Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Co-222-2018.pdf
PDF · 82.96 KB
Case nature
Subarea
12Co/222/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej X. I., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom S. X, XXX XX A. I., o zaplatenie 849,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11Csp/236/2016-68 z 13. februára 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I. výrok). O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II. výrok).
2. Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 849,87 Eur s príslušenstvom, ktorá je dlhom žalovanej zo zmluvy o úvere č. 5999579108 uzavretej s Poštovou bankou, a. s. ako veriteľom. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný nárok je premlčaný, pretože žaloba bola podaná žalobcom na súd po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Súd prvej inštancie prihliadal na premlčanie z úradnej povinnosti (ex offo) aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej aj ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Poukázal na to, že predčasná splatnosť predmetného spotrebiteľského úveru bola vyhlásená dňa 10. 09. 2009, od nasledujúceho dňa mohol žalobca žiadať zaplatenie celého dlhu a tak premlčacia doba uplynula dňom 11. 09. 2012. Jej spočívanie nenastalo ani počas rozhodcovského konania, pretože toto bolo založené na neplatnej rozhodcovskej doložke (obsiahnutej v obchodných podmienkach viažucich sa k zmluve o úvere), čo napokon bolo konštatované aj v uznesení okresného súdu č. k. 10Er/295/2015-26 zo dňa 16. 07. 2015, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku voči žalovanej. Ak bola potom žaloba v tejto veci podaná na okresnom súde dňa 27. 12. 2016, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) vzhľadom na jej plný úspech v spore.
3. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, alternatívne, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
4. Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd nemal ex offo v zmysle ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadať na premlčanie žalovaného nároku, ak Ústavný súd SR dňa 07. 02. 2018 rozhodol,
že uvedené ustanovenie nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaná bola pasívna a preto jej nemala byť ochrana poskytnutá. V ďalšom poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci C-42/15 argumentujúc, že nakoľko zmluva spotrebiteľskom o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, rozhodcovská doložka mohla byť platnou súčasťou všeobecných obchodných podmienok. Mal súčasne za to, že od podania žaloby na rozhodcovský súd prestala premlčacia doba podľa ust. § 112 OZ plynúť a spočívala až do právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného konania.
5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Odvolací súd posudzujúc odvolacie argumenty žalobcu z obsahu spisu zistil, že žalovaná neuplatnila v priebehu prvoinštančného konania námietku premlčania v zmysle ust. § 100 ods. 1 OZ.
8. Súd prvej inštancie posudzoval premlčanie žalobcom uplatneného nároku z úradnej povinnosti (ex offo) podľa ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého ,,Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“
9. Súd v civilnom sporovom konaní je podľa ust. § 193 CSP viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je alebo nie je v rozpore s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; to platí v prípade každého takéhoto rozhodnutia vydaného v konaní o súlade právnych predpisov (čl. 125 Ústavy SR).
10. Odvolací súd poukazuje na to, že dňa 27. septembra 2018 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 271/2018 Z. z. vyhlásený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018 v znení: „Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov do súladu s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.“
11. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie postupoval v zmysle ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, avšak citovaným nálezom Ústavného súdu SR bol vyslovený nesúlad ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR. Odvolací súd je ex lege viazaný uvedeným nálezom Ústavného súdu SR odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov SR (t. j. od 27. septembra 2018), preto odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to vrátane závislého výroku o trovách konania. Ohľadne neho odvolací súd len poznamenáva, že okresný súd nepostupoval správne, pretože jednak nemal žalovanej priznať náhradu trov konania, ak jej v prvoinštančnom konaní podľa obsahu spisu žiadne nevznikli (nebolo by jej potom logicky ani aké priznať postupom podľa § 262 ods. 2 CSP) a ak už trovy konania priznal mal vo výroku uviesť, voči komu takýto nárok žalovanej prisúdil.
12. Úlohou prvoinštančného súdu bude opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku s tým, že podľa odvolacieho súdu je správnym záver prvoinštančného súdu, že zmluvu o úvere zo dňa 29. 10. 2008 uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu v pozícii dodávateľa a žalovanou v pozícii
spotrebiteľa treba klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 OZ a súčasne ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle v tom čase účinného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
13. Úverové vzťahy sú upravené v osobitnom zákone, a to v Obchodnom zákonníku, kde podľa § 497, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Otázka právneho režimu tzv. „absolútnych obchodných záväzkových vzťahov“ resp. „absolútnych obchodov“ (ku ktorým nesporne patrí i zmluva o úvere) uzatváraných dodávateľom so spotrebiteľom bola v minulosti riešená zo strany súdov nejednotne, možno ale konštatovať, že postupne sa názory prikláňali k postupu, aký zvolil v prejednávanej veci aj okresný súd, t. j. k aplikácii Občianskeho zákonníka a zásadný vplyv na odstránenie tejto nejednotnosti malo prijatie zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým s účinnosťou od 1. mája 2014 došlo (okrem iného) i k zmene, respektíve doplneniu ustanovenia § 52 ods. 2 OZ o tretiu vetu, ktorá znie: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Keďže uvedený právny predpis, ktorým došlo k tejto zmene nemá prechodné ustanovenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014 vyslovil právny názor, že toto ustanovenie sa od svojej účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred 1. májom 2014.
14. Odvolací súd dodáva, že ak by sa žalovaná v ďalšom konaní premlčania skutočne dovolala, súd prvej inštancie bude aplikovať ustanovenia § 100 a nasl. OZ a v takom prípade bude jeho úlohou vysporiadať sa predovšetkým s námietkami žalobcu (opakovanými aj v odvolaní) ohľadne plynutia, či spočívania premlčacej doby v súvislosti s rozhodcovským konaním (a tiež nadväzujúcou exekúciou) a s (ne)možnosťou aplikácie § 112 OZ vzhľadom aj na žalobcom prezentované súdne rozhodnutia.
15. Súd prvej inštancie tiež vyzve žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadne jeho aktívnej legitimácie, pretože zo žaloby (ani z iného podania žalobcu) nemožno zistiť, akým spôsobom sa namiesto Poštovej banky, a. s. stala veriteľom spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o., ktorá podľa tvrdení v žalobe postúpila žalovanú pohľadávku spoločnosti Bencont Investment s.r.o., ktorá zasa túto pohľadávku postúpila žalobcovi. V závislosti od tvrdení žalobcu súd prvej inštancie doplní dokazovanie v naznačenom smere, lebo bez toho nemožno považovať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú a takisto sa prípadne bude zaoberať aj otázkou splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách z hľadiska platnosti eventuálneho postúpenia pohľadávky bankou (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018 sp. zn. 7 Cdo 26/2017).
16. Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu preto neostala iná možnosť, ako odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
18. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).