Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoE-79-2019.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Subarea
7CoE/79/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej: P. D., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/X, K., o vymoženie 557,36 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 10Er/1556/2016-49 zo dňa 21.septembra 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd exekučné konanie z a s t a v u j e.
O trovách exekučného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. zo dňa 02.11.2016 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,2,3,5, § 879j Občianskeho zákonníka, ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je treba zamietnuť.
2. Spísaním návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom dňa 02.11.2016 oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinnej a vymožením pohľadávky s prísl. a trov exekúcie. Exekučným titulom v tomto konaní bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 01637/16, ktorý vydal dňa 09.05.2016 Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný zaoberať sa tým, či rozhodcovké konanie prebehlo na základe platnej rozhodcovskej zmluvy( rozhodcovskej doložky) , teda realizuje len oprávnenie vyplývajúce z ust. § 44 EP, t.j posúdi, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Preto súd preskúmal oprávneným predložené listiny a zistil, že oprávneným predložená zmluva o karte zo dňa 15.08.2006 založila záväzkovo-právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného (VÚB, a.s.), ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinnou, ktorá pri jej uzatváraní nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd mal za nesporné, že záväzkový vzťah založený na základe predkladanej zmluvy je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné posudzovať ho podľa príslušných ust. o spotrebiteľských zmluvách. Z listín predložených oprávneným ďalej vyplynulo, že oprávnený uzavrel s povinnou rozhodcovskú zmluvu dňa 28.09.2013, t.j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinnou
uzavreli dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Je nepochybné, že dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je formulárový dokument, ktorého cieľom je dosiahnutie uznania záväzku, a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na zaplatenie dlžnej sumy, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou zmluvou, ktorá je spotrebiteľovi predkladaná spolu s ďalšími listinami. Rovnako aj rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, jej obsah tak povinná nemohla ovplyvniť, pretože celý obsah zmluvy bol už predtlačený a dopĺňali sa len osobné údaje. Oprávnený v zmysle tejto zmluvy mohol vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a spotrebiteľ (povinná) tak stratil právo brániť sa na všeobecnom súde. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Z listín predložených oprávneným nevyplývalo, že by príslušný zamestnanec oprávneného najprv s odbornou starostlivosťou poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovskú zmluvu uzavretú účastníkmi je potrebné považovať za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00,C-243/08, C-168/05). Z uvedených dôvodov predmetnú rozhodcovskú zmluvu súd vyhodnotil ako neprijateľnú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Oprávnený v podanom odvolaní uviedol, že svoje odvolanie podáva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že oprávnený pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu absentuje zdôvodnenie, prečo skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe je pre súd neprijateľná, pričom záver súdu považoval za absurdný. Bránil sa, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom dokumente, povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Zdôraznil, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Zároveň uviedol, že na vyjadrenie, že rozhodcovská zmluva je neplatná, nakoľko spotrebiteľ stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, nemal súd žiaden skutkový a právny základ. Záverom vyjadril názor, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia a že oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Dňa 12.04.2019 súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 27OdK/19/2019 zo dňa 20.03.2019 a s poukazom na ust. konanie je v zmysle ust. § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a niektorých zákonov je potrebné bez zbytočného odkladu exekučné konanie zastaviť. Následne súd prvej inštancie predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného.
6. Krajský súd v Nitre z údajov z Obchodného vestníka pod č. 61/2019 z 27.03.2019 zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 27OdK/19/2019 zo dňa 20.03.2019 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok povinnej, ktorá v danom prípade vystupuje v procesnom postavení dlžníka, do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Tomáš Timoranský, so sídlom kancelárie Podzámska 32, 940 02 Nové Zámky. Zároveň bolo rozhodnuté o oddlžení dlžníka tak, že ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Z údajov z Obchodného vestníka pod č. 145/2019 s dňom vydania 30.07.2019 týkajúcich sa povinnej, odvolací súd zistil, že posledný oznam správcu súvisel so speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že konanie je potrebné podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukazom na vyhlásený konkurz na majetok povinnej zastaviť.
8. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1.apríli 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
11. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a niektorých zákonov, exekučné konania a obdobné vykonávacie konania, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
12. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
13. Podľa § 380 CSP ods. 2, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
14. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
16. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
17. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.
18. Z citovaných ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že zákonným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinnej je zastavenie exekučného konania. Keďže účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku a k tomuto došlo po vydaní rozhodnutia exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, odvolací súd postupujúc podľa čl. 4 ods. 1 CSP bez zbytočného odkladu podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii exekučné konanie zastavil.
19. Z dôvodu zastavenia exekučného konania odvolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.
20. Podľa § 38 ods. 3 v spojení s § 200 ods. 5 Exekučného poriadku exekučný súd rozhoduje zároveň (t. j. v jednom uznesení) o náhrade trov exekúcie (o nároku aj o výške). Hoci ustanovenia § 200 a nasl. Exekučného poriadku upravujú trovy exekúcie a v prejednávanej veci bolo exekučné konanie zastavené ešte pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi exekučným súdom, teda pred začatím exekúcie (vo význame priameho zásahu do majetkovej sféry povinnej), tak už aj v tejto fáze konania môžu už vznikať okrem iných trov exekučného konania aj trovy exekúcie (napr. ustanovenie § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku upravuje nárok súdneho exekútora na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov, ktoré súdnemu exekútorovi môžu vzniknúť ešte pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom a ktoré pritom spĺňajú definíciu trov exekúcie ustanovenú v § 200 ods. 1 v spojení s § 196 Exekučného poriadku). Z uvedeného dôvodu je preto možné aj v súvislosti s rozhodovaním o nároku a výške trov exekučného konania (nielen trov exekúcie), ktoré nasleduje po zastavení exekučného konania, poukázať práve aj na ustanovenie § 200 ods. 5 Exekučného poriadku prikazujúce exekučnému súdu rozhodnúť zároveň o nároku aj o výške trov. Proti uzneseniu exekučného súdu, ktorým rozhodol o náhrade trov (o tom, kto komu a v akej výške nahrádza trovy) exekučného konania naviac nie je prípustné odvolanie, teda tieto rozhodnutia exekučného súdu sú vylúčené z preskúmavacej právomoci odvolacieho súdu. Odvolací súd z týchto dôvodov rozhodol tak, že bude povinnosťou súdu prvej inštancie ako exekučného súdu rozhodnúť o trovách exekučného konania po právoplatnosti tohto uznesenia (jedným) samostatným uznesením.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).