Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Sa-4-2019.pdf
PDF · 100.92 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu Ing. W. W., nar. X.X.XXXX, bytom G. N. XXXX/XX, M., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2019/2155-0003 La zo dňa 8.1.2019, takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2019/2155-0003 La zo dňa 8.1.2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2019/2155-0003 La zo dňa 8.1.2019 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, Odbor sociálnych vecí a rodiny č. SE1/OHNNVaŠSD/SOC/2018/6750-8, MF01/2018/68/B zo dňa 5.11.2018, ktorým žalobcovi podľa § 13 ods. 1 a § 7 ods. 1 písm. a) zák. č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa bol odňatý prídavok na dieťa S. W., nar. XX.XX.XXXX od 1.9.2018 v sume 23,68 Eur na základe zistenia, že menovaná je na Vysokej škole regionálneho rozvoja a Bankového institutu - AMBIS, a. s. v Prahe študentkou prvého ročníka magisterského štúdia formou kombinovaného štúdia a od 1.9.2018 tak nespĺňa jednu z podmienok nezaopatrenosti dieťaťa podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 600/2003 Z.z.
2. Namietal, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s argumentáciou uvedenou v jeho odvolaní, a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Podľa jeho názoru boli naplnené podmienky nároku na priznanie prídavku na dieťa vyplývajúce z ustanovení § 7 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. a) a § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 600/2003 Z.z., nakoľko žalobca sa stará o nezaopatrené dieťa, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a jeho nezaopatrené dieťa, ktoré ešte nedosiahlo 25 rokov veku, sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom v dennej forme.
4. Má za to, že z predloženého potvrdenia o návšteve školy nevyplýva nesplnenie podmienky sústavnej prípravy dieťaťa na budúce povolanie štúdiom, ale iba to, že je študentkou prvého ročníka magisterského štúdia formou kombinovaného štúdia, ktorá nie je v rozpore s požiadavkou uskutočňovania štúdia na vysokej škole dennou formou (§ 4 ods. 1 písm. b/ zákona), nakoľko zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách nedefinuje termín „denné formy“ štúdia, resp. nikde neuvádza, že by sa tento termín viazal iba s formou prezenčného a nie s formou kombinovaného štúdia. Poukazoval na to, že podľa § 60 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách sa obe formy štúdia (denná aj externá) môžu uskutočňovať
prezenčnou metódou, dištančnou metódou alebo kombinovanou metódou. Žalovaný sám konštatoval, že v prípade štúdia nezaopatreného dieťaťa dennou formou akoukoľvek metódou, je takéto štúdium považované za sústavnú prípravu na povolanie, z čoho je zrejmé, že ak by dieťa študovalo dennou formou kombinovanou metódou na škole v Slovenskej republike, bol by mu príspevok na dieťa zostal zachovaný.
5. Podľa žalovaného však v Českej republike dennej forme štúdia zodpovedá prezenčná forma, čo žalobca považuje za nesprávne právne posúdenie, nakoľko právna úprava metódy/formy štúdia je v Českej a Slovenskej republike v podstate totožná a oba predpisy uvádzajú možnosť štúdia formou prezenčnou, dištančnou alebo ich kombináciou.
6. Žalobca uvádzal, že pri externej forme štúdia kombinovanou metódou sa výučba realizuje len v piatok popoludní a v sobotu s vyšším podielom dištančnej metódy výučby. Táto forma je vhodná pre tých študentov, ktorí nemajú dostatočný priestor pre intenzívnejšie štúdium, t.j. aj s ohľadom na iné povinnosti (napr. zamestnanie) preferujú menej intenzívne štúdium, ktoré ale trvá o jeden rok dlhšie (4 roky miesto 3 pri bakalárskom štúdiu, a 3 roky miesto 2 pri magisterskom štúdiu). Výučba je organizovaná tak, že študent musí získať počas akademického roka len 48 kreditov, miesto 60 kreditov pri dennej forme kombinovanou metódou. Pri dennej forme štúdia kombinovanou metódou sa výučba realizuje prevažne len v piatok popoludní a v sobotu, s menším podielom prezenčnej metódy výučby, ktorá je nahradená dištančnou metódou. Táto forma je vhodná pre tých študentov, ktorí majú dostatočný priestor na intenzívnejšie štúdium, t.j. aj s ohľadom na iné povinnosti (napr. zamestnanie) preferujú intenzívnejšie štúdium, ktoré ale trvá o jeden rok kratšie (3 roky miesto 4 pri bakalárskom štúdiu, a 2 roky miesto 3 pri magisterskom štúdiu). Výučba je organizovaná tak, že študent musí získať počas akademického roka 60 kreditov, miesto 48 kreditov pri externej forme. Študenti dennej formy kombinovanou metódou štúdia majú naviac status denného študenta so všetkými výhodami študentov denného štúdia (ISIC preukaz, motivačné štipendium, študentské zľavy a pod.), podobne ako študenti dennej formy prezenčnou metódou štúdia.
7. Žalobcove dieťa je študentom práve dennej formy štúdia kombinovanou metódou, ako to vyplýva nielen z predloženého potvrdenia o návšteve školy, ale aj zo študijného a skúšobného poriadku študovanej vysokej školy (článok 3 ods. 3 tohto poriadku). Naviac, čo sa týka dĺžky štúdia, konkrétne inžiniersky odbor „Marketing a brand management“ má predpísanú dĺžku štúdia dva roky, čo zodpovedá dennej forme kombinovaného štúdia.
8. Podľa žalobcu z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že jeho dieťa je študentom študijného programu vyučovaného kombinovanou metódou a dennou formou, a jeho teda nezaopatreným dieťaťom, ktoré sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom v dennej forme.
9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
10. Uvádzal, že žalobcovi bol Úradom práce vyplácaný prídavok na dieťa na S. W., nar. XX.XX.XXXX v zmysle zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na základe splnenia zákonom stanovených podmienok. Dňa 26.10.2018 zaevidoval Úrad práce do spisovej dokumentácie potvrdenie „Potvrzení o studiu" zo dňa 19.10.2018. Z dokladu „Potvrzení o studiu" zo dňa 19.10.2018 zaevidovaného Úradom práce do spisovej dokumentácie dňa 26.10.2018 vyplýva, že dieťa žalobcu je v študijnom programe „navazující magisterský" v akademickom roku 2018/2019, teda v období od 1.9.2018 do 30.10.2019 študentom prvého ročníka kombinovaného štúdia na Vysokej škole regionálneho rozvoje a Bankovního institutu - AMBIS, a.s. v Prahe. Nakoľko vymedzená kombinovaná forma štúdia nie je považovaná za sústavnú prípravu na dieťaťa (§4 ods. 1 písm. b/ zákona o prídavku na dieťa), žalobca nespĺňal jednu z podmienok nároku na prídavok na dieťa, ktorou je starostlivosť oprávnenej osoby o nezaopatrené dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom (§7 ods. 1 písm. a/ zákona o prídavku na dieťa). Vzhľadom na uvedené Úrad práce rozhodnutím č. SEl/OHNNVaŠSD/SOC/2018/6750-8, MF01/2018/68/B zo dňa 5.11.2018 od 1.9.2018 odňal žalobcovi ako oprávnenej osobe prídavok na dieťa v sume 23,68 Eur.
11. K námietkam žalobcu uviedol, že podmienky nároku na prídavok na dieťa upravuje zákon o prídavku na dieťa, podľa ktorého je možné prídavok na dieťa poskytnúť len na nezaopatrené dieťa. Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré sa po skončení povinnej školskej dochádzky sústavne
pripravuje na povolanie výlučne dennou formou štúdia na strednej alebo na vysokej škole, pričom v tomto smere sa akceptuje aj obdobná forma štúdia v cudzine. Nezaopatrené dieťa v akademickom roku 2018/2019 študuje na AMBIS. Štúdium nezaopatreného dieťaťa sa v danom prípade neuskutočňuje podľa zákona o vysokých školách (štúdium sa uskutočňuje v Českej republike), ale v zmysle zákona č. 111/1998 Sb. o vysokých školách a o změně a doplnění dalších zákonů. Z ustanovení tohto zákona vyplýva, že študijný program na vysokých školách v Českej republike sa môže uskutočňovať v troch formách štúdia - prezenčnou, dištančnou alebo ich kombináciou. Túto skutočnosť potvrdzuje taktiež potvrdenie o návšteve školy AMBIS, v ktorom sa ako možnosť štúdia uvádza prezenčné alebo kombinované štúdium. Formy štúdia v Slovenskej republike sú explicitne deklarované v § 60 ods. 1 zákona o vysokých školách. Preto študijný program študenta študujúceho podľa zákona o vysokých školách sa môže uskutočňovať výlučne v dennej alebo v externej forme, ktoré citovaný zákon charakterizuje v § 60 ods. 2 a ods. 3 zákona o vysokých školách. Obidve uvedené formy štúdia (denná aj externá) sa môžu uskutočňovať: a) prezenčnou metódou b) dištančnou metódou c) kombinovanou metódou. Z predloženého potvrdenia o návšteve školy AMBIS zo dňa 19.10.2018 jednoznačne vyplýva, že nezaopatrené dieťa študuje v akademickom roku 2018/2019 v prvom ročníku kombinovaného štúdia a nie prezenčného, ktoré škola uvádza ako možnosť študijného programu. V porovnaní s potvrdením o návšteve školy AMBIS zo dňa 21.8.2017 vyplýva, že v akademickom roku 2017/2018 nezaopatrené dieťa študovalo v prezenčnej forme štúdia. Žalovaný poukazoval na to, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zo dňa 5.11.2018 sú presne citované ustanovenia zákona o prídavku na dieťa. z ktorých je zrejmé, že kombinovaná forma štúdia nie je považovaná za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie (§ 4 ods. 1 písm. b/ zákona o prídavku na dieťa), a preto žalobca nespĺňa jednu z podmienok nároku na prídavok na dieťa, ktorou je starostlivosť žalobcu o nezaopatrené dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom (§ 7 ods. 1 písm. a/ zákona o prídavku na dieťa). Zároveň nie je naplnená podstata ustanovenia § 4 ods. 5 písm. a) zákona o prídavku na dieťa v nadväznosti na § 4 ods. 1 písm. b) zákona o prídavku na dieťa, ktoré za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie akceptuje výlučne štúdium na vysokej škole v dennej forme, avšak štúdium dieťaťa žalobcu sa uskutočňuje kombinovanou formou. Z uvedeného vyplýva, že nie je splnená podmienka nároku, teda starostlivosť žalobcu o nezaopatrené dieťa a žalobcovi prídavok na dieťa od 1.9.2018 nepatrí. Vzhľadom na skutočnosť, že dieťa žalobcu študuje v Českej republike podľa zákona č. 111/1998 Sb., vzťahuje sa na danú situáciu § 44 ods. 1 zákona č. 111/1998 Sb. „vysokoškolské vzdělání se získává studiem v rámci akreditovaného studijního programu podle studijního plánu stanovenou formou studia. Za akreditovaný studijní program se pro účely tohto zákona považuje i studijní program uskutečňovaný vysokou školou v rámci oblasti nebo oblastí vzdělávaní, pro které má vysoká škola institucionální akreditaci“. Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 111/1998 Sb. „studijní plán stanoví časovou a obsahovou posloupnost studijních předmětů, formou jejich studia a způsob ověření studijních výsledků. V zmysle § 44 ods. 4 zákona č. 111/1998 Sb. „forma studia vyjadřuje, zda jde o studium prezenční, distanční nebo o jejich kombinaci“. Túto skutočnosť potvrdzuje taktiež potvrdenie o návšteve školy AMBIS, v ktorom sa ako možnosť štúdia uvádza prezenčné alebo kombinované štúdium. Zo študijného a skúšobného poriadku Vysokej školy regionálneho rozvoja a Bankového inštitútu - AMBIS, a. s. v článku 2 bod. 5 vyplýva, že „studium na vysoké škole je organizováno v rámci akreditovaných studijních programů/oborů a plánů formou prezenční nebo kombinovanou“. Pri posudzovaní sústavnej prípravy na povolanie na účely nároku na prídavok na dieťa nie je rozhodujúca metóda ale rozhodujúca je forma štúdia, a to konkrétne denná forma, čo potvrdzuje aj odkaz č. 8 v zákone o prídavku na dieťa (§ 60 ods. 2 zákona o prídavku na dieťa), v ktorom právny predpis jednoznačne deklaruje dennú formu štúdia. V prípade, ak nezaopatrené dieťa študuje dennou formou, akoukoľvek metódou, je takéto štúdium považované za sústavnú prípravu na povolanie. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci a pri vydávaní svojich rozhodnutí postupovali v súlade s platnými právnymi normami SR, ktorými sú štátne orgány viazané a musia postupovať v medziach zákona. Rovnako máme za to, že prvostupňový orgán dôsledne, rešpektujúc platné právne predpisy, preskúmal všetky listinné dôkazy, na základe presného a úplného zistenia skutkového stavu veci skutkový stav náležite objasnil a správne aplikoval príslušné ustanovenia zákona a rozhodol správne, v súlade so zákonom.
12. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
13. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým s účinnosťou od 1.9.2018 žalobcovi bol podľa §§ 13 ods. 1 a § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z.z. odňatý prídavok na dcéru S. W. z dôvodu, že táto ako študentka prvého ročníka magisterského štúdia formou kombinovaného štúdia nespĺňa jednu z podmienok nezaopatrenosti dieťaťa podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 600/2003 Z.z., pretože sa sústavne nepripravuje na budúce povolanie štúdiom.
14. Podľa zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa:
§ 3
(1) Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.
§ 4
(1) Sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je štúdium, ktoré sa a) organizuje na strednej škole dennou formou alebo b) uskutočňuje na vysokej škole dennou formou.
§ 7
(1) Oprávnená osoba má nárok na prídavok, ak a) sa stará o nezaopatrené dieťa; podmienka starostlivosti o nezaopatrené dieťa oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 1 písm. d) sa považuje za splnenú, b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky alebo je osobou podľa osobitného predpisu.
§ 13
(1) Ak oprávnená osoba už nespĺňa podmienky nároku na prídavok alebo ak platiteľ vyplácal prídavok oprávnenej osobe neprávom, platiteľ rozhodne o odňatí prídavku.
Podľa § 60 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, (1) Študijný program sa môže uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo v externej forme štúdia.
(2) Denná forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti.
(3) Externá forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 750 až 1440 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti.
(4) Vzdelávacie činnosti podľa § 51 ods. 2 sa môžu uskutočňovať a) prezenčnou metódou, b) dištančnou metódou alebo c) kombinovanou metódou.
(5) Prezenčná metóda štúdia spočíva na vyučovaní s priamym kontaktom učiteľa so študentom.
(6) Dištančná metóda nahrádza priamy kontakt učiteľa so študentom komunikáciou prostredníctvom komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.
(7) Pri dennej forme a externej forme uskutočňovania študijného programu sa používajú rovnaké metódy. Ak používanie rovnakých metód nie je možné, prípadné nevyhnutné rozdiely v uskutočňovaní študijného programu v dennej forme a externej forme nesmú mať negatívny vplyv na výsledky vzdelávania.
15. V súlade s názorom žalobcu je na úvod potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 5.11.2018 nespĺňa základné požiadavky kladené naň, v záujme zrozumiteľnosti dôvodov prijatia rozhodnutia uvedeného v jeho výrokovej časti pre účastníka konania, ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku.
16. Odôvodnenie tohto rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysvetľuje, aké zistenia správny orgán z predloženého potvrdenia o návšteve školy dcérou žalobcu vykonal a na základe akých úvah dospel k záveru, že podľa jeho obsahu nespĺňa jednu z podmienok nezaopatrenosti dieťaťa a sústavne sa nepripravuje na budúce povolanie štúdiom.
17. Žalovaný sa v obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia s touto odvolacou námietkou žalobcu (námietkou nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia) vôbec nezaoberal, a sám tak, hoci dôvody odňatia prídavku podrobnejšie zdôvodňoval, vlastné rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti (vo vyjadrení k žalobe v tejto súvislosti iba stručne a v rozpore so skutočnosťou konštatoval, že oba správne orgány vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci a pri vydávaní svojich rozhodnutí postupovali v súlade s platnými právnymi normami SR). Správnosť záverov prvostupňového správneho orgánu žalovaný vyvodzoval zo skutočnosti, že predpokladom posudzovania dieťaťa za nezaopatrené v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a § 4 ods. 1 písm. b) zákona o prídavku na dieťa je štúdium dieťaťa na vysokej škole dennou formou, a z potvrdenia vysokej školy, podľa ktorého je dcéra žalobcu v akademickom roku 2018/2019 študentkou prvého ročníka kombinovaného štúdia. Súčasne z ustanovenia § 44 zákona č. 111/1998 Sb. vyvodzoval, že študijný program na vysokých školách v Českej republike sa môže uskutočňovať v troch formách štúdia - prezenčnou, distančnou alebo ich kombináciou, s tým, že kombinovaná forma štúdia nie je považovaná za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie, teda za denné štúdium.
18. Je dôvodné predpokladať, že reálne je štúdium na vysokých školách v Českej republike uskutočňované rovnakými formami a metódami ako v Slovenskej republike, a že právna úprava obsiahnutá v slovenskom právnom predpise a v zákone č. 111/1998 Sb. upravujúcom vysokoškolské štúdium v Českej republike je v tejto súvislosti rozdielnou iba v pojmosloví.
19. Podľa českej právnej úpravy (§ 44 ods. 4): „forma studia vyjadřuje, zda jde o studium prezenční, distanční nebo o jejich kombinaci“.
20. Podľa slovenskej právnej úpravy (§ 60) sa študijný program môže uskutočňovať v dennej alebo v externej forme štúdia a samotné vzdelávacie činnosti sa môžu uskutočňovať prezenčnou, distančnou alebo kombinovanou metódou, pričom prezenčná metóda spočíva vo vyučovaní s priamym kontaktom učiteľa so študentom a distančná metóda nahrádza priamy kontakt učiteľa so študentom komunikáciou prostredníctvom komunikačných prostriedkov. Kombinovaná metóda je, logicky, kombináciou prezenčnej a distančnej metódy, nemá nič spoločné s formou štúdia, resp. vzdelávacia činnosť touto metódou môže byť realizovaná ako pri dennej, tak aj pri externej forme štúdia.
21. Skutočnosť, že dcéra žalobcu je podľa potvrdenia školy študentkou kombinovaného a nie prezenčného štúdia, potom nemôže byť postačujúcou pre záver, že táto forma (podľa pojmov zák. č. 111/1998 Sb.) svojimi parametrami zodpovedá externej a nie dennej forme štúdia uskutočňovaného distančnou alebo kombinovanou metódou podľa zákona č. 131/2002 Z.z.
22. Žalovaný v zásade správne konštatoval, že pri posudzovaní sústavnej prípravy na povolanie na účely nároku na prídavok na dieťa je rozhodujúca forma štúdia a že v prípade, ak nezaopatrené dieťa študuje dennou formou, akoukoľvek metódou, je takéto štúdium považované za sústavnú prípravu na povolanie, opomenul však ozrejmiť, na základe akých úvah uzavrel, že z troch foriem štúdia (prezenčná, distančná, kombinovaná), ktoré pre štúdium v Českej republike pripúšťa zákon č. 111/1998 Sb., iba forma prezenčná podľa neho zodpovedá dennej forme ako jednej z dvoch foriem štúdia podľa slovenskej úpravy a prečo by teda, logicky, dištančná a kombinovaná forma podľa zák. č. 111/1998 Sb. mali byť považované pre účely posudzovania naplnenia podmienok na prídavok na dieťa za externé
formy. Výpovednú hodnotu v tomto smere nemá citácia zo študijného a skúšobného poriadku Vysokej školy regionálneho rozvoja Bankového inštitútu - AMBIS, a. s. použitá žalovaným v odôvodnení jeho rozhodnutia, podľa ktorej je štúdium na tejto škole vykonávané prezenčnou alebo kombinovanou formou, z čoho, v rozpore s právnym názorom žalovaného, možno vyvodzovať aj to, že škola, na ktorej dcéra žalobcu študuje, externú formu štúdia ani nepripúšťa.
23. Rozhodnutie žalovaného, ktorý sa v jeho odôvodnení zrozumiteľne nevysporiadal s otázkou formy štúdia dieťaťa žalobcu majúcou pre rozhodnutie o prídavku zásadný význam, je preto nepreskúmateľným a bolo potrebné ho zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie (vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval súd za potrebné pre dosiahnutie účelu tohto konania navrhované zrušenie rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 5.11.2018), v ktorom sa žalovaný pred opätovným rozhodnutím vo veci musí dôsledne vysporiadať s charakterom štúdia dieťaťa žalobcu, pričom návodom pri posudzovaní formy tohto štúdia mu musí byť ustanovenie § 60 ods. 2 a 3 zákona č. 131/2002 Z.z. obsahujúce charakteristiku dennej a externej formy štúdia.
24. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalobcovi žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.