Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/160/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu BPT LEASING, a.s., Drieňová 34, Bratislava, IČO: 31 357 814, práv. zast. Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, Rožňavská 2, Bratislava proti žalovanému 1/ MäsKo, a.s., Košická 49, Bratislava, IČO: 31 361 374, žalovanej 2/ K.. Y. V., L. XXX a žalovanej 3/ K.. X. T., Č. XX, všetci právne zastúpení Consilior Iuris, s.r.o., Radlinského 51, Bratislava, IČO: 47 231 157, o zaplatenie istiny 1.032.222,45 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. -171 zo dňa 6.8.2019, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. -171 zo dňa 6.8.2019 v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

Žalovaným 2/ a 3/ sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, žalovanej v 2. rade a žalovanej v 3. rade sa voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, žalovanému v 1. rade sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca vzal podaním doručeným súdu dňa 31.7.2019 žalobu v celom rozsahu späť, a to z dôvodu, že žalovaný v 1.rade bol ex offo dňa 12.1.2018 vymazaný z Obchodného registra. Žalobca uviedol, že žalobu podal dôvodne, nakoľko mal obavu z návrhov žalovaných na zastavenie exekučných konaní vedených na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. a na základe notárskych zápisníc. Žalobu podal z dôvodu nejednotnej rozhodovacej praxe súdov pokiaľ ide o vplyv exekučného vymáhania na zastavenie plynutia premlčacej doby. Z dôvodu dôvodnosti podania žaloby žiadal, aby súd nepriznal žalovaným trovy konania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 C.s.p tak, že žalovaným v 2. rade a v 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby a žalovaným v súvislosti s konaním vznikli trovy právneho zastúpenia. Žalobca nemal dôvod domáhať sa, aby nebola žalovaným priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. Zákon viaže nárok na náhradu trov konania zavinením zastavenia konania. Žalobca zavinil zastavenie konania tým, že vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu, čím by zavinenie za zastavenie konania pripadlo na stranu žalovaných. Rovnako žalobca nepreukázal, že by zastavenie konania nezavinila žiadna zo strán. To, že žalobu podal žalobca dôvodne neoprávňuje súd, nepriznať žalovaným nárok na náhradu trov konania, ak im v konaní vznikli a nezavinili zastavenie konania tým, žeby po podaní žaloby uhradili žalovanú sumu. V danom prípade bolo preukázané, že žalovaným vznikli trovy konania a žalobca zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby. Súd nezistil ani dôvody hodné osobitého zreteľa, ktoré by oprávňovali súdu nepriznať trovy žiadnej zo strán podľa Žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný v 1. rade bol vymazaný z Obchodného registra a zastavenie voči nemu žalobca nezavinil.

2. Proti II. výroku uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že v návrhu na zastavenie konania poukazoval vo vzťahu k rozhodovaniu súdu o trovách konania na to, že žalobu podal dôvodne v reakcii na návrhy žalovaných ako povinných na zastavenie exekučných konaní vedených na tunajšom súde pod sp. zn. a na základe notárskych zápisníc. Vzhľadom na nejednotnú rozhodovaciu prax k otázke vplyvu exekučného vymáhania na zastavenie plynutia premlčacej lehoty, žalobca exekučne vymáhané pohľadávky z opatrnosti uplatnil aj v súdnom konaní, aby mal istotu ich nepremlčania. Keďže uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.2.2015, č.k. -143 (EX 31/11) a uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.2.2017, č.k. -127 (EX 32/11) boli návrhy žalovanej v 2. rade na zastavenie uvedených exekúcií právoplatne zamietnuté, dôvodne podaná žaloba sa stála bezpredmetnou. Časť uplatňovaného nároku pritom bola uspokojená po podaní žaloby v rámci konkurzného konania na majetok žalovaného v 1. rade, z ktorého bol žalobcovi poukázaný výťažok vo výške 129.972,63 EUR. Ďalší výťažok spolu vo výške 24.881,94 EUR bol získaný zrážkami z dôchodku žalovanej v 2. rade v rámci exekučných konaní a . Uspokojenie žalovanej pohľadávky po podaní žaloby by nemalo byť posudzované ako zavinenie zastavenia konania žalobcom.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní nevyjadrili.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolaniu proti uzneseniu nie je možné vyhovieť.

5. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Zákonné ustanovenie rešpektuje žalobcu ako dominus litis. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalovanému nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať iba to, či má žalovaný vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorá strana zavinila jeho zastavenie, otázku dôvodnosti podanej žaloby, môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej.

8. V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby skúma súd iba to, či ku dňu jej podania na súd bola podaná dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania žaloby, všeobecne je teda možné uviesť, že aplikácia ust. , prichádza do úvahy ako dôsledok správania žalobcu po tom, čo bola podaná žaloba a toto správanie žalobcu bolo dôvodom jej späťvzatia. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaných, ktorí sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachovali v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby.

9. Z uvedeného vyplýva, že súd pri späťvzatí žaloby vôbec nie je oprávnený skúmať dôvodnosť podanej žaloby podľa hmotného práva. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 18.12.2012 domáhal zaplatenia istiny, následne dňa 31.7.2019 vzal žalobu späť z dôvodu vymazania žalovaného 1/ z obchodného registra a v reakcii na návrhy žalovaných 2/ a 3/ na zastavenie exekučných konaní. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a vec správne posúdil, keď žalovanému 2/ a 3/ priznal voči žalobcovi náhradu trov konania.

10. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Žalobca podaním žaloby voči žalovaným inicioval začatie súdneho konania, a preto si musel byť vedomý aj zodpovednosti za podanú žalobu a zobrať do úvahy aj procesnú zodpovednosť strany konania (v danom prípade žalobcu) za výsledok konania, ktorá nachádza svoj odraz v rovine povinnosti nahradiť trovy konania práve v dôsledku vyššie uvedeného procesného zavinenia zastavenia konania. Žalobca bol ten, kto inicioval celé sporové konanie, navrhol zmenu žaloby a následne zobral žalobu späť, a preto musel počítať aj s tým, že v prípade neúspechu bude zaviazaný nahradiť žalovaným trovy konania. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade trov konania vzniknutých na strane žalovaných 2/ a 3/ by malo ísť o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy. Námietky uvádzané žalobcom v odvolaní posúdil odvolací súd ako nedôvodné, nakoľko v danom prípade neboli prítomné dôvody hodné osobitného zreteľa, podľa ktorých by žiadna zo strán nemala nárok na náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti podľa , ako vecne a právne správne potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s tak, že úspešným žalovaným 2/ a / v odvolacom konaní nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko im žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.