Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/158/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej R. K., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. XXX/XX, XXX XX W. J., o zaplatenie 287,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -109 z 11. mája 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu vo zvyšnej časti (druhý výrok) a vo výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 287,44 Eur (prvý výrok) a vo zvyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok). Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (tretí výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 287,44 Eur s úrokom vo výške 28 % ročne od 04. 07. 2013 do zaplatenia z titulu nepovoleného debetu na osobnom účte žalovanej zriadeného na základe Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 12. 11. 2007. Po právnej stránke vec posúdil podľa ust. až 4 a a (ďalej len „“) a podľa ust. , a a a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2017. Na základe zrealizovaného dokazovania skonštatoval, že žaloba je dôvodná ohľadne sumy 287,44 Eur a nedôvodná v zostávajúcom úroku 28 % ročne z tejto sumy od 04. 07. 2013 do zaplatenia. Svoje závery odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako bankou a žalovanou ako klientkou bola dňa 12. 11. 2007 uzavretá Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorej predmetom bolo zriadenie účtu pre žalovanú. Zmluva síce bola uzavretá podľa ust. a nasl. , išlo ale o zmluvu podliehajúcu právnemu režimu spotrebiteľských zmlúv podľa ust. a nasl. a tiež o spotrebiteľských úveroch, a to najmä vzhľadom na charakter zmluvných strán (postavenie žalovanej ako spotrebiteľky, nepodnikateľky). Doloženým výpisom z účtu mal potom preukázané, že žalovaná sa dostala na účte do nepovoleného debetu, ktorý mal ku dňu 03. 07. 2013 hodnotu 287,44 Eur a v zmysle ďalej citovaných ustanovení všeobecných obchodných podmienok (ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy) vznikla žalovanej po odstúpení od zmluvy bankou povinnosť uhradiť túto sumu. Zamietnutie žalovaných úrokov následne okresný súd zdôvodnil v podstate tým, že pokiaľ žalobca zosplatnil svoju pohľadávku (a uzavrel účet žalovanej) dňom 03. 07. 2013, nemá už od 04. 07. 2013 nárok na úroky 28 % z nepovoleného debetu (hoci toto bolo určené v

čl. III. A bod 23 obchodných podmienok a sadzobníku), ale len na úroky z omeškania a tie neuplatnil. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa a (ďalej len „“) konštatujúc, že pokiaľ mal žalobca plný úspech ohľadne žalovanej istiny (a neúspech len v príslušenstve), priznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

3. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca napádajúc jeho zamietajúci (druhý) výrok. Žiadal rozsudok v tejto časti zmeniť a vyhovieť žalobe aj ohľadne žalovaných úrokov a priznať mu trovy konania.

4. V odvolaní citoval ust. , , a a tiež komentár k nim tvrdiac, že názor, že po zosplatnení úveru už veriteľovi nepatrí nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Dohodnutý obchodný úrok preto patrí veriteľovi až do vrátenia požičaných prostriedkov a nie iba do splatnosti úveru, lebo samotné zosplatnenie neznamená, že veriteľ má prostriedky k dispozícii. Obsahom záväzku dlžníka nie je len vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania, úroky je dlžník povinný platiť od reálneho poskytnutia do reálneho vrátenia financií, a to či už v lehote splatnosti alebo v omeškaní. Ani odstúpenie od zmluvy v zmysle ust. (zamerané na ochranu veriteľa) upravujúce odstúpenie od zmluvy pri omeškaní dlžníka, nespôsobuje zánik záväzku ex tunc, preto naďalej trvá jeho povinnosť vrátiť dlžnú sumu s úrokmi a tým nie je dotknutý ani nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací ( ) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom (druhom) výroku a v závislom (treťom) výroku o trovách konania podľa a potvrdil ako vecne správny.

7. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie je vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (a tiež vo výroku o trovách konania) vecne správne a vychádza z náležite prevedeného dokazovania. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením rozhodnutia, ktoré sa vzťahuje na napadnuté výroky a ktoré sa presvedčivo a logicky vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými aj právnymi otázkami sporu a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení .

10. K námietkam žalobcu odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že mu je z rozhodovacej činnosti známa rozdielna prax prvoinštančných aj odvolacích súdov týkajúca sa rozhodovania o nárokoch na úroky z úveru za čas po splatnosti pohľadávky do vrátenia úveru. V rozhodovacej praxi sa možno stretnúť s názorom, že úroky z úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu, ale aj s opačnými rozhodnutiami vyjadrujúcimi názor, že povinnosť platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov v spotrebiteľských vzťahoch trvá aj po splatnosti pohľadávky až do vrátenia úveru (a do tejto kategórie patrí aj žalobcom v odvolaní označené rozhodnutie Krajského súdu v Žiline). Z uvedených dôvodov v situácii, kedy neexistuje ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít v otázke nároku veriteľa na úroky po predčasnom zosplatnení spotrebiteľského úveru, prikláňa sa odvolací súd k názoru, že úroky zo spotrebiteľského úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu a nie aj následne až do faktického vrátenia poskytnutých prostriedkov. Čiže v tomto odvolací súd dáva za pravdu okresnému súdu, ktorý vo zvyšnej časti žalobu zamietol (ohľadne úroku 28 % ročne zo žalovanej sumy od 04. 07. 2013 do zaplatenia), pretože z ustanovení a nasl. upravujúcich úverovú zmluvu nevyplýva

explicitne presný okamih, do ktorého je dlžník povinný platiť dojednaný úrok v prípade vzniku jeho povinnosti vrátiť poskytnutý úver predčasne pred pôvodne dohodnutou dobou vrátenia. Ust. (a ani ) túto otázku nerieši a neurčujú to ani ostatné ustanovenia a tak zo zákona nemožno vyvodiť, že dohodnutý úrok z úveru je dlžník povinný ex lege platiť až do faktického vrátenia prostriedkov.

11. Bez ohľadu na to, že predmetná otázka je súdmi riešená rozdielne (a svoj názor odvolací súd priblížil), v tomto spore jej (vy)riešenie nebolo kľúčové vzhľadom na to, že podľa odvolacieho súdu nebola medzi stranami sporu platne dohodnutá výška úroku pri nepovolenom prečerpaní (debete), keď táto bola uvedená iba vo všeobecných obchodných podmienkach jednostranne prijatých žalobcom, aj to nedostatočným spôsobom. Odvolanie žalobcu tak nebolo dôvodné.

12. Aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch podľa ust. a nasl. (ktorým bola aj stranami uzavretá zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb) je prípustné, aby náležitosti zmluvy boli obsahom rôznych s ňou súvisiacich dokumentov (akokoľvek nazvaných, ako napr. vo všeobecných obchodných podmienkach, prílohách, sadzobníkoch, atď.), ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť zmluvy a sú pre spotrebiteľa záväzné. Odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EU (napr. prípad č. C-42/15) i na rozhodnutia súdov SR, podľa ktorých je v zásade prípustné uplatňovanie takých obchodných podmienok, v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve a nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných obchodných podmienkach, na ktoré zmluva môže odkazovať. Uplatnenie obchodných podmienok však nie je neobmedzené, naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami dobrej viery, alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takéto obchodné podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, pre to, aby boli záväzné, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, čomu musí predchádzať oboznámenie sa s ich obsahom. Pre samotné oboznámenie však nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s obchodnými podmienkami oboznámený. V tomto prípade Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzatvorená medzi stranami odkazuje (v čl. VII bode 2), že žalovaná obdržala obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by žalovanú oboznámil s konkrétnymi obchodnými podmienkami, resp. k nim pristúpila. Žalobca odkazuje v prípade nepovoleného prečerpania na obchodné podmienky platné od 01. 11. 2007, v ktorých je nepovolené prečerpanie upravené v časti III. A bode 23, ktorý by mal stanovovať výšku úrokov po dobu nepovoleného prečerpania a tu sa zasa odkazuje na ďalší dokument označený ako sadzobník. Žalobca predložil len sadzobník platný od 01. 07. 2013, nedoložil aký úrok mal byť platný v čase uzavretia zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné konštatovať, že v uzavretej zmluve nebol medzi stranami sporu individuálne dohodnutý úrok pre prípad nepovoleného debetu, keďže Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb neobsahovala údaj o úrokoch nepovoleného debetu, resp. že by bol individuálne dojednaný. Žalobca nepreukázal ani to, že žalovaná sa s úrokom mala možnosť oboznámiť, preto ho nemôže ani požadovať.

13. Žalobca teda nepreukázal existenciu písomnej dohody zmluvných strán na úročení nepovoleného debetu, pričom takúto dohodu nemožno uzatvoriť len všeobecným odkazom na obchodné podmienky, resp. na sadzobník žalobcu. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, žalobca si môže účtovať len úroky, ktoré boli zmluvnými stranami v spotrebiteľskej zmluve individuálne dojednané. Najpodstatnejšie zmluvné podmienky (ktorým úrok pri úvere nepochybne je) nesmú byť obsiahnuté mimo spotrebiteľskej zmluvy vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktorých úlohou je regulovať výhradne menej podstatné dojednania technického charakteru. Žalobca na preukázanie nároku na úroky predložil len prehľad úrokových sadzieb produktov účinné od 01. 07. 2013, z ktorej vyplýva, že sadzba úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu predstavuje 28 %. Uvedená listina nie je podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a je nepochybné, že nebola so žalovanou ako spotrebiteľkou, individuálne dojednaná, navyše ňou určované úrokové sadzby produktov boli účinné až od 01. 07. 2013.

14. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom (druhom) výroku, ktorým prvoinštančný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, podľa § 387 ods. 1 a 2

ako vecne správny potvrdil (vrátane výroku o trovách konania, ktorý žalobca ani nespochybnil konkrétnymi odvolacími dôvodmi).

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. v spojení s a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. . V tomto prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, zásadne by teda mala nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanej v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli (k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila, bola nečinná), odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).