Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4CoE-33-2019.pdf
PDF · 74.67 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/33/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného D. zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom X., W. XX, N.: XX XXX XXX, proti povinnému Y. W. - L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., X. XXX/XX, N.: XX XXX XXX, o vymoženie 985,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12. marca 2019, č. k. 4Er/1152/2011- 13 takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu o vymoženie 985,01 eur s príslušenstvom. Výrokom II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,61 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uviedol, že poverením súdu zo dňa 21.11.2011 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie EX 5004/2011 pre vymoženie 985,01 eur s príslušenstvom na podklade vykonateľného exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2011 vydaného oprávneným. Dňa 24.04.2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017. Súdny exekútor v ňom konštatoval, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiaden majetok, t. j. majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Právne vec súd posúdil podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku; § 57 ods. 1 písm. h), § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017. Súd konštatoval, že predmetnú vec možno za súčasného skutkového stavu exekúcie subsumovať pod právnu normu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a preto súd exekúciu zastavil. Zároveň podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného. Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnené trovy exekúcie vo výške 51,61 eur, ktoré pozostávali z paušálnej odmeny (§ 14 a § 15 vyhlášky) v minimálnej výške 33,19 eur; náhrady hotových výdavkov (§ 22 vyhlášky) vo výške 9,82 eur (poštovné) a 20% DPH (§ 196 EP) vo výške 8,60 eur.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje oprávnený za predčasné. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2CoE/218/2016. Oprávnený mal za to, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne prislúcha jemu. Oprávnený ďalej uviedol, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade je povinný fyzickou osobou v produktívnom veku (41 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu
zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený mal za to, že predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Oprávnený bol toho názoru, že pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistil majetkové pomery povinného dôkladne. Oprávnený poukázal na to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Podľa názoru oprávneného, exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Zároveň oprávnený podotkol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozilo by, že právo oprávneného bude premlčané. Oprávnený ďalej uvádza, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú. Na základe uvedeného oprávnený žiadal uznesenie súdu zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne, alebo napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 písm. b) CSP zrušiť.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 21.11.2011 súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, a to výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2011, vydaného oprávneným. Dňa 24.04.2017 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.
9. V zmysle ustálenej judikatúry pre zastavenie exekúcie je potrebné jednak preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí.
10. V danom prípade mal odvolací súd z obsahu spisu za preukázané, že povinný je fyzická osoba vo veku 41 rokov, pričom nebolo žiadnym spôsobom preukázané ani osvedčené, že by zdravotný stav alebo iné osobné okolnosti povinného nedovoľovali zabezpečiť príjem. Na strane povinného ide o osobu v produktívnom veku, pričom skutočnosti uvádzané súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí odvolací súd nepovažoval za postačujúce pre vyvodenie záveru aj o tom, že u povinného nie je predpoklad nadobudnutia majetku, prípadne príjmu, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie. Z vykonaných lustrácii síce vyplýva, že povinný v čase rozhodovania súdu nevlastní majetok, z čoho súd vychádzal a čo aj odvolací súd nijakým spôsobom nespochybňuje, no záver, podľa ktorého by dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bolo každé zistenie nedostatku majetku bez prihliadnutia na ďalšie okolnosti, by bol v rozpore s exekučným konaním.
11. V danej veci je navyše potrebné prihliadať aj na vôľu oprávneného, aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie. Oprávnený si musí byť vedomý toho, že pokračovaním v exekúcii sa budú trovy exekúcie navyšovať. Ak sa ďalším priebehom exekúcie v konečnom dôsledku preukáže nemajetnosť povinného, bude to práve oprávnený, ktorý bude povinný trovy exekúcie nahradiť. Ak je napriek všetkým skutočnostiam oprávnený odhodlaný podrobiť sa riziku vzniku ujmy, v podobe náhrady trov exekúcie za stavu, kedy je vzhľadom na vykonané šetrenia majetku povinného zrejmé, že povinný nevlastní majetok, ktorý by mohol slúžiť aspoň na úhradu trov exekúcie, je potrebné konštatovať, že dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. §57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nie je daný.
12. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom konaní (s výnimkou rozhodovania o trovách), jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku nie je návrhom strany, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodnúť aj v prípade nevyhovenia. Ak teda exekučný súd podnet exekútora na zastavenie exekúcie vybaví tak, že mu nevyhovie, nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Preto v danom prípade nie je potrebné nahradiť zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu, postačuje jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 písm. b) CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).