Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3S-12-2018.pdf
PDF · 118.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci žalobcu N. A., X.: XX XXX XXX, I. XXX/X, W., proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.01.2018 č. PO/D./XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX na základe správne žaloby, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 9. januára 2018 č. : PO/D./XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX a v r a c i a mu vec na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 9.1.2018 č. PO/D./XXXX/XXXX, O- XXX/XXXX rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 6 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcií práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 125/2006 Z.z.) o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov č.k.: P: XX/XXXX-RXS/XXXX/XXX/XXXXX/XX zo dňa 31.10.2017, ktorým správny orgán uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu v sume 2.000,- Eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 82/2005 Z.z.) tým, že žalobca v období mesiac január 2017 v dňoch 05.01.2017, 10.01.2017, 12.01.2017, 16.01.2017, 18.01.2017, 20.01.2017 a 24.01.2017, podľa žalobcom predloženej evidencie pracovného času, využíval závislú prácu fyzickej osoby V. A., mal s ňou uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce platného v čase vzniku nedostatku, a to dohodu o vykonaní práce zo dňa 04.01.2017 a nesplnil si povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.), rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že v období od 02. 02. 2017 do 02. 03. 2017 vykonal inšpektorát práce u účastníka konania na prevádzke Penzión W., ul. H. XXX, W. inšpekciu práce, zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona o nelegálnom zamestnávaní. Pri uvedenej kontrole bolo zistené, že so zamestnancom p. V. A. uzatvoril účastník
konania dohodu o vykonaní práce zo dňa 04. 01.2017, s termínom nástupu do práce dňa 05. 01.2017, pričom do registra poistencov Sociálnej poisťovne zamestnanca prihlásil dňa 28. 02. 2017 o 11:08 h.
3. Inšpekciou práce bol zistený jeden nedostatok v oblasti nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a štyri nedostatky v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ktoré inšpektorát práce zdokumentoval v protokole o výsledku inšpekcie práce č. X.-X-XX-X.X/P-AXX,XX- XX zo dňa 15. 02. 2017 (ďalej „protokol“), prerokovanom dňa 02. 03. 2017 s p. N. A., podnikateľom, ktorý uviedol, že zistené nedostatky berie na vedomie.
4. Zistený nedostatok v oblasti nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, nedostatky v pracovnoprávnych vzťahoch a skutočnosti uvedené v protokole žiadnym spôsobom účastník konania nerozporoval, uviedol, že ich berie na vedomie.
5. Inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán opierajúc sa o skutkové závery inšpekcie práce začal správne konanie vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania za jeden správny delikt, právne posúdený ako porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní.
6. Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 26. 04. 2017 za vyššie uvedený správny delikt účastník konania prevzal dňa 28. 04. 2017. Súčasťou predmetného oznámenia bola aj výzva na uplatnenie procesných práv účastníka konania - výzva koncipovaná v súlade s § 33 Správneho poriadku. Dňa 04. 05. 2017 na inšpektorát práce bolo doručené vyjadrenie účastníka konania, ktorý uviedol, že p. V. A. bol samostatne zárobkovo činnou osobou v predmetnom období na základe zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 30. 12. 2016, ktorá vylučuje status a postavenie zamestnanca, a preto navrhuje správne konanie zastaviť.
7. Rozhodnutím č. k. N. S/XXXX/XXX/XXXX/XX zo dňa 21. 06. 2017, ktoré bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 23. 06. 2017, mu správny orgán uložil pokutu vo výške 2 000 eur za to, že porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní tým, že v období mesiaca január 2017 (v dňoch 05. 01. 2017, 10. 01. 2017, 12. 01. 2017, 16. 01. 2017, 18. 01.2017, 20. 01.2017 a 24. 01.2017 (podľa účastníkom konania predloženej evidencie pracovného času) využíval závislú prácu fyzickej osoby V. A., mal s ňou uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonník práce, a to dohodu o vykonaní práce zo dňa 04. 01. 2017 a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona o sociálnom poistení).
8. Účastník konania sa proti rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal. O odvolaní rozhodol Národný inšpektorát práce svojím rozhodnutím č. PO/D./XXXX/XXXX, X-XXX/XXXX zo dňa 23. 08. 2017 tak, že napadnutý správny akt zrušil a vec vrátil orgánu prvého stupňa s tým, že vo výroku rozhodnutia prvostupňový správny orgán nedostatočne špecifikoval akú povinnosť v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení účastník konania porušil. Odvolací orgán inšpektorát práce zaviazal, aby v novom rozhodnutí presne popísal svoje úvahy vedúce k uloženiu pokuty (a k určeniu jej výšky) tak, ako to požaduje dikcia § 47 ods. 3 Správneho poriadku i súdna prax.
9. Inšpektorát práce po obdržaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho orgánu upovedomil účastníka konania o pokračovaní vo vedenom konaní a zároveň mu umožnil, aby opätovne realizoval svoje práva plynúce mu z § 33 Správneho poriadku. Účastník konania sa k upovedomeniu nevyjadril.
10. Rozhodnutím č. k. P: XX/XXXX-RX S/XXXX/XXX/XXXXX/XX zo dňa 31. 10. 2017, ktoré bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 03. 11. 2017 pristúpil správny orgán k opätovnému finančnému postihu účastníka konania za porušenie povinnosti tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
11. Správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo stavu zisteného inšpektormi práce počas výkonu inšpekcie práce a z podkladov doručených účastníkom konania ( najmä z dohody o vykonaní práce V. A. zo dňa 04. 01. 2017, registračného listu fyzickej osoby p. V. A., evidencie dochádzky za mesiac 1/2017 p. V. A.).
12. Preukázanie nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka konania je predpokladom uloženia pokuty. Inšpektorát práce nemá možnosť pokutu za toto porušenie zákonného zákazu neuložiť, ako správny orgán môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). V zmysle uvedeného inšpektorát práce má povinnosť konať tak, ako mu ustanovuje zákon o inšpekcii práce a nemá možnosť za preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu neuložiť, prípadne uložiť ju v nižšej výške ako ustanovuje zákonná sadzba. Správny orgán musí rešpektovať a presadzovať existujúce normy, v opačnom prípade by došlo k zníženiu resp. strate právnej istoty.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti inšpektorát práce rozhodol o uložení pokuty vo výške 2 000 eur, teda na dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby.
14. Účastník konania podal odvolanie aj voči tomuto rozhodnutiu o uložení pokuty. Vo svojom odvolaní, doručenom na inšpektorát práce dňa 24. 11. 2017, ktoré bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 20. 11. 2017, žiadal o zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže v danom prípade sa nejedná o nelegálne zamestnávanie, ale o administratívnu chybu účtovníčky, ktorá omylom prihlásila p. V. A. do registra Sociálnej poisťovne dňa 28. 02. 2017 s dátumom vzniku poistenia od 04. 01. 2017.
15. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán preskúmal v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, pri preskúmaní rozhodnutia sa zaoberal samotným porušením povinností aj postupom správneho orgánu v konaní a dospel k záveru, že skutok uvedený vo výroku rozhodnutia sa stal tak, ako to konštatuje inšpektorát práce, a preto je uloženie pokuty dôvodné.
16. Inšpektorát práce vykonal u účastníka konania inšpekciu práce zameranú na dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, na základe ktorej konštatoval, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že porušil ust. § 3 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní vo vzťahu zamestnancovi p. V. 17. V prípade fenoménu nelegálneho zamestnávania sa jedná o celospoločenský záujem na eliminovaní týchto protiprávnych konaní, ktoré ohrozujú záujem spoločnosti spočívajúci v ochrane zamestnancov a aj štátu ako takého. Účelom zákona o nelegálnom zamestnávaní je predovšetkým vymedziť nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanoviť zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Zákon tak jednoznačne a nespochybniteľne vymedzuje nelegálne zamestnávanie, pričom jedným z hlavných cieľov právnej úpravy bolo práve vymedziť zákaz nelegálneho zamestnávania, ktorý je ustanovený v § 3 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní tak, že právnická alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3 zákona o nelegálnom zamestnávaní. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní sa nelegálnym zamestnávaním rozumie zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a má s ňou založený pracovnoprávny vzťah, ale nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona o sociálnom poistení).
18. V záujme právnej ochrany zamestnancov je zamestnávateľ oprávnený začať udeľovať pracovné úlohy zamestnancom až po založení pracovnoprávneho vzťahu a splnení povinnosti podľa osobitného predpisu (zákon o sociálnom poistení).
19. Porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní bolo preukázané z podkladov doručených účastníkom konania, najmä z protokolu, zoznamu kontrolovaných osôb zo dňa 02. 02.2017, dohody o vykonaní práce V. A. zo dňa 04. 01. 2017, registračného listu fyzickej osoby p. V. A., evidencie dochádzky za mesiac 1/2017 a 2/2017 p. V. A., výplatnej listiny za mesiac 1/2017 p. V. A., výplatného lístku za mesiac 1/2017 p. V. A., vyjadrenia účastníka konania k začatiu správneho konania, odvolania.
20. Tvrdenie účastníka konania, ktoré uvádza vo svojom odvolaní, že v danom prípade sa nejedná o nelegálne zamestnávanie, ale o administratívnu chybu účtovníčky, ktorá omylom prihlásila p. V. A. do registra Sociálnej poisťovne dňa 28. 02. 2017 s dátumom vzniku poistenia od 04. 01. 2017, je právne irelevantné vzhľadom k tomu, že účastník konania si nesplnil svoju povinnosť prihlásiť p. V. A. pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, čo jednoznačne preukazuje výpis FO p. V. A. zo Sociálnej poisťovne, ktorý bol získaný z elektronického informačného systému Sociálnej poisťovne
„EZU“ (elektronický zber údajov), z ktorého jednoznačne vyplýva, že účastník konania ho prihlásil dňa 28. 02. 2017 s dátumom vzniku poistenia 04. 01.2017.
21. Oznamovacia povinnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby- podnikateľa voči Sociálnej poisťovni je stanovená v § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný prihlásiť zamestnanca na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.
22. Na základe predloženého administratívneho spisu má odvolací orgán za to, že inšpektorát práce preukázal výkon závislej práce vyššie uvedeného kontrolovaného zamestnanca, ako aj nelegálne zamestnávanie vo vzťahu k tejto fyzickej osobe, teda je zrejmé, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.
23. Po posúdení všetkých dôkazov, ktoré mal odvolací orgán k dispozícii, považuje tieto za dostatočné pre objektívne rozhodnutie vo veci. Preto sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Má za to, že inšpektorát práce sa vysporiadal so všetkými dôkazmi, ale aj s uloženou pokutou a jej výšku riadne odôvodnil, pokuta bola uložená zákonným spôsobom a včas.
24. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, za ktoré správny orgán ukladá pokutu, patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie. Správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou (zákon o inšpekcii práce). To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie.
25. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa a ani okolnosť, že zamestnávateľ následne dodatočne odstránil zistený nedostatok.
26. Účastník konania, aby sa zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti, musí predložiť také dôkazy, ktoré by ho úplne zbavili zodpovednosti za zistené porušenia.
27. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce povinný uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v sume do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. V uvedených prípadoch je inšpektorát práce povinný konať vo veci ex offo, len čo sú splnené podmienky, teda len čo bolo inšpekciou preukázané porušenie povinností. Správnemu orgánu teda vyplýva priamo z tejto právnej úpravy povinnosť začať správne konanie a vo veci rozhodnúť, preto ani v odvolacom konaní nie je možné upustiť od uloženia pokuty a zákon tu neumožňuje ani prípadné odstránenie tvrdosti zákona.
28. Odvolací orgán má za to, že pri ukladaní pokuty a pri určovaní jej výšky inšpektorát práce zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky skutočnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 citovaného právneho predpisu v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Vzhľadom na spoločenské nebezpečenstvo, aké vo všeobecnosti predstavuje porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, je tento správny delikt považovaný za obzvlášť závažný a počtom nelegálne zamestnávaných zamestnancov sa potom zvyšuje miera tejto závažnosti.
29. Zároveň konštatuje. že sankcia vo výške 2 000 eur je určená na spodnej hranici. Sankcia je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére účastník konania, splní aj svoju represívnu funkciu a odradí účastníka od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období.
30. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je evidentné, že inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 2 000 eur sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie, ktoré však v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sž-oKs 56/2006 „...musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu, včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. “
31. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový správny orgán pristúpil k uloženiu sankcie za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona o nelegálnom zamestnávaní a svoje rozhodnutie ohľadne jej výšky a účelnosti i zákonne a vecne odôvodnil, odvolací správny orgán uplatňujúc analógiu vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Sž-o-Ns 19/2003: „...by bol oprávnený jeho rozhodnutie, pokiaľ ide o výšku sankcie zrušiť iba v tom prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa inšpektorát práce riadil nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického myslenia. “
32. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty. Rovnako sa stotožnil aj s výškou uloženej pokuty, pretože ukladanie sankcií má význam tak represívny, ako aj preventívny, preto postih za správny delikt musí pôsobiť na účastníka konania preventívne, zároveň však musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností.
II.
33. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V žalobe namietal, že v konaní nebolo zohľadnené to, že žalobca nemal s kontrolovaným údajným zamestnancom uzatvorený pracovnoprávny vzťah, ale mal s touto fyzickou osobou - podnikateľom uzatvorenú zmluvu o obchodnej spolupráci a preto z tohto dôvodu už pojmovo je vylúčená kompetencia a ingerencia inšpektorátu práce. Aj napriek tejto závažnej skutočnosti inšpektorát práce uložil žalobcovi pokutu za údajné nelegálne zamestnávanie, čo je v príkrom rozpore s dikciou zákona a považuje to za bezdôvodnú šikanu vzhľadom aj na skutočnosť, že žalobca už roky zamestnáva fyzické osoby na pracovnoprávny pomer a s ďalšími spolupracuje ako s podnikateľmi, teda všetky svoje činnosti vykonáva čestne a zodpovedne, v súlade so zákonom.
34. Ďalej citoval § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.) a žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako vecne nesprávne a nezákonné.
35. O nariadenie pojednávania žalobca nežiadal.
III.
36. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pokuta vo výške 2 000 eur bola žalobcovi uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zakotveného v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, spočívajúce v tom, že žalobca v období mesiaca január 2017 v dňoch 05.01.2017, 10.01.2017, 12.01.2017. 16.01.2017, 18.01.2017, 20.01.2017 a 24.01.2017, podľa účastníkom konania predloženej evidencie pracovného času, využíval závislú prácu fyzickej osoby V. A., mal s ňou uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, a to dohodu o vykonaní práce zo dňa 04. 01. 2017 a nesplnil si povinnost' podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a to prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Žalobca prihlásil zamestnanca V. A. do registra poistencov Sociálnej poisťovne dňa 28. 02.2017 o l 1:08 h.
37. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nesmie právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.
38. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,
ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu.
39. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).
40. Žalovaný je toho názoru, že výkonom inšpekcie práce bola jednoznačne preukázaná skutočnosť, že V. A. vykonával pre žalobcu závislú prácu na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 04. 01. 2017, pričom do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne nebol zo strany žalobcu prihlásený pred začatím výkonu závislej práce.
41. K argumentácii žalobcu, že nemal s kontrolovaným údajným zamestnancom uzatvorený pracovnoprávny vzťah, ale mal s danou fyzickou osobou - podnikateľom uzatvorenú zmluvu o obchodnej spolupráci, a preto z tohto dôvodu už pojmovo je vylúčená kompetencia a ingerencia inšpektorátu práce žalovaný uvádza: Žalobca pri výkone inšpekcie práce na základe žiadosti o predloženie dokladov preukazujúcich pracovnoprávny vzťah zamestnancov predložil dohodu o vykonaní práce zamestnanca V. A. zo dňa 04. 01. 2017, záznamovú knihu s termínom oboznámenia zamestnancov zo dňa 23. 02. 2017, ktoré doklady jednoznačne preukazujú uzatvorený pracovnoprávny vzťah so žalobcom. Z výpisu z registra poistencov Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobca prihlásil zamestnanca V. A. do registra poistencov Sociálnej poisťovne dňa 28. 02. 2017 0 11:08 hod. po začatí výkonu inšpekcie práce, pričom V. A. vykonával činnosť pre žalobcu už v období mesiaca január 2017 (v dňoch 05.01.2017, 10.01.2017, 12.01.2017, 16.01.2017, 18.01.2017, 20.01.2017 a 24.01.2017) podľa zamestnávateľom predloženej evidencie pracovného času. Pokiaľ ide o obchodnoprávny vzťah žalobcu s V. A., odvolací správny orgán uvádza, že ten sa nevylučuje s pracovnoprávnym vzťahom a V. A. mohol mat' súčasne postavenie zamestnanca a aj fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom.
42. Žalovaný má za to, že v správnom konaní bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu nepochybne zistené a objektívne preukázané. V rámci procesu rozhodovania sa žalovaný aj prvostupňový správny orgán riadili zásadami správneho trestania a ich postup podľa názoru žalovaného nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia zo strany konajúceho súdu.
43. V závere žalovaný uvádza, že aj v rámci výkonu inšpekcie práce a aj v prebiehajúcom správnom konaní správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov, postupoval tak, aby chránil aj práva žalobcu, žalobca bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byt' uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia, správny orgán sa so všetkými námietkami žalobcu zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal a v predmetnom rozhodnutí sa so všetkými námietkami žalobcu náležite a dostatočne vysporiadal.
44. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby krajský súd žalobu zamietol. O nariadenie pojednávania žalovaný nežiadal.
IV.
45. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
V.
46. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
47. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
48. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
49. Podľa § 194 ods. 1 S.s.p. správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
50. Podľa § 194 ods. 2 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
51. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/ S.s.p. správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
52. Podľa § 191 ods. 1 písm. f/ S.s.p. správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
53. Podľa § 191 ods. 4 veta prvá S.s.p. ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
54. Predmetom preskúmania je rozhodnutie inšpektorátu práce, ktorý uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu vo výške 2.000,- eur, lebo v období mesiaca január 2017, v dňoch 05.01.2017, 10.01.2017, 12.01.2017, 16.01.2017, 18.01.2017, 20.01.2017 a 24.01.2017 mal využívať podľa žalobcom predloženej evidencie pracovného času, závislú prácu fyzickej osoby V. A., mal s ňou uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného zákona - zákon č. 311/2011 Z.z. Zákonníka práce a nesplnil povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. a to prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.
55. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 09.01.2018 odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
56. Ide teda o rozhodnutie týkajúce sa správneho trestania, pričom správny súd aj s poukazom na § 195 písm. c/, d/ S.s.p. je povinný preveriť, či boli v procese správneho trestania dodržané základné zásady trestného konania, pričom jednou zo základných zásad trestného konania je zásada úplného zistenia skutkového stavu, čo znamená zistenie skutkového stavu v rozsahu a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že sa skutok stal, že ho spáchal obvinený a že sa stal takým spôsobom ako je popísaný v rozhodnutí o uložení pokuty. V prípade akýchkoľvek pochybností potom platí zásada in dubio pro reo.
57. V danom prípade správne orgány obidvoch stupňov vo výrokoch rozhodnutí tvrdia, že žalobca mal nelegálne zamestnávať fyzickú osobu - V. A. v dňoch 05.01.2017, 10.01.2017, 12.01.2017, 16.01.2017, 18.01.2017, 20.01.2017 a 24.01.2017 podľa žalobcom predloženej evidencie pracovného času, pričom v administratívnom spise predloženom žalovaným ako úplný administratívny spis sa takáto evidencia nenachádza.
58. V administratívnom spise sa nachádza „Dochádzka označená ako január 2017 a február 2017“, pričom obsahuje evidenciu dochádzky A. N., Z. S., B. O., A. V. za obdobie od 01.01.2016 do 31.01.2016 (prvý list) a od 01.02.2016 do 28.02.2016 (druhý list).
59. Je potrebné zdôrazniť, že správny súd v súdnom konaní nemôže nahrádzať a nenahrádza rozhodnutia správnych orgánov v administratívnom konaní, nedopĺňa ich skutkovú a právnu argumentáciu a aj pri teoretickej úvahe o pochybení pri vypisovaní dátumov v dochádzke za január a február 2017 (ak vôbec bola táto dochádzka podkladom rozhodnutia), bolo úlohou správnych orgánov sa s touto nejasnosťou náležite vysporiadať a vysvetliť ju. V administratívnom spise ani v rozhodnutiach o tom nie je ani zmienka, pričom odkaz na evidenciu dochádzky tvorí jeden z nosných dôkazov v predmetnej veci.
60. Neušlo ani pozornosti správneho súdu, že tvrdenie správnych orgánov o využívaní závislej práce fyzickej osoby - V. A. nevyplýva ani zo zoznamu pracovných pomerov od 01.07.2016 do 28.02.2017, ktorý sa tiež nachádza v administratívnom spise a podľa ktorého bol V. A. v pracovnom pomere od 01.01.2016 do 31.12.2016.
61. Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce, zakotvenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z., bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom a teda ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle a preto aj prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny, v súlade s účelom zákona.
62. V tejto súvislosti sa správny súd stotožňuje s námietkou žalobcu, ktorý v žalobe namietal, že s V. A. mal uzatvorenú zmluvu o obchodnej spolupráci, pričom touto otázkou, podporenou: Výpisom zo živnostenského registra V. A., Zmluvou o obchodnej spolupráci podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, Osvedčením o živnostenskom oprávnení (ktoré sú tiež obsahom administratívneho spisu) sa správne orgány náležite a presvedčivo nevyjadrili a teda pre vydanie zákonného rozhodnutia si nezabezpečili dostatočné podklady.
63. Správny súd dáva do pozornosti aj novelizované znenie § 2 ods. 2 písm. b/ z.č. 82/2005 Z.z. (novelizované zákonom č. 294/2017 Z.z.), ktorú s účinnosťou od 01.01.2018, teda v čase vydania napadnutého rozhodnutia, už posudzuje porušenie právnej povinnosti pre zamestnávateľov priaznivejšie s čím sa mal žalovaný tiež v potrebnom rozsudku vysporiadať.
64. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. e/, f/, ods. 4 S.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
65. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať tak, ako to naznačil správny súd v tomto rozsudku.
66. Právnym názorom ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 S.s.p.).
67. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovaného právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 S.s.p.).
68. Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).