Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-55-2019.pdf
PDF · 114.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4Csp/55/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOST, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, proti žalovanému S. Z., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Q. XX, XXX XX Q., N. I., v konaní o zaplatenie 50,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 50,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 130,- eur od 21.07.2016 do 22.08.2018, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 120,- eur od 23.08.2016 do 19.09.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 110,- eur od 20.09.2016 do 18.10.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- eur od 19.10.2016 do 21.11.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 90,- eur od 22.11.2016 do 21.02.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 80,- eur od 22.02.2017 do 09.08.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 75,- eur od 10.08.2017 do 18.09.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,- eur od 19.09.2017 do 20.11.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 65,- eur od 21.11.2017 do 20.02.2018, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 60,- eur od 21.02.2018 do 20.03.2018, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 55,- eur od 21.03.2018 do 20.08.2018, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,- eur od 21.08.2018 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 10,- eur, splatných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má následok zročnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 50,- eur, odplatu vo výške 56,- eur, zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur, poplatky za upomienky vo výške 210,- eur spolu s príslušným zmluvným úrokom a úrokom z omeškania zohľadňujúcim úhrady vykonané žalovaným, a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX úver vo výške 200,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi spolu s odplatou vo výške 56,- eur a úrokom vo výške 47 % ročne z poskytnutého úveru. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 21.07.2016. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný nesplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania zmluvy o úvere, stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. Ďalej sa v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- eur, čo predstavuje v tomto prípade celkovú sumu vo výške 210,- eur. Žalovaný dosiaľ žalobcovi uhradil sumu vo výške 150,- eur.
3. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadril ani nevyužil prostriedky procesnej obrany.
4. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne riadne a včas ospravedlnil svojou pracovnou zaneprázdnenosťou. Súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne.
5. Žalovaný vo svojom prednese na pojednávaní nerozporoval tvrdenia žalobcu o poskytnutí peňažných prostriedkov, popísal okolnosti, za ktorých došlo k poskytnutiu a vyplateniu peňažných prostriedkov. Nerozporoval ani skutočnosť, že poskytnutý úver riadne nesplácal a popísal dôvody, pre ktoré sa tak stalo.
6. Postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, výpisom z obchodného registra žalobcu, v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany vykonal aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, a to výsluchom žalovaného a lustráciou v Registri obyvateľov SR, registri Sociálnej poisťovne a v Obchodnom vestníku na žalovaného, ako aj listinnými dôkazmi predloženými žalovaným, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 200,- eur. Za poskytnutie úveru si žalobca účtoval odplatu vo výške 56,- eur, úrok vo výške 47 % ročne z poskytnutého úveru, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 150,- eur, spolu sa žalovaný zaviazal zaplatiť do termínu konečnej splatnosti úveru, t.j. do 21.07.2016, celkovú sumu 350,- eur. Ročná percentuálna miera celkových nákladov úveru nie je v zmluve uvedená. V zmluve uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 28 % sa týka iba dojednanej odplaty pri poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 56,- eur. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola ku dňu podpisu zmluvy vo výške 25,88 %. Nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi z poskytnutého úveru postupne uhradil celkovú sumu 150,- eur.
8. Podľa bodu 08. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru za účelom zabezpečenia pohľadávok z tejto zmluvy veriteľ so súhlasom dlžníka požaduje poskytnutie zabezpečenia výlučne vo forme dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a/alebo ručenia a/alebo zmluvnej pokuty.
9. V zmysle uvedeného ustanovenia Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa zmluvné strany ďalej dohodli, že ak žalovaný neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote určenej v Zmluve o úvere, zaväzuje sa veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur a za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- eur, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.
10. Žalovaný na pojednávaní ďalej uviedol, že pôžičku, ktorá bola v poradí už druhou jeho pôžičkou od žalobcu, spočiatku splácal. Peniaze mu vyplatili v hotovosti, a to iba v sume 100,- eur, pretože ďalších 100,- eur zaplatil na predchádzajúcu pôžičku. Po tom, čo utrpel úraz, dohodol sa so žalobcom na nižších splátkach po 10,- eur. Nemal však príjem, vyradili ho tiež z evidencie, a bol odkázaný iba na dávku v hmotnej núdzi vo výške 63,- eur. Žalobcovi nevedel splácať ani dohodnutých 10,- eur, dohodli sa preto na nižšej splátke vo výške 5,- eur. Takto úver splácal asi 7 - 8 mesiacov. Dlžnú sumu je schopný splácať v splátkach maximálne po 10,- eur mesačne, pretože aj jeho manželka je nezamestnaná a poberá iba dávky. Okrem toho musí zaplatiť elektrinu približne 60,- eur a Digi, t.j. inkaso v celkovej výške 84,- eur. Okrem toho musí splácať poplatky za odpad, na ktorý boli obcou pripojený, i keď v domácnosti nemá ani len vodu.
11. Z vykonaného dokazovania bolo ďalej zistené, že žalovaný je ženatý, má jedno plnoleté dieťa. Lustráciou v Obchodnom vestníku na žalovaného bolo ďalej zistené, že na žalovaného nebol dosiaľ vyhlásený osobný bankrot.
12.Úhradami vykonanými žalovaným poštovými poukážkami v prospech účtu žalobcu mal súd ďalej preukázané, že minimálne v dňoch 19.09.2016, 18.10.2016, 21.11.2016, 21.02.2017 žalovaný v prospech účtu žalobcu vykonal úhrady po 10,- eur a v dňoch 20.11.2017 a 20.03.2018 vykonal úhrady po 5,- eur, spolu žalobcovi uhradil 50,- eur. Nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi ďalej uhradil sumu 100,- eur, a to úhradami vykonanými v dňoch 18.08.2015 a 19.10.2015 po 35,- eur, dňa 22.08.2016 vo výške 10,- eur, a v dňoch 09.08.2017, 18.09.2017, 20.02.2018 a 20.08.2018 úhradami po 5,- eur. Spolu žalobcovi uhradil sumu 150,- eur.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 22.12.2015 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.“), ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
20. Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
21. Podľa § 3a ods. 1, 2, 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so
splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu 2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
22. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
24. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015 (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: j) odplatu podľa osobitných predpisov (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1, §1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.). k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
26. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/, e/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, s) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, z) a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť zmluvu poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.
29. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
30. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 50,- eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, keďže jej dôvodnosť preukázanú nemal. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi žalobcom, ako veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom. Uzatvorená zmluva má tiež charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaným, ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzavieraní a plnení nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Nebolo sporné, že na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 200,- eur v hotovosti, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť do 12 kalendárnych mesiacov, bez dohody o výške, termínoch a počte pravidelných mesačných, prípadne týždenných splátok v termíne konečnej splatnosti úveru do 21.07.2016. Zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobcom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je preto zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je nepochybne spotrebiteľ, a to za účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných strán. Z uvedeného dôvodu zákonodarca kladie zvýšené nároky na dodávateľa cez normy spotrebiteľského práva a precizuje obsahové náležitosti zmluvy uzatváranej medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje dočasne poskytnúť spotrebiteľovi peňažné prostriedky vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Každá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom musí obsahovať všetky obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, uvedené § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Predmetná zmluva tieto obligatórne náležitosti neobsahovala, konkrétne neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, naopak a to v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa je uvedená iba RPMN počítaná z čiastočnej odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky v kapitalizovanej výške 56,- eur bez zohľadnenia ďalšieho dojednania odplaty vo forme úroku vo výške 47 % ročne z poskytnutého úveru v kapitalizovanej výške 94,- eur, namiesto správnej RPMN vo výške 75 %, je tak uvedená nižšia a nesprávna RPMN vo výške 28 %. Správna výška ročnej percentuálnej miery nákladov predmetného spotrebiteľského úveru pritom viac ako trojnásobne prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty 24,67 % (údaj zverejnený Ministerstvom financií Slovenskej republiky v rámci súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2015, ku dňu 30.06.2015), t.j. dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere (2 x 24,67 %) a svojím obsahom tak odporuje osobitnému predpisu, súd preto uvedené zmluvné dojednania považuje za neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu absencie aj ďalších obligatórnych ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, uvedených v ustanovení § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a to údajov o výške, termíne a počte splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému, potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/, d/, e/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, nakoľko bol tiež poskytnutý peňažnými prostriedkami vyplatenými žalovanému v hotovosti. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol. Žalobca preukázal splnenie svojho
zmluvného záväzku na základe zmluvy o úvere, keď žalovanému poskytol peňažné prostriedky vo výške 200,- eur, ktorú skutočnosť žalovaný žiadnym spôsobom ani nerozporoval. Žalovanému preto vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Bolo preukázané, že žalovaný žalobcovi doposiaľ zaplatil celkovú sumu 150,- eur, preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom dôvodne uplatnenú sumu 50,- eur titulom nevrátených peňažných prostriedkov a vo zvyšku, t.j. v časti žalovanej odplaty vo výške 56,- eur a uplatnených zmluvných úrokov s poukazom na uvedené právne posúdenie, žalobu ako nedôvodnú zamietol.
34. Súd zamietol aj uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za upomienky v celkovej výške 210,- eur, lebo žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by upomienky adresované žalovanému skutočne aj odovzdal na poštovú prepravu. Procesnou povinnosťou žalobcu je nielen uvádzať skutkové okolnosti rozhodujúce pre posúdenie veci, ale žalobca má i dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Ak si žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie poplatkov za písomné upomínanie žalovaného, ako dôsledok neplnenia zmluvných dojednaní zo strany žalovaného, a to splácať poskytnutý úver riadne a včas, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti.
35. V časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur, súd žalobu zamietol, nakoľko jej dôvodnosť preukázanú nemal. Zmluvná pokuta plní prevenčnú, reparačnú a sankčnú funkciu. Možno ju uzavrieť samostatne následne po uzavretí zabezpečovanej zmluvy alebo ako súčasť záväzkového právneho vzťahu, ktorého sa zmluvná pokuta týka. Súd nemal preukázané zachovanie individuálneho písomného dojednania zmluvnej pokuty, ktoré je podmienkou jeho platnosti, a to s poukazom na ustanovenia § 544 ods. 2 a § 40 ods. 1, 3 v spojení s § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute ako vyplýva zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo výslovne požadované zo stany veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky, a následne zapracované do formulárového textu úverovej zmluvy bez reálnej možnosti žalovaného ako dlžníka ovplyvniť jeho obsah pred podpisom úverovej zmluvy, preto ho nemožno považovať ani za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Takéto ustanovenie je podľa názoru súdu neprijateľné z dôvodu, že je v rozpore s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa, a ako také spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného, a preto je neplatné.
36. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal v uplatnenej zákonnej výške 5 % ročne iba z istiny úveru tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia zohľadňujúc pritom čiastočné úhrady vykonané žalovaným. Súd žalobu v časti odplaty navyšujúcej istinu úveru o sumu 56,- eur, z ktorej si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania, vzhľadom na posúdenie úveru ako bezúročný a bez poplatkov, ako nedôvodnú zamietol.
37. Podľa § 232 ods. 3 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
38. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
39. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel žiadosti žalovaného a povolil mu zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach. Súd prihliadol na výšku peňažného plnenia, ako aj finančnú situáciu žalovaného, ktorá mu nedovoľuje zaplatiť dlžnú sumu jednorázovo. Nie je dôvod neveriť žalovanému, že v regióne s vysokou mierou nezamestnanosti nie je neschopný sa v krátkom čase zamestnať. Je zrejmé, že žalovaný, hoci už nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, s prihliadnutím na výšku vyplácanej dávky hmotnej núdzi, je schopný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu jedine v mesačných splátkach, maximálne po 10,- eur, bez ohrozenia svojich existenčných potrieb a potrieb svojej rodiny, ktorými splátkami súčasne nebude vo svojich majetkových pomeroch dotknutý ani žalobca, keďže ide o podnikateľský subjekt, ktorý v rámci svojho predmetu podnikania má okrem iných aktivít aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom,
a to bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov, dĺžka splácania predmetného dlhu žalovaným pritom neprekročí 18 mesiacov, preto z hľadiska proporcionality môže žalobca takéto obmedzenie zniesť. V neposlednom rade v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, žalovaný stratí výhodu splátok a vznikne mu povinnosť uhradiť dlžnú sumu jednorazovo.
40. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
41. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci úspech v sume 50,- eur, čo je 14,32 %, neúspech v sume 299,- eur, teda neúspech vo výške 85,68 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 14,32 % - 85,68 %, čo predstavuje čistý úspech žalovaného vo výške 71,36 %. Žalovaný si však žiadne trovy konania neuplatnil, a žiadne trovy konania mu nevyplývajú ani zo súdneho spisu, súd mu preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal. Tento rozsudok zároveň predstavuje z pohľadu trov konania konečné rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.