Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-293-2018.pdf
PDF · 82.02 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/293/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: S.. P. H., V.. XX.X.XXXX, P. L. Q., Z. X, proti žalovaným: X/ R.. O. R., V.. X.X.XXXX, P. L. Q., E. X, zastúpenej JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, 2/ S.. S. H., V.. X.X.XXXX, P. L. Q., N. XX, zastúpenom JUDr. Oľgou Pacolákovou, Bielocerkevská 4, Košice, 3/ R.. R. S., V.. X.XX.XXXX, P. L. Q.S., V. A. XX, zastúpenom JUDr. Dianou Treščákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Skladná 38, 4/ TORING, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tallerova 4, IČO: 48 105 406, 5/ R.. K. I., V.. XX.XX.XXXX, P. L. Q., Q. XX, zastúpeným JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 27. marca 2018 č.k. 40C/143/2009 - 407
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách štátu.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že do dedičstva po nebohej D. H., V.. XX.X.XXXX D. O. XX.X.XXXX patria nehnuteľnosti v katastrálnom území T. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie: T. R., N.: Q. - T. R., N. Q. S. D. B. P. Č..X na prízemí domu č. X na ulici L. L. Q. v dome súp. č. XXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemkoch parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1069 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 273 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 160 m2 vo výške 207/10000-in a zároveň aby súd určil, že je neplatná kúpna zmluva L. XXXX/XXXX, Q. O. L. XXXX/ XX O. E. XX.XX.XXXX, Q. O. L. XXX/XXXX a zmluva o zriadení vecného bremena L. XXX/XXXX O. E. XX.X.XXXX. Zároveň rozhodol, že žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania voči žalovaným v 1. až 5. rade a štátu priznal voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Výrok o zastavení konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 C.s.p. a skutočnosťou, že po začatí pojednávania dňa 30.11.2017 žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody s tým, že si neuplatňuje trovy konania, žalovaní v 1., 2., 3., 5. rade so späťvzatím žaloby súhlasili, žalovaný v 4. rade sa k späťvzatiu nevyjadril a žiadne vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím neuviedol.
3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 257 C.s.p.. Konštatujúc, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo uzavretie mimosúdnej dohody o urovnaní uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne a späťvzatím dôvodne podanej žaloby vzniklo žalobcovi právo na náhradu trov konania v súlade s § 256 ods. 1 C.s.p.. Majúc za to, že žalovaní v 1., 3. ,4. a 5. rade žiadnym spôsobom nezavdali príčinu sporu,
lebo nadobudli nehnuteľnosť postupným prevodom od žalovaného v 2. rade, ktorý zapríčinil neplatnosť danej zmluvy, súd usúdil, že by bolo v rozpore so zásadou spravodlivej ochrany práv strán sporu uložiť im povinnosť náhrady trov konania, a preto poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p. a čl. 2 ods. 1 C.s.p. o trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 1., 3. ,4. a 5. rade rozhodol tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 1., 3. ,4. a 5. rade nepriznal. Dôvodiac, že žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade, ktorý svojím konaním zavdal príčinu sporu a procesne zavinil zastavenie konania, keďže si však žalobca tieto trovy neuplatnil, súd rozhodol o trovách konania voči žalovanému v 2. rade podľa § 256 ods. 1 a contrario tak, že nepriznal žalobcovi náhradu trov konania ani voči žalovanému v 2. rade.
4. O trovách štátu rozhodol súd prvej inštancie odkazom na čl. 4 ods. 1 C.s.p. tak, že v súlade s § 256 ods.1 C.s.p. podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania priznal voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania štátu, ktoré vznikli štátu za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a pozostávajú z odmeny znalca za vyhotovenie znaleckého posudku s tým, že podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania štátu rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
5. Proti výroku o náhrade trov konania štátu uznesenia podal včas odvolanie žalovaný v 2. rade z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.). Navrhol, aby súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi. Žalovaný v 2. rade v odvolaní podčiarkol, že z jeho strany došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, k uzavretiu ktorej mohlo dôjsť aj skôr, avšak žalobca ju nenavrhol, len počas konania rozširoval počty žalovaných, a napriek návrhu žalovaného v 2. rade nikdy neurčil žiadnu konkrétnu sumu, ktorú od neho požadoval. Zdôraznil, že obsahom mimosúdnej dohody bola aj úhrada za znalecký posudok, ktorú žalovaný v 2. rade uhradil, čím splnil svoje finančné povinnosti nielen voči žalobcovi, ale aj voči štátu, pretože v prípade, že by mal plniť na základe napadnutého uznesenia, išlo by o duplicitné plnenie. Napokon dodal, že žalobca musel poznať kúpnu cenu, lebo disponoval kúpnou zmluvou na nehnuteľnosť, a aj tak súhlasil s vypracovaním znaleckého posudku v snahe čo najviac sa obohatiť. V prílohe k odvolaniu predložil Dohodu o urovnaní, v ktorej je obsiahnutá klauzula o úhrade za znalecký posudok v bode IV/2 riadok 3.
6. Žalobca a ani predseda Okresného súdu Košice I sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade nevyjadrili.
7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v napadnutom výroku o trovách štátu a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné.
8. Po preskúmaní obsahu spisu a uznesenia v jeho napadnutom výroku o trovách konania (uznesenie vo výroku o zastavení konania a vo výroku, ktorým súd rozhodol, že žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania voči žalovaným v 1. až 5. rade nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť, a preto nebolo v odvolacom konaní preskúmavané) odvolací súd konštatuje, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým súd štátu priznal voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nemožno vytknúť, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonávaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil správny právny záver a vecne správne rozhodol, ak v súlade s čl. 4 ods. 1 C.s.p. a ustanovením § 256 ods.1 C.s.p. podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania priznal štátu voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pozostávajúce z odmeny znalca za vyhotovenie znaleckého posudku za stavu, ak žalovaný v 2. rade bezpochyby zavinil zastavenie konania (správnosť tohto záveru prvoinštančného súdu žalovaný v 2. rade vo svojom odvolaní nespochybňuje).
9. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré súd prvej inštancie použil poukazuje, ako i odkazuje na vecne správne a zákonu zodpovedajúce dôvody uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), a preto len na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku o trovách štátu dodáva:
10. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že v konaní vznikli trovy štátu vo výške 276,72 eur na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 19.1.2015 č.k. 40C/143/2009-178. Ide o odmenu znalkyni MUDr. Alexandre Drábovej, ktorá bola poukázaná z finančných prostriedkov štátu.
11. V sporovom konaní platí, že trovy dôkazov znášajú sporové strany. Ak z určitého dôvodu bol trovami sporového konania zaťažený štát, v zásade má právo na to, aby mu takto vzniknuté trovy boli nahradené. Pri rozhodovaní o náhrade trov je potrebné vziať do úvahy výsledok konania vo veci samej.
12. V prejednávanej veci sa konanie skončilo zastavením z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody, čím došlo k vyriešeniu sporu mimosúdnym vyrovnaním, preto je možné skúmať úspech v konaní výlučne z procesného hľadiska tak, ako to upravuje § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Nemožno priznať relevanciu odvolacej námietke žalovaného v 2. rade, pokiaľ tento poukazom na obsah dohody o urovnaní uzavretej so žalobcom tvrdil, že uhradil žalobcovi náklady na znalecké dokazovanie, a preto ak by mal plniť na základe napadnutého uznesenia, išlo by o duplicitné plnenie. Z obsahu Dohody o urovnaní predloženej žalovaným v 2. rade nemožno vyvodiť, že by sa žalobca a žalovaný v 2. rade uzatvorili dohodu o úhrade trov štátu. Z obsahu dohody o urovnaní totiž plynie iba to, že žalobca a žalovaný v 2. rade uzavreli dohodu o vzájomných trovách a ak sa v bode IV/2 žalovaný v 2. rade zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 300,- eur ako kompenzáciu nákladov na trovy druhého znaleckého posudku vykonaného pre účely súdneho konania, ide o druhý znalecký posudok, ktorý bol nariadený uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 22.2.2016 č.k. 40C/143/2009 - 274, a teda nejde o duplicitné plnenie zo strany žalovaného v 2. rade. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že uzavretím mimosúdnej dohody odpadol dôvod sporu, a pretože vznik sporu nezavinil žalobca, je potrebné z procesného hľadiska skonštatovať, že zastavenie konania zavinil žalovaný v 2. rade, nakoľko bez podpísania mimosúdnej dohody zo strany žalovaného v 2. rade by žalobca žalobu späť nevzal.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov štátu ako vecne správne.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný v 2. rade v odvolacom konaní nebol úspešný a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
16. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).