Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1Er-386-2012.pdf
PDF · 76.27 KB
Case nature
Subarea
1Er/386/2012
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: A. K., nar. X.X.XXXX, B. XXX, XXX XX X., proti povinnému: P.. P. T., nar. X.X.XXXX, Z. H. XX, XXX XX S., právne zastúpenému JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom v Sabinove, Ružová 10, o vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad so sídlom Radničné námestie 15, 085 01 Bardejov, trovy exekúcie vo výške 56,63 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Povinnému súd náhradu trov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.7.2012 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 27.6.2012, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 3.7.2012, a exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/137/2009-80 zo dňa 15.3.2011, vo výroku o povinnosti na vypratanie nehnuteľnosti právoplatného dňom 20.1.2012 a vykonateľného dňom 21.4.2012, a to v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/76/2011 z 12.12.2011. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 18.7.2012 pod číslom 5710 * 026897. 2. Dňa 28.6.2016 doručil súdu oprávnený podanie, ktorým vzal návrh na vykonanie exekúcie späť a navrhol exekúciu zastaviť. Súdny exekútor uplatnil nárok na trovy exekúcie spolu vo výške 60,61 eur. 3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej iba Exekučný poriadok“, resp. „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 243b ods. 1 EP, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ EP (v znení účinnom do 31.10.2013), súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
6. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil.
7. Podľa § 200 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013), ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
12. O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ustanovení vyššie citovaných právnych predpisov a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 56,63 eur, na ktorých úhradu zaviazal vzhľadom na výsledok konania oprávneného, ktorý navrhol exekúciu zastaviť, pričom nepreukázal, že by k zastaveniu exekúcie malo dôjsť pre zavinenie na strane povinného, najmä pre také konanie povinného po jej začatí, ktorého následok by v zásade zodpovedal vymoženiu vymáhanej povinnosti. Tieto trovy predstavuje: a) odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti á 33,19 eur, b) náhrada hotových výdavkov - poštovné spolu vo výške 14,- eur (teda iba v sume uplatnenej samotným súdnym exekútorom) - za doručovanie: žiadosti o udelenie poverenia 1,40 eur (doporučene s doručenkou), upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 1,60 eur (doporučene s doručenkou opakované doručenie), upovedomenia o začatí exekúcie právnemu zástupcovi oprávneného 1,60 eur (doporučene s doručenkou opakované doručenie), námietok povinného súdu 1,60 eur (doporučene s doručenkou opakované doručenie), fotokópie dokladu o doručení upovedomenia súdu 1,60 eur (doporučene s doručenkou opakované doručenie), dohody o vykonaní exekúcie právnemu zástupcovi oprávneného 1,70 eur (doporučene s doručenkou opakované doručenie), výzvy na doloženie plnej moci
- 2x - novému právnemu zástupcovi oprávneného 2x 1,50 (doporučene s doručenkou), správy právnemu zástupcovi oprávneného o stave exekučného konania 1,50 (doporučene s doručenkou), c) zvýšenie priznanej odmeny a náhrad, t.j. spolu sumy 47,19 eur, o 20 % DPH, t.j. o 9,44 eur, pričom pri určovaní náhrady za doručovanie, teda poštovného, súd vychádzal z ceny poštových služieb v čase toho-ktorého doručovania a z obsahu spisu súdneho exekútora (ktorý síce náhradu poštovného uplatnil v celkovej sume 14,- eur, ale bez špecifikovania jednotlivých písomností a konkrétnych nákladov s doručovaním tej - ktorej písomnosti), teda priznané bolo poštovné iba v súvislosti s doručovaním písomností, ktorých doručovanie je v spise exekútora, resp. v súdnom spise, dokladované riadnou doručenkou (resp. zásielkou) opatrenou pečiatkou Slovenskej pošty, prípadne vrátenou zásielkou. Súd priznal náklady s doručovaním iba vo výške ich celkovej sumy požadovanej samotným súdnym exekútorom.
13. Súd nepriznal požadovanú náhradu hotových výdavkov označenú exekútorom ako „kanc. potreby“ v požadovanej výške 3,32 eur (a s tým súvisiacu 20 % DPH). Jednak ich riadna výška nie je nijako preukázaná, pričom k takýmto výdavkom na založenie a vedenie spisu treba uviesť, že niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci celkového chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Bežný kancelársky materiál, akými sú veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti. Bežné náklady na kancelársky materiál preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli
stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve „nie bežných“ a „nie nezanedbateľných“, jasne identifikovateľných výdavkov, nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. V tomto smere súd poukazuje podporne i na závery uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 29.4.2008 č.k. I. ÚS 157/08-16, ktorý obdobné ako vyššie uvedené úvahy, ohľadne nepriznania súdnemu exekútorovi náhrady za bežný režijný kancelársky materiál, taktiež vyhodnotil ako logické a celkom legitímne.
14. Súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho materiálu súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných blokov, či aspoň úradného záznamu a pod.. Podloženie týchto výdavkov príslušnými dokladmi by bolo potrebné už len z toho dôvodu, že súdny exekútor predložil súdu aj vyúčtovania svojich trov v iných exekúciách, kde pri odlišnom rozsahu svojho exekučného spisu požadoval rovnako náhradu nákladov administratívy súvisiacich so založením a vedením exekučného spisu v presne tej istej výške, čo svedčí skôr o paušalizácii vecných nákladov a vyvoláva tak pochybnosti či v tomto konaní požadovaná výška vynaložených nákladov bola reálna alebo len spriemerovaná paušálna výška. Tu súd pripomína, že v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať len náhradu výdavkov reálne vynaložených v tomto konkrétnom exekučnom konaní a nie paušálnu náhradu „spriemerovanú“ na základe celkovej činnosti exekútora ako takej. 15. Podľa § 9a ods. 1 a ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 18. O náhrade trov konania medzi účastníkmi súd rozhodol postupom podľa § 9a ods. 1 EP a § 257 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie podaním návrhu na jej zastavenie bez toho, že by k jeho podaniu došlo pre splnenie povinnosti zo strany povinného po začatí exekučného konania, avšak v konaní nebolo taktiež nijako preukázané, že by povinný prípadne povinnosť splnil ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie a teda, že by návrh na jej zastavenie musel byť podaný pre prípadnú nedôvodnosť exekúcie. Okrem uvedeného je potrebné poukázať na to, že samotný Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.3.2017 vo vzťahu k náhrade trov exekúcie u povinného upravoval iba nárok na náhradu trov spojených s podanými námietkami proti exekúcii, ak sa im vyhovelo. V danej veci námietky povinného boli zamietnuté uznesením č.k. 1Er/386/2012 - 39 z 3.12.2015, právoplatným 17.12.2015, teda ani v tomto smere nemožno povinnému náhradu trov v tejto veci priznať a iné trovy povinného nevyplývajú ani z obsahu súdneho spisu, ani z obsahu spisu súdneho exekútora. Všetky tieto skutočnosti súd vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa na postup spočívajúci v rozhodnutí nepriznaní náhrady trov povinnému v súvislosti so zastavením exekúcie.
Poučenie:
Proti výrokom pod bodmi I. a II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku pod bodom III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods.3 CSP).