Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3S-10-2018.pdf
PDF · 116.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci žalobkyne K.. Z. A. - H., X.: XX XXX XXX, R. XXX/XX, D., zastúpenej JUDr. Františkom Sobekom, advokátom so sídlom v Hertníku 10, proti žalovanej Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústrednému inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, o žalobe ktorou sa žalobkyňa domáhala sankčnej moderácie podľa § 198 ods. 1 písm. b/ zákona č. 162/2015 Z.z. toho, aby rozsudkom správny súd upustil od uloženia sankcie, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
1.Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 8.01.2018 rozhodla žalovaná ako odvolací orgán o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. P/0030/07/17 zo dňa 18.05.2017, ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon č. 250/2007 Z.z.) uložená žalobkyni pokuta vo výške 700,- Eur, pre porušenie § 10a ods. 1 písm. k/, § 14a ods. 1, § 16 ods. 1 a § 18 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. rozhodla tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“) so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj rozhodnutím uložil účastníkovi konania - K.. Z. A. - H. - peňažnú pokutu vo výške 700,- Eur, pre porušenie ustanovenia § 10a ods. 1 písm. k/, § 14a ods. 1, § 16 ods. 1 a § 18 ods. 1 zákona č.250/2007 Z.z.
3. Inšpektormi SOI bolo pri kontrole vykonanej dňa 31.01.2017 v prevádzkarni účastníka konania Ambulantný predaj v Balneoterapii, Bardejovské kúpele 1992/30 na základe podnetu spotrebiteľa č. 952/2016 zistené, že tento porušil povinnosť oznámiť pred uzavretím zmluvy, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch stanovených osobitným predpisom; porušil povinnosť označiť výrobky predajnou cenou; porušil povinnosť vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku; porušil povinnosť riadne informovať spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe
reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a za tým účelom zabezpečiť reklamačný poriadok na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi.
4. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal účastník konania odvolanie.
5. Odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konania doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods. 2, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
6. Preskúmaním veci v odvolacom konaní nebol zistený dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou účastníka konania bolo oznámiť pred uzavretím zmluvy, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch stanovených osobitným predpisom; označiť výrobky predajnou cenou; vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku; riadne informovať spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv, a za tým účelom zabezpečiť reklamačný poriadok na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi; čo účastník konania porušil.
7. Dňa 31.01.2017 v prevádzkarni Ambulantný predaj v Balneoterapii, Bardejovské kúpele 1992/30, vykonali inšpektori SOI kontrolu, pri ktorej bolo zistené porušenie § 10a ods. 1 písm. k/ zákona o ochrane spotrebiteľa, keď pri výkone kontroly bolo zistené, že účastník konania porušil povinnosť jasným a zrozumiteľným spôsobom informovať spotrebiteľa o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených osobitným právnym predpisom - zákon č. 391/2015 Z.z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 391/2015 Z.z.).
8. Ďalej bolo inšpektormi SOI zistené porušenie povinnosti podľa § 14a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď pri výkone kontroly bolo zistené, že v prevádzkarni nebolo 5 druhov výrobkov žiadnym spôsobom označených predajnou cenou. S uvedeným nedostatkom sa v čase kontroly v ponuke na predaj nachádzali tieto druhy výrobkov:
- Pánsky parfum 100 ml,
- Dámsky parfum 100 ml,
- Deodorant 95 ml,
- Krém 50 ml,
- Telové mlieko 250 ml.
9. Zároveň bolo zistené, že ku konkrétnemu nákupu, ktorý bol účtovaný v celkovej hodnote 13,40 Eur, a ktorý pozostával z výrobku 1 ks mužský deodorant 95 ml á 13,40 eur/ks, nebol zo strany predávajúceho vydaný doklad o kúpe v žiadnej forme.
10. Inšpektormi SOI bolo zistené aj porušenie povinnosti podľa § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď pri výkone kontroly bolo zistené, že na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi sa nenachádzal reklamačný poriadok, teda spotrebitelia neboli riadne informovaní o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv.
11. Za zistené nedostatky účastník konania ako predávajúci zodpovedá v zmysle § 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa v plnom rozsahu.
12. V odvolaní účastník konania neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by účastníka konania zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky.
13. Vo svojom odvolaní účastník konania uviedol, že podniká na základe živnosti už viac ako 20 rokov. Za celý čas podnikateľského pôsobenia sa účastník konania až do dňa 31.01.2017 nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Účastník konania poznamenáva, že prechováva úctu k zákonom a iným právnym predpisom, a že porušenie zistené pri kontrole dňa 31.01.2017 bolo výnimočným vybočením z podnikateľskej praxe. Účastník konania taktiež uvádza, že sa pridŕža svojho vyjadrenia
zo dňa 28.02.2017, v ktorom detailne popisuje situáciu, ktorá nastala dňa 31.01.2017, a ktorá nie je podľa účastníka konania tak závažným konaním, ktoré by odôvodňovalo uloženie pokuty vo výške 700,- Eur. Účastník konania sľubuje, že sa vo svojom podnikaní už nedopustí protiprávneho konania. Na základe vyššie uvedeného účastník konania navrhuje, aby odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil.
14. Žalovaná ďalej v rozhodnutí citovala § 10a ods. 1 písm. k/, § 14a ods. 1, § 16 ods. 1, § 18 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. a uviedla, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu dospela k záveru, že účastník konania v podanom odvolaní nevyvrátil skutkový stav. Pre správny orgán je rozhodujúce porušenie zákonnej povinnosti, ktoré bolo spoľahlivo zistené vykonanou kontrolou SOI zo dňa 31.01.2017. Pri postihovaní účastníka konania správny orgán postupoval na základe zákona o ochrane spotrebiteľa. Účastník konania žiada o zrušenie prvostupňového správneho rozhodnutia. K tomu odvolací orgán poukazuje na § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť orgánu dozoru uložiť pokutu v každom prípade porušenia povinnosti podľa tohto zákona.
15. Účastník konania zistené nedostatky nepopiera, uvedomuje si svoju zodpovednosť za porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa. Odvolací orgán v danej súvislosti len dodáva, že zodpovednosť účastníka konania ako predávajúceho je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa koncipovaná na objektívnom princípe, tzn. že predávajúci za porušenie zákona zodpovedá bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť) ako aj bez ohľadu na okolnosti, za ktorých k porušeniu zákona došlo. Zákon o ochrane spotrebiteľa neumožňuje kontrolnému orgánu prihliadnuť na žiadne subjektívne aspekty. Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné považovať' konštatovanie účastníka konania ohľadom skutočnosti, že uložená pokuta má likvidačný charakter, za liberačný dôvod. Správny orgán je toho názoru, že účastník konania ako predávajúci je povinný poznať zákon a zabezpečiť' na svojej prevádzke jeho dodržiavanie, rovnako aj zaškoliť svojich zamestnancov tak, aby sa riadili zákonom.
16. K námietke účastníka konania, že sa za celý čas svojho podnikateľského pôsobenia nedopustil žiadneho protiprávneho konania, odvolací orgán uvádza, že vyššie uvedené tvrdenie účastníka konania je právne irelevantné, nakoľko porušenie povinností predávajúceho vyplývajúcich z ustanovení § 10a ods. 1 písm. k), § 14a ods. 1,§ 16 ods. l a §18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, bolo vykonanou kontrolou spoľahlivo a dostatočne preukázané. Odvolací orgán opätovne poukazuje na to, že účastník konania zodpovedá za zistené nedostatky na základe princípu objektívnej zodpovednosti, t. j. bez ohľadu na zavinenie alebo iné okolnosti danej veci; zodpovedá za protiprávny výsledok. Pre konštatovanie porušenia povinnosti je rozhodujúci skutkový stav zistený inšpektormi SOI počas výkonu kontroly.
17. Účastník konania v odvolaní namieta, že považuje uloženú pokutu za likvidačnú. Odvolací orgán k uvedenému uvádza, že po dôkladnom preskúmaní rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, nenašiel dôvod na zníženie výšky postihu, resp. na zrušenie uloženej sankcie. Odvolací orgán zastáva názor, že pokuta bola uložená v rámci stanovených kritérií, blízko minimálnej sadzby. V zmysle § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, zohľadňuje charakter a povahu zistených nedostatkov. Správny orgán zároveň postupoval v súlade so zásadou materiálnej rovnosti, vyjadrenou v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku, keď pri určení výšky pokuty vychádzal z rozhodovacej praxe správnych orgánov v skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch. Odvolací orgán nemohol znížiť výšku uloženej sankcie ani ju zrušiť, nakoľko by potom vybočil z medzi ukladania pokút za obdobné porušenia právneho predpisu. Odvolací orgán sa však snaží v rámci správnej úvahy prihliadať na všetky okolnosti prípadu aj pri udeľovaní pokuty tak, ako tomu bolo aj v prípade účastníka konania. Na druhej strane je zo zákona viazaný, aby v rovnakých, resp. obdobných veciach rozhodoval podobne, pričom táto požiadavka platí aj pre ukladanie sankcií. Zároveň treba dodať. že na to, aby sankcia spĺňala aj represívnu zložku, musí byt' citeľná v majetkovej sfére účastníka konania, nakoľko má pôsobiť ako trest (represia) za spáchanie iného správneho deliktu. Ak by totiž represívna zložka nebola citeľná , nemožno rozumne očakávať ani naplnenie ďalšej z funkcií pokuty, ktorou je prevencia, a to jednak do vnútra - vo vzťahu k zodpovednostnému subjektu (účastníkovi konania), ktorý si po primerane uloženej sankcii, zodpovedajúcej zistenému nedostatku, do budúcna rozmyslí, či znova poruší daný právny predpis, ale aj smerom navonok - vo vzťahu k ostatným podnikateľským subjektom (predávajúcim), ktorých má odstrašiť od porušovania obdobnej povinnosti, ako v prípade účastníka konania. Účastníkom konania uvádzaná skutočnosť (likvidačný charakter uloženej pokuty) nie je dôvodom pre prehodnotenie výšky uloženej pokuty.
18. Pre postih za zistený skutkový stav je rozhodujúca skutočnosť, že bol porušený zákon o ochrane spotrebiteľa a rozsah následkov protiprávneho konania bol zohľadnený pri určovaní výšky postihu. Na ostatné okolnosti, ktoré účastník konania uviedol vo svojom odvolaní, odvolací orgán neprihliadal. Nakoľko porušenie povinností bolo zo strany správneho orgánu spoľahlivo preukázané, správny orgán si splnil svoju zákonnú povinnosť, keď účastníkovi konania uložil pokutu v zákonom stanovenom rozsahu.
19. Na základe hore uvedených skutočností odvolací orgán pokladá skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú. Výšku uloženej pokuty odvolací orgán pokladá za primeranú zistenému skutkovému stavu.
20. O výške pokuty rozhoduje inšpektorát SOI, ktorý podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa uloží výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 za porušenie povinností ustanovených v tomto zákone, pokutu až do výšky 66 400,- EUR, za opakované porušenie počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000,- EUR.
21. Pri určení výšky pokuty prihliadol správny orgán v súlade s § 24 ods. 5 citovaného zákona na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinností, spôsob a následky porušenia povinností. Správny orgán pri určovaní výšky pokuty zohľadnil, že následkom absencie informácie ohľadne možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v určitých prípadoch, došlo k porušeniu práva spotrebiteľa na informácie. Cieľom zákona č. 391/2015 Z. z. je vytvorenie novej možnosti pre spotrebiteľov riešiť svoj spor s predávajúcim rýchlo, efektívne, menej formálne a predovšetkým bezplatne, resp. len s minimálnymi nákladmi. Ide o dosiahnutie zmierlivého riešenia, resp. dohody medzi spotrebiteľom a predávajúcim o vyriešení sporu, ktorá sa po súhlase oboch strán s jej znením stáva záväzným právnym podkladom. Práve pre tieto dôvody kladie aj odvolací orgán dôraz na to, aby spotrebiteľ bol o tejto možnosti riadne informovaný pred uzavretím zmluvy v zmysle § 10a ods. 1 písm. k) zákona o ochrane spotrebiteľa.
22. Správny orgán pri určovaní výšky pokuty zároveň prihliadol na skutočnosť, že nedodržaním povinnosti informovať spotrebiteľa o cene výrobkov a zreteľne označiť výrobky predajnou cenou, bolo ovplyvnené ekonomické správanie spotrebiteľa. Bez uvedenia predajnej ceny nemôže spotrebiteľ posúdiť ekonomickú výhodnosť či nevýhodnosť plánovanej kúpy. Táto informácia patrí do skupiny informácii, ktoré spotrebiteľ musí dostať vždy, a to jednoznačne.
23. Pri určovaní výšky pokuty bral správny orgán do úvahy aj to, že nevydaním dokladu o kúpe bol spotrebiteľ' poškodený tým, že doklad o kúpe výrobku je relevantným dokladom, ktorý má význam pri uplatňovaní práv zo zodpovednosti za vady predanej veci a zároveň je dôkazom existencie kúpnej zmluvy pri predaji v obchode medzi predávajúcim a kupujúcim - spotrebiteľom. Doklad o kúpe výrobku patrí medzi dôkazy, ktoré vypovedajú o predávajúcom a o obsahu záväzkového vzťahu. Je to základný dokument, ktorý predávajúci vyžaduje pri uplatnení reklamácie za vady tovaru od spotrebiteľa a slúži ako dôkaz, že konkrétny reklamovaný tovar bol zakúpený práve v prevádzke, v ktorej si spotrebiteľ uplatňuje reklamáciu.
24. Správny orgán pri určovaní výšky pokuty zároveň prihliadal aj na porušenie povinnosti účastníka konania zabezpečiť' reklamačný poriadok na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. Nezabezpečením danej povinnosti došlo k zníženiu rozsahu práv spotrebiteľa pri uplatňovaní reklamácie, priznaných mu zákonom o ochrane spotrebiteľa, nakoľko sa nemohol s nimi oboznámiť. Sprístupnenie reklamačného poriadku správny orgán považuje za jeden z dôležitých prostriedkov zabezpečujúcich riadne informovanie spotrebiteľa o jeho právach a povinnostiach v súvislosti s uplatnením zodpovednosti za vady výrobkov alebo poskytovaných služieb. Neumiestnenie reklamačného poriadku na viditeľnom mieste prístupnom spotrebiteľovi považuje správny orgán za zásah do týchto práv spotrebiteľa (zníženie ich rozsahu).
25. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci, na základe čoho podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolací orgán odvolanie zamietol.
II.
26. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej. Namietala, že žalovaná nesprávne vyhodnotila skutkový stav a okolnosti v deň kontroly 31.01.2017. Uviedla, že vo svojom podaní zo dňa 28.02.2017 pravdivo poukázala na okolnosti, ktoré bezprostredne predchádzali momentu kontroly. Ako tam žalobkyňa uviedla: „V čase kontroly dňa 31.01.2017 som len začínala predaj, nemala som ešte vyložený a označený tovar, nakoľko som v predošlý deň bola na prezentácií mimo Bardejova, mala som tieto veci v inom aute, ktoré omylom dňa 31.01.2017 vzal manžel, ktorý mi ich následne doniesol, ale kontrolóri už medzičasom odišli.“
27. Vo svojom podaní zo dňa 28.02.2017 žalobkyňa rovnako pravdivo správnemu orgánu ozrejmila a podrobne vysvetlila okolnosti vydania dokladu pre zákazníka o kúpe tovaru.
28. Zo strany žalobkyne sa tak nejednalo o úmyselné obchádzanie predpisov, ktorými sa riadi ambulantný predaj tovaru. Rovnako zo situácie pravdivo opísanej žalobkyňou je možné uzavrieť, že žalobkyňa pozná svoje povinnosti pri ambulantnom predaji tovaru a situácia, v ktorej neboli splnené niektoré ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, bola len krátkodobá a nastala na úplnom začiatku ambulantného predaja tovaru dňa 31.01.2017. Tieto, podľa názoru žalobkyne rozhodujúce skutočnosti, správny orgán ani žalovaná nebrali pri rozhodovaní do úvahy, preto nesprávne zistili skutkový stav a ten nesprávne právne posúdili.
29. Ďalej uviedla, že správny orgán pri uložení pokuty aplikoval § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. Uvedené zákonné ustanovenie neurčuje dolnú hranicu pre výšku pokuty za porušenie povinností, ku ktorým došlo prvýkrát. Zákonodarca to podľa právneho názoru žalobkyne prezieravo urobil z dôvodu, že v živote nastávajú obdobné okolnosti, ako pravdivo opísala žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 28.02.2017.
30. Podľa žalobkyne zákonodarca predvídal, že za porušenie povinností ku ktorým došlo u predajcu po prvýkrát, nie je nevyhnutne potrebné a účelné ukladať pokutu, pretože neúmyselné konanie a rôzne náhodné okolnosti, ktoré po prvýkrát vyústia do porušenia zákonných ustanovení predajcu, nemusia byť sankcionované, pretože už samotné prejednanie veci správnym orgánom je dostačujúcou nápravou účastníka konania, v tomto prípade žalobkyne. Zdôraznila, že tak ako to predvída § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. nedošlo k žiadnym nežiaducim účinkom v neprospech spotrebiteľa, lebo hneď dňa 31.01.2017 došlo k náprave nezákonného stavu a nevznikla žiadnemu spotrebiteľovi škoda ani iná hrozba škody. Zdôraznila, že za celý čas podnikateľského pôsobenia sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania. Pokuta 700,- Eur by mala pre žalobkyňu likvidačný charakter, pretože rozsah respektíve objem podnikateľskej činnosti žalobkyne je malý. Žalobkyňa prechováva úctu k zákonom aj k iným právnym predpisom. Postup žalobkyne dňa 31.01.2017 bol len výnimočným vybočením z jej podnikateľskej praxe. Z uvedených dôvodov žiadala, aby správny súd postupom podľa § 198 ods. 1 písm. b/ Správneho súdneho poriadku rozsudkom upustila od uloženia sankcie, pretože účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.
31. Žalobkyňa o nariadenie pojednávala nežiadala.
III.
32. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že je toho názoru, že v predmetnom prípade postupovala v zmysle a v medziach zákona. Poznamenala, že v prvostupňovom rozhodnutí a rovnako tak aj v druhostupňovom správnom rozhodnutí venovala dostatočnú pozornosť jednotlivým námietkam žalobcu a uviedla dôvody, prečo sa s argumentmi žalobcu nestotožnila. Opakovanou argumentáciou sa žalobca len snaží zbaviť zodpovednosti za porušenie zákonnej povinnosti. Rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu sú odôvodnené a závery z nich vyplývajúce sú dostatočné, preukazujúce porušenie zákona. K námietkam žalobcu, že v podaní zo dňa 28.02.2017 pravdivo poukázal na okolnosti, ktoré predchádzali momentu kontroly, a že sa z jeho strany nejednalo o úmyselné obchádzanie predpisov žalovaná uviedla, že ich považuje za subjektívne, právne irelevantné. Čo sa týka výšky uloženej pokuty, podľa názoru žalovanej je výška uloženej sankcie primeraná zisteným nedostatkom. Z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva obligatórna povinnosť orgánu dozoru, v prípade zistenia porušenia povinnosti, uložiť sankciu. Žalovaná bola preto nútená uložiť žalobcovi tomu zodpovedajúci postih. Zároveň žalovaná opätovne poukazuje aj na požiadavku podľa § 3 ods. 5 druhá veta Správneho poriadku, v zmysle ktorého „správne orgány dbajú o to, aby
v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely ". Preto žalovaná nemohla znížiť výšku uloženej sankcie, nakoľko by potom vybočila z medzí ukladania pokút za obdobné porušenia právneho predpisu. Žalovaná sa však snažila v rámci správnej úvahy prihliadať na všetky okolnosti prípadu aj pri udeľovaní pokuty tak, ako tomu bolo aj v prípade žalobcu. Na druhej strane je zo zákona viazaná, aby v rovnakých, resp. obdobných veciach rozhodovala podobne, pričom táto požiadavka platí aj pre ukladanie sankcií. Zároveň treba dodať, že na to, aby sankcia spĺňala aj represívnu zložku musí byt' citeľná v majetkovej sfére žalobcu, nakoľko má pôsobiť ako trest (represia) za spáchanie iného správneho deliktu. Ak by táto nebola citeľná, nemožno rozumne očakávať ani naplnenie ďalšej z funkcií pokuty, ktorou je prevencia, a to jednak do vnútra - vo vzťahu k zodpovednostnému subjektu (žalobcovi), ktorý si po primerane uloženej sankcii, zodpovedajúcej zistenému nedostatku, do budúcna rozmyslí, či znova poruší daný právny predpis, ale aj smerom navonok - vo vzťahu k ostatným podnikateľským subjektom (predávajúcim), ktorých má odstrašiť od porušovania obdobnej povinnosti. Žalobcom uvádzaná skutočnosť (likvidačný charakter uloženej pokuty) nie je dôvodom pre prehodnotenie výšky uloženej pokuty, nakoľko túto skutočnosť žalobca ani žiadnym spôsobom nepreukázal. K následnému odstráneniu nedostatkov, a teda zosúladeniu skutkového stavu so stavom právnym žalovaná uvádza, že uvedené je povinnosťou žalobcu ako kontaktnej osoby v zmysle § 7 ods. 3 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je žalobca povinný v určenej lehote odstrániť zistené nedostatky, ich príčiny, alebo vykonať okamžité nevyhnutné opatrenia na ich odstránenie a podať o nich a o ich výsledkoch v určenej lehote správu. Táto skutočnosť však nemá vplyv na zodpovednosť žalobcu za nedostatky, ktoré boli zistené v čase kontroly. Odstránenie kontrolou zistených nedostatkov nie je zároveň ani dôvodom pre prehodnotenie výšky pokuty, ktorú uložila žalobcovi žalovaná v správnom konaní. Žalovaná nemohla prihliadnuť ani na argument žalobcu, že pre akéhokoľvek spotrebiteľa nenastal žiadny nežiaduci následok, keďže spotrebiteľovi nevznikla žiadna škoda a ani len hrozba vzniku škody, nakoľko uvedený argument je subjektívneho charakteru. Žalovaná uvádza, že ako orgán dozoru sankcionuje žalobcu za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. za porušenie ustanovenia § 10a ods. 1 písm. k/, § 14a ods. 1, § 16 ods. 1 a § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. K naplneniu skutkovej podstaty týchto správnych deliktov stačí žalovanej zistiť, že v dôsledku porušenia povinností žalobcom došlo k ohrozeniu práv spotrebiteľa. Treba však zdôrazniť, že poškodením spotrebiteľa zo strany žalobcu je už aj samotné zníženie rozsahu spotrebiteľových práv priznaných mu zákonom. Žalobca je povinný po celý čas výkonu svojej podnikateľskej činnosti dodržiavať všetky právne predpisy vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa, vrátane zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom jednotlivé ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa majú kogentný charakter, a teda nie je možné sa od nich odchýliť. K námietkam žalobcu, že sa za celý čas svojho podnikateľského pôsobenia nedopustil žiadneho protiprávneho konania, že prechováva úctu k zákonom a iným právnym predpisom, a že jeho postup zo dňa 31.01.2017 bol výnimočným vybočením z podnikateľskej praxe, v ktorej zachováva zákony a iné právne predpisy žalovaná uvádza, že vyššie uvedené tvrdenia žalobcu sú právne irelevantné, nakoľko porušenie povinností zo strany žalobcu, vyplývajúcich z ustanovení § 10a ods. 1 písm. k/, § 14a ods. 1, § 16 ods. 1 a § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, bolo vykonanou kontrolou spoľahlivo a dostatočne preukázané. Žalovaná opätovne poukazuje na to, že žalobca zodpovedá za zistené nedostatky na základe princípu objektívnej zodpovednosti, t. j bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť) alebo iné okolnosti danej veci, za ktorých k ich porušeniu došlo, pretože zavinenie nie je pojmovým znakom a predpokladom vzniku zodpovednosti za túto kategóriu správnych deliktov, kde sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti. Pre konštatovanie porušenia povinnosti je rozhodujúci skutkový stav zistený inšpektormi SOI počas výkonu kontroly. Uvedené správne delikty patria medzi ohrozovacie delikty, a preto nie je nevyhnutné, aby došlo k poruchovému následku, stačí, že takýto protiprávny následok reálne hrozí. Okolnosti, ktoré ospravedlňujú resp. vysvetľujú nesplnenie povinností, nemajú právny význam pri otázke zodpovednosti za toto porušenie. Na základe vyššie uvedeného je preto právne irelevantné, či mal žalobca ku konaniu, ktoré je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa motív, alebo nie.
33. Žalovaná o nariadenie pojednávania nežiadala.
IV.
34. Právny zástupca žalobkyne vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej opätovne poukázal na dôvody uvedené v žalobe a žiadal, aby správny súd rozsudkom upustil od uloženia sankcie, pretože účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.
V.
35. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
36. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
37. Podľa § 194 ods. 1 S.s.p. správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
38. Podľa § 194 ods. 2 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
39. Podľa § 198 ods. 1 S.s.p. správny súd môže na základe výsledkov vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom
a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter,
b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.
40. Podľa § 198 ods. 2 S.s.p. správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.
41. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
42. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej pre účely konania podľa § 198 ods. 1 písm. b/ S.s.p., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil v zákonnej lehota ne úradnej tabuli krajského súdu aj na jeho webovej stránke (§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.
43. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala sankčnej moderácie podľa § 198 ods. 1 písm. b/ S.s.p. t.j. upustenia od uloženia sankcie, lebo účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.
44. Právna úprava zakotvená v § 198 Správneho súdneho poriadku zvýrazňuje výhradný dispozičný charakter správneho súdnictva, čo znamená, že správny súd je viazaný uplatneným žalobným návrhom.
45. Uplatnenie sankčnej moderácie je však možné len za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok a to, že účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci a upustiť od potrestania mohol v administratívnom konaní aj orgán verejnej správy (§ 198 ods. 2 S.s.p.).
46. Rozhodnutím zo dňa 08.01.2018 žalovaná potvrdila rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zo dňa 18.05.2017 č. P/0030/07/17, ktorým žalobkyni uložil pokutu podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., za porušenie povinností predávajúceho zakotvených v § 10a ods. 1 písm. k/, § 14a ods. 1, § 16 ods. 1 a § 18 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.
47. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľ uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.
48. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že správny orgán je povinný uložiť sankciu (pokutu) ak zistí porušenie povinností ustanovených týmto zákonom (zákon č. 250/2007 Z.z.), čo vyplýva z gramatického výkladu tohto ustanovenia (... „za porušenie ... uloží orgán dozoru ...“), pričom porušenie povinností podľa tohto zákona nebolo žalobkyňou spochybňované ani v administratívnom konaní ani v žalobe.
49. Keďže ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. ustanovuje obligatórnu povinnosť orgánu dozoru v prípade zistenia porušenia povinností sankciu uložiť, nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok pre uplatnenie sankčnej moderácie podľa § 198 ods. 1 písm. b/ S.s.p. a teda upustiť od uloženia sankcie.
50. Z uvedených dôvodov, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre upustenie od uloženia sankcie (§ 198 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 198 ods. 2 S.s.p.), správny súd podľa § 190 S.s.p. žalobu zamietol.
51. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 a § 175 ods. 1 S.s.p. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná a nenastal ani dôvod uvedený v § 168 S.s.p., podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
52. Správny senát rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).