Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-12-2019.pdf
PDF · 82.51 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/12/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovanej V. W., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 30. 09. 2019 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaná V. W.Á., rod. W., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., V. T. XXXX/XX,
uznáva sa za vinnú, preto že
dňa 29.07.2018 v čase okolo 18.00 h v meste K., na ul. V. T. Č.. XX,okres K. v bytovom dome na štvrtom poschodí pod vplyvom alkoholu nezabezpečila riadnu starostlivosť o svoju maloletú dcéru Z..W.., nar. XX.XX.XXXX tak, že po tom ako v miestnosti kuchyne vyložila maloletú na parapetnú dosku okna, aby maloletá zakývala príbuznému, pričom ju pevne držala okolo pása, následne ju zložila z okna a nevenovala jej náležitú pozornosť, pričom sa nezisteným spôsobom maloletá dostala na parapetu nezabezpečeného okna, odkiaľ vypadla von z okna, v dôsledku čoho utrpela mnohopočetné fraktúry kalvy, mozgovej bázy a iné zranenia, v dôsledku ktorých bola prevezená do Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta v A. A., kde dňa 29.07.2018 v čase o 23.40 h mal. Z.. W.., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K., V. T. XXXX/XX svojim zraneniam podľahla a príčinou smrti bola mozgová smrť so známkami polytraumy v dôsledku pádu z výšky, kde V. W. svojim konaním porušila dôležitú povinnosť uvedenú v ustanovení § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine tým, žene poskytla dôslednú starostlivosť o zdravie svojej maloletej dcéry E.P.,
teda
inému z nedbanlivosti spôsobila smrť, čin spáchala závažnejším spôsobom konania -porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,
čím spáchala
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 06. 02. 2019na tunajší súd pod sp. zn. 1Pv/301/18/6611obžalobu na V. W., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona
Obžalovaná V. W. sa na hlavné pojednávanie dňa 30. 09. 2019 nedostavila, súd preto v súlade s § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti.
Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola vzhľadom na neprítomnosť obžalovanej na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o jej výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého po zákonnom poučení uviedla, že ľutuje čo sa stalo, nevie sa z toho spamätať, poznačilo ju to na celý život. Ďalej využila svoje právo a odmietla vypovedať.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá poškodená A.. M. A., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že o skutku sa ich úrad dozvedel až keď boli ustanovení za opatrovníka maloletej. Od roku 2015 úrad spolupracoval s rodinou, pretože keď sa maloletá narodila, nebolo určené otcovstvo. Nič iné s rodinou neriešili. Následne obžalovanú predvolali na úrad, kde počas rozhovoru plakala a bolo jej to ľúto.
Vzhľadom na neprítomnosť svedkov na hlavnom pojednávaní boli v súlade s § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítané zápisnice o ich výpovedi z prípravného konania.
Svedok T. E. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že pracuje na OO PZ Krupina, a dňa 29. 07. 2018 približne v čase o 18:30 h bol vyslaný stálou službou na preverenie oznámenia na adresu V. T. XX, kde malo dôjsť k vypadnutiu dieťaťa z okna. Po príchode na miesto sa už na mieste nachádzala RZP, ktorá resuscitovala zranené dieťa, bola tam aj matka dieťaťa a priateľ starej matky dieťaťa, pán P.. Ten mu povedal, že bol na návšteve u vnučky a jej mamy, po skončení návštevy sa rozlúčili a odišiel smerom domov, keď vyšiel pred vchod, otočil sa smerom ku oknu a zamával na rozlúčku vnučke, potom sa otočil a pokračoval smerom domov. Hneď po otočení započul niečo ako tupý úder, pozrel sa k miestu, odkiaľ išiel zvuk, a tam zbadal v tráve ležať zranenú vnučku. Na mieste potom vyťažil matku dieťaťa, ktorá uviedla, že po návšteve išli spoločne s dcérou zakývať pánovi P. na rozlúčku z okna. V tom okamihu, ako sa na chvíľu otočila od dcérky, tá vypadla von z okna. On potom zavolal druhú sanitku za účelom podania upokojujúcich látok, najmä pánovi P., medzitým sa prvá sanitka presunula k futbalovému ihrisku, kde priletel vrtuľník RZP. Telefonicky potom vyrozumel brata matky zraneného dieťaťa, ktorý prišiel na miesto. Jeho zavolal z dôvodu upokojenia celej situácie, aj kvôli prítomnosti tretej osoby pri ohliadke miesta činu. Matka zraneného dieťaťa sa na mieste podrobila dychovej skúške s pozitívnym výsledkom cez 1,00 mg/l. matka sa potom presunula do nemocnice v A. A. za dcérou. Na doplňujúce otázky svedok ešte uviedol, že pán P. bol pri vyťažovaní značne psychicky rozrušený a preto sa ho na ďalšie detaily nepýtal, aj preto, lebo plakal a bol v zlom stave. Na matke dieťaťa nebolo vidno zjavné známky požitia alkoholu, ani výrazovo, ani z komunikácie s ňou to nepostrehol.
Svedok V. W. v prípravnom konaní vo svojom výsluchu po vznesení obvinenia po zákonnom poučení uviedol, že vzhľadom k tomu, že obžalovaná V. W. je jeho sestra, využíva svoje právo v zmysle § 130 ods. 1 Trestného poriadku a odmietol vypovedať.
Svedkyňa Z. W. v prípravnom konaní vo svojom výsluchu po zákonnom poučení uviedla, že obžalovaná V. W. je jej dcéra, preto využila svoje právo v zmysle § 130 ods. 1 Trestného poriadku a odmietla vypovedať.
Svedok W. P. v prípravnom konaní vo svojom výsluchu po zákonnom poučení uviedol, že vzhľadom k tomu, že obžalovaná V. W. je dcérou jeho družky, prakticky ju vychoval, využíva svoje právo v zmysle § 130 ods. 1 Trestného poriadku a odmietol vypovedať.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 69/2018, 8/2018 MUDr. Mgr. Borisa Ťažkého a MUDr. Emila Kutiša, zo záverov ktorého v podstate vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti E. P. bola mozgová smrť so známkami polytraumy v dôsledku pádu z výšky. Pri vonkajšej prehliadke, ani pri pitve neboli zistené žiadne vývojové, ani iné chorobné zmeny, ktoré by mali vplyv na jej smrť.
Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: zápisnica o ohliadke mesta činu (č.l. 69 - 82), lekárske správy (č.l. 130 - 133), úmrtný list (č.l. 136 - 137), správy na obžalovanú (č.l. 142 - 145), odpis registra trestov obžalovanej (č.l. 187), vyhlásenie obžalovanej (č.l. 188). Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a právnym záverom.
Vina obžalovanej bola vzhľadom na jej výpoveď z prípravného konania, ako aj výpoveď svedka T. E., bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jednoznačne preukázaná. Tiež bola potvrdená jej vyhlásením, ktoré doručila súdu prostredníctvom svojho obhajcu, ako aj listinnými dôkazmi a vykonaným znaleckým dokazovaním. Súd preto uznal vinu obžalovanej v zmysle podanej obžaloby, aj so zachovaním právnej kvalifikácie skutku.
Podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a)Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. h) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.
Obžalovaná V. W. tak svojim konaním naplnila všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobila smrť, čin spáchala závažnejším spôsobom konania -porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovanej súd prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t.j. že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa k spáchaniu trestného činu priznala a tento úprimne oľutovala. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené potom pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi musel súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody tak predstavuje 2 roky až 4 roky.
Zo správ na obžalovanú vyplýva, že v minulosti sa nedopustila žiadneho priestupku, ani nebola súdne trestaná. Z miesta trvalého bydliska je hodnotená všeobecne.
Súd potom obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 2rokov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odklade výkonu tohto trestu za súčasného uloženia skúšobnej doby vo výmere 12 mesiacov, teda opäť na samej dolnej hranici trestnej sadzby. Súd pri výmere trestu, ako aj výmere skúšobnej doby prihliadol na doterajší život obžalovanej, ktorá v žiadnom smere neprišla do konfliktu so zákonom, ale najmä prihliadol na následok, ktorý bol trestným činom spôsobený, pričom už tento samotný je najvyšším trestom pre obžalovanú,
ktorá tým bude už navždy poznačená, preto aj ukladanie trestu odňatia slobody v akejkoľvek inej výmere by bola len obyčajná odplata za spáchaný trestný čin, čo je v rozpore so zásadami pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Trestného zákona. Takto uložený trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci. Zároveň takýto trest postihuje len obžalovanú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.