Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoPr/4/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: H. E., F. C. XX.XX.XXXX, T.: H. - F. J., Ž. Č.. XXXX/XX, občan SR, zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom: Konštantínova 3, 080 01 Prešov, proti žalovanému: MAGETRA SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 35 939 974, so sídlom: Tomášikova 23, 821 01 Bratislava, zastúpený: Mgr. Peter Udvaros, advokát, so sídlom: Cukrová 14, 813 39 Bratislava, o určenie, že ide o pracovný úraz a náhradu škody titulom bolestného, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 14. novembra 2017 č. k. - 116, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 14. novembra 2017 č. k. l/2016

- 116 zrušuje, konanie zastavuje a vec postupuje Sociálnej poisťovni, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 14.11.2017 č.k. - 116 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči právnemu predchodcovi žalovaného domáhal určenia právnej skutočnosti, že úraz, ktorý sa stal žalobcovi počas výkonu práce dňa 31.05.2015, titulom plnenia si pracovných úloh v prospech žalovaného, je pracovným úrazom a z tohto dôvodu žiadal aj o náhradu škody titulom bolestného vo výške 1.318,40 € a náhradu trov konania. Zároveň súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Žalobca tvrdil, že žalovaný je objektívne zodpovedný za úraz žalobcu, ktorý je úrazom pracovným, vzniknutým výlučne v súvislosti s plnením pracovných úloh. Voči žalovanému si uplatnil náhradu škody z titulu bolestného, na základe lekárskeho posudku za 80 bodov, vo výške 1.318,40 €. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, nakoľko k úrazu žalobcu, ako zamestnanca v cestnej doprave došlo po odstavení vozidla v čase čerpania plánovaného víkendového odpočinku, ktorý sa v zmysle o organizácii pracovného času v doprave do pracovného času nezapočítava. Podľa názoru žalovaného nešlo o pracovný úraz, nakoľko v čase úrazu nevykonával žalobca pracovné úlohy. Žalovaný naviac spochybnil spôsob vzniku úrazu.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , a , a , , a , a o organizácii pracovného času v doprave a skutkovo tým, že po vykonanom dokazovaní medzi stranami nebolo v konaní sporným, že žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili pracovnú zmluvu na dobu určitú dňa 14.11.2014, s Dodatkom č. 1 zo dňa 20.12.2014, ktorým bolo trvanie pracovného pomeru predĺžené na dobu určitú do 31.08.2015 (ďalej len „Zmluva“). Podľa pracovnej náplne žalobca vykonával prácu vodiča nákladného motorového vozidla a s tým súvisiace práce, s miestom výkonu práce v sídle zamestnávateľa s tým, že zamestnanec bude v rámci výkonu práce vykonávať činnosť vodiča nákladného motorového vozidla v

rámci vnútroštátnej i medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy, podľa pokynov zamestnávateľa (čl. III. bod. 1 Zmluvy). Denný čas vedenia motorového vozidla, bezpečnostná prestávka a doby odpočinku, pracovný čas a doba odpočinku sa riadia ustanoveniami o organizácii pracovného času v doprave (čl. VII. A VIII Zmluvy). Dňa 27.05.2015 bol žalobca vyslaný na služobnú cestu z Belgicka do Nemecka. Žalobca u žalovaného pracoval tak, že štyri týždne pracoval nepretržite a jeden týždeň mal voľno. V piatok pred úrazom jazdil až do povinnej 11 hodinovej prestávky, v sobotu jazdil tiež asi do 18 - 19 hod. večer. Následne vozidlo odparkoval na parkovisku pre kamióny pri meste Gunzburg- Krumbach. Podľa pokynov zamestnávateľa mal v pondelok vyložiť náklad v blízkosti tohto mesta. Keď si v nedeľu ráno asi 10.00 hod. chcel uvariť kávu, pri vystupovaní zo strany spolujazdca schádzal po schodíkoch, pošmykol sa a spadol na zem, pričom pri páde si zlomil jabĺčko na dvoch miestach, nos a mal tržnú ranu nad obočím. Následne mu bola privolaná lekárska pomoc s prevozom do nemocnice, vozidlo diaľkovým ovládaním uzamkol, o čom opäť informoval O.. C.I. R.. Po trojdňovej hospitalizácii bol na Slovensko prevezený až v piatok. V pondelok bol ošetrujúcim lekárom vystavený doklad o práceneschopnosti. Asi dva týždne po začatí práce neschopnosti túto na požiadanie zamestnávateľa prerušil, avšak po dvoch týždňoch pre zlý zdravotný stav bol opätovne uznaný za práceneschopného, ktorá práceneschopnosť trvala do polovice augusta. Pracovný pomer bol ukončený uplynutím dojednanej určitej doby. V dôsledku úrazu mal zlomené jabĺčko pravej nohy, zlomený nos, natrhnuté obočie. Následne sa podrobil ďalšej operácii dňa 29.11.2016. Súd prvej inštancie uviedol, že spornými medzi stranami sporu zostala otázka, či sa u žalobcu jedná o pracovný úraz.

4. Súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že úraz žalobcu nemožno kvalifikovať ako pracovný úraz. Poukázal na to, že pracovný čas žalobcu je upravený o organizácii pracovného času v doprave (ďalej len zákon), pričom v zmysle citovaného zákona do pracovného času zamestnanca v doprave sa nezapočítava podľa písm. c) doba odpočinku a d) čas pracovnej pohotovosti. Tvrdenia žalobcu, že k úrazu došlo počas čerpania prestávky, kedy je daná objektívna zodpovednosť zamestnávateľa za vznik úrazu, vyhodnotil súd prvej inštancie ako nepravdivé. Z výpisu histórie motorového vozidla a tachografovej karty zn. Volvo M. XXX L.: T. (č.l. 30 a 74 súdneho spisu) mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca zadal v tachografovej karte povinný odpočinok v sobotu dňa 30.05.2015 o 18 hod. 46 min. 27 sek. a nasledujúci deň (a teda v deň úrazu) sú v tachografovej karte zadané celkovo 3 záznamy o povinnom odpočinku, a to konkrétne v čase o 7 hod. 26. minúte 44. sekunde, potom o 12 hod. 46 min. a 17 sek. a naposledy o 14. hod. 31 min. 16 sek. Z výpovede žalobcu bolo preukázané, že čas povinného odpočinku zadal žalobca najskôr v sobotu 30.05.2015 o 18 hod. 46 min. 27 sek. Počas čerpania povinného odpočinku vodiča karta vodiča musí byť zasunutá v tachografe nachádzajúcom sa vo vozidle, pričom vodič môže opustiť vozidlo aj keď je karta zasunutá. Vodič je povinný zadávať všetky činnosti do tachografu, teda napríklad čakanie, nakládka, vykládka, odpočinok. Z výpisu potom vyplýva, že žalobca zadal do tachografovej karty povinný odpočinok v nedeľu 31.05.2015 už v čase o 7 hod. 26. minúte 44. sekunde. Až následne potom došlo k úrazu, čoho dôkazom je aj právnym zástupcom žalobcu predložená správa - záznam súdu dňa 03.10.2017 o preprave žalobcu sanitkou v deň pracovného úrazu do nemocnice (č.l. 96 spisu). Z tejto správy mal súd prvej inštancie preukázané, že prevoz do nemocnice bol uskutočnený dňa 31.05.2015 o 09,34 hod., čím boli tvrdenia žalobcu o čase vzniku úrazu ako nepravdivé vyvrátené. Súd prvej inštancie považoval potom bez ďalšieho významu, kto a kedy zadal nasledujúce 2 záznamy do tachografovej karty, pretože vozidlo pokračovalo v ďalšej ceste s iným vodičom.

5. Na zdôraznenie správnosti svojho záveru súd prvej inštancie uviedol, že základnou podmienkou zodpovednosti zamestnávateľa za úraz v zmysle ustanovenia je príčinná súvislosť medzi úrazovým dejom a poškodením zdravia pracovníka, pričom ale ak má byť úraz kvalifikovaný ako úraz pracovný, musí k nemu dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že nebola daná zodpovednosť žalovaného, ako zamestnávateľa za úraz, pretože k poškodeniu zdravia nedošlo pri plnení pracovných úloh, ale v čase odpočinku, ktorý sa do pracovného času nezapočítava. Dňa 31.05.2015 žalobca neplnil pracovné úlohy na základe pokynu žalovaného, ako jeho zamestnávateľa a ani nevykonával činnosť v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Súd prvej inštancie zároveň podotkol, že nemožno prihliadať na zmenu tvrdenia žalobcu uvedenú až v záverečnom písomnom prednese, že k úrazu žalobcu došlo pri vystupovaní z vozidla pred vykonaním jeho kontroly a nákladu. Vzhľadom na uvedené skutkové zistenia úraz, ktorý žalobca utrpel na pracovisku dňa 31.05.2015, súd prvej inštancie nemohol posúdiť ako pracovný úraz a žalobu v časti určenia zamietol ako nedôvodnú, z dôvodu ktorého sa ďalej nezaoberal

otázkou poškodenia zdravia žalobcu a uplatneného bolestného, čo do základu a výšky. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca argumentuje, že počas pracovnej cesty dňa 30.05.2015 (sobota) o 18.42 hod. prestávku na odpočinok musel urobiť, pretože dňa 31.05.2015 (nedeľa) nebolo možné pokračovať v jazde z dôvodu, že v nedeľu majú kamióny zakázané pohybovať sa po nemeckých cestách, pričom ide o skutočnosť, ktorú uviedol vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 06.12.2016. Má za to, že v tomto smere je vôbec pochybné, či mal povinnosť si urobiť prestávku na odpočinok, alebo len musel s vykládkou tovaru vyčkať do pondelka, pretože v nedeľu nebolo možné pre prekážku cestných predpisov doručiť tovar zákazníkovi. Tento fakt súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neskúmal. Pritom predmetné otázky týkajúce sa prestávky na odpočinok sú upravené v . Ide o prestávku v práci, ktorá je v tomto špeciálnom právnom predpise aplikovaná zo všeobecnej právnej úpravy, ktorou je . Z výpovede žalobcu je taktiež jednoznačné, že dňa 29.05.2015 (piatok) jazdil až do povinnej 11-hodinovej prestávky. Žalobca namieta, že počas prestávky dňa 31.05.2015 nemohol voľne nakladať so svojím časom, v širšom rozsahu, slúžiacom k obnove pracovnej sily, k osobnému rozvoju a k realizácii individuálnych záujmov a potrieb zamestnanca - žalobcu i jeho celej rodiny. V konkrétnej situácii si žalobca plnil svoj pracovné povinnosti a po príchode z Belgicka z Mesta Eupen do Nemecka, dňa 01.06.2015 mal vykonať vykládku tovaru v blízkosti mesta Gunzburg - Krumbach. Z dôvodu, že počas nedele je zákaz jazdy na nemeckých cestách, s vozidlom podľa usmernení žalovaného zastavil pri meste Gunzburg - Krumbach, na parkovisku nezaisteného areálu v neobývanej priemyselnej oblasti, dňa 30.05.2015 o 18.42 hod., kde sa mu stal dňa 31.05.2015 úraz pri vystupovaní z motorového vozidla. Žalobca poukazuje na to, že vo svojej výpovedi uvádzal pravdivé tvrdenia oproti skutočnostiam a tvrdeniam svedka O.. C. R., ktorý vo svojej výpovedi dňa 09.02.2017 okrem iného uviedol, že žalobca dňa 31.05.2015 zadal 2x činnosť odpočinok o 12.45 hod. a 14.30 hod. Zo správy o prevoze žalobcu je evidentné, že žalobca takúto činnosť zadať nemohol a potom výpoveď svedka je v celom rozsahu tendenčná a nezakladá sa na objektívnych skutočnostiach, keď pritom žalobca nadobudol dojem, že zadávať činnosti do čítačky je možné, okrem samotného vodiča aj treťou stranou (príslušným dispečerom zamestnávateľa). Žalobca rovnako tvrdí, že po celu dobu pracovnej cesty niesol osobnú zodpovednosť za listiny k prepravovanému tovaru i za samotný tovar naložený na motorovom vozidle, ako i za tachografové vybavenie, kartu i listiny od motorového vozidla, preto nemal možnosť opustiť predmetné motorové vozidlo, skutočnosť, ktorú taktiež jednoznačne potvrdil svedok žalovaného O.. C. R.. Za takýchto podmienok podľa vyjadrenia žalobcu, každý vodič z obavy o vozidlo i náklad je v strese a nedovolí si vozidlo opustiť, napr. návštevou 1045 km (vzdialenosť medzi bydliskom žalobcu a miestom, kde sa nachádzal dňa 31.05.2015) vzdialenej rodiny na Slovensku. Žalobca si v danom čase iba plnil žalovaným zverené pracovné úlohy, vrátane dodržiavania ďalších pokynov a povinností v zmysle Podľa žalobcu je absurdné, aby počas nedele sa vrátil na Slovensko ku svojej rodine a v ten istý deň i naspäť tak, aby v pondelok mohol pokračovať v plnení pracovných úloh, ktoré mu boli žalovaným ako zamestnávateľom zadané. Išlo pritom o štandardný, odporúčaný a v praxi zaužívaný systém práce v súlade s pokynmi a usmerneniami žalovaného ako zamestnávateľa. Tiež tvrdí, že ak zamestnanec vykonáva na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom výnimočne prácu aj nad určený týždenný pracovný čas, prípadne v jeho pohotovosti pripravený na výkon takejto činnosti, a mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, ide u neho o prácu nadčas. Prácu nadčas možno nariadiť aj na čas nepretržitého odpočinku, medzi dvoma zmenami, prípadne aj na dni pracovného pokoja, ak ide o práce, ktoré možno nariadiť deň pracovného pokoja alebo vo sviatok. Žalobca poukazuje pritom na a , v zmysle ktorého čas pracovnej pohotovosti, počas ktorého zamestnanec v doprave, podľa požiadaviek zamestnávateľa vykonáva prácu alebo je povinný byť na pracovisku pripravený na výkon práce, sa započítava do pracovného času, za ktorý patrí zamestnancovi v doprave mzda. Výkon práce počas času pracovnej pohotovosti nad určený týždenný čas je prácou nadčas. Žalobca sa odvoláva na európsku judikatúru, v zmysle ktorej čas pohotovosti sa musí považovať za pracovný čas aj z dôvodu, že zamestnanec zostáva mimo rodinného a spoločenského prostredia a nemôže sa slobodne rozhodnúť o tom, akým spôsobom naloží so svojím časom v dobe, kedy zamestnávateľ jeho služby momentálne nevyžaduje. V súlade s príslušnými rozsudkami Európskeho súdneho dvora čas pohotovosti sa musí považovať za pracovný čas, keď pohotovostná služba vykonávaná na mieste určenom zamestnávateľom predstavuje vo svojom celku pracovnú dobu, dokonca i keď smie v tejto dobe zamestnanec odpočívať na svojim

pracovisku, pokiaľ nie sú vyžadované jeho služby. Žalobca má za to, že nemal žiadnu možnosť opustiť pracovisko (pracoviskom je aj dopravný prostriedok, ktorý vodič motorového vozidla, ako zamestnanec v doprave používa pri plnení pracovných povinností), keď pritom zamestnávateľ - žalovaný mu ani žiadnym spôsobom nezabezpečil ubytovanie, resp. možnosť opustiť pracovisko. Podľa názoru žalobcu je evidentné, že sa mu stal pracovný úraz na pracovisku, a potom žalovaný za tento pracovný úraz zodpovedá. Žalobca okrem toho poukazuje na výpoveď O.. C. R., z ktorej je zrejmé, že žalobcovi za mesiac máj 2015 boli vyplatené diéty v sume 1.350,- €. Súd prvej inštancie sa však vôbec nezaoberal skutočnosťou, či vyplatené diéty boli aj za deň 31.05.2015, kedy došlo k pracovnému úrazu žalobcu. Žalobca má za to, že ako zamestnancovi mu vznikol pracovný úraz výlučne v súvislosti s plnením si pracovných úloh v čase pohotovosti, ktoré mu boli dané zo strany zamestnávateľa - žalovaného. V odvolaní uvedenými objektívnymi skutočnosťami sa súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu žiadnym spôsobom nevysporiadal a len jednostranne si osvojil tvrdenia žalovaného, čím podľa žalobcu došlo i k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym právnym záverom, čoho dôkazom je vydanie napadnutého rozsudku, a preto navrhuje súdu druhej inštancie, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že názor žalobcu neobstojí. Argumentácia žalobcu je zavádzajúca, keď tvrdí, že v zmysle , bol čas ním strávený na predmetnom parkovisku časom pracovnej pohotovosti. Zásadnou otázkou celého sporu bolo, či v čase, keď k úrazu žalobcu došlo, tento počas zotrvania na parkovisku, kde k úrazu došlo, čerpal povinný odpočinok. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že v deň úrazu (nedeľa) sú v tachografovej karte zadané celkovo 3 záznamy o povinnom odpočinku, pričom žalobca zadal do tachografovej karty povinný odpočinok v nedeľu 31.05.2015 už v čase o 7. hod. 26.min. 44. sek. a až následne potom došlo k úrazu. K týmto skutkovým zisteniam dospel súd prvej inštancie aj na základe výpovede samotného žalobcu. V tomto svetle námietka žalobcu o nesprávnom zistení skutkového stavu teda nemôže obstáť. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci, ako to vyplýva zo záverov napadnutého rozsudku, že žalobca dňa 31.05.2015 neplnil pracovné úlohy, na základe pokynu žalovaného, ako jeho zamestnávateľa a nevykonával činnosť v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Žalovaný ďalej uvádza, že odvolacia námietka žalobcu, že bol vzdialený od svojho bydliska 1045 km, a teda by nemohol ani počas odpočinku navštíviť rodinu v mieste bydliska, je neadekvátna a z pohľadu právneho posúdenia celej veci prinajmenšom zámerne zavádzajúca. K tvrdeniu žalobcu, že výkon práce počas času pracovnej pohotovosti nad určený týždenný pracovný čas je prácou nadčas, žalovaný uviedol, že v danom prípade neboli naplnené zákonné znaky pracovnej pohotovosti, ale išlo o riadne čerpania povinného odpočinku, ktoré však nie je výkonom práce. Pracovná pohotovosť žalovaným ani nebola žalobcovi nariadená a za tento čas žalobcovi nebola vyplácaná mzda, dokonca sa vyplatenia takejto mzdy žalobca ani nedomáhal. Pracovnú pohotovosť na 31.05.2015 by ani nebolo možné nariadiť z dôvodu, že v nedeľu majú kamióny zakázané pohybovať sa po nemeckých cestách. V danom čase v sobotu večer zadal vodič „činnosť“, teda odpočinok, prvý krát do systému. Nie je vôbec potrebné, aby to opakovane potvrdzoval. Je povinný zadať však ukončenie odpočinku. Ukončenie odpočinku nebolo zadané do okamihu nehody žalobcu, príčina nezadania - úraz, v tomto kontexte nehrá žiadnu rolu. Aj z tejto skutočnosti vyplýva záver, že v nedeľu 31.05.2015 pokračoval v čerpaní odpočinku a za takéhoto stavu si ublížil na zdraví. Žiadnu inú činnosť žalobca nemohol vykonávať a ani mu nemohla byť nariadená a ani nebola nariadená. Súd prvej inštancie teda správne aplikoval ustanovenie , v spojitosti s ustanovením a dospel k správnemu právnemu názoru, že úraz, ktorý žalobca utrpel, nie je pracovným úrazom. Žalovaný žiada napadnutý rozsudok ako vecne správny žiada potvrdiť a zaviazať žalobcu k plnej náhrade trov konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie bude potrebné zrušiť, konanie zastaviť a vec postúpiť Sociálnej poisťovni z dôvodu nedostatku právomoci ( , , ).

9. Podľa , , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

11. Podľa , ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby ostávajú zachované.

12. Odvolací súd v predmetnej veci zdôrazňuje, že o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „") došlo k viacerým zmenám, ktoré sa okrem iných zmien týkali aj oblasti právomoci súdov. Z uvedeného zákona vyplýva, že (okrem iného) boli zrušené ustanovenia až c/, ako aj ustanovenia až . Z uvedeného preto vyplýva, že jediným nárokom upraveným v z titulu pracovného úrazu alebo choroby z povolania zostala vecná škoda. Ostatné nároky sú upravené v Zákone o sociálnom poistení, pričom nároku za stratu na zárobku alebo stratu na dôchodku zodpovedajú nároky na úrazový príplatok ( a nasl. Zákona o sociálnom poistení), resp. nárok na úrazovú rentu ( a nasl. Zákona o sociálnom poistení), nároku na náhradu nákladov na výživu pozostalých ( ) zase zodpovedá nárok na pozostalostnú úrazovú rentu ( a nasl. Zákona o sociálnom poistení) a pod. Od účinnosti novej právnej úpravy, t.j. od 1. januára 2004 o uvedených nárokoch (ako aj o ďalších úrazových dávkach uvedených v štvrtej hlave Zákona o sociálnom poistení) rozhoduje Sociálna poisťovňa, ktorej právomoc na prejednanie a rozhodovanie v týchto veciach vyplýva z ustanovenia , podľa ktorého na konanie vo veciach sociálneho poistenia sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne. Ide o konanie vo veciach dávkových v zmysle ustanovenia Zákona o sociálnom poistení. Právomoc Sociálnej poisťovne však nie je ani po 1. januári 2004 daná vo veciach nárokov na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia; o týchto nárokoch naďalej rozhoduje súd ( o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia).

13. V danom prípade odvolací súd poukazuje na to, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o priznaní úrazovej dávky ( t.j. nárok na bolestné titulom pracovného úrazu), čo nepochybne patrí do jej právomoci, a preto sa musí v rámci predbežnej otázky vysporiadať so skutočnosťou, či došlo k pracovnému úrazu, keďže pracovný úraz je v takom prípade rozhodnou právnou skutočnosťou a ako jedna z materiálnych podmienok tvorí imanentnú súčasť zákonnej dávkovej schémy pre priznanie úrazovej dávky. Posudzovanie tejto predbežnej otázky pritom nemôže byť úplne svojvoľné či neodôvodnené, ale musí sa riadiť zákonnými pravidlami (najmä v zmysle § 195 a § 198 zákona o sociálnom poistení), ktorých účelom je presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Sociálna poisťovňa ako orgán aplikujúci právo musí pri svojej činnosti dbať na to, aby jej rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, majúc na mysli predovšetkým vykonávanie dokazovania v rámci zákona o sociálnom poistení, boli úplné, presvedčivé a vzbudzovali dôveru v spravodlivosť. Pokiaľ skutkové závery vyplývajúce z posúdenia predbežnej otázky by boli bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu a v príkrom rozpore s predloženými podkladmi, či vykonanými dôkazmi, nemožno hovoriť o zákonnom rozhodnutí orgánu verejnej správy. Sociálna poisťovňa v zmysle § 198 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou zákona o sociálnom poistení je teda oprávnená riešiť aj predbežné otázky, ktorých posúdenie je nevyhnutné pre rozhodnutie o priznaní a výplate dávky. Ako predbežnú otázku môže teda riešiť aj otázku, či poškodenie zdravia je pracovným úrazom.

14. V tejto súvislosti potom odvolací súd zdôrazňuje, aby predmetný úraz (t.j. prejudiciálnu otázku, ktorou je v tomto prípade otázka, či ide alebo nejde o pracovný úraz) Sociálna poisťovňa posudzovala s prihliadnutím na celý kontext udalostí a špecifiká danej situácie. Z opisu skutkového stavu vyplýva, že žalobca si svoj povinný odpočinok 11- hodinový odpočinok začal čerpať v sobotu dňa 30.5.2015 o 18.42 hod, pričom tento odpočinok mu skončil v nedeľu ráno dňa 31.5.2019 05.42 hod. Následne si síce opätovne žalobca zadal do tachografovej karty odpočinok v nedeľu v čase od 7.26 hod, avšak uvedené žalobca urobil iba z dôvodu, že ide o nedeľu, a preto s kamiónom nie je možné v Nemecku jazdiť na ceste až do miesta určenia. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti pracovnú zmluvu a to konkrétne čl. 8, z ktorej vyplýva, do pracovného času zamestnanca sa započítava čas bezpečnostnej prestávky. Rovnako v tejto súvislosti je treba poukázať na ustanovenie , podľa ktorého je pracovným úrazom poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a následným

pôsobením vonkajších vplyvov. Podľa v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení, pričom s poukazom na uvedenú definíciu je zrejmé, že uvedená prestávka, ktorú bolo potrebné rešpektovať z dôvodu výkonu práce sa nedá síce priamo považovať za výkon práce, ale je ju potrebné považovať za činnosť súvisiacu s výkonom práce. Inak povedané povinná prestávka z hľadiska dodržiavania medzinárodných právnych predpisov potrebných pre pokračovanie vykládky vozidla je z pohľadu odvolacieho súdu úkonom nutne realizovaným pred začiatkom práce, a teda úkonom, ktorý je v zmysle ustanovenia , realizovaný v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, a preto je nevyhnutné aj úraz žalobcu posudzovať s prihliadnutím na jednotlivé úkony viažuce sa na opis činností zamestnanca, konkrétne pracovné podmienky a pracovné prostredie.

15. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, v prípade, ak súd zistí, že nedisponuje právomocou vo veci konať, je jeho povinnosťou spoľahlivo ustáliť, do právomoci ktorého orgánu zo sústavy orgánov ochrany práva daná vec patrí. Žalobca sa prvým výrokom domáha určenia právnej skutočnosti, t.j. že úraz, ktorý sa stal žalobcovi počas výkonu práce dňa 31.05.2015, titulom plnenia si pracovných úloh v prospech žalovaného, je pracovným úrazom a z tohto dôvodu žiadal aj o priznanie bolestného vo výške 1.318,40 €. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 177 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého na konanie vo veciach sociálneho poistenia sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne. Ide o konanie vo veciach dávkových v zmysle ustanovenia § 172 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení. Náhrada za bolesť je dávkou úrazového poistenia, ktorá sa poškodenému poskytuje jednorazovo. Jej účelom je kompenzovať bolesť ako ujmu spôsobenú poškodením na zdraví následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, pričom orgánom oprávneným o nej rozhodnúť je výlučne Sociálna poisťovňa. Je teda zrejmé, že v tomto prípade ide o vzťah verejnoprávny, ktorý nemožno podriadiť pod vzťahy uvedené v (nejde o vzťah súkromnoprávny ani o inú súkromnoprávnu vec), ani pod vzťahy uvedené v (žiaden predpis neustanovuje, že v predmetnej veci rozhoduje súd v rámci civilného sporového konania). Z uvedeného potom vyplýva, že súdy v civilnom sporovom konaní podľa vec vyplývajúcu z tohto verejnoprávneho vzťahu neprejednávajú a nerozhodujú o nej. Je teda vylúčené, aby o akomkoľvek nároku spadajúcom pod režim o sociálnom poistení rozhodoval všeobecný súd. Rozhodovanie súdu prichádza do úvahy iba v prípade preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v správnom súdnictve, prípadne pri poskytovaní ochrany pred nečinnosťou alebo pred iným zásahom orgánu verejnej správy v správnom súdnictve, čo však nie je tento prípad. Na základe uvedeného pre nedostatok právomoci bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, konanie zastaviť a vec postúpiť Sociálnej poisťovni ako orgánu oprávnenému na ďalšie konanie (, a ). Právne účinky spojené s podaním tejto žaloby zostávajú zachované.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).