Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-934-2004.pdf
PDF · 76.87 KB
Case nature
Subarea
11Er/934/2004
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Zvolen, IČO: 30 807 484, so sídlom ul. Š. Moyzesa 1369/52, 960 01 Zvolen (predtým Národný úrad práce), proti povinnému J. A., J.. XX.XX.XXXX, F.: XX XXX XXX, G. S.. V.. Š. XX, XXX XX O., vedenej pod spisovou značkou EX 36/2004 , súdnym exekútorom: JUDr. Ján Debnár, Exekútorský úrad so sídlom Krné 84, 962 12 Detva, o vymoženie istiny 4.452,36 Eur, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov za výkon exekučnej činnosti.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 000862 zo dňa 31.03.2004 poveril súdneho exekútora Bc. Jána Debnára vykonaním exekúcie voči povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 4.452,36 Eur na základe vykonateľného exekučného titulu - platobný výmer Soc. poisťovne č. k. 5023-667/-4101/2001 zo dňa 21.12.2001, č.k. 5023-668-4101/2001 zo dňa 21.12.2001, rozhodnutie Soc. poisťovne č. 7027-76-4003/2002-19 zo dňa 03.12.2002, č. 7029-24-4105/2003-18 zo dňa 03.03.2003 a č. 606-1627-4105/2003-18 zo dňa 08.08.2003. Dňa 21.11.2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 11Er/934/2004-21 zo dňa 26.09.2018 exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 1CoE/305/2018-37 zo dňa 10.04.2019 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
3. Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
3.1 Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
3.2 Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
3.3 Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3.4 Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 o sociálnej poisťovni, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
4. Súd po preskúmaní exekučného spisu zistil, že právo oprávneného domáhať sa uspokojenia pohľadávky v prebiehajúcom exekučnom konaní zaniklo predtým, ako bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 5023-667/-4101/2001 zo dňa 21.12.2001, č. 5023-668-4101/2001 zo dňa 21.12.2001, č. 7027-76-4003/2002-19 zo dňa 03.12.2002, č. 7029-24-4105/2003-18 zo dňa 03.03.2003 a č. 606-1627-4105/2003-18 zo dňa 08.08.2003, ktoré sú v tejto exekúcii exekučným titulom, boli vydané podľa osobitného predpisu a to zákona č. 274/1994 Z. z. o sociálnej poisťovni. S účinnosťou od 1.7.2003 bol tento predpis zrušený a nahradený zákonom č. 413/2002 o sociálnom poistení, ktorý bol s účinnosťou od 1.1.2004 nahradený zákonom č. 461/2003 o sociálnom poistení. Súd po preskúmaní osobitného predpisu zákona č. 274/1994 Z. z. a jemu nasledujúcich predpisov (zákon č. 413/2002 o sociálnom poistení a zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení) zistil, že prechodné ustanovenia novších predpisov otázku počítania a plynutia prekluzívnej lehoty na výkon rozhodnutí vydaných Sociálnou poisťovňou podľa zákona č. 274/1994 účinného do 31.12.2003 neriešia. Preto súd je toho názoru, že pre určenie uplynutia, alebo neuplynutia prekluzívnej lehoty, v záujme zachovania právnej istoty, je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni, účinného do 31.03.2002, v ktorom je uzákonená lehota na vykonanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, a to 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Exekúcia sa v nej musí nielen začať, ale aj skončiť.
5. Vzhľadom na uvedené súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Exekučným titulom, t.j. podkladom pre vykonanie exekúcie je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 5023-667/-4101/2001 zo dňa 21.12.2001, č. 5023-668-4101/2001 zo dňa 21.12.2001, č. 7027-76-4003/2002-19 zo dňa 03.12.2002, č. 7029-24-4105/2003-18 zo dňa 03.03.2003 a č. 606-1627-4105/2003-18 zo dňa 08.08.2003. Rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Exekúcia sa musí v tejto lehote začať aj skončiť. Po jej uplynutí nie je možné vo vymáhaní pokračovať, pretože ide o prekluzívnu lehotu. Exekučný súd na základe spisového materiálu zistil, že rozhodnutie č. 5023-667/-4101/2001 zo dňa 21.12.2001, sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 14.01.2002. Posledným dňom desaťročnej lehoty na vykonanie rozhodnutia bol deň 14.01.2012. Dňom nasledujúcim po tomto dátume došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky. Pokiaľ ide o rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. č. 5023-668-4101/2001 zo dňa 21.12.2001, toto sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 14.01.2002. Posledným dňom desaťročnej lehoty na vykonanie rozhodnutia bol deň 14.01.2012. Dňom nasledujúcim po tomto dátume došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky. Pokiaľ ide o rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 7027-76-4003/2002-19 zo dňa 03.12.2002, toto sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 27.12.2002. Posledným dňom desaťročnej lehoty na vykonanie rozhodnutia bol deň 27.12.2002. Dňom nasledujúcim po tomto dátume došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky. Pokiaľ ide o rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 7029-24-4105/2003-18 zo dňa 03.03.2003, toto sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 24.03.2003. Posledným dňom desaťročnej lehoty na vykonanie rozhodnutia bol deň 24.03.2013. Dňom nasledujúcim po tomto dátume došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky. Pokiaľ ide o rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 606-1627-4105/2003-18 zo dňa 08.08.2003, toto sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 02.09.2003. Posledným dňom desaťročnej lehoty na vykonanie rozhodnutia bol deň 02.09.2013. Dňom nasledujúcim po tomto dátume došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky. Preto súd z úradnej povinnosti exekúciu zastavil s odkazom na § 58 ods.1, § 57 ods.2, § 57 ods.1 písm. f) Exekučného poriadku a § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 o sociálnej poisťovni.
6. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
6.1 Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
6.2 Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
6.3 Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
6.4 Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal nárok na náhradu trov exekúcie. Súd nepopiera, že súdny exekútor má vždy nárok na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už vykonal. Pri náhrade trov exekúcie v zásade platí, že ich v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku znáša povinný a exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. V predmetnom konaní však súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 5Odk/753/2019 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka (povinného), preto súd nemôže povinnému uložiť povinnosť na náhradu trov konania. V tejto súvislosti súd poukazuje, že v danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, teda zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia. Oprávnený procesne nezavinil situáciu, na základe ktorej došlo k zastaveniu exekúcie, nakoľko neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a prekludovaním pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní. Návrh na začatie exekúcie bol oprávneným podaný dôvodne a v čase jeho podania nešlo o prekludovanú pohľadávku. Oprávnený nemôže ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Súd nepopiera, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výhodami tejto profesie. Prvoradým cieľom exekučného konania je nesporne zabezpečiť nútený výkon povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu, ktorá nebola povinným splnená dobrovoľne, teda uspokojiť predovšetkým nárok oprávneného. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia odvolanie je prípustné (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.