Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8T-16-2023.pdf
PDF · 150.84 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/16/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 26. januára 2024 v Starej Ľubovni, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v C. D., trvale bytom E. XXXX/XXX, C. D.,
j e v i n n ý , ž e
od poškodeného F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. H. XXX, I. J., v presne nezistenom dni v mesiaci august 2021 v rodinnom dome na adrese K. XX, C. D., prevzal finančnú hotovosť v sume 4.000,- eur a dohodol s poškodeným, že tento mu poskytne ďalších 2.000,- eur, ktorú sumu následne poškodený poukázal dňa 7.9.2021 z bankového účtu vedeného v spoločnosti C. C., L., číslo účtu v tvare IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na bankový účet v tom čase obžalovaným používaný a vedený v M. N., L. číslo účtu v tvare IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý bola uvedená suma 2.000,- eur pripísaná dňa 8.9.2021, pričom všetky uvedené peňažné prostriedky mu boli poškodeným poskytnuté za účelom toho, aby obžalovaný v zahraničí kúpil a poškodenému doviezol a následne na neho previedol motorové vozidlo značky Volkswagen Transporter T5 podľa nimi ústne dohodnutých kritérií, avšak obžalovaný napriek prevzatiu peňažných prostriedkov nevykonal reálne úkony k získaniu vozidla, peňažné prostriedky použil na nezistené účely, pričom poškodenému na jeho výzvy napriek tomu uvádzal, že vozidlo pre neho zakúpil, žiadne vozidlo mu však nedodal a následne na výzvy poškodeného na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov sa splneniu uvedenej povinnosti pod rôznymi zámienkami vyhýbal, pričom k postupnému nahrádzaniu škody, ktorú týmto svojím konaním obžalovaný poškodenému spôsobil, obžalovaný pristúpil až od 9.10.2023,
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 7b ods. 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k/ Trestného zákona a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, trest odňatia slobody na 20 /dvadsať/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov.
Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona, súd obžalovanému ukladá povinnosť aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému F. G., nar. XX.X.XXXX v C. D., bytom B. XXX, I. J., trestným činom spôsobenú škodu vo výške 2.000,- eur /slovom dvetisíc eur/ a podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd menovaného poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Dňa 16.3.2023 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa súdu obžalobu na A. B. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (ďalej iba „Tr. zák.“), ktorého sa mal obžalovaný dopustiť podľa obžaloby tak, že: „od F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. H. XXX, I. J. v presne nezistenom dni v mesiaci august 2021 v rodinnom dome na adrese K. XX, C. D. vylákal finančnú hotovosť v sume 4000,- eur a následne dňa 7.9.2021 vylákal sumu 2000,- eur, zaslanú mu z bankového účtu vedeného v C. C. L., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na bankový účet vedený v M. N., L., IČO: 00 686 930, so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod zámienkou dovozu a následného predaja osobného motorového vozidla značky Volkswagen Transporter T5, podľa vopred ústne dohodnutých kritérií, avšak uvedené vozidlo poškodenému F. G. nedodal a ani mu peniaze nevrátil, čím týmto konaním spôsobil F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. H. XXX, škodu v celkovej výške 6000,- eur“.
Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie, kde po prednesení obžaloby a po poučení podľa § 121 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej tiež iba „Tr. por.“) a § 257 ods. 1 až 8 Tr. por. obžalovaný učinil vyhlásenie, že je nevinný; následne súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie:
- dňa 13.10.2023 výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka poškodeného F. G.; podľa § 258 ods. 4 Tr. por. čítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného zo dňa 21.1.2023 z č.l. 17 až 20 spisu a čítaním zápisnice o výsluchu svedka poškodeného zo dňa 15.2.2023 z č.l. 42 až 47 spisu;
- dňa 26.1.2024 podľa § 263 ods. 1 Tr. por. čítaním zápisníc o výsluchu: svedka B. G. zo dňa 4.4.2022 z č.l. 32 až 33 spisu a zo dňa 15.2.2023 z č.l. 38 až 39 spisu; svedka G. G. zo dňa 5.4.2022 z č.l. 34 až 35 spisu a zo dňa 15.2.2023 z č.l. 40 až 41 spisu, svedkyne L. B., nar. XX.X.XXXX zo dňa 14.4.2022 z č.l. 36 až 37 spisu a zo dňa 16.2.2023 z č.l. 51 až 52 spisu, svedka F. A. C. zo dňa 17.2.2023 z č.l. 53 až 54 spisu, svedkyne N. L. B., nar. X.XX.XXXX zo dňa 24.2.2023 z č.l. 55 až 56 spisu. Čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Tr. por., pričom na základe poverenia samosudcom prokurátor čítal : mimoriadny výpis z účtu z č.l. 57 spisu, správu spoločnosti M. N., L. z č.l. 59 spisu; správu spoločnosti M. N., L. z č.l. 61 spisu a k nej pripojené (samosudcom dňa 26.1.2024 do spisu v listinnej podobe z nosiča pripojeného na č.l. 61 spisu vytlačené) dokumenty – identifikáciu subjektu č.l. 415 až 416 spisu, identifikáciu subjektu – karty plasty vydané k bežným účtom z č.l 417 až 418 spisu, transakcie na BÚ/VK z č.l. 419 až 433 spisu, podpisové oprávnenia na účtoch O. N. z č.l. 434 až 437 spisu, report identifikácie subjektu – produkty – účty, termy z č.l. 438 až 439 spisu; správu OS Stará Ľubovňa z č.l. 62 spisu a k nej pripojené: zoznam konaní z č.l. 63 spisu, rozsudok OS Stará Ľubovňa č.k. 5Csp/68/2020-85 z č.l. 64 až 66 spisu, platobný rozkaz OS Stará Ľubovňa sp. zn. 5Cb/42/2020 z č.l. 67 spisu; správu OS Banská Bystrica z č.l. 80 až 81 spisu a k nej pripojené: platobný rozkaz OS Banská Bystrica sp. zn. 22Up/404/2020 z č.l. 71 až 73 spisu, výkaz nedoplatkov č. 2018999337 z č.l. 74 až 75 spisu, platobný rozkaz OS Banská Bystrica sp. zn. 20Up/782/2019 z č.l. 76 až 78 spisu; správu centrálneho registra exekúcií z č.l. 84 až 85 spisu a k nej pripojenú indikatívnu informáciu z uvedeného registra z č.l. 86 až 87 spisu; záznamy o komunikácii poškodeného s vyšetrovateľom a takto poškodeným predložené konverzácie s obžalovaným z č.l. 91 až 106 spisu; záznamy o komunikácii obžalovaného s vyšetrovateľom z č.l. 107 a 108 spisu a v rámci toho obžalovaným predloženú konverzáciu s poškodeným z č.l. 108 (rub) až 110 spisu; záznam o komunikácii
obžalovaného s vyšetrovateľom z č.l. 112 spisu a v rámci nej predložené fotografie motorového vozidla z č.l. 112 (rub) až 115 spisu; záznam o komunikácii poškodeného s vyšetrovateľom z č.l. 117 spisu a v rámci toho predložené (neúplné) osvedčenie o evidencii z č.l. 118 spisu a návrh poistnej zmluvy z č.l. 119 spisu; evidenčnú kartu vozidla EČ: J. z č.l. 120 až 122 spisu; komunikáciu z č.l. 130 až 137 spisu. Samosudca podľa § 269 Tr. por. v rámci dokazovania čítal: správu mesta Stará Ľubovňa z č.l. 138 spisu; správu Sociálnej poisťovne pobočka Stará Ľubovňa z č.l. 139 spisu; dohodu o splátkach dlhu z č.l. 299 až 300 spisu a k nej pripojený doklad o zadaní platby z č.l. 301 spisu; podanie doručené súdu obhajcom obžalovaného dňa 24.1.2024 z č.l. 361 spisu a k nemu pripojené doklady o odoslaní peňažných súm z č.l. 362 až 365 spisu; odpoveď na lustráciu v databáze súdov z č.l. 371 až 372 spisu; odpoveď na lustráciu v GP z č.l. 373 spisu; odpoveď centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z č.l. 374 až 411 spisu; odpis registra trestov z č.l. 412 až 413 spisu; na pojednávaní dňa 26.1.2024 predložený výpis zo živnostenského registra.
Z dôvodov, ako sú podrobne uvedené v zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 13.10.2023 a na ktoré v tomto ohľade súd odkazuje, súd odmietol vykonať výsluchy ďalších obžalovaným navrhnutých svedkov (v časti pre nedôvodnosť daného návrhu, v časti pre absolútne nešpecifikovanie okolností, ktoré sa mali navrhovanými výsluchmi objasniť a neuvedenie skutočností, na ktoré mali byť vypočutí).
Po vykonaní hore uvedeného dokazovania, vyhodnotením jeho výsledkov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, mal súd preukázanú vinu obžalovaného zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa obžalovaný dopustil tak, ako je to uvedené v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorú súd oproti obžalobe takto, rešpektujúc zásadu zachovania totožnosti a jednoty skutku, na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálil.
Z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v auguste 2021 mu volal poškodený s tým, že zháňa vozidlo a vie, že on dováža autá na zákazku; po telefonáte sa o dva dni stretli na ulici, prejednali aký typ vozidla chce, do akej sumy a popísal mu parametre. Dohodli sa, že auto mu obžalovaný v Belgicku alebo vo Francúzku nájde a v ten deň mu poškodený zaplatil na ruku 4.000,- eur; obžalovaný popísal i o aké auto a s akými parametrami malo ísť; uviedol, že na druhý deň odcestoval do zahraničia do práce a po jeho príchode do Belgicka pozeral inzeráty a hľadal auto. Poznajú sa od jeho 15- tich rokov, tak sa snažil nájsť najlepšie ponuky, ktoré poškodenému zasielal správami prostredníctvom WhatsApp. Prvý našiel v striebornej farbe vo Francúzsku, pričom predávajúcemu dal zálohu 500,- eur s tým, že do konca týždňa auto príde vyzdvihnúť, ale Francúz zrazu akoby neexistoval, oznámil to poškodenému a hľadal ďalej, pričom dodal, že s Francúzom komunikoval cez internet, zálohu zložil prostredníctvom internetbankingu, uviedol tam aj účel platby, bolo to cez belgický účet P. F., u ktorého vtedy býval, ale už s ním nekomunikuje po tom, čo mal problém so zákonom na Slovensku. Potom našiel VW Transporter čiernej farby, ktorý sa poškodenému strašne páčil, ale kým dohodol stretnutie a kúpu, auto sa predalo, a tak našiel tretí kus, ktorý kúpil od Belgičana v okolí Bruselu, sedelo presne na požiadavky poškodeného, ktorému keď sa ozval, že auto už má, prišla mu odpoveď, že on už ho nechce, že už si zohnal druhé, čo bolo asi koncom septembra alebo začiatkom októbra 2021. Predajca bol fyzická osoba; obžalovaný doklady o kúpe nemá, pretože odkedy sa sťahoval od F. nemá ani jeden papier; za auto uhradil 6.000,- eur v hotovosti; poškodený mu zostávajúcich 2.000,- eur poslal asi o týždeň alebo o dva po zálohe; keď obžalovanému poškodený oznámil, že už má druhé auto, mali telefonický rozhovor, kde obžalovaný povedal, že auto postaví pred poškodeného dom a tým to končí, poškodený chcel peniaze, obžalovaný vravel, že nemôže doplácať na to, dať peniaze zo svojho a ešte sa popri práci trápiť s tým autom – avšak zároveň auto nedoviezol, lebo poškodený chcel peniaze, tak ho odparkoval na parkovisku, kde si prenajímal miesto a čakal kým sa situácia vysporiada. Auto sa predalo na prelome rokov 2022 – 2023 v Belgicku, nemal už chuť stále platiť nájom a stále čakať, kedy sa to vysporiada. Po predaji vozidla sa našiel v pátraní. Predané bolo za 5.800,- eur, pretože nebola platná technická kontrola, doklady už nemá. Poškodený mu vyvolával, ale popri práci nedvíhal; poškodený začal komunikoval s obžalovaného sestrou, mamou a otcom – obžalovaný nevie o čom; po podaní trestného oznámenia nekomunikovali; po kúpe vozidla nepreviedol vlastníctvo auta na seba, lebo kto tam obdrží technický preukaz, aj keď to auto ešte nemá ŠPZ, ale už je majiteľ. Bol by majiteľom, ak by zaplatil poistku a ak by mal ružový papier, čo je kontrola na predaj vozidla, no nemal, lebo nie každý to s tým predáva, nakoľko s týmto by bola suma za vozidlo vyššia. Na Slovensku by sa auto prihlásilo tak, že by sa predložil diel jeden a diel dva technického preukazu a zelenú kartu o technickej kontrole, tá ani nie je potrebná na Slovensku pri prepisovaní vozidla z cudziny. Vozidlo poistené nebolo, prepravil by ho na prepravníku, venuje sa odťahovej službe. V čase, keď kúpil auto, býval v meste Diest, adresa je tak dlhá, že by ju
musel hľadať na Googli. Súpisné číslo bolo XX, prenajímateľ domu, kde býval, bol už menovaný F.. Auto bolo parkované u Belgičana, ktorý má niečo ako starý autobazár a platil za miesto 250,- eur mesačne v hotovosti, nakoľko Belgičania neradi prijímajú cudzie peniaze na účet. Adresa, kde bolo parkované auto, to bolo asi pol kilometra až kilometer rovnou cestou od domu, kde obžalovaný býval, adresu by musel nájsť na Googli. Meno prenajímateľa miesta si už nepamätá, bol to Turek, obžalovaný uzavrel celú tú kapitolu kvôli F. a našiel si svoje tiché miesto. Čo sa týka toho, ako dlho býval na danom mieste, tak vo februári 2021 tam začal chodiť na návštevy, býval tam od júla 2021 a odišiel vo februári 2022. S poškodeným sa dohodli, že mu auto donesie v určitom čase, následne poškodeného kontaktoval, že sa mu natiahol čas kvôli práci. Nepamätá si čo mu tento uviedol, ale poškodený asi zostal ešte týždeň doma a tak išiel do práce do Rakúska. Zaslané peniaze od poškodeného 2.000,- eur boli zaslané na študentský účet F. A. C., ktorý užíval obžalovaný, nakoľko on ho mal ako študent zadarmo a sú proti obžalovanému dve exekúcie a zablokované bankové účty, tak nemal vlastný vedený účet. Jedna z exekúcií je od osoby P. C., ktorému sa to podarilo podvodom spraviť na 2.500,- eur a teraz môže byť vymáhaná suma okolo 3.900,- eur; druhá je od spoločnosti OMV, nakoľko obžalovaný podnikal v spoločnosti Remax ako kuriér a počas corony to skrachovalo, medzitým bol pol roka v Holandsku na stavbe, faktúry tiež nevidel a v mesiaci jún alebo júl to celé padlo a ostala len exekúcia; v Belgicku nemal vlastný účet lebo v tom období nemal ID kartu, teda kartu k pobytu cudzinca, od minulého roka od júla má vlastný účet, aj belgickú živnosť od 20.2.2023, aj kartu pobytu od júla 2022. S poškodeným po uzavretí dohody o kúpe auta komunikovali dvakrát až trikrát do týždňa, nakoľko ich telefonáty sa netýkali len kúpy vozidla, ale aj rodinného stavu. Niekedy trvali 20 až 30 minút. Od januára tohto roka už doviezol ľudom na Slovensko 4 trojkolky v hodnote 45.000,- eur, BMW rady 7, r. v. 2022, cena vozidla 80.000,- eur a BMW 3, r. v. 2022 cena 55 – 60.000,- eur. Cenu vozidiel BMW, si čo do transakcie firma riešila sama, preto cenu presne nevie, bola to firma Truckservis 77, Košice. S poškodeným písomnú zmluvu alebo potvrdenie o objednávke auta nespísali lebo sa poznajú dlho, ani s inými nespisuje. Bola to bežná dohoda medzi dvoma osobami, o dodaní motorového vozidla. So zálohou 4.000,- eur musel počkať kým príde dodatočná suma 2.000,- eur, aby nemiešal svoje a jeho financie. Pokiaľ ide o zálohu v plnej výške, tak kým nenašiel auto, po ktoré šiel, tak s ňou nehýbal; 500,- eur ohľadom prvého auta dal zo svojich peňazí, lebo nebola ešte zložená plná záloha. Keďže o nich prišiel, tak sa s tým už zmieril, lebo o tom nemal ani doklad. Chcel, aby poškodený dostal čo žiadal, preto si nedovolil povedať, že ho tamten oklamal a že musí ubrať z ceny. Všetky fotografie áut, komunikáciu obžalovaného s poškodeným aj písomnosti dal vyšetrovateľovi po tom ako sa našiel v pátraní. Za obdobné zabezpečovanie automobilov sú mu uhrádzané provízie, vystavuje faktúry. Bolo to tak aj v roku 2021. S poškodeným sa ale na provízii nedohodli, jediné čo mu povedal, že keď to dopraví, tak niečo za cestu sa patrí dať. Ako živnostník na Slovensku pôsobil pod obchodným menom A. B., živnostenské podnikanie na Slovensku ukončil vo februári 2023. Čo sa týka konkrétneho termínu alebo do akého najdlhšieho termínu do akého bude obžalovaný poškodenému zháňať auto, tak bolo to obdobie do jedného mesiaca od ich dohody, ktorá začala v auguste. K času výsluchu na hlavnom pojednávaní vrátil poškodenému z celkovej poskytnutej zálohy 1.000,- eur z celkovej sumy, doklad vie predložiť. Rozpory jeho výpovede učinenej na hlavnom pojednávaní so skoršou výpoveďou v prípravnom konaní, zo dňa 21.1.2023, vysvetľoval nasledovne: -k otázke koľko vozidiel obžalovaný ako vhodných našiel pre poškodeného a ktoré v poradí z nich kúpil, nakoľko v skoršej výpovedi udával, že zakúpil v poradí druhé nájdené vozidlo, uviedol, že kúpil čierne vozidlo, či bolo druhé alebo tretie tak pracuje s vozidlami na dennej báze, nemôže si to pamätať; -k intenzite jeho komunikácie s poškodeným, nakoľko v skoršej výpovedi udával, že komunikoval málo keďže mal veľa práce, uviedol, že na začiatku ich dohody komunikovali dosť často, pričom čím bližšie bol termín, kedy obžalovaný mal prísť, tak to bolo menej lebo robil deň i noc, pričom poškodený bol vždy informovaný aspoň nejako, že čo a aký je priebeh.
Z výpovede svedka poškodeného F. G. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že začiatkom augusta 2021 sa rozprávali s obžalovaným či by mu dotiahol nejaké auto, mal záujem o VW Transporter T5; obžalovaný súhlasil a chcel zálohu, poškodený nemal plnú sumu, tak mu dal 4.000,- eur, a potom mu doplatil v priebehu dvoch týždňov ďalších 2.000,- eur na účet, ktoré poslal 7.9.2021; obžalovaný mu medzitým poslal fotografie jedného auta na WhatsApp, potom z toho zišlo, nedalo sa kúpiť, presne už nevie; tak mu poslal druhé s tým, že boli dohodnutí, že sa stretnú doma a sa to prepíše, čo bolo 6.9.2021 s tým, že obžalovaný auto kúpi a príde s ním na Slovensko, aj poškodený domov z práce, a bude sa prepisovať. Svedok poškodený bol doma asi dva týždne, možno viac, kvôli tomu a za ten čas sa obžalovaný neozval, on bol z toho v rozpakoch, obžalovaný sa ozval až keď sa poškodený vrátil do roboty, preto začal mať pochybnosti, či s ním nechce vybabrať. Koncom septembra obžalovaný už prestal komunikovať,
nechcel dvíhať telefóny, tak mu písal 25.9.2021 nech mu vráti peniaze, keď má toho veľa, lebo písal, že nestíha. Odvtedy, čo mu skúšal svedok poškodený volať vôbec nezdvíhal, tak mu písal SMS-ky, lebo na WhatsApp sa mu zdalo, že nejaké správy sa vymazali. Písal obžalovanému nech mu vráti peniaze, naposledy 23.12.2021, že pôjde na políciu, že to tak nemôžu. Obžalovaný zo začiatku na správy reagoval, písal, že má toho veľa a nestíha, to bolo ešte niekedy v septembri 2021. Od 25.9.2021 keď mu napísal, že chce vrátiť peniaze, tak už sa neozýval, ani keď zvonil na telefón, ani na SMS-ky, preto poškodený išiel na políciu, zašiel k ním domov, kde bola len sestra obžalovaného, bol tam, aby sa pokúsili o nejakú dohodu, aby mu peniaze vrátil. Druhýkrát bola doma aj jeho mama aj s ňou rozprával, ale k ničomu nedospeli, tak potom išiel podať trestné oznámenie. Čo sa týka nejakého konkrétneho dátumu dokedy mal obžalovaný kúpiť auto, svedok poškodený ho chcel čím skôr, kvôli robote. Boli dohodnutí na nejakom čase, že auto pôjdu prepisovať, obžalovaný tvrdil, že je a nič z toho nebolo. Pokiaľ ide o nejaké doklady od auta, ktoré mu obžalovaný mal kúpiť, tak mu poslal len fotky, na čo on potvrdil, že sa mu páči, obžalovaný vravel, že s tým autom príde domov ako sa dohodli, tak bol na tom, že ho kúpil, ešte aj cenu mu poslal. Bolo tam asi 6.400,- eur. Pri dohode neupresňovali cenu, bavili sa okolo 6.000,- eur, svedok poškodený povedal, že ak bude viac, tak doplatí, ak menej tak lepšie pre neho, nad 8.000,- eur by nechcel ísť. Vtedy asi obžalovaný robil vo Švajčiarsku, tak pravdepodobne odtiaľ malo byť to auto. Svedok poškodený si potom zadovážil VW Golf, lebo potreboval auto, ale to bolo koncom septembra alebo októbra, skôr v októbri, pričom toto ešte má, v tej dobe ho na seba neprepisoval, až neskôr, lebo to bolo narýchlo cez známeho, ŠPZ je J.. Keď bol v bydlisku obžalovaného prvýkrát, jeho sestra vytočila jeho číslo, lebo sa pýtal kde je, dala mu telefón, obžalovaný sa nazlostil a zložil; povedala mu tiež, že viac ľudí sa na neho pýta. Druhýkrát jeho mame vysvetlil aká je vec a ona reagovala, že mu to povie, ale aj tak sa neozval. Ohľadom vrátenia peňazí za auto kontaktoval svedka poškodeného obhajca, poslal mu návrh zmluvy a bol tam splátkový kalendár, že každý mesiac po 1.000,- eur. Svedok poškodený si to prečítal, spravil ešte nejakú zmenu v tom, čím sa to posunulo o desať dní, tak je tam uvedené, že splátky budú v desiaty deň v mesiaci s tým, že v ten deň to musí mať svedok poškodený na účte. Jedna splátka do čase výsluchu na hlavnom pojednávaní už prišla 10.-teho októbra. S obžalovaným nespísali písomnú zmluvu, ani písomné potvrdenie objednávky o obstaraní auta, bolo to o vzájomnej dôvere, on chodil často za synovcom poškodeného, kamarátili sa. Poškodený chcel Transporter kvôli robote, potom súrne potreboval auto a obžalovaný sa mu už neozýval, on mal dobrú ponuku, potreboval auto aj manželka potrebovala auto, tak rýchlo kúpil VW Golf, aj keď si objednali Transporter, vtedy mali doma VW Passat, má ho stále, Golf užíva väčšinou manželka. Zmluvu s obžalovaným ohľadom VW Transporter ukončil tak, že keď sa prestal ozývať, stratil v neho dôveru a napísal mu nech mu vráti peniaze. Nárok na vrátenie sumy 6.000,- si neuplatnil v civilnom súdnom konaní, napísal mu, že pôjde na políciu, že to nie je malá suma. Snažil sa, bol aj u nich doma, chcel to vyriešiť tak, aby nemal problémy, nevidel inú možnosť. Ohľadom toho, či došlo k situácii, že by mu obžalovaný objednané auto chcel doviezť, no on to z nejakého dôvodu odmietol uviedol, že nie, vôbec ho obžalovaný nekontaktoval, že mu dovezie auto. Vo vzťahu k jeho výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 15.2.2023 vysvetľoval príslušné rozpory tým, že ohľadom miesta práce obžalovaného v rozhodnej dobe toto presne nevi vzhľadom na to, že sú tomu u ž dva roky; vo vzťahu k reakcii obžalovaného na jeho telefonát na prelome septembra - októbra 2021, že keď obžalovanému 25.9.2021 napísal nech mu vráti peniaze keď má toho veľa, tak ten začal odpisovať či pozorne číta, čo mu píše, pričom odpísal, že má toho veľa až po tom termíne, v ktorom mali byť obaja doma, preto mu 25.9.2021 napísal nech vráti peniaze; potom nevie či je ešte nejaká komunikácia, bolo mu to podozrivé a vôbec nezdvíhal.
Výpoveď svedka poškodeného v rozhodujúcich bodoch ohľadom dohody medzi poškodeným a obžalovaným, poskytnutia zálohy, ale aj nesplnenia záväzku obžalovaného a vyhýbania sa riešeniu situácie s poškodeným potvrdzujú výpovede v prípravnom konaní vypočutých svedkov B. G. a G. G., kde:
- z výpovedí svedka B. G., brata poškodeného, zo dňa 4.4.2022 a 15.2.2023 vyplynulo, že poškodený, mohlo to byť ešte v lete 2021, alebo koncom leta 2021, mal záujem o kúpu vozidla VW Transporter a toto vozidlo dal sprostredkovať obžalovanému, ktorého zbežne poznajú, pričom vedeli, že dováža autá zo zahraničia, ešte aj synovec svedka G. s ním riešil nejaké veci, s čím bol vtedy spokojný; raz mu poškodený ukazoval obrázky strieborného VW Transporter, malo sa jednať o vozidlo z Belgicka, no nevie ako to skončilo; poškodený mal posielať obvinenému aj nejaké peniaze na účet, ako presne sa vyrovnali, alebo koľko peňazí kto komu poslal nevie; malo sa jednať o vozidlo z Belgicka v sume okolo 6.000,- eur; veľa o tom s poškodeným nerozprával, iba neskôr mu ten hovoril, že si musel upravovať termíny, v ktoré mal ísť na turnus, pretože mal byť dohodnutý s obžalovaným, že mu privezie auto na Slovensko; či sa malo jednať o to strieborné, alebo o nejaké iné nevie, avšak poškodený si upravoval turnusy v práci, aby sa mohol doma stretnúť s obžalovaným, ktorý mu mal v tom termíne priviezť nejaké auto;
po dohode, že mu privezie auto na Slovensko, keď prišiel poškodený domov obžalovaný mu nedvíhal telefón, poškodený kvôli tomu ostal ešte týždeň dlhšie doma, aby to vybavil avšak s obžalovaným sa mu nepodarilo spojiť, keď prišiel poškodený do práce povedal, že z auta asi nič, pretože čakal doma a sa mu neozval; potom mu hovoril, že naďalej sa snažil skontaktovať s obžalovaným, avšak neúspešne, že mu aj písal nech mu vráti peniaze, ale mu nepriviezol ani auto, ani nevrátil peniaze. Koľko presne dal obžalovanému peňazí svedok presne nevie, ale malo to byť okolo 6.000,- eur; poškodený si kúpil auto asi až po tom, keď podal trestné oznámenie, koncom roka 2021 alebo začiatkom 2022. Nemá vedomosť o tom, aby obžalovaný kúpil nejaké vozidlo poškodenému, aby ho informoval, že mu nejaké kúpil.
- z výpovedí svedka G. G., synovca poškodeného, zo dňa 4.4.2022 a 15.2.2023 vyplynulo, že asi koncom leta 2021 ho poškodený oslovil, že má záujem o kúpu vozidla, malo sa jednať o VW T5, že mu ho má obžalovaný zohnať v Belgicku, že tam je na výber z viac vozidiel v hodnote od 5.000,- eur do 7.000,- eur, že by chcel cez obžalovaného vozidlo kúpiť; svedok mu povedal, že okrem jednej dobrej skúsenosti s obžalovaným, kedy mu priviezol vozidlo, mal aj negatívnu skúsenosť, a to, že mu požičal peniaze, ktoré mu síce vrátil, ale nie v dohodnutom termíne a že počul od ľudí, že už mal v minulosti nejaké dlhy; neskôr mu poškodený ukazoval na mobile obrázky, ktoré mu mal preposlať obžalovaný, a to nejaké čierne a strieborné vozidlo, že takéto našiel v zahraničí; poškodený ho oslovil, že potrebuje dať obžalovanému zálohu za auto, či by mu nepožičal 3.000,- eur, s čím súhlasil s tým a ešte v ten istý deň mu požičal 3.000,- eur a u nich doma videl, ako sa poškodený s obžalovaným stretli, nepočul o čom sa bavili, no keďže v ten deň požičal peniaze na kúpu auta, bolo mu jasné, že obžalovaný sa po zálohu zastavil, započul, že tieto peniaze sú ako záloha aby kúpil a doviezol vozidlo podľa ich dohody. Aká bola celá záloha nevie; obžalovaný však auto nezabezpečil, ani peniaze nevrátil; od poškodeného sa dozvedel, že čím dlhšie to auto zháňal, tým viac ho začal obžalovaný zavádzať a predlžovať lehotu na dodanie auta, pričom poškodený kvôli tomu ostal dlhšie doma a nešiel do práce, pretože bol dohodnutý s obžalovaným, že mu ten privezie auto, čo však nespravil; keď dlhšiu dobu auto neprivážal, poškodený si neskôr kúpil nejaké iné.
Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedka F. A. C. zo dňa 17.2.2023 vyplynulo, že asi od roku 2019 alebo 2020 mal zriadený účet v M. číslo IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, išlo o študentský účet, ktorý mal ako študent zadarmo, asi pred rokom mu obžalovaný ako kamarát medzi rečou spomenul, že nemá bankový účet, pričom by ho potreboval, na čo mu svedok povedal, že má otvorený uvedený bankový účet, ktorý má zadarmo a nevyužíva a ak chce, môže používať jeho účet, nezaujímal sa načo ho potrebuje a nestaral sa prečo si neotvorí vlastný; svedok mal prístup na internetbanking, no vôbec tam nechodil a prístup na internetbanking mal aj obžalovaný, na danom účte sa nedalo ísť do mínusu ani vziať pôžičku a pod.; pohybom peňazí na účte sa nezaoberal; obžalovaný viacerým osobám riešil autá v zahraničí, ale k stíhanému skutku svedok nič nevedel; obžalovaný mu asi pred 4 mesiacmi, možno aj neskôr povedal, že účet už nepotrebuje a od tej doby ho už ani nevyužíva; o nejakých dlhoch obžalovaného nevie.
Uzavretie dohody o tom, že obžalovaný v prospech poškodeného zaobstará v zahraničí motorové vozidlo, s tým, že následne budú vykonané úkony k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nemu poškodeným, ako aj s tým spojené poskytnutie zálohy poškodeným obžalovanému v celkovej výške 6.000,- eur je preukázané už výpoveďami samotného obžalovaného a poškodeného, podporne vo vzťahu k jej časti neodovzdanej v hotovosti aj prehľadom transakcií na bankovom účte patriacom svedkovi C., využívaným však v tej dobe obžalovaným, kde je záznam o tom tom, že 8.9.2021 bola pripísaná naň suma 2.000,- eur zložená z účtu poškodeného.
V danom prípade bolo treba vo vzťahu k rozhodnutiu o vine ustáliť, či obžalovaný poskytnuté peňažné prostriedky skutočne použil na splnenie dohodnutého záväzku, teda či reálne pre poškodeného zaobstaral za poskytnuté prostriedky požadované vozidlo, resp. či k tomuto nedošlo a boli tieto po ich prevzatí použité na nejaký iný účel, teda či sa obžalovaný len na účet poškodeného v dotknutej dobe neobohatil uvedúc ho do omylu v otázke samotného splnenia dohodnutého záväzku zaobstarania motorového vozidla. Súd pritom dospel k záveru, že situáciu danom prípade nemožno nijako vyhodnotiť iba ako prostý občianskoprávny záväzkový vzťah, teda ako situáciu, ktorá by bola vznikla nezávisle od vôle obžalovaného a ten by bol v dôsledku nejakých objektívnych skutočností, ktoré by nemohol predpokladať vopred ani im predísť, len nejako prechodne neschopný splniť svoj záväzok voči poškodenému, osobitne čo do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa názoru súdu totiž samotná obrana obžalovaného je len účelová, v mnohých smeroch jeho tvrdenia, resp. odôvodnenia a vykresľovania vzniknutej situácie postrádajú akýkoľvek rozumný podklad a navyše i ním samým v konaní predloženými listinnými dôkazmi bola preukázaná účelovosť jeho tvrdení v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, jeho argumenty v súhrne nemožno nijako logicky prijať a navyše sú v mnohom vnútorne protirečivé. Vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel súd, podľa svojho názoru k jedinému možnému záveru, a to, že obžalovaný napriek prevzatiu peňažných prostriedkov od poškodeného reálne nijako nepristúpil k zabezpečeniu poškodeným požadovaného vozidla a tieto prostriedky nepochybne použil na iný, avšak konkrétne nezistený účel, a to už vzhľadom na celkovú svoju nepriaznivú finančnú situáciu, v akej sa v tej dobe (vychádzajúc už z jeho výpovede) nachádzal.
Samotný obžalovaný poukazoval na to, že v dotknutej dobe využíval bankový účet patriaci svedkovi C., pričom v Belgicku, kde vtedy žil a pracoval, taktiež svoj bankový účet nemal. Podľa svojich tvrdení mal najprv nájsť pre poškodeného vozidlo VW striebornej farby, za ktoré poslal predávajúcemu Francúzovi zálohu 500,- eur, pričom s ním komunikoval cez internet a platbu zložil internetbankingom, po čom však Francúz akoby neexistoval – v prehľade transakcií na účte svedka C. však nie je žiadny záznam o zložení takej platby, čo súd nemohol vyhodnotiť inak, ako tak, že síce obžalovaný našiel pre účel preukazovania poškodenému snahy k zabezpečeniu vozidla nejaké vozidlo, ktoré by mohlo zodpovedať jeho požiadavkám, avšak nevykonal nič čo by smerovalo aj k jeho reálnemu získaniu pre poškodeného za prostriedky ním obžalovanému na ten účel poskytnuté. V tomto smere vnútorne rozporné a dôvodne spochybňujúce dané tvrdenia obžalovaného sú jeho ďalšie tvrdenia, a to pokiaľ tento poukazoval na to, že so zálohou 4.000,- eur musel počkať kým príde dodatočná suma 2.000,- eur, aby nemiešal svoje a poškodeného financie s tým, že pokiaľ ide o zálohu v plnej výške, tak kým nenašiel auto, po ktoré šiel, tak s ňou nehýbal, pričom ale vzápätí (napriek neochote miešať financie svoje a od poškodeného) uviedol, že 500,- eur ohľadom strieborného auta dal zo svojich peňazí.
Následne mal obžalovaný nájsť vozidlo, ktoré bolo čiernej farby a ktoré aj zakúpil, pričom k jeho odovzdaniu a prevzatiu poškodeným podľa neho nedošlo tak, ako je vyššie popísaná jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní. I tieto tvrdenia však súd nemohol na podklade celého vykonaného dokazovania vyhodnotiť inak, ako len účelové. Z komunikácie s obžalovaným, ktorú predložil vyšetrovateľovi poškodený, vyplýva, že ešte 2.9.2021 komunikoval s obžalovaným o parametroch strieborného vozidla (č.l. 92 spisu) a hneď 3.9.2021 ho žiadal aby ešte poslal fotografie čierneho vozidla (č.l. 91, č.l. 93 spisu), ktoré mu tento poslal po opakovanej žiadosti v zmysle správy zo 6.9.2021 – fotografie sú na č.l. 93 spisu. Samotný obžalovaný vyšetrovateľovi zaslal fotografie čierneho auta, ktoré podľa svojich tvrdení zakúpil pre poškodeného, a to s tým, že sú to prvé fotky ako to auto našiel na internete na inzeráte (č.l. 112-115 spisu), pričom na hlavnom pojednávaní po vykonaní dokazovania ohľadom uvedených listín uviedol, že finálne bolo auto kúpené podľa uvedených fotiek. Na týchto fotografiách je však jednoznačne iné vozidlo, než akého fotografie poslal obžalovaný samotnému poškodenému a potom vyvstáva otázka, pokiaľ bolo nájdené v inzeráte a kúpené vozidlo ako je na fotografiách zaslaných obžalovaným vyšetrovateľovi, prečo v rozhodnom čase samotnému poškodenému zaslal fotky zjavne iného vozidla – vozidlá na jednotlivých fotografiách sú totiž zjavné odlišné - viď rozdiely v počte tónovaných skiel jednotlivých vozidiel, ťažné zariadenie na jednom je, na druhom nie je, odlišný interiér jednotlivých vozidiel v zadnej časti atď.. K tomu pristupujú ďalšie rozpory a nelogickosti v obrane obžalovaného, ako napr. dňa 21.1.2023 pri výsluchu pred vyšetrovateľom uvádzal, že vie zohnať doklady od auta. Pritom poukázal na technický preukaz, ktorým musel nepochybne disponovať ak auto kúpil a ak ho ako kúpené po tom, čo poškodený už žiadal vrátiť peniaze chcel predať, avšak z absolútne neznámych dôvodov ho v celom konaní nepredložil, pričom sám pri danom výsluchu pred vyšetrovateľom poukazoval na to, že už predtým vravel, že ich doloží do spisu – následne však v správe doručenej vyšetrovateľovi 27.2.2023 (teda po vyše mesiaci od uvedeného výsluchu a vedomosti z akého skutku ako trestného činu je obvinený) uvádza, že auto s konečne predalo a požiadal kamaráta, ktorý ho predal aby kontaktoval majiteľa o fotku papierov. Nie je nijako možné akceptovať, aby obžalovaný za takej situácie na svoju obranu nepredložil takýto doklad s tým, že autom skutočne disponuje, nehovoriac o tom, že pri výsluchu sám sľúbil auto odfotiť na mieste kde stojí v Belgicku a ani toto neučinil. Tiež pri uvedenom výsluchu sám sľúbil vyšetrovateľovi, že bude vedieť predložiť aj doklad o kúpe vozidla – na hlavnom pojednávaní však už uvádza, že doklady o kúpe nemá, pretože odkedy sa sťahoval od F. nemá ani jeden papier. Nehovoriac už o tom, že sám pred vyšetrovateľom uviedol, že v Belgicku platí za auto poplatky a doloží ich do spisu, čo taktiež neurobil – i keď platí zásada, že obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu, je za takej situácie absolútne nepochopiteľné to, že by obžalovaný (napriek vlastnému prísľubu)
nepredložil na svoju obranu nič z vyššie uvedeného. To, že išlo len o účelové tvrdenia, ktoré mali akože preukázať, že svoju časť dohody s poškodeným splnil a použil jeho peniaze na dohodnutý účel, preukazuje i to, že už sám sa popri týchto účelových tvrdeniach „stratil“ v časopriestore okolností ako nasledovali, kde na hlavnom pojednávaní uviedol, že auto bolo predané na prelome rokov 2022 a 2023 (podľa jeho výpovede pred vyšetrovateľom však v jej čase ešte predané nebolo, predaj oznámil správou z 27.2.2023) pričom po jeho predaji sa našiel v pátraní – avšak aké pátranie, kvôli čomu keď dňa 21.1.2023 ho vyšetrovateľ osobne vypočul, bolo teda na neho vyhlásené je tak „neobjasnenou záhadou“, ako aj jeho tvrdenia o tom, že auto predal lebo už nemal chuť stále platiť nájom za parkovanie, kde z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplýva, že ho parkoval už v čase po kúpe, keď ešte býval u F. – pričom však sám v správe zaslanej vyšetrovateľovi 18.1.2023 (č.l. 107 spisu), náklady na parkovanie vyčísľuje ako za „celý čas“ celkom za 4 mesiace v sume spolu 1.000,- eur, kde vychádzajúc z výpovede na hlavnom pojednávaní malo ísť o miesto v blízkosti jeho bydliska v Belgicku po kúpe vozidla, teda u p. F., z ktorého sa odsťahoval vo februári 2022, kde k tomu už len okrajovo možno poznamenať, že v zmysle komunikácie obžalovaného z februára 2023 – č.l. 130 a nasl., oproti vyššie uvedenému vyčísleniu parkovného uvádza, nájom za státie vozidla stále uhrádza.
Odhliadnuc od vyššie uvedených rozporov a nelogickostí, resp. navzájom si odporujúcich skutočností uvádzaných v rámci obrany obžalovaného, nemožno taktiež rozumne v prospech obžalovaného prijať ani to, že – ako sám uviedol - takejto činnosti, teda obstarávaniu a dovozu áut - sa venoval v rámci živnostenského podnikania, pričom i keď v zmysle výpovede na hlavnom pojednávaní s poškodeným nedohadoval žiadnu províziu (okrem toho, že sa patrí dať niečo za cestu) nemá k tomu (hoci v danom prípade len pre vlastnú evidenciu nákladov nad rámec ceny vozidla) žiadnu dokumentáciu. Ohľadom toho sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní bránil tým, že sa odsťahoval od inej osoby a toto všetko tam ostalo – toto však (opäť treba pripomenúť jeho vyjadrenia ohľadom toho pred vyšetrovateľom) tiež nemohol súd vyhodnotiť inak ako len účelové tvrdenie. V predloženej komunikácii s poškodeným poukazoval na v tej dobe ním súčasne realizované zabezpečovanie aj iných vozidiel. Teda pri odsťahovaní sa si nevzal ani doklady potrebné pre či už účtovné alebo daňové potreby v súvislosti s takým jeho živnostenským podnikaním, alebo tieto áno ale doklady spojené s vozidlom pre poškodeného tam nechal? Resp., ak to tam v zhone zabudol, čo mu bránilo (už s ohľadom na podnikanie a s tým spojenú potrebu vedenia účtovnej evidencie) po takéto doklady zájsť dodatočne? Podľa názoru súdu nič, len sa takými vyjadreniami snažil v danej veci zbaviť viny. Rovnako tak je rozumne neprijateľné akceptovať, že by obžalovaný, pokiaľ skutočne splnil svoj záväzok a vynaložil peniaze prijaté od poškodeného na auto, ktoré mu mal zaobstarať, majúc vedomosť o tom, že poškodený už chce vrátiť peniaze lebo má iné vozidlo, držal vozidlo u seba skoro rok a pol a za celý ten čas ho buď nepriviezol poškodenému (čo by v prípade porušenia dohody z jeho strany bolo plne logické a akceptovateľné riešenie) alebo ho nevedel predať napriek tomu o aké skvelé vozidlo išlo (viď jeho popis obžalovaným v správe vyšetrovateľovi z 27.2.2023) a toto sa mu podarí, čuduj sa svete, zrazu o mesiac po tom, ako je mu oznámené vznesenie obvinenia a je vo veci vypočutý ako obvinený, no aj napriek tomu nepristúpi k vysporiadaniu s poškodeným vrátením mu peňazí (hoci po odpočítaní údajných nákladov, ktoré mal mať pre zmenu postoja poškodeného), k čomu pristúpi až po podaní obžaloby (aj to po splátkach 1.000,- eur mesačne - napriek predaju vozidla za ním uvádzanú na hlavnom pojednávaní sumu 5.800,- eur, pričom len na margo vyššie uvedeného o predaji doklady tiež nemá, nemožno neuviesť hoci sa medzitým ani nikam nesťahoval, a napriek aktuálnym príjmovým a výdavkovým pomerom ako ich popisoval na hlavnom pojednávaní pred výsluchom).
Všetky vyššie uvedené zistené skutočnosti nemohol súd vyhodnotiť inak, ako len prijatím záveru o tom, že obžalovaný skutočne pod zámienkou zaobstarania vozidla pre poškodeného prijal od neho celkom 6.000,- eur, ktoré mal použiť na jeho kúpu, ohľadom ktorej však reálne nevykonal žiaden úkon a teda následne poškodenému ani žiadne vozidlo nedodal, vyhýbal sa vráteniu peňazí aj napriek výzvam zo strany poškodeného, pričom podľa súdu je nepochybné, že poškodeným poskytnuté prostriedky použil obžalovaný na iné, nezistené účely, o čom svedčí práve jeho nepriaznivá finančná situácia v dobe ich poskytnutia, kde súdnymi rozhodnutiami, výkazom nedoplatkov zdravotnej poisťovne (č.l. 64 až 78 spisu), resp. výsledkami jeho lustrácie v databáze súdov (č.l. 371 – 372 spisu), za súčasnej výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní o tom, že v rozhodnej dobe sa už voči nemu viedli dve exekúcie (najmenej na sumy 2.500,- a 3.900,- eur – ktoré sa vedú podľa výsledkov lustrácií v databáze súdov doposiaľ) a mal zablokované bankové účty a medzitým bol pol roka v Holandsku na stavbe, faktúry tiež nevidel a v mesiaci jún alebo júl to celé padlo a ostala len exekúcia. V súčasnosti je voči nemu navyše vedené i konkurzné konanie, čo preukazuje, že za celú tú dobu sa zrejme jeho
finančná situácia k lepšiemu nijako nezmenila. Nemožno za takej situácie prijať iný záver ako ten, že v otázke zabezpečenia vozidla obžalovaný poškodeného uviedol do omylu, ním poskytnuté peňažné prostriedky na daný účel nikdy reálne nepoužil a jedine ich použitím na iné, nepochybne za takej situácie svoje vlastné účely, nebol náležite schopný ich vrátiť poškodenému, čím sa takto na škodu majetku poškodeného obohatil spôsobiac tak na majetku poškodeného väčšiu škodu (viď § 125 ods. 1 Tr. zák.) – konkrétne v sume 6.000,- eur. Takýmto konaním, tak ako je na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálené v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku, tak obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., z ktorého spáchania ho preto súd týmto rozsudkom uznal vinným, nestotožniac sa teda s obhajobou obžalovaného o tom, že by išlo len o prostý občianskoprávny záväzkový vzťah, resp. len o prostú neschopnosť obžalovaného splniť svoj peňažný záväzok, ktorá by vznikla v dôsledku vzniku od jeho vôle nezávislých skutočností. Naopak sú dospel k záveru, že obžalovaný ako spôsobilý subjekt uvedeného trestného činu konal na škodu majetku poškodeného ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku úmyselne.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného súd postupoval podľa zásad na ukladanie trestu v zmysle § 34 Tr. zák., kde s prihliadnutím na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy páchateľa dospel k záveru, že v danom prípade za účelom dosiahnutia zákonom predpokladaného účelu trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), resp. vytvorenie maximálne možných podmienok na jeho dosiahnutie, je potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody, ktorého výkon však, osobitne s ohľadom na to, že preukázateľne pristúpil a urobil opatrenia k náhrade spôsobenej škody, nie je podľa súdu nevyhnutné ihneď nariaďovať, ale možno ho podmienečne odložiť a určiť obžalovanému skúšobnú dobu.
Na strane obžalovaného nebolo možné použiť poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., nakoľko je preukázané, že pred spáchaním tu stíhaného skutku sa už dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený súdmi členských štátov Európskej únie, kde síce nie je preukázané, či vo veci Amtsgericht Weiden sp. zn. 5 Cs 215 Js 4692/21 bol tam uložený mu peňažný trest vykonaný alebo nie (a teda či prípadne je dané rozhodnutie zahladené alebo nie), avšak nepochybne vzhľadom na povahu a výšku trestov uložených mu zo strany Tribunal de Police Leuven vo veci 2022/600-712 k zahladeniu odsúdenia nepochybne nedošlo a navyše, to, že pred spáchaním skutku neviedol riadny život možno jednoznačne usudzovať už z výsledkov lustrácie jeho osoby v centrálnom registri správnych deliktov a priestupkov, kde je zrejmé, že pred spáchaním tu stíhaného trestného činu len v období od 22.4.2018 do 3.9.2021 sa dopustil 34 priestupkov, v zásade na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, čo vzhľadom na početnosť takýchto protiprávnych konaní v danej dobe svedčí o nepochybnom nerešpektovaní právnymi predpismi povinností jemu uložených a práv a oprávnených záujmov tretích osôb a spoločnosti chránených. Nebolo možné použiť v danom prípade ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., keďže obžalovaný spáchanie stíhaného skutku nepriznal a nijako úprimne neoľutoval. V jeho prospech však súd uplatnil pri ukladaní trestu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k/ Tr. zák., pretože preukázateľne uzavrel s poškodeným dohodu o dohodu o splátkach dlhu, podľa ktorej zaplatil sumu 1.000,- eur, ktorej zaplatenie potvrdil pred súdom aj poškodený, pričom podľa dokladov predložených obžalovaným 24.1.2024 realizoval ďalšie tri úhrady v prospech poškodeného po 1.000,- eur (čo síce samotný poškodený súdu nijako nepotvrdzoval, resp. taktiež neoznámil, na strane druhej však ani neoznamoval, že by k ďalším splátkam podľa dohody po úhrade prvej nebolo už došlo). Zároveň však vzhľadom na vyššie odsúdenie Tribunal de Police Leuven vo veci 2022/600-712, ktoré podľa údajov v registri trestov nepochybne zahladené nie je, bolo treba pri ukladaní trestu na ťarchu obžalovaného (a to aj keď išlo o druhovo inú trestnú činnosť, tak vzhľadom na jeho osobu a vyššie popísané systematické a pravidelné porušovanie právnych predpisov) priznať i priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. (v tomto smere postupujúc vzhľadom na to, že ide o cudzozemské rozhodnutie, podľa § 7b ods. 2 Tr. zák.).
Na základe uvedených skutočností, pri rovnosti pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd v danom prípade ako primeraný a dostatočný na naplnenie účelu trestu tak z hľadiska individuálnej prevencie voči samotnému obžalovanému, ale aj generálnej prevencie voči iným členom spoločnosti, vyhodnotil ako potrebné, primerané uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na dvadsať mesiacov, ktorého výkon zároveň podmienečne odložil a obžalovanému určil, považujúc ju vzhľadom na hore uvedené skutočnosti za primeranú, skúšobnú dobu na dvadsaťštyri mesiacov, kde za účelom posilnenia výchovného účinku takto uloženého trestu zároveň podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému aj
povinnosť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradiť trestným činom spôsobenú škodu (čo znamená v danom prípade sumu 2.000,- eur s ohľadom na doposiaľ obžalovaným preukazované úhrady v celkovom rozsahu 4.000,- eur), kde splnenie takto uloženej povinnosti, resp. rozsah jej splnenia či dôvody nesplnenia počas skúšobnej doby bude posudzovaný pre rozhodnutie o tom, či sa obžalovaný osvedčil v skúšobnej dobe.
Čo sa týka náhrady škody, nárok na náhradu ktorej poškodený v tomto konaní riadne a včas uplatnil, a to vo výške 6.000,- eur, súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného na náhradu škody poškodenému v rozsahu 2.000,- eur. Nejde pritom o duplicitu vo vzťahu k povinnosti uloženej obžalovanému podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., tento výrok sa týka rovnakej a totožnej sumy (v prípade právoplatnosti tohto rozsudku však bude spôsobilým exekučným titulom pre prípad potreby vymáhania jej zaplatenia). Poškodený na hlavnom pojednávaní, potvrdiac to, že zo strany obžalovaného došlo v októbri 2023 k úhrade prvej splátky 1.000,- eur podľa nimi uzavretej dohody o splátkach dlhu, uviedol, že v tomto rozsahu na náhrade škody netrvá, čo súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu vyhodnotil ako späťvzatie návrhu na náhradu škody v časti dotknutých 1.000,- eur. Predmetom rozhodovania tak ostal poškodeným uplatnený nárok na náhradu škody v rozsahu 5.000,- eur, pričom podľa obžalovaným dňa 24.1.2024 predložených dokladov, k času vyhlásenia tohto rozsudku poškodenému poukázal ďalšie tri splátky spolu vo výške 3.000,- eur a teda, že nespochybniteľne ostalo ešte neuhradených 2.000,- eur, na ktorých náhradu preto súd obžalovaného podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal a súčasne v záujme právnej istoty (keďže samotný poškodený ohľadom sumy 3.000,- eur, ktoré mali byť podľa dokladov obžalovaného splátkami v novembri a decembri 2023 a januári 2024 uhradené, túto skutočnosť súdu súčasne tiež nepotvrdil, pričom na termín pojednávania 26.1.2024 sa nedostavil, neurobil vo vzťahu k súdu žiaden prejav o späťvzatí svojho nároku na náhradu škody v dotknutej časti, pričom tiež nemožno vylúčiť, že hoci len niektorá z týchto splátok reálne nemusela byť na účet poškodeného pripísaná, avšak súd považoval za nehospodárne za tým účelom hlavné pojednávanie opätovne odročovať) podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného so zvyškom ním uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok. Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému. Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.