.s.p.) alebo podmienok pre pripustenie zmeny žaloby (§ 139 C.s.p.).
12. Ďalšou nie menej podstatou náležitosťou žaloby je aj označenie strán sporu, pričom ak je stranou sporu fyzická osoba, žalobca ju podľa § 133 ods. 1 C.s.p. musí označiť menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom tak, aby žalobcom označená osoba v žalobe bola nezameniteľná s inou osobou, inak ide o takú vadu, resp. nedostatok žaloby, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať. V prípade, ak je stranou sporu právnická osoba, žalobca je povinný ju označiť podľa § 133 ods. 2 C.s.p. názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
13. V daním prípade bolo nesporné, že žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal splnenia peňažnej povinnosti podľa § 137 písm. a) C.s.p., neobsiahla všetky osobitné náležitosti žaloby, a to najmä „žalobný návrh“ a „označenie žalovaných“, keďže v rámci označenia subjektov vystupujúcich na strane žalovaných, tieto neoznačil spôsobom predpokladaným § 133 ods. 1 a 2 C.s.p., teda uvedením mena, priezviska,
trvalého pobytu alebo pobytu, dátumu narodenia, prípadne iného identifikačného údaju, resp. uvedením názvu, adresy sídla a identifikačného čísla organizácie, čo zároveň vyústilo do nespôsobilosti žalobného návrhu, v ktorom žalobca nešpecifikoval povinnú osobu na splnenie žalovanej povinnosti a zároveň ani samotnú žalovanú povinnosť uvedením konkrétnej sumy v peniazoch, ktorú ma takáto povinná osoba splniť. Uvedené vady žaloby predstavovali také nedostatky, ktoré jednoznačne bránili súdu pokračovať v konaní, keďže nebolo súdu zrejmé s kým má konať a čo je predmetom konania. Uvedené vady žaloby žalobca neodstránil ani následným postupom súdu podľa § 129 ods. 1 a 2 C.s.p., keďže argumentoval povinnosťou súdu „zisťovať“ postupom podľa § 190 C.s.p. v zmysle žalobcom predložených údajov o EČV, konkrétnych majiteľov motorových vozidiel, teda žalovaných, ktorých by následne súd identifikoval menom, priezviskom, dátumom narodenia a ostatným požadovanými údajmi.
14. Žalobcom nastolená procesná situácia, ktorou „núti“ súd, aby prevzal žalobcovu povinnosť spočívajúcu v určení okruhu žalovaných subjektov a ich označení spôsobom predpokladaným podľa § 133 ods. 1 a 2 C.s.p., už bola riešená vo viacerých súdnych konaniach. Napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 28.02.2019 (8Cdo 68/2017) uviedol, že „súd nie je povinný žalobcovi poskytnúť súčinnosť pri zisťovaní údajov žalovaného. Práve opačný postup by mohol spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Súd nemôže podávať informácie žalobcovi, pri identifikácii subjektu, ktorý ma vystupovať na strane žalovaného. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej strany. Ak podanie žalobcu nemá náležitosti týkajúce sa označenia žalovaného a napriek výzve súdu tieto vady žaloby neodstránil, jeho podanie má byť odmietnuté.“ V tomto prípade Najvyšší súd SR vychádzal z identického skutkového a procesného stavu, kedy sa žalobca domáhal voči žalovanému s označením „osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV .....“ zaplatenia v tomto prípade presne určenej sumy, pričom prvostupňový súd takúto žalobu postupom podľa § 129 C.s.p. odmietol a zdôraznil, že Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť súdu poskytovať stranám sporu súčinnosť za účelom zistenia identifikačných údajov osôb, proti ktorým má žaloba smerovať, keďže je povinnosťou žalobcu zabezpečiť si údaje o žalovanej strane, inak by súd poručil princíp rovnosti strán sporu. Odvolací súd považoval takýto postup súdu prvej inštancie za správny. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesením sp. zn. 11Co 325/2018 zo dňa 31.01.2019.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne závery vyjadrené inými všeobecnými súdmi, vrátane Najvyššieho súdu SR, mal súd za to, že podanie žalobcu zo dňa 02.08.2017, predstavujúce žalobu, je podľa § 129 ods. 3 C.s.p. potrebné odmietnuť, keďže súdom vytknuté vady, ktoré žalobca postupom podľa § 129 ods. 1 a 2 C.s.p. neodstránil, bránia súdu pokračovať v konaní, a preto súd podľa § 129 ods. 3 C.s.p., rešpektujúc zásady sporového konania (t.j. rovnosti účastníkov, kontradiktórnosti sporu a právnej istiny) rozhodol tak, že podanie žalobcu zo dňa 02.08.2017, predstavujúce žalobu, odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.